Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/19/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a sudkýň JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci navrhovateľa F. K., bytom Z. XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Škrabom, advokátom, Sovietskych hrdinov 200, Svidník, proti odporcom 1/ Q. E., bytom Z. XXX, právne zastúpená JUDr. Janou Švantnerovou, advokátkou, Hviezdoslavova 9, Bardejov, 2/ mal. K. E., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, o určenie otcovstva s prísl., o odvolaní navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. -183 zo dňa 13.3.2013 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o výživnom, ako aj vo výroku o dlžnom výživnom, o úprave styku, o zaplatení sumy 250 Eur aj o trovách konania.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že navrhovateľ je otcom mal. K. pochádzajúcej z matky Q. E.. Mal. K. zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a uložil otcovi prispievať na výživu mal. K. sumou 50 Eur počnúc 24.7.2010 do budúcna vždy do 20-teho toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od 24.7.2010 do 28.2.2013 vo výške 1.562,90 Eur uložil otcovi uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 15 Eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Zároveň rozhodol, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. K. každú párnu sobotu a každú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporkyni sumu 250 Eur v lehote do 30.6.2013. Účastníkom a štátu náhradu trov konania nepriznal.

Vychádzal zo zistenia, že po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov a znaleckom dokazovaní znalkyňami z odboru genetika, odvetvie analýza DNA, RNDr. B. N. a tiež prof. RNDr. A. C., PhD. bolo zistené, že otcovstvo navrhovateľa k maloletej treba považovať za prakticky dokázané, nakoľko pravdepodobnosť otcovstva je 99,9999 %. Zo záveru znaleckých posudkov ďalej vyplynulo, že pri porovnaní genetických znakov dieťaťa navrhovateľa a odporkyne v 1/ rade bola zistená zhoda vo všetkých pätnástich testovaných genetických systémoch, čím bolo otcovstvo navrhovateľa k mal. K. potvrdené. Matka od počiatku konania tvrdila, že otcom maloletej je navrhovateľ, pretože v rozhodnej dobe sa s inými mužmi nestýkala, avšak navrhovateľ si svojim otcovstvom nebol istý, preto trval na znaleckom dokazovaní.

Súd citoval ust. §, 94 ods. 1 a 2 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) a uviedol, že tak navrhovateľ, ako aj odporkyňa v 1/ rade potvrdili, že v čase, od ktorého neprešlo do narodenia mal. K. menej ako 180 a viac ako 300 dní udržiavali intímne styky. Tvrdenie odporkyne v 1/ rade, že v rozhodnom období sa okrem navrhovateľa s nikým iným intímne nestýkala, nebolo v konaní ničím spochybnené. Súd preto považoval súlož navrhovateľa s odporkyňou v rozhodnom období za preukázanú a keďže neboli zistené žiadne závažné okolnosti vylučujúce otcovstvo navrhovateľa a závery oboch vykonaných znaleckých posudkov jednoznačne potvrdili otcovstvo navrhovateľa k mal. K., prvostupňový súd určil navrhovateľa za otca maloletého dieťaťa.

S konaním o určenie otcovstva je v zmysle spojené aj konanie o výchove a výžive mal. dieťaťa, a preto súd citujúc ust. , , Zákona o rodine zveril mal. K. do osobnej starostlivosti matky, keďže v tejto časti došlo k zhodnému návrhu navrhovateľa a odporkyne v 1/ rade. K zhodnému návrhu týchto došlo aj v časti úpravy styku otca s maloletou K., ktoré návrhy podporoval aj kolízny opatrovník. Nakoľko matka aj v súčasnosti zabezpečuje osobnú starostlivosť mal. K. a tieto zhodné návrhy účastníkov sú v záujme maloletej a v súlade s jej citovými väzbami, vývinovými potrebami a zabezpečujú stabilitu jej budúceho výchovného prostredia, prvostupňový súd zveril mal. K. do osobnej starostlivosti matke a upravil styk otca s maloletou v zmysle zhodných návrhov účastníkov.

S poukazom na ust. § 36 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 1 Zákona o rodine a citujúc ust. § 65 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, po vykonanom dokazovaní vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletej prihliadajúc na schopnosti, možnosti a majetkové pomery navrhovateľa, súd ho zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 50 Eur mesačne. U matky zohľadnil v prevažnej miere jej osobnú starostlivosť o maloletú, pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť k nej, nakoľko mal. K. je od narodenia v jej osobnej starostlivosti. Matka aj s dieťaťom býva v byte vo vlastníctva starej matky maloletej, pričom na úhradu výdavkov spojených s jeho užívaním matka maloletej prispieva sumou 50 Eur mesačne a na stravu sumou 150 Eur mesačne. Od narodenia maloletej je matka na materskej dovolenke, od 1.7.2010 poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 Eur a prídavok na dieťa. Príležitostne tiež pracuje v popoludňajších hodinách v kaderníckom salóne v obci Z., z čoho má podľa jej tvrdenia príjem do 200 Eur mesačne. Na nákup plienok a hygienické potreby pre maloletú matka mesačne vynakladá cca 50 Eur, na poistenie so sporením pre maloletú cca 20 Eur mesačne a na oblečenie pre maloletú a jej hračky sumu cca 350 Eur za polrok. Od narodenia musela maloletej podávať kupované mlieko, lebo materské mlieko nemala, čo prvý rok po narodení maloletej predstavovalo výdavok vo výške 26,70 Eur mesačne a v druhom roku po jej narodení 38 Eur mesačne. V súčasnosti na lieky pre maloletú vynakladá matka cca 3 až 4 Eur mesačne.

Navrhovateľ je od roku 2009 študentom Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbeny, n.o. C. v externej forme, pričom za akademický rok 2009/2010 uhradil za štúdium školné vo výške 510 Eur, za akademický rok 2010/2011 vo výške 590 Eur a za akademický rok 2011/2012 vo výške 790 Eur. Za akademický rok 2012/2013 dovtedy uhradil školné 510 Eur s tvrdením, že je potrebné uhradiť ešte 320 Eur za druhý semester. Býva spolu so svojimi rodičmi v rodinnom dome v obci Z., ktorý je vo vlastníctve rodičov navrhovateľa. Mesačne im prispieva na stravu sumou 80 Eur. Ďalšie výdavky navrhovateľa predstavujú cestovné do školy a študijné pomôcky mesačne v sume cca 50 Eur, na hygienické potreby a ošatenie dáva mesačne cca 70 Eur. Navrhovateľ rovnako ako odporkyňa nemá inú vyživovaciu povinnosť. V období od 1.5.2010 do 8.5.2012 bol navrhovateľ podnikateľom na základe živnostenského oprávnenia s predmetom podnikania vedenie účtovníctva, prípravné práce k realizácii stavby, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov. Základ dane navrhovateľa za rok 2010 bol 232,10 Eur, za rok 2011 bol 13,23 Eur. Po ukončení podnikania, k čomu podľa navrhovateľa došlo z dôvodu ekonomickej nevýhodnosti, bol navrhovateľ od 8.5.2012 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom poberal dávku v hmotnej núdzi za september 2012 v sume 62,50 Eur a od októbra 2012 vo výške 125,57 Eur mesačne. V období od februára 2011 do júna 2012 bola navrhovateľovi zo Sociálnej poisťovne titulom nemocenského vyplatená suma spolu 5.476,20 Eur. Navrhovateľ žiadal určiť výživné iba v minimálnej zákonom stanovenej výške z dôvodu, že je študentom na vysokej škole, nemá vlastný príjem z pracovnej činnosti a v regióne, v ktorom žije, je ťažké nájsť si prácu. K týmto tvrdeniam súd uviedol, že vzhľadom na vek navrhovateľa, jeho zdravotný stav, vzdelanie, osobné a

rodinné pomery a tiež externú formu vysokoškolského štúdiu, keď vyučovanie prebieha podľa tvrdenia navrhovateľa v prevažnej miere počas sobôt, možno spravodlivo od navrhovateľa požadovať plnenie vyživovacej povinnosti v súdom určenej výške. Navrhovateľ totiž nepreukázal a ani netvrdil žiadne významné skutočnosti týkajúce sa jeho zdravotnej, osobnej či inej spôsobilosti, ktoré by odôvodňovali záver, že od neho nemožno spravodlivo žiadať väčšiu aktivitu a snahu o nájdenie si práce, čo i len dočasnej, prípadne aj mimo regiónu, v ktorom žije.

Postupom podľa § 77 ods. 1 veta tretia Zákona o rodine, súd priznal výživné spätne od narodenia maloletej, teda od 24.7.2010 a to vo výške 50 Eur mesačne s tým, že sám navrhovateľ podal návrh na začatie konania krátko po narodení maloletej a v priebehu konania sa opakovane domáhal možnosti vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti v maximálne možnej miere. Nakoľko na výživu maloletej nijako neprispieval, jeho dlh na výživnom zodpovedajúci určenému výživnému za obdobie od 24.7.2010 do 28.2.2013 predstavuje sumu 1.562,90 Eur (31 mesiacov x 50 Eur = 1.550 Eur + 12,90 Eur ako alikvotná časť výživného za 8 dní júla 2010). Súd umožnil navrhovateľovi splácať dlžné výživné v pravidelných mesačných splátkach po 15 Eur spolu s bežným výživným s poukazom na ust. .

V súlade s ust. § 74 ods. 1 Zákona o rodine, súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť sumu 250 Eur titulom nárokov nevydatej matky, nakoľko v tejto časti návrh navrhovateľa aj odporkyne bol zhodný pokiaľ ide o základ, výšku ako aj splatnosť nároku, ktorú súd v súlade s ich dohodou určil do 30.6.2013.

K výroku o trovách konania účastníkov súd uviedol, že o určenie otcovstva procesný úspech vo veci mal navrhovateľ, avšak s poukazom na ust. , súd účastníkom a štátu náhradu trov konania nepriznal z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v konkrétnych okolnostiach prípadu, ktoré viedli k začatiu konania a okolnostiach jeho priebehu, ako aj majetkových pomerov účastníkov. V danom prípade z tvrdení a postupu navrhovateľa vyplýva, že návrh podal hlavne preto, aby si potvrdil svoje otcovstvo testami DNA. Hoci odporkyňa v 1/ rade od začiatku konania tvrdila, že otcom je navrhovateľ, nebránila sa určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, navrhovateľ trval na konaní, v ktorom bol nakoniec procesne úspešný. Štátu vzniklo právo na náhradu trov konania proti odporcom, avšak priznanie ich náhrady by bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti ( ) a existujúcim dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, keďže štátom platené trovy kontrolného znaleckého dokazovania nezavinili odporcovia, ale navrhovateľ, ktorý ho navrhol potom, čo spochybnil výsledky pôvodného znaleckého posudku. V súvislosti so zastúpením navrhovateľa pôvodne advokátom ustanoveným mu rozhodnutím Centra právnej pomoci Mgr. Karolom Švecom súd uviedol, že náhradu trov tohto právneho zastúpenia v zmysle upravuje osobitný predpis a to o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie otec a to proti výrokom o povinnosti prispievať na výživu mal. K. sumou 50 Eur počnúc 24.7.2010 do budúcna, o povinnosti zaplatiť odporkyni v 1/ rade sumu 250 Eur v lehote do 30.6.2013 a výroku o trovách konania z dôvodu, že súd nesprávne posúdil skutkový stav veci a následne vo veci nesprávne rozhodol. Určené výživné pokladal za neprimerane vysoké, nakoľko je nezamestnaný a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 125,57 Eur, študuje na vysokej škole, kde väčšinu nákladov hradia jeho rodičia. Štúdium na vysokej škole prebieha externou formou, avšak nie iba cez víkendy, presný rozvrh hodín sa dozvedá priebežne počas semestra asi 2 týždne vopred. Nemá možnosť nájsť si zamestnanie v obci, kde býva a ani v najbližších väčších mestách K. a K., kde je tiež vysoká nezamestnanosť. Mesto S. je vzdialené 33,5 km, pričom dochádzanie do miest je preňho ako nezamestnaného študenta tiež finančne veľmi náročné. Má snahu pracovať, avšak vždy, keď zamestnávateľovi oznámi, že študuje, žiaden zamestnávateľ ho nezamestná. Počas školského roka sa musí pripravovať na skúšky, zabezpečovať si podklady na bakalársku prácu, túto vypracovať, pripraviť sa na obhajobu záverečnej práce, písať seminárne práce a má aj iné študijné povinnosti, ktoré sú časovo veľmi náročné. Ak by mal ísť pracovať do zahraničia, tak by došlo k obmedzeniu jeho rodičovských práv, ohľadne stretávania sa s mal. K. a nemohol by študovať a realizovať svoje ústavné právo na vzdelanie. Ak by odišiel do zahraničia na brigádu, tak ako ho navádzal prvostupňový súd a to v letných mesiacoch, tak by nešlo o pravidelný príjem a navyše by mal náklady

spojené s vycestovaním, pričom pozná veľa ľudí, ktorí odišli pracovať do zahraničia a museli sa vrátiť, lebo boli oklamaní a nič nezarobili. Má ukončenú strednú školu ekonomického zamerania, takže ťažko by si vo svojom odbore našiel prácu v zahraničí.

Ďalej poukázal na to, že zdravotný stav mal. K. je dobrý, a preto matka s tým nemá spojené žiadne výdavky. Zo strany matky je mu bránené stretávať sa s maloletou, teda správaním odporkyne v 1/ rade by boli jeho rodičovské práva vážne porušené. Prehlásil, že nevlastní žiaden majetok a jeho príjem mu nevystačí ani len na základné životné potreby. Zo súdnej praxe je zrejmé, že súdy ukladajú povinnosť platiť mesačne výživné vo výške 50 Eur rodičovi, ktorý zarába aspoň minimálnu mzdu. Nesúhlasil s určenou výškou výživného.

Ďalej namietal zaplatenie sumy 250 Eur matke z titulu úhrady nákladov nevydatej matky. Poukázal na to, že matka pri narodení dieťaťa dostala príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok k príspevku celkom vo výške 829,86 Eur, a preto s uloženou povinnosťou zaplatiť 250 Eur z titulu nároku nevydatej matky nesúhlasil. Ďalej namietal výrok o trovách konania, žiadal priznať zaplatený súdny poplatok vo výške 66 Eur, ako aj zálohu zloženú na znalecké dokazovanie vo výške 360 Eur a z titulu náhrady trov odvolacieho konania si uplatňoval 67,88 Eur a z titulu trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa vo výške 279 Eur. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť vo výroku o výške výživného a uložiť mu povinnosť platiť výživné na mal. dieťa za celé rozhodné obdobie v rozsahu 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a nárok nevydatej matky, zamietnuť. Žiadal zmeniť napadnutý rozsudok aj vo výroku o trovách konania. Uplatnil si trovy odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia v sume 67,88 Eur, ktoré špecifikoval.

V zákonnej stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie matka. Namietala výrok o povinnosti prispievať na výživu maloletej, o splatenie dlžného výživného, o styk otca s maloletou a náhradu trov konania. Uviedla, že výživné v sume 50 Eur mesačne, na ktorej sa pôvodne chcela dohodnúť s navrhovateľom, nepokryje výdavky na maloletú, a preto žiadala výživné najmenej vo výške 80 Eur. Navrhovateľ síce navštevuje externe Vysokú školu sociálnej práce v C., avšak väčšina z poslucháčov je riadne zamestnaných a školu absolvujú popri zamestnaní. Preto aj navrhovateľ sa môže zamestnať, prípadne ísť pracovať do H., tak ako jeho otec a brat. Nesúhlasila ani s výškou splátok 15 Eur mesačne ohľadne dlžného výživného, pretože dlžné výživné v sume 1.562,90 Eur jej bude navrhovateľ splácať 8 rokov a 7 mesiacov. Zdôraznila, že do mája 2013 navrhovateľ neposlal na maloletú žiadne finančné prostriedky, len sa domáhal svojich práv sa s ňou stretávať. Ona maloletú živí od narodenia a to za pomoci rodiny, ktorá jej musela požičať, aby si zakúpila výbavičku pre dcéru, najmä kočiar a postieľku. Navrhla, aby navrhovateľ bol zaviazaný dlžnú sumu splatiť tak, že 1.000 Eur vyplatí do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a sumu 562,90 Eur bude splácať v splátkach po 50 Eur mesačne. Ohľadne styku pôvodne súhlasila, aby navrhovateľ maloletú navštevoval tak ako je uvedené vo výroku rozsudku, avšak s týmto už nesúhlasí. Dňa 1.6.2013, keď rozsudok ešte nebol právoplatný, súhlasila so stretnutím, ale navrhovateľ prišiel autom, v ktorom sedela aj jeho priateľka a jeho matka. Nechce dcére spôsobovať stres, pretože po stretnutí s otcom maloletá sústavne plakala, držala sa jej a pýtala matku, aby ju nikde nedala. Navrhla preto upraviť styk tak, že navrhovateľ je oprávnený sa s maloletou stretávať každú poslednú nedeľu v mesiaci od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Namietala aj výrok o trovách konania s tým, že ona nezadala dôvod na toto konanie, pretože od začiatku tvrdila, že navrhovateľ je otcom dieťaťa. Bol to práve on, ktorý chcel mať „istotu“. Žiadala, aby jej bola priznaná náhrada trov konania, ktoré vyčíslila vo výške 388,37 Eur.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa opätovne poukázala na skutkový stav veci. S prihliadnutím na dobro dieťaťa navrhovala obmedziť styk otca s maloletou na 1x v mesiaci v jej prítomnosti. Ohľadne výšky výživného matka uviedla, že otec je finančne zabezpečený, aj keď oficiálne je nezamestnaný. Od septembra 2013, keď mal. K. nastúpi do škôlky sa jej zvýšia bežné náklady. Navrhovateľ jej už pred svadbou tvrdil, že sa o nich finančne postará, nakoľko vypomáha svojmu otcovi na rôznych stavbách, pretože tento podniká v oblasti stavebníctva a zamestnáva ľudí. Bola toho názoru, že navrhovateľ je len účelovo oficiálne nezamestnaný, aby platil čo najnižšie výživné. Navrhovateľ študuje len externe, preto sa môže popri štúdiu aj zamestnať. Je bezpredmetné vyhovárať sa na to, že nemôže sa zamestnať, lebo

by sa nemohol stretávať s dcérou, keďže ona je ochotná vyjsť mu v ústrety. Zároveň predložila lekársku správu, v zmysle ktorej dieťa pri ošetrení dňa 3.6.2013 plakalo, bolo nepokojné, akoby viazané na matku.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že jej tvrdenia ničím nepreukázala a ide len o jej pomstu za to, že sa s ňou neoženil. Nepracuje nie preto, že nechce, ale preto, že si nevie nájsť prácu s poukazom na situáciu na trhu práce v regióne, v ktorom býva s tým, že si je potrebné uvedomiť mieru nezamestnanosti v Slovenskej republike ako aj v iných štátoch EÚ, napr. R.. Nie je pravdou, že pracuje neoficiálne na stavbách, práve naopak, odporkyňa sa priznala, že pracuje bez pracovnej zmluvy v kaderníckom salóne a neodvádza žiadnu daň. Uviedol, že v júni 2013 sa mu podarilo zamestnať v H.. Išlo o pomocnú prácu na stavbe vo výškach, avšak po mesiaci s ním zamestnávateľ v skúšobnej dobe bez bližšieho vysvetlenia rozviazal pracovný pomer, o čom predložil tak pracovnú zmluvu, ako aj oznámenie o skončení pracovného pomeru. Od 4.7.2013 je opätovne nezamestnaný. Študuje na vysokej škole, je odkázaný po materiálnej stránke na svojich rodičov. Matka je na invalidnom dôchodku a otec síce pracuje, ale má tiež zdravotné problémy. Študuje na vysokej škole, kde sa musí svedomite pripravovať. Ohľadne stretnutia s dcérou dňa 1.6.2013 uviedol, že toto prebiehalo veľmi milo a pokojne, dcéra k nemu prišla, pýtala sa na ruky, zo stretnutia mala veľkú radosť, o čom priložil ním zachytené fotografie. Výrok rozsudku ohľadne styku s dcérou považoval za správny. Na záver dodal, že bol nútený podať návrh vo veci samej z dôvodu, že odporkyňa tvrdila, že sa nikdy nedozvie pravdu, kto je otcom ich dcéry.

Kolízny opatrovník sa k doručeným odvolaniam nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. bez nariadenia pojednávania postupom podľa s oznámením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu ( ), pričom zároveň upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo doručované aj právnym zástupcom účastníkov a kolíznemu opatrovníkovi a dospel k záveru, že odvolania navrhovateľa a odporkyne v 1/ rade nie sú dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku uvedeným súdom prvého stupňa po skutkovej a právnej stránke.

K odvolacím námietkam otca a matky a na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd len dodáva, že súd prvého stupňa správne zistil a ustálil nielen odôvodnené potreby mal. K. ohľadne výšky výživného, ale tiež možnosti a schopnosti oboch rodičov po zohľadnení osobnej starostlivosti o maloletú zo strany matky dieťaťa. Nakoľko rodičia mal. K. nežijú spolu, prvostupňový súd správne upravil výkon ich rodičovských práv a povinností vrátane úpravy rozsahu ich vyživovacej povinnosti v zmysle § 62 a §§ 75 ods. 1 a 76 Zákona o rodine. Tak ako v priebehu celého konania, aj v odvolacom konaní navrhovateľ žiadal, aby mu bolo určené minimálne výživné a to za celé rozhodné obdobie v rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona poukazujúc na skutočnosť, že je externým študentom vysokej školy a vo svojom regióne, ani v blízkych mestách sa mu nedarí nájsť si zamestnanie a dochádzanie do miest ako sú K. a K., ktoré sú vzdialené cez 20 km, resp. mesto S., ktoré je vzdialené 33,5 km, je preňho ako nezamestnaného študenta tiež finančne veľmi náročné. V odvolaní uvádzal, že nie je možné, aby sa zamestnal v zahraničí, pretože by došlo k obmedzeniu jeho rodičovských práv čo do stretávania sa s mal. dcérou, naviac by išlo len o nepravidelný príjem v letných mesiacoch so zvýšenými nákladmi na cestovné a s rizikom, že môže byť oklamaný. Napriek tomu vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky oznámil, že v mesiaci jún 2013 sa zamestnal v H. ako pomocný pracovník na stavbe, avšak po mesiaci s ním zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer v skúšobnej dobe, o čom doložil aj listinné dôkazy. V zmysle pracovnej zmluvy zo dňa 29.5.2013 so zamestnávateľom LD Partner s.r.o. išlo o prácu stavebnú s miestom výkonu práce O., vysunuté pracovisko H. - Z. s minimálnym mzdovým nárokom zamestnanca 1,941 Eur/hod. Tento pracovný pomer ukončil dňom 3.7.2013 v skúšobnej dobe. Od 4.7.2013 je opätovne nezamestnaný a študuje na vysokej škole. Správne už konštatoval súd prvého stupňa, že vzhľadom na vek navrhovateľa, jeho zdravotný stav, vzdelanie, osobné a rodinné pomery a tiež skutočnosť, že na vysokej škole študuje externe, možno

od neho spravodlivo požadovať plnenie vyživovacej povinnosti v súdom určenej výške 50 Eur mesačne. Nakoniec navrhovateľ sám vyvrátil svoje pôvodné tvrdenia v odvolaní o tom, že nemôže odísť pracovať napr. do zahraničia, pretože by takto nemohol realizovať svoje ústavné právo na vzdelanie, resp. by došlo k obmedzeniu jeho rodičovských práv ohľadne stretávania sa s dcérou, pretože následne zaslal súdu doklad o tom, že sa mu podarilo zamestnať sa v H., hoci len na 1 mesiac a mimo odboru, ktorý študoval, resp. študuje. Odvolací súd zdôrazňuje skutočnosť, že výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodiča v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine. Výživné je osobným právom dieťaťa a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval odvolanie navrhovateľa proti výroku o výške výživného za opodstatnené z dôvodu, že je v možnostiach a schopnostiach navrhovateľa prispievať na výživu mal. K. súdom určeným výživným, ktoré považoval za primerané veku, odôvodneným potrebám, ako aj sociálnym a majetkovým pomerov povinného, t.j. otca mal. dieťaťa.

Za nedôvodné považoval namietanie uloženej povinnosti zaplatiť 250 Eur z titulu nároku nevydatej matky, na ktorej suma, ako aj splatnosti sa účastníci konania dohodli a táto pohľadávka medzi nimi sporná nebola. Len tvrdená skutočnosť navrhovateľom v odvolaní, že matke bol vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa vrátane príplatku, nie je dôvodom pre nepriznanie nároku matke mal. dieťaťa, ktorá nie je vydatá na príspevok na úhradu jej nákladu spojených s tehotenstvom a pôrodom, na čo súd prvého stupňa správne poukázal. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o minimálne náklady, na ktorých sa navrhovateľ zaplatením uloženej sumy bude podieľať, lebo v súvislosti s narodením mal. dieťaťa mala matka podstatne vyššie náklady. K nespornosti uplatnenej pohľadávky a ochote navrhovateľa uhradiť požadovanú sumu matkou, odvolací súd poukazuje na výpoveď navrhovateľa v konaní pred súdom prvého stupňa na pojednávaní dňa 13.3.2013 (v spise na č.l. 170), z obsahu ktorého vyplýva, že bol ochotný zaplatiť žiadanú sumu 250 Eur, avšak v lehote do 30.6.2013, s ktorou sumou, ako aj lehotou splatnosti odporkyňa v 1/ rade súhlasila. Namietané skutočnosti preto neboli opodstatnené.

Nedôvodné bolo odvolanie matky proti výroku o výške výživného. Súd prvého stupňa zohľadnil sociálne a majetkové pomery oboch účastníkov konania, osobnú starostlivosť matky o mal. dieťa, ako aj úhradu nákladov odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, najmä jeho vek, a preto určená výška výživného 50 Eur pri preukázaných majetkových pomeroch oboch rodičov je primeraná veku a odôvodneným potrebám.

Súd prvého stupňa správne s poukazom na ust. povolil otcovi mal. dieťaťa splácať dlžné výživné v primeraných splátkach 15 Eur mesačne spolu s bežným výživným s prihliadnutím na sociálne a majetkové pomery. Je pravdou, že dlžné výživné bude otec splácať v minimálnych mesačných splátkach spolu s bežným výživným, avšak je v záujme otca mal. dieťaťa, aby si riadne a včas splnil svoju vyživovaciu povinnosť, a preto uloženie splácania dlžného výživného v inej výške mesačných splátok by znamenalo ohrozenie jeho existencie s prihliadnutím na ním preukázané skutočnosti, že je nezamestnaný, študuje externe na vysokej škole, s čím má dôvodne zvýšené náklady. V prípade zmeny pomerov na strane otca mal. dieťaťa je možné dlžné výživné uhradiť jednorazovo, prípadne vo vyšších splátkach, ale na základe preukázaných sociálnych a majetkových pomerov nebolo možné námietke matky vyhovieť.

Taktiež za nedôvodnú považoval odvolací súd namietanú úpravu styku. Účelom úpravy styku s rodičom, ktorému dieťa nie je zverené do výchovy, je vytvoriť pevné citové väzby v záujme zdravého psychického vývinu. Navrhovaná úprava styku obmedzená len na každú poslednú nedeľu v mesiaci nie je v záujme mal. dieťaťa z dôvodu, že na strane otca je potrebné zohľadniť jeho záujem o stretávanie sa s mal. dieťaťom, čo je na prospech mal. dieťaťa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súčasťou rodičovských práv a povinností je sústavná dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj mal. dieťaťa, jeho zastupovanie, ako aj správa majetku mal. dieťaťa, pričom obaja rodičia majú rovnaké práva a povinností a pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa. Nie je v záujme mal. dieťaťa, aby pokiaľ otec prejavuje záujem o dieťa, bolo mu bránené v stretávaní s mal. dieťaťom, ako aj nie je možné zo strany druhého rodiča, ktorému dieťa je zverené do výchovy, obmedzovať vo výkone rodičovských práv druhého rodiča, lebo v zmysle ust. § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s mal. dieťaťom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie osobnej starostlivosti. To znamená, že je v záujme

mal. dieťaťa, ako aj matky, aby sa upravený styk napadnutým rozsudkom riadne dodržiaval, prípadne nie je vylúčené, aby bol aj rozšírený dohodou rodičov mal. dieťaťa, pokiaľ bude vytvorený citový vzťah, pokiaľ budú vzťahy medzi účastníkmi ustálené, čo bude len na prospech mal. dieťaťa.

Vo vzťahu k namietanému výroku o trovách konania súdu prvého stupňa s poukazom na ust. , ktorý trovy konania účastníkom, vrátane štátu z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal, odvolací súd sa s posúdením existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane účastníkov stotožnil. Uplatnené trovy navrhovateľom z titulu nákladov na vykonanie znaleckého dokazovania nebolo možné navrhovateľovi priznať z dôvodu, že znalecké dokazovanie, ako aj konanie o určenie otcovstva k mal. dieťaťu bolo začaté na návrh navrhovateľa a znalecké dokazovanie vykonané v konaní pred súdom prvého stupňa vrátane kontrolného znaleckého dokazovania bolo v záujme navrhovateľa, ako aj nariadené na základe jeho návrhu (č.l. 22 spisu, č.l. 42 spisu). Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.5.2011 vyplýva, že navrhovateľ bol ochotný zložiť preddavok na trovy dôkazu a následne po vypracovaní znaleckého posudku RNDr. B. N. č. 15/2011, z ktorého záveru vyplynulo, že hodnota pravdepodobnosti otcovstva vo vzťahu k navrhovateľovi je 99,9999 % (č.l. 53 spisu), následne navrhovateľ na pojednávaní dňa 21.11.2011 (v spise na č.l. 65) navrhol kontrolné znalecké dokazovanie s tým, že súd vykonaním kontrolného znaleckého posudku poveril prof. RNDr. A. C., PhD. znalkyňu z odboru 470000 genetika, odvetvie analýza DNA, ktorej úlohou bolo posúdenie tých istých skutočností, ktoré boli posudzované v pôvodnom znaleckom posudku znalkyne RNDr. B. N.. Následne zo záveru znaleckého posudku vypracovaného prof. RNDr. A. C., PhD. znalecký posudok č. 10/2012 z jeho záveru (v spise na č.l. 95) vyplynulo, že na základe porovnania DNA profilov nie je možné vylúčiť otcovstvo F. K.. Pravdepodobnosť otcovstva vypočítaná na základe údajov o frekvencii vyšetrovaných znakov v našej populácii má číselnú hodnotu W=99,9999 % a kombinovaný paternitný index CP I. dosiahol hodnotu 4701842540, čo znamená, že otcovstvo navrhovateľa možno pokladať za prakticky dokázané a pri porovnaní genetických znakov dieťaťa matky a pravdepodobného otca bola zistená zhoda vo všetkých 15 testovaných genetických systémoch, čím bolo otcovstvo k mal. K. potvrdené. To znamená, že náklady, ktoré v súvislosti s vykonaním znaleckého dokazovania vznikli, boli sčasti uhradené len navrhovateľom, a preto súd prvého stupňa správne uplatnenú náhradu trov konania po zohľadnení majetkových pomerov, ako aj dôvodov hodných osobitného zreteľa vzhľadom na predmet konania účastníkom nepriznal, vrátane trov právneho zastúpenia, ktoré v súvislosti s konaním účastníkom vznikli. Námietky týkajúce sa nepriznanej náhrady trov právneho zastúpenia uplatnené aj matkou mal. dieťaťa preto odvolací súd v záujme zachovania a poskytnutia rovnováhy spravodlivej ochrany práv účastníkov obom nepriznal.

Z týchto dôvodov preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom, dlžnom výživnom, úprave styku, zaplatení sumy 250 Eur, ako aj výroku o trovách konania účastníkov ako vecne správny v súlade s ust.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože sa jedná o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu (vec starostlivosti súdu ) v spojení s ust. vo vzťahu k nároku nevydatej matky po zohľadnení dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v majetkových pomeroch účastníkov, ako aj predmetu konania, postoja účastníkov v konaní.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.