Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-33Cb/122/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovou v spore žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 01 Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 24.371,66 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorého výška bude vyčíslená po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 24 371,66 EUR s príslušenstvom a to z titulu neoprávneného nepriznania poistného plnenia. Žalobca odôvodnil návrh najmä nasledovne. Nárok mal vzniknúť v súvislosti s dopravnou nehodou a to poškodením majetku žalobcu. Žalobca vznik predmetného nároku konkretizoval nasledovne. Jeho pohľadávka vznikla v dôsledku dopravnej nehody uvedenej v hlásení o škode zo dňa 06. 07. 2020, na diaľnici, ktorej správcom je žalobca. Bol poškodený majetok žalobcu prostredníctvom bezpečnostno- záchytných zariadení komunikácie a iných súčastí komunikácie, pričom vznik dopravnej nehody a rozsah poškodenia majetku má byť nesporný. Žalobca ako správca komunikácie, poškodenia v súlade s relevantnými právnymi predpismi odstránil. Žalovaný poistné plnenie nezaplatil, pričom podľa žalobcu žalovaný mal plniť v zmysle cestného zákona, ktorý predstavuje lex specialis k . Z hlásenia o škode vyplýva, že dňa XX. XX. XXXX došlo ku dopravnej nehode motorového vozidla (ďalej len ,,MV“) A. EČV: I. XXX K. na 368,100 km diaľnice D1, v smere Prešov. Predmetnou nehodou došlo k poškodeniu výškovej obrysnice a jej súčastí. Žalobcovi tým vznikla škoda na majetku vo výške 24 371,66, pričom o výške škody sa žalobca dozvedel až dňa 12. 11. 2018 doručením faktúry č. XXXXXXXX, v ktorej boli vyčíslené náklady na odstránenie škody. Žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil u žalovaného listom č. XXXX/XXXXX/XXXXX/XXXX zo dňa 14. 06. 2020. Dňa 23. 07. 2020 doručil žalovaný žalobcovi oznámenie o poistnom plnení, z ktorého vyplýva, že žalovaný poistné plnenie neposkytne, pretože považuje uplatnený nárok v súlade s za premlčaný. Žalobca má za to, že právny názor žalovaného je v rozpore s princípom spravodlivosti, ako aj so zaužívanou interpretáciou pre vec relevantných ustanovení . Tiež je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode a nielen z jeho predpokladanej vedomosti o tejto škode. Podľa názoru žalobcu, premlčacia doba začína plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvie o celej škode. Podmienkou bola aj vedomosť žalobcu o tom, kto škodu spôsobil. Až od toho momentu začne plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba. Je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniku škody, pričom dozvedieť sa o škode znamená, že poškodený sa

dozvie o majetkovej ujme určitého druhu a určitého rozsahu (vyčísliteľnej v peniazoch a uplatniteľnej na súde), čo bolo v danom prípade až dňa 12. 11. 2018 doručením faktúry. Žalobca tiež poukázal na nález ÚS SR sp. zn. . Žalobca následne citoval ustanovenia a zákona o PZP. Ďalej uviedol, že nárok si uplatňuje v zmysle zákona o PZP a cestného zákona, ktorý je vo vzťahu k ustanoveniam a 443 lex specialis, a preto sa má prednostne postupovať podľa tohto ustanovenia. Z cestného zákona vyplýva zákonná povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. Žalobca poukázal na vyhlášky č. v spojení s , z ktorých vyvodil, že poškodené zariadenia sú súčasťou cestnej komunikácie, na ktorej je žalobca povinný odstraňovať všetky vzniknuté závady. Právny názor žalobcu o použití cestného zákona ako lex specialis je potvrdený rozhodovacou praxou krajských súdov, pričom uviedol konkrétne rozhodnutia.

2. Súd v prejednávanom spore nevydal platobný rozkaz a vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol na svoju obranu najmä nasledovné skutočnosti. Žalovaný žalobou uplatnený nárok žalobcu považuje v celom jeho rozsahu za zjavne premlčaný a žalovaný vzniesol námietku premlčania voči celému uplatnenému nároku žalobcu. Vo vzťahu k premlčaniu uplatneného nároku na náhradu škody žalovaný poukázal na skutočnosť, že nárok žalobcu na základe žaloby bol uplatnený na súde až dňa 24.08.2020, a to po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle ustanovenia . V zmysle konštantnej judikatúry, rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je okamih, kedy sa poškodený dozvie nielen o škode, ale aj o tom, kto za túto škodu zodpovedá, pričom nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe faktúry za opravu), nakoľko v zmysle ustanovenia sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. O subjekte zodpovednom za vznik škody zo škodovej udalosti sa žalobca preukázateľne dozvedel dňa 18.11.2017 zo žalobcom predloženej správy o dopravnej nehode Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove - Krajského dopravného inšpektorátu v Prešove č. C.-PO-C.-XX-XXX/ XXXX zo dňa 18.11.2017. Žalovaný mal za to, že preukázateľnú vedomosť o škode žalobca nadobudol už dňa 16.11.2017, ako to vyplýva z prílohy č. 13 k žalobe, v zmysle ktorej došlo dňa 16.11.2017 zo strany žalobcu k použitiu techniky pri odstránení následkov nehody. Účelovosti tvrdenia žalobcu v žalobe, že o škode sa dozvedel údajne až dňa 12.11.2018 doručením faktúry, svedčí aj skutočnosť, že faktúra bola vystavená na základe žalobcovej objednávky č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.07.2018. Žalobca pritom žiadnym relevantným spôsobom neuviedol, z akého dôvodu bola objednávka realizovaná s viac ako polročným časovým odstupom od vzniku škodovej udalosti. Z uvedeného navyše podľa žalovaného vyplýva, že ak by aj žalobca realizoval objednávku bez zbytočného odkladu po vzniku škodovej udalosti (a nie s viac ako polročným časovým odstupom) bol by žalobcom uplatnený nárok rovnako premlčaný. Žalovaný uviedol, že ak by sa v kontexte s vyššie uvedeným prijala argumentácia, že poškodený sa o škode preukázateľne dozvie až z predloženej faktúry, potom by bolo možné predlžovať subjektívnu premlčaciu lehotu jednoduchým spôsobom neskorého zadania objednávka na opravu (výmenu) poškodenej veci, čo považuje za ad absurdum. Záverom žalovaný uviedol, že sporuje aj nárok žalovaného na úroky z omeškania s ohľadom na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp. zn. .

3. Žalobca sa podaním zo dňa 18. 06. 2021 vyjadril k vyjadreniu žalovaného k žalobe. Žalovaný v predmetnom vyjadrení opätovne uviedol teoreticko-právne východiská, ktoré sa majú uplatniť pri posudzovaní subjektívnej premlčacej doby pri nároku na náhradu škody. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 27.8.2014. Na základe uvedených skutočností mal žalovaný za to, že žalobca sa ako poškodený (pri škodách hradených z PZP, v ktorých vystupuje ako žalobca) dozvie o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde a teda začne plynúť subjektívna 2 ročná lehota až pri doručení oznámenia o poistnom plnení, alebo po márnom uplynutí zákonnej 3 mesačnej lehoty podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP do kedy má poisťovateľ ukončiť prešetrovanie poistnej udalosti, pričom v uvedenom prípade doručila poisťovňa oznámenie o poistnom plnení žalobcovi dňa 23.7.2020. Predmetným oznámením oznámil žalovaný žalobcovi skutočnosť, že poistné plnenie v plnej výške (vo výške 24 371,66 €) odmietol žalobcovi uznať a uhradiť a preto na základe uvedeného, mal

žalobca až deň po 24.7.2020 možnosť prvý krát uplatniť svoj nárok na zaplatenie sumy vo výške 24 371,66 € žalobou na súde. Na základe uvedeného žalobcovi mala v zmysle lehota na premlčanie začať plynúť až dňa 24.7.2020 teda dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok, v uvedenom prípade teda deň po 23.7.2020, kedy doručila poisťovňa oznámenie o poistnom plnení žalobcovi.

4. Súd zaslal žalovanému vyjadrenie žalobcu, spolu s výzvou na vyjadrenia sa. Žalovaný sa ďalej nevyjadril.

5. Súd v sporovom konaní vykonal dňa 22. 06. 2023 pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok.

6. Súd vykonal dokazovanie v súlade s oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov najmä oznámením žalovaného o neposkytnutí poistného plnenia z dôvodu premlčania zo dňa 20. 07. 2020, uplatnenia nároku na náhradu škody zo dňa 14. 07. 2020, hlásenie o škode spôsobenej na majetku NDS zo dňa 06. 07. 2020, vyčíslenie škody zo dňa 06. 07. 2020, vyčíslenie nákladov na dodatočnú pracovnú silu zo dňa 06. 07. 2020, záznam o prevádzke vozidla - stroja - mechanizmu zo dňa 16. 11. 2017, správa o nehode KR PZ v Prešove KDI v Prešove Diaľničné oddelenie PZ Branisko zo dňa 18. 11. 2017, správa o použití techniky pri odstránení nehody zo dňa 16. 11. 2017, denný záznam výkonu podľa analytických položiek vodiči OSaP zo dňa 15. 11. 2017, faktúra č. XXXXXXXX vystavená spol. I., s.r.o. zo dňa 08. 11. 2018, objednávka č. XXXXXXXXXX zo dňa 03. 07. 2018, vážny lístok č. XXXXXXX zo dňa 26. 06. 2020, fotodokumentácia poškodenej obrysnice, fotodokumentácia vozidla škodcu povinne zmluvne poisteného u žalovaného,

7. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ,Z“) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

8. Podľa svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

9. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

10. Podľa pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

11. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

12. Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

13. Podľa poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

14. Podľa , , 4 právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie

primeraný preddavok. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

15. Podľa z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

16. Podľa § 2 písm. g) zákona o PZP na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona,

17. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

18. Podľa § 11 ods. 6 písm. a), b) zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

19. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

20. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

21. Podľa § 15 ods. 1, 2 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi20) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/20191001> a je povinný tento nárok preukázať.21) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/20191001> Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.22) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/20191001>

22. Odkaz pod č. 20) je na ustanovenie , podľa ktorého náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Odkaz pod č. 21) je na ustanovenie , odkaz pod č. 22) je na ustanovenie .

23. Podľa článku 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

24. Podľa článku 15 odsek 1 dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

25. Podľa článku 15 odsek 2 žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

26. Podľa strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

27. Podľa ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

28. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

29. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 16.11.2017 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej boli poškodené zariadenia, ktoré sú súčasťou cestnej komunikácie v správe žalobcu. Taktiež nebolo sporné, že v čase škodovej udalosti bolo vozidlo A. EČV: I. XXX K. povinne zmluvne poistené u žalovaného. Žiadna zo strán nesporovala ani skutočnosť, že žalobca vykonal opravu poškodenej cestnej komunikácia, za čo mu bola vystavaná faktúra č. XXXXXXXX spol. I., s.r.o. zo dňa 08. 11. 2018 na sumu 24 806,79 EUR, ktorú aj uhradil. Nesporným bolo aj nahlásenie (uplatnenie nároku na náhradu škody) škodovej udalosti poškodeným (žalobcom) zo dňa 14. 07. 2020. Rovnako nesporným je aj oznámenie žalovaného o neposkytnutí poistného plnenia z dôvodu premlčania zo dňa 20. 07. 2020, v ktorom žalovaný oznámil poškodenému, že mu nebude vyplatená náhrada spôsobenej škody (poistné plnenie) z dôvodu, že nárok je premlčaný.

30. Sporným medzi stranami bolo právne posúdenie, či je žalobcom uplatnený nárok, ku dňu podania žaloby premlčaný.

31. V konaní sa súd v rámci hospodárnosti konania musel predovšetkým vysporiadať s uplatnenou námietkou premlčania.

32. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Vzájomný vzťah týchto lehôt je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie druhá premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba je trojročná a začína plynúť v okamihu škodnej udalosti. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek: 1. kedy sa poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť, vyčísliť na súde žalobou (okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí kryť okamihom škodnej udalosti, resp. protiprávnym konaním) a 2. kedy sa poškodený dozvie o tom kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby platí zásada, že lehota sa zo subjektívne stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr, ako lehota s objektívne určeným začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie s ňou. To znamená, že ak subjektívna doba uplynie v rámci behu objektívnej doby, právo sa premlčí uplynutím subjektívnej doby a na ďalšie plynutie objektívnej doby sa už neprihliada; prípadne, ak subjektívna lehota síce začne plynúť v rámci objektívnej doby, avšak uplynie až po uplynutí objektívnej doby, v takom prípade sa právo premlčí uplynutím objektívnej doby a napokon, ak začiatok subjektívnej doby nastane až po skončení objektívnej doby, právo sa premlčalo uplynutím objektívnej premlčacej doby a subjektívna doba nemá v tomto prípade právny význam. K vyššie uvedenému súd poukazuje na to, že <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-40/1964>viaže premlčanie práva z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby na časovú podmienku uplynutia 2-ročnej doby od okamihu vedomosti poškodeného o škode a kto za ňu zodpovedá. Premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený skutočne (nie iba predpokladane) dozvedel o škode, t. j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu, ktorý možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, a ďalej o tom, kto za škodu zodpovedá (porovnaj R 38/1975).

33. Pojem „dozvie sa o škode“ ( <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-40/1964>) vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť - vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného posudku), ale v zmysle ustanovenia <http://zakony.judikaty.info/predpis/ zakon-40/1964> sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia (Ro NS ČR z 29.

11. 2006, sp. zn. ). Ak došlo len k menšiemu poškodeniu jednotlivých častí, prípadne súčiastok vozidla, ktorých cena je bežne známa, a poškodený sa s touto škodou oboznámil ihneď po nehode, súdy posudzujú začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby súčasne so vznikom škodovej udalosti. Inak je to však pri rozsiahlejších škodách na vozidle, najmä ak poškodený nemá potrebné znalosti na posúdenie druhu a rozsahu škody, a ak sa vozidlo musí opravovať v odbornej opravovni. Proti takto posudzovanému začiatku subjektívnej premlčacej lehoty doby nemožno mať námietky, ak sa poškodený dozvie o výške škody až po skončení opravy z doručenej faktúry, pokiaľ sa o cene opravy nedozvedel už skôr (uznesenie NS SR sp. zn. ).

34. Z uvedeného teoreticko-právneho posúdenia veci možno podľa súdu vyabstrahovať nasledovný záver: Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nároku na náhradu škody voči poisťovateľovi podľa <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-381/2001> Z. z., je podľa <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-40/1964> rozhodujúci okamih kedy sa poškodený preukázateľne dozvedel o škode (napr. z dokladu o cene opravy poškodeného motorového vozidla) a kto za ňu zodpovedá a nie okamih doručenia oznámenia o výsledku poistného šetrenia zo strany poisťovateľa (ktorým poisťovateľ len oznamuje poškodenému, či a v akom rozsahu poskytne poškodenému plnenie na uplatnený nárok na náhradu škody). Súd k uvedenému záveru dospel z dôvodu, že oznámenie o výsledku poistného šetrenia nie je oznámením o výške škody, ale oznámením, či a v akom rozsahu bude poisťovateľ plniť v zmysle uzavretej poistnej zmluvy a prípadných zmluvných, či zákonných limitov plnenia poisťovateľa na uplatnený nárok na náhradu škody (v danom prípade zo strany poškodeného podľa zákona o P <http:// zakony.judikaty.info/predpis/zakon-311/2001>ZP v spojení s ust. a <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-40/1964>).

35. Na základe prezentovaného právneho posúdenia neobstojí argumentácia žalobcu, v zmysle ktorej mal žalobca až 24.7.2020 (deň po doručení oznámenia žalovaného o nepriznaní poistného plnenia) možnosť prvý krát uplatniť svoj nárok na zaplatenie sumy vo výške 24 371,66 € žalobou na súde.

36. Súd sa preto pre správne posúdenie námietky premlčania (pričom je nepochybné, že objektívna premlčacia doba plynula od 17. 11. 2017 - v spojení s a skončila 17. 11. 2020) zameral na určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. Žalobcovi bol nepochybne známi vznik škody už v deň jej vzniku (bezprostredne) teda 16. 11. 2017. Uvedené je preukázané z listín doložených do konania samotným žalobcom, napr. záznam o prevádzke vozidla (č. l. 11), z ktorého je nepochybné, že zamestnanci žalobcu boli vyslaný k poškodeným častiam komunikácie už v deň ich poškodenia. Osoba, ktorá zodpovedá za spôsobenú škodu (škodca resp. poistený) bola žalobcovi známa taktiež krátko po dopravnej nehode, na základe správy o nehode vydanej KR PZ v Prešove KDI v Prešove Diaľničné oddelenie PZ Branisko dňa 18. 11. 2017, ktorá bola žalobcovi bez pochybností doručená, keďže bola priložená k žalobe (č. l. 12). Ako posledné bolo nutné ustáliť moment kedy žalobca nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy, ktorý možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, t. j. kedy najneskôr sa mohol dozvedieť v akej výške mu škoda vznikla. V tejto súvislosti súd podotýka, že žalobca je odborne spôsobilou osobou na správu cestných komunikácii, ktorá by mala mať na základe svojich odborných vedomostí predstavu o rozsahu spôsobenej škody na zariadení v jeho správe prakticky ihneď po obhliadnutí poškodeného zariadenia. Odhliadnuc od uvedeného, podľa názoru súdu je nepochybné, že žalobca nadobudol vedomosť o konkrétnej výške (rozsahu) spôsobenej škody najneskôr dňa 03. 07. 2018, kedy vystavil objednávku č. XXXXXXXXXX na opravu poškodeného zariadenia, znejúcu na konkrétnu sumu 24 806,79, čo predstavuje (po odpočítaní zhodnotenia poškodeného zariadenia) žalovaný nárok. Subjektívna premlčacia doba teda začala plynúť najneskôr dňa 04. 07. 2018 a uplynula dňa 04. 07. 2020. Žaloba bola podaná dňa 24. 08. 2020. Žalovaný vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania. Súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že nepodaním žaloby najneskôr dňa 04. 07. 2020 sa uplatnené právo premlčalo a s ohľadom na riadne vznesenú námietku premlčania, je nutné žalobu zamietnuť.

37. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s podľa pomeru úspechu strán v konaní. Žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu, čo predstavuje plný (100 %) procesný úspech

žalovaného. Žalovanému zároveň vznikli trovy konania na základe právneho zastúpenia advokátom, na základe čoho súd rozhodol, že žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

39. Na základe skutočností popísaných v odôvodnení, dospel súd k rozhodnutiam, tak ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (, ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.