Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/162/2010

Potvrdené rozhodnutím 4CoP/19/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a sudkýň JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci navrhovateľa F. K., bytom Z. XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Škrabom, advokátom, Sovietskych hrdinov 200, Svidník, proti odporcom 1/ Q. E., bytom Z. XXX, právne zastúpená JUDr. Janou Švantnerovou, advokátkou, Hviezdoslavova 9, Bardejov, 2/ mal. K. E., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, o určenie otcovstva s prísl., o odvolaní navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 6C/162/2010-183 zo dňa 13.3.2013 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o výživnom, ako aj vo výroku o dlžnom výživnom, o úprave styku, o zaplatení sumy 250 Eur aj o trovách konania. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci navrhovateľa F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, okres K. zastúpeného Mgr. Karolom Ševecom, advokátom, Hlavná 29, 080 01 Prešov proti odporcom 1./ Q. E., nar.XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, okres C., zastúpená JUDr. Janou Švantnerovou, advokátkou, Hviezdoslavova 9, Bardejov a 2./ Z.. K. E., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, okres C., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove, o určenie otcovstva, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že F. K., r.č. XXXXXX/XXXX je otcom maloletej K. E., r.č. XXXXXX/XXXX z matky Q. E., r.č. XXXXXX/XXXX.

Súd maloletú K. E., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej Sofie sumou vo výške 50,- € počnúc 24.7.2010 do budúcna vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Dlžné výživné za obdobie od 24.7.2010 do 28.2.2013 vo výške 1.562,90 € je otec

p o v i n n ý uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 15,- € spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Otec je o p r á v n e n ý sa stýkať s maloletou Sofiou každú párnu sobotu a každú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni sumu 250,- € v lehote do 30.6.2013.

Účastníkom a štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom zo dňa 5.8.2010 v spojení s jeho doplnením zo dňa 7.12.2010 žiadal, aby bol určený za otca maloletej K. E., nar.XX.X.XXXX. Súčasne žiadal maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky a styk otca s maloletou ponechať na dohode rodičov. Návrh odôvodňoval tým, že od augusta

2009 s matkou maloletej udržiaval intímny pomer, pričom táto mu v novembri 2009 oznámila, že čaká dieťa, ktoré sa narodilo dňa 24.7.2010 a za ktorého otca matka dieťaťa označila navrhovateľa. Tvrdil, že v dôsledku uvedených skutočností plánovali s matkou dieťaťa sobáš, avšak následne sa dozvedel skutočnosti týkajúce sa osobného života matky dieťaťa na základe ktorých pripravovaný sobáš zrušil a začal pochybovať o svojom otcovstve. Tvrdiac, že s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého do narodenia dieťaťa neprešlo menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní a že matka dieťaťa pri zisťovaní otcovstva maloletej odmietla s ním spolupracovať navrhovateľ žiadal určiť, že je otcom maloletej K..

Odporkyňa v 1./ rade - Q. E. sa k návrhu vyjadrila vo svojom podaní zo dňa 26.1.2011 tak, že k navrhovateľovi mala citový vzťah, pričom spolu aj intímne žili a keď oznámila navrhovateľovi že je s ním tehotná, dohodli sa na uzavretí manželstva aby sa dieťa narodilo do riadne existujúcej rodiny. Podľa jej tvrdenia k svadbe nedošlo, lebo navrhovateľ jej oznámil, že sa dopočul „aký život žila“, odmietol že by bol otcom dieťaťa a odmietol sa s ňou zosobášiť. Uviedla, že je si istá, že dieťa je navrhovateľovo, pričom by sa nebránila ani mimosúdnemu skončeniu veci formou určenia otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov i keď ona sama by návrh na určenie otcovstva nepodávala lebo bola rozhodnutá vychovať si dcérku sama a nemala záujem aby navrhovateľ, ktorý ju dourážal a spôsobil jej zlé psychické rozpoloženie bol zapísaný ako otec maloletej. Odporkyňa v 1./ rade poprela tvrdenia navrhovateľa, že sa snažil riešiť spor inak ako súdnou cestou s tým, že ten ani počas jej tehotenstva, ktoré bolo rizikové a počas ktorého bola hospitalizovaná, ani po narodení maloletej ju nebol navštíviť a nejavil o ňu záujem, pričom návrh podal len 10 dní po narodení dcéry a predtým spolu vôbec nehovorili.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na ktorom navrhovateľ žiadal vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia či je otcom maloletej, čo odôvodnil tým, že nie je si istý, či dieťa je jeho, lebo i keď sa v dobe rozhodnej pre jeho počatie s matkou dieťaťa stýkal, táto mohla mať vzťah aj s inými mužmi.

Odporkyňa v 1./ rade na pojednávaní trvala na tom, že otcom maloletej Sofie je navrhovateľ lebo v rozhodnej dobe sa s inými mužmi nestýkala.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporkyne v 1./ rade, oboznámením sa s obsahom účastníkmi predložených listinných dôkazov, oboznámením sa s obsahom vypracovaných znaleckých posudkov, správ kolízneho opatrovníka a zistil tento skutkový stav:

Z tvrdení navrhovateľa a odporkyne v 1./ rade bolo zistené, že títo udržiavali známosť, pričom minimálne od augusta 2009 sa stýkali aj intímne.

Z rodného listu vedeného v knihe narodení matričného úradu Bardejov, zväzok 64, ročník 2010, strana 136, por.č.491 ( čl.100 spisu) súd zistil, že maloletá K. E. sa narodila dňa XX.X.XXXX z matky Q. E.. V kolónke otec je zápis „neuvedený“.

Navrhovateľ v konaní tvrdil, že môže byť otcom maloletej Sofie, keďže v rozhodnom čase sa s matkou maloletej stýkal, avšak svojim otcovstvom si nie je istý, keďže matka maloletej sa v rozhodnom čase mohla stýkať aj s inými mužmi, preto trval na znaleckom dokazovaní. Matka maloletej- odporkyňa v 1./ rade uviedla, že otcom maloletej Sofie je navrhovateľ, keďže s inými mužmi sa v rozhodnom čase nestýkala. Kolízny opatrovník navrhol za účelom zistenia otcovstva navrhovateľa vykonanie znaleckého dokazovania testami DNA.

Uznesením zo dňa 1.6.2011 súd ustanovil znalkyňu z odboru genetika, odvetvie analýza DNA, RNDr. Angeliku Vasiľovú za účelom vykonania paternitnej expertízy metódou analýzy DNA u maloletej Sofie, navrhovateľa a odporkyne v 1./ rade a vypracovania znaleckého posudku za účelom zistenia, či

navrhovateľ je otcom maloletej, alebo jeho otcovstvo k maloletej je vylúčené. Zo znaleckého posudku uvedenej znalkyne č.15/2011 zo dňa 4.7.2011 súd zistil, že po odobratí vzoriek z bukálnej sliznice navrhovateľa, odporkyne v 1./ rade a maloletej Sofie a ich následnom znaleckom skúmaní znalkyňa dospela k záveru, že otcovstvo navrhovateľa k maloletej treba považovať za prakticky dokázané, keďže hodnota pravdepodobnosti otcovstva je 99,99 %.

Navrhovateľ závery znaleckého posudku spochybnil s tým, že chce ešte jedno nezávislé preverenie, keďže ide o dosť dôležitú otázku vo vzťahu k jeho budúcnosti a domáhal sa vypracovania kontrolného znaleckého posudku.

Súd uznesením zo dňa 14.12.2011 ustanovil do konania znalkyňu z odboru genetika, odvetvie analýza DNA prof.RNDr. Jarmilu Bernasovskú, PhD. ktorej uložil vypracovať kontrolný znalecký posudok vo vzťahu k znaleckému posudku znalkyne RNDr. Vasiľovej. Znalkyňa prof.RNDr. Jarmila Bernasovská, PhD. v znaleckom posudku č.10/2012 zo dňa 20.3.2012 uviedla, že po dôkladnej identifikácii a prevedení bukálnych sterov potrebných k izolácii DNA u navrhovateľa, odporkyne v 1./ rade a maloletej Sofie a ich následnom znaleckom skúmaní dospela k záveru, že na základe porovnania DNA profilov je pravdepodobnosť otcovstva 99,9999 %. V zdôvodnení svojho záveru znalkyňa uviedla, že pri porovnaní genetických znakov dieťaťa, navrhovateľa a odporkyne v 1./ rade bola zistená zhoda vo všetkých 15- tich testovaných genetických systémoch, čím bolo otcovstvo navrhovateľa k maloletej K. E. potvrdené.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „Zákon o rodine“) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 94 ods.1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa § 94 ods.2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Tak navrhovateľ, ako aj odporkyňa v 1./ rade potvrdili, že v čase, od ktorého neprešlo do narodenia maloletej Sofie menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní udržiavali intímne styky. Tvrdenia odporkyne v 1./ rade, že v uvedenom rozhodnom období sa okrem navrhovateľa s nikým iným intímne nestýkala nebolo v konaní ničím spochybnené. Vzhľadom na uvedené súd považuje súlož navrhovateľa s odporkyňou v 1./ rade v rozhodnom období za preukázanú. Keďže neboli zistené žiadne závažné okolnosti vylučujúce otcovstvo navrhovateľa a závery oboch vykonaných znaleckých posudkov jednoznačne potvrdili otcovstvo navrhovateľa k maloletej Sofii, prvým výrokom tohto rozsudku súd určil navrhovateľa za otca maloletej.

S konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa ( ), preto bolo potrebné upraviť aj otázky výchovy a výživy, t.j. kto z rodičov bude mať dieťa v osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, ako má druhý rodič prispievať na jeho výživu, a upraviť tiež styk s maloletým dieťaťom.

Podľa § 36 ods.1 Zákona rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods.4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

V časti úpravy výchovy a výživy k maloletej Sofii došlo k zhodnému návrhu navrhovateľa a matky maloletej na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Rovnako k zhodnému návrhu navrhovateľa a matky maloletej došlo v časti úpravy styku s maloletou. Rovnaký návrh, pokiaľ ide o otázku osobnej starostlivosti, zastupovania, správy majetku maloletej a úpravu styku s ňou mal aj kolízny opatrovník.

Nakoľko navrhovateľ, matka maloletej aj kolízny opatrovník zhodne navrhli zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju zabezpečuje aj v súčasnosti a ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, a ich návrhy sa zhodli aj pokiaľ ide o úpravu styku s maloletou, ktorý žiadali upraviť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, súd po zistení, že tieto zhodné návrhy sú v záujme maloletej, sú v súlade s jej citovými väzbami, vývinovými potrebami a zabezpečujú stabilitu jej budúceho výchovného prostredia rozhodol v súlade s týmito návrhmi účastníkov tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Vzhľadom na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky bolo povinnosťou súdu vyplývajúcou mu z ust.§ 36 ods.1 v spojení s § 24 ods.1 Zákona o rodine určiť, ako má navrhovateľ prispievať na jej výživu, nakoľko k dohode o určení výživného nedošlo.

O otázke určenia výšky výživného sa navrhovateľ a matka maloletej nevedeli dohodnúť, matka maloletej žiadala zaviazať navrhovateľa na výživu maloletej prispievať sumou 50,-€ mesačne odo dňa narodenia maloletej s tým, že i keď je navrhovateľ študentom, prácu si môže nájsť, nakoľko je mladý, fyzicky zdatný, bez záväzkov a nepreukázal objektívne dôvody, pre ktoré by sa nemohol zamestnať.

Navrhovateľ žiadal výživné určiť iba vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona poukazujúc na svoje príjmy a výdavky, skutočnosť, že je študentom vysokej školy a že napriek jeho snahe prácu sa mu v tomto regióne nedarí nájsť.

Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 a 5 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný

vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelne opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že maloletá Sofia je od narodenia v osobnej starostlivosti matky ktorá okrem vyživovacej povinnosti k nej inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka maloletej býva s ňou v 3 izbovom byte v Z. spolu so starou matkou maloletej a jej druhom. Byt je vo vlastníctve starej matky maloletej, na úhradu výdavkov spojených s jeho užívaním matka maloletej prispieva sumou cca 50,- € mesačne a na stravu sumou cca 150,-€ mesačne. Matka je od narodenia maloletej na materskej dovolenke, od 1.7.2010 poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 € a prídavok na dieťa. Okrem uvedených príjmov, ktoré v súčasnosti sú vo výške 212 € mesačne matka maloletej príležitostne v popoludňajších hodinách pracuje v kaderníckom salóne v obci Z., z čoho má vychádzajúc z jej tvrdenia príjem do 200,-€ mesačne. Na nákup plienok a hygienické potreby pre maloletú matka mesačne vynakladá cca 50,-€, na poistenie so sporením pre maloletú cca 20,-€ mesačne, na oblečenie pre maloletú a na jej hračky cca sumu 350,-€ za polrok. Podľa tvrdenia matky maloletej, po jej narodení s ňou bola dvakrát hospitalizovaná, v súčasnosti na lieky pre ňu vynakladá cca 3-4 eurá mesačne. Od narodenia musela maloletej Sofii podávať kupované mlieko, lebo materské mlieko nemala, čo prvý rok po narodení maloletej predstavovalo výdavok vo výške 26,70 € mesačne, v druhom roku po jej narodení výdavok 38,-€ mesačne.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ od roku 2009 je študentom externej formy vysokoškolského štúdia na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n.o. Z potvrdenia študijného oddelenia uvedenej školy ( čl.173 spisu) súd zistil, že za akademický rok 2009/2010 navrhovateľ hradil za štúdium školné vo výške 510,-€, za akademický rok 2010/2011 školné vo výške 590,-€, za akademický rok 2011/2012 školné vo výške 790,-€. Za akademický rok 2012/2013 doposiaľ uhradil školné 510,-€ s tvrdením, že je potrebné uhradiť ešte 320,-€ za druhý semester. Navrhovateľ býva spolu so svojimi rodičmi v poschodovom rodinnom dome v obci Z.. Rodinný dom je vo vlastníctve rodičov navrhovateľa, mesačne im prispieva na stravu sumou 80,-€. Ďalšie výdavky navrhovateľa predstavujú cestovné do školy a študijné pomôcky, čo ho mesačne stojí cca 50,-€, na hygienické potreby a ošatenie dáva mesačne cca 70,-€. Navrhovateľ nemá inú vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o príjmy navrhovateľa, zo živnostenského registra bolo zistené, že v období od 1.5.2010 do 8.5.2012 bol navrhovateľ podnikateľom podnikajúcim na základe živnostenského oprávnenia s predmetom podnikania vedenie účtovníctva, prípravné práce k realizácii stavby, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov. Z predložených potvrdení o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2010 a 2011 ( čl.139-140 spisu) bolo zistené, že základ dane navrhovateľa za rok 2010 bol 232,10 €, za rok 2011 to bolo 13,23 €. Po ukončení podnikania, k čomu podľa navrhovateľa došlo z dôvodu ekonomickej nevýhodnosti navrhovateľ je odo dňa 8.5.2012 vedený

v evidencii uchádzačov o zamestnanie ( zistené z potvrdenia na čl.133 spisu). Z potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi ( čl.134 spisu) bolo zistené, že túto navrhovateľ poberá od septembra 2012, za september 2012 to bolo 62,50 €, od októbra 2012 je to 125,57 € mesačne. Z potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou ( čl.136 spisu) súd zistil, že za obdobie od februára 2011 do júna 2012 bola navrhovateľovi titulom nemocenského vyplatená suma spolu 5.476,20 €.

V nadväznosti na vyššieuvedené súd pri rozhodovaní o výške výživného zohľadnil jednak odôvodnené potreby maloletej Sofie s ohľadom na jej vek a zdravotný stav, výlučnú osobnú starostlivosť matky o ňu, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery navrhovateľa. Navrhovateľ svoj návrh na určenie výživného iba v minimálnej zákonom stanovenej výške zdôvodňoval predovšetkým tým, že je študentom na vysokej škole, nemá vlastný príjem z pracovnej činnosti a v regióne v ktorom žije je prácu napriek snahe ťažké si nájsť. K uvedeným tvrdeniam navrhovateľa súd uvádza, že vzhľadom na vek navrhovateľa, jeho zdravotný stav, vzdelanie, osobné a rodinné pomery a tiež skutočnosť, že forma jeho vysokoškolského štúdia je externá, pričom sám navrhovateľ uviedol, že vyučovanie v prevažnej miere prebieha iba počas sobôt treba uzavrieť, že od navrhovateľa možno spravodlivo požadovať plnenie vyživovacej povinnosti v súdom určenej výške. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, ani netvrdil žiadne tak významné skutočnosti týkajúce sa jeho zdravotnej, osobnej či inej spôsobilosti, ktoré by odôvodňovali záver, že od navrhovateľa nemožno spravodlivo žiadať väčšiu aktivitu a snahu o nájdenie si práce, čo i len dočasnej, spadajúcej napríklad do obdobia mimo vysokoškolského vyučovania a prípadne aj mimo regiónu, keďže je zrejmé, že dochádzanie za prácou v 21.storočí, kde SR je členom EÚ a kde platí okrem iného aj zásada voľného pohybu osôb nie je ničím neobvyklým.

Preto po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletej, prihliadajúc na schopností, možností a majetkové pomery navrhovateľa súd zaviazal ho prispievať na jej výživu sumou 50,- € mesačne. Určené výživné je podľa názoru súdu v schopnostiach a možnostiach navrhovateľa a zodpovedá potrebám maloletej Sofie. U matky zohľadňuje súd pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť k maloletej v prevažnej miere osobnú starostlivosť. Postupujúc podľa § 77 ods.1 veta tretia Zákona o rodine súd výživné priznal spätne odo dňa 24.7.2010, teda odo dňa narodenia maloletej s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci a na to, že sám navrhovateľ návrh na začatie konania podal krátko po narodení maloletej, dňa 5.8.2010 a v priebehu konania sa opakovane domáhal možnosti vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti v maximálnej možnej miere.

Keďže navrhovateľ na výživu maloletej doposiaľ finančne nijako neprispieval, jeho dlh na výživnom zodpovedajúci určenému výživnému za dobu od 24.7.2010 do 28.2.2013 činí sumu 1.562,90 € ( tj. 31 mesiacov x 50,-€ =1.550,-€ + 12,90 € ako alikvotná časť výživného za 8 dní júla 2010). Preto vo štvrtom výroku tohto rozsudku súd uložil navrhovateľovi povinnosť toto dlžné výživné uhradiť, a to vzhľadom na jeho možnosti a schopnosti v pravidelných mesačných splátkach po 15,-€ spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia ( ).

V súlade s ust.§ 74 ods.1 Zákona o rodine súd vyhovel aj návrhu na zaplatenie sumy 250,-€ titulom nárokov nevydatej matky, keď v tejto časti návrh medzi navrhovateľom

a matkou maloletej nebol sporný a došlo medzi nimi k zhode tak pokiaľ ide o základ, výšku, ako aj splatnosť nároku, ktorú súd v súlade s ich dohodou určil do 30.6.2013.

Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, tak navrhovateľ ako aj odporkyňa v 1./ rade prostredníctvom právnych zástupcov podali návrh na náhradu trov konania. Keďže trovy vznikli aj štátu, ktorý vzhľadom na oslobodenie navrhovateľa, domáhajúceho sa kontrolného znaleckého posudku od súdnych poplatkov a s tým spojenú nemožnosť preddavkovania trov tohto dôkazu musel platiť trovy kontrolného znaleckého dokazovania, bolo podľa potrebné rozhodnúť aj o trovách štátu.

Z hľadiska vzťahu výsledku tej časti konania, kde je namieste náhrada trov konania, ( t.j. konania o určenie otcovstva, keďže za konanie o výchove a výžive náhradu trov priznať podľa nemožno) k požiadavke navrhovateľa platí, že procesný úspech vo veci mal navrhovateľ, keďže ten návrhom žiadal byť určený za otca a tomuto jeho návrhu bolo vyhovené. Vzhľadom na zistené dôvody hodné osobitného zreteľa však súd o trovách konania musel v tomto prípade rozhodnúť podľa podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

Zo znenia ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa je okrem okolností príkladom uvedených v potrebné prihliadať tiež k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a v tejto súvislosti sú tiež významné okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. ( v tejto súvislosti viď napr. Uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn.3Obo 269/2007 alebo Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.3 M Cdo 5/2006).

Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vidí v konkrétnych okolnostiach prejednávaného prípadu, okolnostiach ktoré viedli k začatiu konania a okolnostiach jeho priebehu, ako aj v majetkových pomeroch účastníkov. V danom prípade z tvrdení a postupu navrhovateľa v konaní vyplýva, že návrh podal hlavne preto, aby si potvrdil svoje otcovstvo testami DNA. Hoci odporkyňa v 1./ rade od začiatku konania tvrdila, že otcom je navrhovateľ a nikto iný ním byť nemôže a nebránila sa určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, navrhovateľ trval na konaní, v ktorom bol nakoniec procesne úspešný. Vyššieuvedené okolnosti vo svojom súhrne sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré bolo potrebné náhradu trov konania nepriznať tak účastníkom, ako aj štátu. Podľa výsledkov konania síce štátu vzniklo právo na náhradu trov konania proti odporcom, avšak priznanie ich náhrady by bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti ( ) a existujúcimi dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, keďže štátom platené trovy kontrolného znaleckého dokazovania nezavinili odporcovia, ale navrhovateľ, ktorý ho navrhol potom, čo spochybnil výsledky pôvodného znaleckého posudku.

Vzhľadom na vyššieuvedené súd účastníkom a štátu náhradu trov konania nepriznal. V súvislosti so zastúpením navrhovateľa v konaní advokátom ustanoveným mu rozhodnutím centra právnej pomoci súd uvádza, že náhradu trov tohto právneho zastúpenia v zmysle § 149

ods.2 upravuje osobitný predpis, a to o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom na Okresnom súde Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.