Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/77/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateliek: 1/ I. T., nar. XX. X. XXXX, bytom Y., W. W. XXXX, právne zastúpená spoločnosťou: JUDr. Mario Buksa, právne služby, s. r. o., so sídlom Martin, Červenej armády 1, IČO: 36 862 819, 2/ W. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., W. W. XXXX, zastúpená zákonnou zástupkyňou I. T., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., W. W. XXXX, proti odporcovi: Y. C., nar. X.XX.XXXX, bytom Y., W. W. XXXX, právne zastúpený JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom, so sídlom Y., Q. XX, o zrušenie vecného bremena, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -151 zo dňa 27. marca 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil vecné bremeno práva doživotného bývania v prospech odporcu Y. C. k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Y., k. ú. T., zapísanej na LV č. XXXX, a to rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na pozemku parcelné číslo 1403 a pozemok parcelné číslo 1408

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 426 m2 a rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že odporca nebol ochotný žiadnym spôsobom sa dohodnúť na riešení situácie, ktorá vznikla pri uplatnení vecného bremena v rodinnom dome, svojím konaním vyvolával stav, že vlastníci v rodinnom dome nemohli bývať, predovšetkým u navrhovateľky v rade 2/ bola ohrozená jej výchova a vzdelávanie. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti okresný súd rozhodol o zrušení vecného bremena práva doživotného bývania v prospech odporcu v predmetnej nehnuteľnosti. Primeraná náhrada súdom riešená nebola, pretože ani sám odporca takúto skutočnosť neuplatnil a nebolo rozhodnuté o celkovom zániku jeho vecného bremena, pretože vecné bremeno nebolo zriadené len na bývanie, ale v prípade ďalšej potreby, v prípade staroby zabezpečiť opateru tak, ako je to uvedené v darovacej zmluve zo dňa 22. 8. 2006. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia tak, že trovy konania budú predmetom samostatného rozhodnutia po právoplatnosti vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý rozsudok pokladá za nesprávny a odporujúci zákonu. Pri rozhodovaní vychádzal súd z hypotetických úvah. Poprel, že by bolo pravdou, že mal záujem bývať v dome so svojou priateľkou, ktorá má samostatné bývanie a nie je odkázaná na bývanie s ním. Za nesprávne považuje odôvodnenie rozsudku, ktorým mu súd zrušil vecné bremeno práva doživotného bývania v predmetnej nehnuteľnosti v tej časti, kde súd uvádza, že primeraná náhrada súdom riešená nebola, pretože si takúto skutočnosť neuplatnil a ani nebolo rozhodnuté o celkovom zániku jeho vecného bremena, pretože vecné bremeno nebolo zriadené len na bývanie, ale v prípade ďalšej potreby v prípade staroby zabezpečiť opateru. Pre rozhodnutie súdu o obmedzení, alebo zrušení vecného bremena nie je rozhodujúce, či zmenou pomerov vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného zavinením niektorého z účastníkov tohto vzťahu. Návrh na

rozhodnutie súdu o tom, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje, alebo zrušuje, musia podať všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom proti všetkým oprávneným. Súd pre objektívne rozhodnutie o zrušení vecného bremena nezistil a ani nevyhodnotil, či došlo k zmene pomerov a ak áno, neposúdil, nakoľko táto zmena mala vplyv na spôsob výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ako sa prejavila na užívaní nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom. Ďalej namieta, že súd v rozhodnutí o zrušení vecného bremena mal rozhodnúť aj o priznaní primeranej náhrady. Namieta procesnú vadu spočívajúcu v konflikte záujmov, keďže navrhovateľku v rade 2/ v danej veci zastupuje matka, ktorá je spolu s ním oprávnenou z vecného bremena. V súdnom spore sa rozhoduje o právach, na ktorých má matka maloletej záujem. Zastáva názor, že v tomto prípade má mať navrhovateľka v rade 2/ ustanoveného kolízneho opatrovníka a samotná matka navrhovateľky v rade 2/ mala mať procesné označenie „odporkyňa v rade 2/“. Táto vada konania robí rozsudok okresného súdu zmätočným.

K odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka v rade 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedla, že rozsudok považuje za zákonný a vecne správny. Poukázala na to, že súd vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe čoho dospel k záveru, že existencia vecného bremena a jeho výkon je v rozpore s právom navrhovateliek na pokojné užívanie ich majetku a že práve hrubé a násilné správanie sa odporcu tento stav vyvolalo a naďalej trvá. Preto je správne, ak súd dospel k záveru vecné bremeno zrušiť. Tvrdenie odporcu, že súd nekonal so všetkými osobami, ktoré mali byť účastníkmi konania, je nesprávne, pretože v konaní nešlo o taký druh sporu, kde by išlo o tzv. nerozlučné spoločenstvo účastníkov v zmysle . Námietka odporcu, ktorá sa týkala kolízie záujmov navrhovateľky v rade 2/ a jej zákonnej zástupkyne neexistuje, keďže záujmy navrhovateľky v rade 2/ a jej zákonnej zástupkyne nie sú v rozpore.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) postupom v zmysle ust. napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil v zmysle ust. a a podľa vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že okresný súd uviedol viacero východísk a konštatovaní, ktoré vo všeobecnej rovine sú vecne správne, ale tieto náležitosti na konkrétnosti súdenej veci neaplikoval, resp. z odôvodnenia napadnutého rozsudku táto aplikácia nie je dostatočne zrejmá. Súd má tým na mysli predovšetkým tú časť odôvodnenia rozhodnutia, ktorá sa týka citácie právnych predpisov, ktoré aplikoval na daný prejednávaný prípad a z ktorých vyvodzoval právne závery. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd na skutočnosť, že z odôvodnenia daného rozhodnutia nie je dostatočne zrejmé, ako aplikoval citované ustanovenie a najmä ods. 3 , podľa ktorého „ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom, výhodou oprávneného môže súd rozhodnúť, že vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje“. Pričom odvolací súd podotýka, že vecné bremeno možno zrušiť alebo obmedziť podľa len za primeranú náhradu. Z napadnutého odôvodnenia rozsudku teda nevyplývajú skutočnosti, ktoré je nutné pre riadne posúdenie nároku brať do úvahy. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti okresnému súdu rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorý v tomto rozhodnutí uviedol, že: „Zmena pomerov, ktorou vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, spočíva nielen v objektívnych okolnostiach, ale aj v osobných pomeroch účastníkov, za určitých okolností môže vzniknúť aj zmenou v správaní sa účastníkov.“ Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd za preukázané, že okresný súd síce podrobne skúmal objektívne okolnosti (zmena správania účastníkov konania), ktoré mali viesť ku vzniku nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou, avšak nijakým spôsobom sa nezaoberal a ani neskúmal osobné pomery všetkých účastníkov konania, rovnako neskúmal, či darca (v danej právnej veci odporca) bude mať po zrušení vecného bremena zabezpečené bývanie. Zo strany okresného súdu tiež absentuje určenie primeranej náhrady. Odôvodnenie okresného súdu ohľadom primeranej náhrady (č. l. 162) nie je dostačujúce a ani správne, pretože podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. R 37/1985 „nemožno považovať za správny názor, podľa ktorého za primeranú náhradu možno považovať už skutočnosť, že súd v súvislosti s obmedzením (zrušením) vecného bremena sčasti ponechal vecné bremeno.“

Podľa odvolacieho súdu primeraná náhrada nemusí pozostávať vždy iba z peňažného plnenia, ale môže ňou byť aj vytvorenie stavu, ktorý zabezpečí plnohodnotné uspokojenie potrieb odporcu iným spôsobom, než je doterajší výkon oprávnenia vyplývajúceho z vecného bremena.

Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu a že takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu (uznesenie z 3. 7. 2003 sp. zn. ). Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny stav (uznesenie z 23. 6. 2004 sp. zn. ).

Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Sudca sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t. j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania, okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, tak takáto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného opravného prostriedku.

Pokiaľ okresný súd nedostatočne odôvodnil právne závery ohľadne citácie právneho predpisu, ktorý aplikoval na daný prejednávaný prípad a z ktorého vyvodzoval právne závery, z ktorých nie je dostatočne zrejmé v kontexte citovanej použitej právnej normy, či došlo ku zmene pomerov, nakoľko mala táto zmena vplyv na spôsob výkonu práva odpovedajúcemu vecnému bremenu, ako sa prejavila na užívaní nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom a ako bola vzatá do úvahy ujma, ktorá oprávnenému z vecného bremena nastane v dôsledku obmedzenia alebo zrušenia vecného bremena za náhradu a ako bola porovnaná s prípadnou ujmou, ktorá vznikla vlastníkom nehnuteľnosti v dôsledku zmeny pomerov. Rovnako z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom sa prvostupňový súd zaoberal a skúmal osobné pomery všetkých účastníkov konania a či skúmal, či darca (v danej právnej veci odporca) bude mať po zrušení vecného bremena zabezpečené bývanie. Krajský súd za tohto stavu akcentuje, že v danom prípade absenciu dostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemôže preklenúť krajský súd doplnením odôvodnenia napadnutého uznesenia v rámci konania o odvolaní odporcu.

Z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 27. 1. 2010 vyplýva, že všeobecný súd musí prihliadať na rovnováhu medzi poskytnutím materiálnej ochrany práv oprávnených záujmov účastníkov konania a ochranou plynulého a riadneho výkonu spravodlivosti pred neuváženým, prípadne šikanujúcim výkonom práva jednak spoplatňovaním úkonov súdneho konania a jednak rozhodovaním o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre ktoré platí všeobecné pravidlo, že je vždy dvojinštančné. Za rozhodnutie svojvoľné a arbitrárne, ktoré porušuje základné právo sťažovateľa podľa SR a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý rozhodol o zastavení odvolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku len v jednom stupni bez možnosti podať proti nemu opravný prostriedok, ktorý zo zákona vylúčený nebol. Pokiaľ by teda odvolací súd posudzoval prejednávanú vec za situácie, kedy použil prvostupňový súd všeobecne (vecne správne) formulácie a závery, ktoré dostatočne a jasne nevysvetlil najmä z pohľadu aplikovaných právnych predpisov, ale aj vyporiadania sa súdu s právnou argumentáciou odporcu, došlo by k porušeniu všeobecného pravidla, v zmysle citovaného rozhodnutia ústavného súdu, kedy je konanie vždy dvojinštančné.

Pri konštatovanom zistení nedostatočného odôvodnenia vyvodených záverov k aplikovaným ustanoveniam, potom odvolací súd konštatoval i nesúlad danej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu v rámci , čo naplnilo dôvod zrušenia rozsudku okresného súdu v rámci , t. j. z dôvodu odňatia možnosti odporcu konať pred súdom. Na túto zistenú vadu prvostupňového konania musí odvolací súd prihliadnuť, a to i ex offo, súčasne z vyššie uvedených dôvodov došlo i k naplneniu ust. pre zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu a podľa pre vrátenie veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní sa okresný súd bude dôsledne zaoberať aplikáciou použitých ustanovení tak, aby bolo dostatočne zrejmé, akú právnu normu aplikoval na prejednávaný prípad. Pričom sa bude zaoberať skúmaním osobných pomerov všetkých účastníkov konania a najmä vo vzťahu k darcovi (v danej veci odporcovi), či po zrušení vecného bremena bude mať tento zabezpečené bývanie. Okrem toho prvostupňový súd v súvislosti s argumentáciou odporcu v odvolaní ohľadne nekonania súdu so všetkými osobami, ktoré mali byť účastníkmi konania, zdôvodní vecnú legitimáciu účastníkov konania. Následne vyhodnotí všetky dôkazy a zdôvodní, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých záverov vychádzal a ako ich skutkovo a právne vyhodnotil vo vzťahu k žalobnému návrhu navrhovateliek. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlí tak, aby z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývala jednostrannosť, a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.