Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/185/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: Y. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX/XXX, Y., o vymoženie sumy 120,- eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. -11 zo dňa 15. januára 2013, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. -11 zo dňa 15. januára 2013 r u š í a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami , Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), , o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), , , o spotrebiteľských úveroch, , , a a a o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení.

Súd prvého stupňa zistil, že oprávnený predložil ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok. Súd prvého stupňa posúdil predmetnú úverovú zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa 08.11.2010 ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že daný právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nakoľko v danej veci nebolo preukázané, že dlžník - povinný je podnikateľským subjektom je možné vzhľadom na všetky zákonné kritéria považovať aj daný zmluvný vzťah medzi dodávateľom - oprávneným a spotrebiteľom - povinným za spotrebiteľský vzťah v zmysle ustanovení . Po preskúmaní predloženej úverovej zmluvy vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd prvého stupňa zistil, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na riešenie sporu vyplývajúceho zo zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným, nakoľko predmetná zmluva ani všeobecné podmienky poskytnutia úveru neposkytujú informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. S poukazom na znenie čl. 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru uviedol, že dohoda zmluvných strán o mimosúdnom riešení sporu, napr. vo forme rozhodcovského konania zakotvená v zmluve nie je. A teda súd je toho názoru, že pokiaľ táto zákonná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v tejto zmluve nie je, právomoc riešenia sporov zmluvných strán je daná výlučne všeobecným súdom. Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa mal za to, že v danom prípade nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodovanie v predmetnej veci a oprávnený mal svoj návrh podať na všeobecný súd.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril v znení neskorších predpisov a v jeho nadväznosti o rozhodcovskom konaní. Poukázal na ustanovenia Exekučného poriadku, ako aj na ustanovenia a o rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonávanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky, pričom formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako ich vyžaduje zákona o rozhodcovskom konaní a preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, ktorými sú dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Poukázal na to, že exekučný súd v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, upravuje podmienku zastavenia exekučného konania vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nie vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu. Preto mal za to, že exekučný súd nemôže v rámci exekučného konania zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu. Podľa jeho názoru sa musí súd obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Nemôže sa teda jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Ďalej zdôraznil, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Okrem toho namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko rozhodnutie má vzbudzovať dôveru v jeho zákonnosť a správnosť. Uviedol, že súd neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej danej normy a jeho rozhodnutie je založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Poukázal na to, že na daný prípad nie je prípustné aplikovať ustanovenie , pretože súd musí pri posúdení vzťahu ako spotrebiteľského mať napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom. Súd sa však týmito závermi neriadil a v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. Otáznym je aj to, či má súd vôbec na takéto dokazovanie v exekučnom konaní legislatívny rámec. Okrem toho poukázal aj na to, že keď súd prvého stupňa posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej a právnej stránky - teda vykonával dokazovanie ohľadne nesúladu exekučného titulu so zákonom. Z uvedeného však vyplýva, čo opomenul konajúci súd prvého stupňa, že mohol a mal posudzovať aj to, do akej miery a v akej časti je exekučný titul súladný so zákonom a v tomto smere aj vykonávať dokazovanie. Navyše mal súd prvého stupňa pri svojej rozhodovacej činnosti prioritne postupovať tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanta a z toho vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu reštriktívne. Preto ak súd prvého stupňa zjednodušene konštatoval neplatnosť právneho úkonu a z toho dôvodu zastavil celé exekučné konanie, pozbavil tak oprávneného práva domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zákonom, nakoľko oprávnený z dôvodu res iudicata - prekážky rozhodnutej veci už inú možnosť uplatniť si svoje právo nemá. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodol tak, bez nariadenia pojednávania podľa .

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 02.08.2012, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 27.08.2012 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku

sp. zn. SR 05247/11 zo dňa 08.07.2011. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa , súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa , súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, pričom zistil, že nie je vo výroku vecne správne. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná a upravená v ustanovení ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Hlavnou podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ. Jej ďalším charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Ďalej je pre tieto zmluvy príznačné to, že sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

V tomto smere odvolací súd poukazuje na ustanovenia o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s ustanovením Exekučného poriadku. V zmysle týchto ustanovení v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa a zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil neskôr, musí exekúciu zastaviť a v prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie môže žiadosť o udelenie poverenia podľa ustanovenia Exekučného poriadku zamietnuť.

Vyššie uvedené právne závery sú v súlade aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011 sp. zn. , v ktorom je uvedené, že „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“.

Aj Súdny dvor v rozhodnutí vo veci C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira zo dňa 6. októbra 2009, judikoval, že smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa jeho vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Odvolací súd z exekučného titulu založeného v súdnom spise zistil, že rozhodcovský súd v ňom konštatuje, že svoju právomoc odvodil od rozhodcovskej zmluvy, v ktorej sa účastníci konania dohodli, že „všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde“.

S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní odvolací súd preskúmal zmluvu o úvere č. 408500149 zo dňa 10.08.2010, na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok ako aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou vrátane čl. 14, na ktorý odkazuje súd prvého stupňa. Odvolací súd po preskúmaní jeho obsahu má za to, že v tomto článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je obsiahnutá dohoda, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná strana využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie. Za týmto účelom zmluvné strany sa dohodli nasledovne: Mediačná dohoda uzatvorená podľa : Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Mediačným centrom, registrovaným na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zriadenom a vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.

Predmetný článok podľa jeho obsahu podľa názoru odvolacieho súdu nenapĺňa charakteristiku rozhodcovskej zmluvy alebo doložky uzatvorenej podľa o rozhodcovskom konaní, nakoľko podľa obsahu predmetného článku sa jedná o mediačnú dohodu uzatvorenú podľa Súd prvého stupňa tak síce správne konštatoval, že dohoda zmluvných strán o mimosúdnom riešení sporu, napr. vo forme rozhodcovského konania zakotvená v zmluve nie je, avšak následne bez ďalšieho zisťovania skutkového stavu veci mal za to, že pokiaľ táto zákonná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v tejto zmluve nie je, právomoc riešenia sporov zmluvných strán je daná výlučne všeobecným súdom. S poukazom na zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve, vec zároveň aj nesprávne právne posúdil, preto sa odvolaciemu súdu javí napadnuté uznesenie ako predčasné, keď súd prvého stupňa síce správne konštatoval, že dohoda o mimosúdnom riešení sporu v zmluve o úvere nie je upravená, avšak neskúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy, na ktorú

odkazuje rozhodcovský rozsudok a v zmysle o súdoch konštatoval právomoc všeobecných súdov.

Súd prvého stupňa si preto v ďalšom konaní zaobstará rozhodcovskú zmluvu, na ktorú odkazuje rozhodcovský rozsudok vo svojom odôvodnení a opätovne preskúma skutkový stav veci v intenciách uvedených v odôvodnení odvolacieho súdu. Oprávnený totiž v návrhu na vykonanie exekúcie označil za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, preto je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.