Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/279/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého V. C. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov K. C. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v T. na N. L.. XX zastúpenej JUDr. Evou Geleneky Hencovskou advokátkou so sídlom v Košiciach na Bajzovej ul. č. 2 a C. C. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v T. na C. ul. č. XX v konaní o zvýšenie a zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 23.5.2013 č.k. -72 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. V. C. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. z 10.11.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 30.4.2007 č.k. -51 z 82,98 € na 160 € mesačne od 1.7.2012, ktoré je otec povinný platiť matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné za obdobie od 1.7.2012 do 31.5.2013 vo výške 847,20 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok matke maloletého počnúc právoplatnosťou rozsudku. Návrh otca na zníženie výživného zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa o zvýšení výživného a určil výživné 50 € mesačne. Poukázal na zistený skutkový stav a namietal, že súd prvého stupňa sa nezaujímal o prospech mal. V. z angličtiny, ani opodstatnenosťou a nutnosťou doučovania angličtiny a teda či v skutočnosti dochádza na doučovanie. Mimoškolskej športovej činnosti, ktorou je hokej, sa maloletý zúčastňuje od februára 2013. Matka okrem iného vo vyčíslených výdavkoch uvádza aj náklady na dopravu maloletého do miesta uvedenej činnosti osobným autom 35 € mesačne a to napriek tomu, že osobné auto sama nevlastní, pričom cestovný lístok autobusovou dopravou je lacnejší. Súd prvého stupňa nepožadoval od matky maloletého preukázanie skutočnej účasti maloletého na hokejových tréningoch (trikrát týždenne v mesiacoch február až máj 2013) a zohľadnil aj predpokladané náklady na hokejové kempy, letný a zimný tábor podľa údajov predložených matkou napriek tomu, že nemá istotu, že sa ich maloletý zúčastní. Na základe týchto skutočností súd určil výživné spätne od júla 2012, kedy sa maloletý týchto aktivít ešte nezúčastňoval. Matka tiež vyčíslila výdavky 34 € mesačne za návštevu psychologičky, ktoré by podľa nej mal maloletý absolvovať, ale ona si ich nemôže dovoliť, pretože musí platiť advokátku za spory vedené s ním. Doposiaľ však predložila správu len z jednej návštevy u psychologičky Mgr. B. B.. Súd prvého stupňa v odôvodnení konštatoval, že v mesiaci október 2012 mal príjem 939,58 € a v decembri 2012 3.825,08 €. Na pojednávaní 23.5.2013 k uvedenému podal vysvetlenie, že sumu 939,58 € dostal od odborovej

organizácie ako sociálnu výpomoc v jeho rodinnej finančnej situácii spôsobenej jeho a manželkinou dlhodobou pracovnou neschopnosťou. Súdu predložil kópiu výplatnej pásky za október 2012. Súd túto argumentáciu a doklad odmietol ako nepodstatný a neuviedol to ani do zápisnice z pojednávania. V mzde za december 2012 je zahrnuté odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného platu. Túto skutočnosť súd tiež nezohľadnil. Ďalej uviedol, že mal. D. bude mať XX.X.XXXX päť rokov. Na otázku súdu uviedol, že jeho matka je schopná sa o neho postarať. Myslel tým to, že je schopná mu poskytovať starostlivosť v byte, kde sa mal. D. sám pohybuje a nie je potrebné vzhľadom na jeho vek prenášať ho, prinášať mu veci, jedlo a podobne. Starostlivosť o neho spočíva aj v tom, že v prípade potreby je nutné s ním ísť k lekárovi, odviezť ho do škôlky a späť, vykonávať s ním základné športové aktivity. Uvedené však jeho matka vzhľadom na svoj zdravotný stav a pooperačnú mobilitu za pomoci barlí nie je schopná robiť a to aj vzhľadom na to, že je stále od 31.7.2012 práceneschopná a jej liečba nie je ukončená. Súd však z jeho vyjadrenia vyvodil záver, že jeho manželka aj napriek zdravotným dôvodom je schopná zabezpečiť starostlivosť o mal. D.. Manželka mu teraz vytýka, že nezdokladoval jej zdravotné problémy vylučujúce jej snahu zamestnať sa aspoň na čiastočný pracovný úväzok. Ďalej namietal posúdenie skončenia jeho pracovného pomeru a možnosti zotrvania v pracovnom pomere, nakoľko z potvrdenia zamestnávateľa nevyplýva ich vhodnosť vzhľadom na jeho zdravotný stav, čo by sa riešilo až po prijatí konkrétnej pracovnej pozície s popisom obsahu pracovnej činnosti a pracovných rizík s tým spojených. Súd vyvodil záver na základe názvov ponúknutých pracovných miest, nie na základe obsahu práce s ohľadom na jeho pracovné obmedzenia zo zdravotných dôvodov. Súd takto určil výživné z jeho predpokladaného príjmu, pričom počas celého konania sa vôbec nezaoberal reálnymi potrebami mal. V.. Domnieva sa, že predpokladané náklady na nadštandardnú mimoškolskú športovú činnosť mal. V. v roku 2013 nemôžu byť podkladom pre určenie trvalej výšky výživného spätne počas jeho práceneschopnosti v roku 2012, ktorá nepretržite trvala od marca 2012 až do skončenia jeho pracovného pomeru v decembri 2012 a taktiež aj do budúcnosti. Súd nebral do úvahy, že jediným zdrojom príjmu jeho štvorčlennej rodiny od 1.3.2012 sú nemocenské dávky počas jeho práceneschopnosti trvajúcej do 5.12.2012 a od 18.12.2013 dávky v nezamestnanosti počas šiestich mesiacov, neprihliadal na ďalšie kritériá, ktorým je dlhodobá pracovná neschopnosť jeho manželky od 31.7.2012, ktorá stále pretrváva a to bez nemocenských dávok a dve maloleté deti D. nar. XX.X.XXXX a B. nar. X.X.XXXX a nevyhodnotil túto realitu, že boli dané zákonné predpoklady pre rozhodnutie o znížení výživného pre mal. V. na 50 € mesačne. V prípade, ak by súd potvrdil výšku výživného pre mal. V., uprednostnil by tým mal. V. pred ostatnými členmi jeho rodiny, ohrozil by tak existenciu jeho rodiny a mal. V. by bol nútený prispievať na výdavky na nadštandardné mimoškolské športové aktivity, pričom jeho deťom a chorej manželke by nemohol poskytnúť ani základné životné potreby vrátane nákladov na bývanie. K odvolaniu pripojil opis mzdového listu za október 2012 a december 2012, oznámenie bývalého zamestnávateľa, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa 9.4.2013 o ponúknutých pracovných pozíciách.

Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zvýšení výživného pre maloleté dieťa a zároveň o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací sú v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu na zníženie výživného, resp. návrhu matky na

zvýšenie výživného. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vo veci zvýšenia výživného pre mal. V. na základe návrhu matky podaného 25.9.2009 bolo súdom prvého stupňa rozhodnuté rozsudkom z 28.6.2012 č.k. -264, ktorým bolo zvýšené výživné od otca pre mal. V. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 10.11.2005 č.k. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 30.4.2007 č.k. -51 z 82,98 € na 110 € mesačne od 1.9.2009 do 31.3.2010, od 1.3.2011 do 28.2.2012 na 160 € mesačne a od 1.7.2012 bolo výživné znížené na 50 € mesačne. Zároveň súd rozhodol o dlžnom výživnom za obdobie od 1.9.2009 do 31.3.2010 a od 1.3.2011 do 28.2.2012. Uvedený rozsudok bol odvolacím súdom potvrdený vo výroku o bežnom výživnom za obdobie od 1.9.2009 do 30.6.2012, dlžnom výživnom za obdobie od 1.9.2009 do 31.3.2010 a od 1.3.2011 do 28.2.2012 a zrušený vo výroku o zmene výživného od 1.7.2012 do budúcna, trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátený na ďalšie konanie a to rozsudkom z 28.2.2013 č.k. -373. Dôvodom zrušenia rozsudku o zmene výživného od 1.7.2012 do budúcna boli zmeny pomerov, ktoré nastali po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a to konkrétne skončenie pracovného pomeru otca v U.S.Steel Košice, príjem otca zistený odvolacím súdom v mesiacoch júl, október a december 2012, ako aj dlhodobá práceneschopnosť otcovej manželky, v dôsledku čoho bolo potrebné vykonať dokazovanie na zistenie úplne nového skutkového základu a právnym posúdením výsledkov tohto dokazovania opäť rozhodnúť o výživnom pre mal. V.. Súd prvého stupňa teda správne zameral dokazovanie na zistenie zmien pomerov u účastníkov konania, ktoré nastali po 1.7.2012. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s hodnotením potencionálnych možností, schopností a majetkových pomerov otca súdom prvého stupňa v súlade s ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z uvedeného ustanovenia zároveň nevyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenie je potrebné vztiahnuť aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá výhodného zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Na zníženie príjmu povinného rodiča je možno preto prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného rodiča, ktorým môže byť napríklad výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúceho výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a podobne, teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. V tomto prípade bolo nepochybne preukázané, že k ukončeniu pracovného pomeru otca došlo v dôsledku jeho zhoršeného zdravotného stavu, avšak zamestnávateľom mu bolo ponúknuté pracovné miesto zodpovedajúce jeho zdravotnému stavu, ktoré otec odmietol. Hypotetické dôvody, pre ktoré otec odmietol ponúknuté pracovné miesta, pretože podľa jeho názoru by bolo možné zhodnotiť jeho zdravotnú spôsobilosť vykonávať ponúknutú prácu až po prijatí pracovného miesta a následnom lekárskom vyšetrení, nemožno akceptovať, pretože práve uvedené konanie otca napĺňa predpoklady pre posúdenie jeho potencionálnych možností a schopností v zmysle ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine, pretože sa ani nepokúsil prijať ponúknuté pracovné miesta, čím ohrozil plnenie vyživovacej povinnosti k všetkým osobám, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť. Súd prvého stupňa preto správne vychádzal z jeho predpokladaného čistého mesačného príjmu, ktorý by dosahoval, ak by ponúknuté pracovné miesto prijal. Pokiaľ ide o obdobie od 1.7.2012 do skončenia pracovného pomeru, bolo preukázané, že okrem nemocenských dávok, ktoré v uvedenom období poberal, bola mu zamestnávateľom vyplatená mzda v júli 2012 201,42 €, v októbri 2012 939,58 € a v decembri 2012 3.825,08 €, teda jeho možnosti a schopnosti mu umožňovali plniť si vyživovaciu povinnosť v súdom stanovenom rozsahu. Pokiaľ ide o schopnosť jeho manželky zabezpečovať starostlivosť o mal. D., prípadne pracovnoprávnu spôsobilosť, je potrebné uviesť, že samotná dlhodobá práceneschopnosť otcovej manželky nepreukazuje aj jej neschopnosť zabezpečovať starostlivosť o mal. D. vo veku piatich rokov, čím otec argumentuje vo vzťahu k nemožnosti zotrvania v predchádzajúcom pracovnom pomere, pretože pokiaľ by jej zdravotný stav bol natoľko vážny, bol by dôvod na priznanie invalidného dôchodku, prípadne statusu zdravotne ťažko postihnutej osoby. Odôvodnené potreby mal. V. sa zvýšili nielen v dôsledku športovej činnosti, ale aj v súvislosti s jeho vekom, rastom a školskou dochádzkou, pričom odôvodnenými potrebami dieťaťa sú aj náklady na stravovanie, ošatenie, bývanie, hygienu, zdravotnú starostlivosť, na uspokojovaní ktorých sa podieľa aj matka maloletého jednak osobnou starostlivosťou v rozsahu zodpovedajúcom veku maloletého a dopĺňa zdroj výživy dieťaťa na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj v rozsahu zodpovedajúcemu jej príjmu, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca na plnení vyživovacej povinnosti.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.