Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_K2-42Csp-280-2022.pdf
PDF · 96.12 KB
Case nature
Area
Subarea
K2-42Csp/280/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice v konaní pred sudkyňou JUDr. Slávkou Petrovičovou v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom T.G.Masaryka 17, Břeclav, Česká republika, IČO: 04 355 211, právne zastúpený Mgr. Zuzanou Bírovou, advokátkou v Bratislave, so sídlom Americká 2, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. B. X, D., v konaní o zaplatenie 250 € s prísl.
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Stranám sporu súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručenom súdu dňa 14.4.2022 v upomínacom konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 250 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od 4.6.2019 do zaplatenia a náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 12 €. Z opisu rozhodujúcich skutkových okolností v návrhu súd zistil, že žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky E. registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 250 €. Na základe Smlouvy o úvěru č. 556600 zo dňa 29.4.2019 žalobca ako veriteľ, poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 250 €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 71 € a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej Smlouvy o úvěru, stal sa jeho dlh splatným a to dňom 27.5.2019.
2. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, ktoré tvoria obsah súdneho spisu a to najmä:
- Smlouva o úvěru č. 556600 zo dňa 29.4.2019
- Všeobecné podmínky poskytnutí úvěru
- Výzvy na okamžité uhradenie dlžoby zo dňa 2.2.2022, 1.3.2022.
3. Upomínacie konanie nebolo úspešné, lebo platobný rozkaz zo dňa 6. júla 2022 sp.zn. 32UP/246/2022 sa nepodarilo doručiť žalovanému a preto Okresný súd Banská Bystrica listom zo dňa 8.12.2022 postúpil vec Okresnému súdu Košice II ako súdu vecne a miestne príslušnému na jej prejednanie podľa § 13 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), nakoľko v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní.
4. Žalovanému sa žalobu na adresu jeho trvalého pobytu D., C. B. X nepodarilo doručiť a preto mu súd v súlade s ust. § 116 ods. 2 C.s.p. doručoval zásielku oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, ktoré oznámenie bolo zverejnené odo dňa 12.1.2023 do 28.1.2023. Žalovaný ostal v priebehu konania nečinný.
Keďže v prejednávanom prípade ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1 000 €, v súlade s ust. § 297 písm. b) C.s.p. vo veci nebolo potrebné nariadiť pojednávanie. Na základe citovaného zákonného ustanovenia a za splnenia podmienok § 219 ods. 3 C.s.p. bol rozsudok verejne vyhlásený dňa 22.6.2023.
5. Z dokazovania vykonaného oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom súd zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli 29.4.2019 Smlouvu o úvěru č. 556600, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezhotovostne jednorazový bezúčelový úver vo výške 250 € s úrokovou sadzbou 0%, poplatkom za poskytnutie úveru 71 €, dátumom splatnosti 27.5.2019, dobou trvania spotrebiteľského úveru 28 dní, celkovou čiastkou, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť 321 € a RPSN (RPMN) 2 501,49%. Výška splátky bola dohodnutá v sume celkovej výšky úveru.
6. Žalobca písomným podaním zo dňa 2.2.2022 a zo dňa 1.3.2022 vyzval žalovaného na okamžité uhradenie dlžoby pred začatím súdneho konania, pričom dlžná suma vrátane trov predstavovala čiastku 568,07 €.
7. Žalobca je právnickou osobou so sídlom v Českej republike, zapísaný v Obchodnom registri vedenom u Krajského soudu v Brne oddíl H, vložka 602. Žalobca je nositeľom povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov v Českej republike, ktoré mu vydala Česká národná banka, ktorej výlučnému dohľadu podlieha. S ohľadom na túto skutočnosť sa súd v prvom rade zaoberal svojou príslušnosťou. Vychádzal zo zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov občianskych a obchodných veciach, ktoré nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu.
8. Podľa ust. § 37a písm. d) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky.
9. Podľa Čl. 18 ods. 2 nariadenia EÚ č. 1215/2012 druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
10. Podľa údajov Registra obyvateľov SR má žalovaný adresu trvalého pobytu C. B. X/XXX, D. –F.. Všeobecným súdom žalovaného je podľa §13 C.s.p. Mestský súd Košice (do 1.6.2023 Okresný súd Košice II). Tým je daná právomoc a príslušnosť konajúceho súdu.
11. Nemalo by byť sporné, že sa v prejednávanej veci jedná o spotrebiteľský vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou a to s ohľadom na subjekty predmetnej zmluvy o úvere, kedy na jednej strane ako poskytovateľ úveru vystupuje podnikateľský subjekt a na strane druhej je to spotrebiteľ. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere bolo dojednané, že zmluva sa uzatvára podľa zákona č. 89/2012 Sb., občanský zákonník ve znění pozdějších prědpisu a zákona č. 257/2016 Sb., o spotřebitelském úvěru, ve znení pozdějších prědpisu. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v zmysle ktorých si zmluvné strany dojednali v bode 04 voľbu práva Českej republiky. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca je právnickou osobou podnikajúcou na území Českej republiky a s ohľadom na tento cudzí prvok sa súd v ďalšom zaoberal otázkou rozhodného práva.
12. Podľa bodu 23 všeobecnej časti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.) (ďalej tiež „nariadenie Rím I.“), čo sa týka zmlúv, ktoré uzavreli osoby považované za slabšie strany, tieto osoby treba chrániť kolíznymi normami, ktoré chránia ich záujmy lepšie, než ich chránia všeobecné normy.
13. Podľa Čl. 6 ods. 1 nariadenia Rím I., bez toho, aby boli dotknuté Čl. 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“) s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje Právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ:
a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
14. Podľa Čl. 6 ods. 2 nariadenia Rím I., bez ohľadu na ods. 1 si strany môžu v súlade s Čl. 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe ods. 1 rozhodným.
15. Pri posudzovaní rozhodného práva súd vychádzal z citovaných ustanovení nariadenia Rím I., ktoré síce nezakazujú voľbu práva ani v spotrebiteľských sporoch, avšak voľbou práva nemožno zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytuje právny poriadok krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa. Voľba v prejednávanej veci nenapĺňa znaky voľby práva podľa Čl. 3 ods. 1 nariadenia Rím I., pretože nebola urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy a ani okolnosti prípadu nenasvedčujú, že medzi stranami prišlo ku kvalifikovanej voľbe práva. Dohoda o voľbe práva bola obsiahnutá v rámci Všeobecných obchodných podmienok.
16. Za takejto situácie súd zastáva názor, že predmetné znenie vo Všeobecných podmienkach uvádza žalovaného do omylu. Formulácia ustanovenia bodu 04 predmetných zmluvných podmienok je nastavená tak, že na právny vzťah sa bude vzťahovať právo Českej republiky, ale dodávateľ nijakým spôsobom žalovaného nepoučil, že ochranu mu poskytujú aj imperatívne normy právneho poriadku Slovenskej republiky, kde má svoje bydlisko. Ustanovenia, ktoré treba považovať za také, od ktorých sa nemožno odchýliť sú aj ustanovenia § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých nesmú spotrebiteľské zmluvy obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že je potrebné predmetný zmluvný vzťah posudzovať podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, podľa ktorého zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade žalobca nepreukázal, že by voľba práva bola predmetom predzmluvného jednania medzi stranami sporu, teda voľba práva nebola individuálne dojednaná. Na základe uvedeného súd predmetnú Smlouvu o úvěru a právne vzťahy sporových strán z nej vyplývajúce posudzoval podľa právneho poriadku SR.
17. Podľa ust. § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. . o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej tiež zákon č. 129/2010 Z.z.“ alebo „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom nie sú úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.
18. Podľa ust. § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. ak osoba bez povolania poskytne peňažné prostriedky, ktoré by inak boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená zmluva je neplatná.
19. Podľa ust. § 20 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia v tomto rozsahu: a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a alebo b) v obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20b.
20. Podľa ust. § 24 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ môže poskytovať úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, ak má povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery podľa § 20 ods. 1 písm. a).
21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
24. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sporové strany prostredníctvom internetovej stránky E., prevádzkovanou žalobcom uzavreli dňa 29.4.2019 Smlouvu o úvěru, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 250 €. Žalovaný sa zaviazal túto pôžičku vrátiť v plnej výške 250 € spolu s poplatkom v sume 71 € jednou splátkou do 28 dní, t.j. termín splatnosti úveru bol dohodnutý na deň 27.5.2019. V prejednávanej veci ide o tzv. krátkodobú pôžičku s lehotou splatnosti 28 dní. S poukazom na ust. § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. teda nejde o spotrebiteľský úver podľa tohto zákona o spotrebiteľských úveroch, lebo ide o úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v predmetnej zmluve neboli dohodnuté úroky a z uvedeného dôvodu nedošlo k splneniu náležitosti zmluvy o úvere. Hoci nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ide stále o spotrebiteľskú zmluvu (a to z dôvodu subjektov vystupujúcich na strane dodávateľa – veriteľa a na strane dlžníka).
25. Aj v takomto prípade, kedy sa nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale ide o inú pôžičku poskytovanú spotrebiteľovi, je potrebné rešpektovať zákonom vymenované ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. V ust. § 24 ods. 2 predmetného zákona je uvedená podmienka, podľa ktorej na poskytovanie iných úverov a pôžičiek, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom (o ktorý ide aj v prejednávanej veci) je potrebné povolenie Národnej banky Slovenska. V ust. § 24 b) ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. je zakotvený zákaz pre kohokoľvek poskytovať iné úvery a pôžičky bez povolania Národnej banky Slovenska alebo nad rozsah povolenia, a zároveň v ust. § 11 predmetného zákona takúto zmluvu uzatvorenú so subjektom, ktorý poskytoval pôžičky a iné úvery bez povolenia Národnej banky Slovenska, sankcionuje neplatnosťou. Citované ustanovenia sú takého charakteru, že aj v prípade, keby bola voľba práva platná, tak od týchto ustanovení sa nemožno odchýliť, pretože poskytujú ochranu spotrebiteľovi, ktorej ho nemožno zbaviť.
26. Žalobca je zapísaný ako podnikateľský subjekt v príslušnom registri v Českej republike a na území Slovenskej republiky poskytuje pôžičky bez povolenia Národnej banky Slovenska. Žalobca nefiguruje v zozname veriteľov. Dokonca Národná banka Slovenska vydala upozornenie z 9.8.2018, ktorým spotrebiteľov upozornila, že žalobca je subjekt, ktorý poskytuje pôžičky a úvery bez povolenia Národnej banky Slovenska. Keďže žalovaný napriek absencii povolenia na vykonávanie takejto činnosti uzatvoril Smlouvu o úvěru so žalobcom ako spotrebiteľom, predmetná zmluva je absolútnym neplatným právnym úkonom, lebo bola uzavretá v rozpore so zákonom. Aj keď žalobca má Českou národnou bankou udelené povolenie na poskytovanie úverov, toto oprávnenie však na poskytovanie úverov aj na území Slovenskej republiky nepostačuje. Je tomu tak z toho dôvodu, že pôsobnosť Národnej banky Českej republiky je obmedzená na územie tohto štátu, čo by v konečnom dôsledku znamenalo, že činnosť žalobcu na území SR podliehala len kontrole orgánu z iného členského štátu.
27. Predmetná zmluva o úvere je preto absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, lebo bola uzatvorená v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. Na základe tejto neplatnej zmluvy došlo zo strany žalobcu k plneniu, kedy žalovanému dňa 29.4.2019 poskytol sumu 250 €. Týmto plnením vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať. Žalovaný je teda povinný vrátiť žalobcovi poskytnuté plnenie a to vo výške 250 €.
28. Podľa ust. § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
29. Podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
30. Podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
31. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje uplynutím niektorej z dôb uvedených v citovanom zákonnom ustanovení Občianskeho zákonníka (subjektívnej a objektívnej premlčacej doby) a to aj v prípade, ak druhá z nich zostala zachovaná. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť dňom, kedy k obohateniu došlo, čo v našom prípade znamená dňom, kedy bola predmetná Smlouvu o úvěru uzatvorená a na základe nej bolo aj poskytnuté finančné plnenie t.j. dňa 29.4.2019 a uplynula dňa 29.4.2022. Žaloba bola podaná na súde v rámci jej plynutia 14.4.2022 čo znamená, že objektívna premlčacia lehota bola zachovaná.
32. K opačnému záveru súd dospel v prípade subjektívnej premlčacej lehoty. Žalobca ako právnická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov v Českej republike si musela byť, a aj bola, vedomá toho, že takáto činnosť podlieha dohľadu národnej banky a je podmienená jej súhlasom. Žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť za účelom dosahovania zisku a preto musí poznať príslušné zákonné ustanovenia upravujúce podnikateľskú činnosť v predmete jeho podnikania. Pokiaľ žalobca prostredníctvom webovej stránky (s príponou .sk) ponúkal a reálne aj poskytoval pôžičky občanom SR, žijúcim v SR, na účty vedené v SR, musel si byť vedomý toho, že jeho činnosť podlieha aj právnej úprave účinnej v tomto štáte. Dňom uzatvorenia predmetnej zmluvy 29.4.2019 žalobca získal vedomosť aj o povinnom subjekte. Súd okamih začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty teda stanovil na deň 29.4.2019. Subjektívna lehota je 2-ročná, uplynula dňa 29.4.2021. Keďže žaloba bola podaná na súde 14.4.2022, t.j. po uplynutí zákonom stanoveného časového úseku pre možnosť s úspechom domáhať sa peňažného nároku. Uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty tak došlo k premlčaniu predmetného peňažného nároku a to bez ohľadu na to, že objektívna premlčacia lehota bola ešte zachovaná.
33. Na základe uvedeného súd žalobu z dôvodu premlčania nároku v subjektívnej premlčacej lehote zamietol. Vzájomný vzťah týchto dvoch premlčacích dôb je totiž taký, že ak skončí beh jednej z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte beží druhá premlčacia doba. Pokiaľ márne uplynula aspoň jedna z uvedených dôb a je vznesená námietka premlčania, nemožno právo priznať. Na premlčanie súd prihliadal podľa ust. § 54a Občianskeho zákonníka z úradnej povinnosti.
34. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. V prejednávanom prípade bola žaloba zamietnutá a preto neúspešný žalobca na náhradu trov konania nemá nárok. Úspešnému žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, pretože v priebehu konania bol nečinný. Preto súd ani jednej strane sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.