Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/109/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 proti povinnému: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, podnikajúci pod obchodným menom: Q. W. J.: XX XXX XXX, miesto podnikania: Q. XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou JUDr. Danou Gáborovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nitra, o vymoženie sumy vo výške 1.438,97 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. - 11 zo dňa 14. mája 2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 23.03.2012. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , Exekučného poriadku, , , o rozhodcovskom konaní, , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, , , , , , ako aj zisteným skutkovým stavom. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., sp. zn. SR 22965/09 zo dňa 26.09.2011, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 708,- eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 708,- eur od 10.09.2009 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 708,- eur od 24.11.2009 do zaplatenia a náhradu trov súdneho konania vo výške 217,33 eura. Za preukázané považoval, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 30.04.2009, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 350 eur a povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 346 eur v 12-tich mesačných splátkach po 58 eur počnúc dňom 5.6.2009. Zmluvné strany si svoj záväzkový vzťah v zmysle Dohody o vyplnení zmenky zabezpečili neúplnou zmenkou ( blankozmenkou) s dátumom úročenia dňa 10.09.2009. Keďže povinný bol v omeškaní s plnením svojho záväzku, oprávnený sa s návrhom na zaplatenie predmetnej sumy obrátil na rozhodcovský súd. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na podklade zabezpečovacej zmenky, ktorá nemala byť vystavená a následne prijatá veriteľom, nakoľko v zmysle druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch príslušenstvo pohľadávky (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) smie tvoriť maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, pričom zo zmluvy o úvere jasne vyplýva, že už samotná výška poplatku za poskytnutie úveru vo výške 346 eur (výška poskytnutého úveru je 350 eur) presahuje zákonom stanovenú hranicu 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, nehovoriac o ďalšom príslušenstve istiny. Úverová zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie a nasl. ako aj na znenie ust. zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe toho predmetný právny vzťah posúdil ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z

obchodného registra, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Na základe uvedeného mal súd preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Zároveň podotkol, že na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že dlžník žiadal o poskytnutie úveru označený ako podnikateľ. Z obsahu úverovej zmluvy totiž vyplýva, že dlžníkom je fyzická osoba, ktorá je duplicitne označovaná v tej istej zmluve aj obchodným menom. Takto koncipované označenie účastníka zmluvy je spôsobilé mätúco charakterizovať uvedený vzťah ako vzťah obchodno - právny, pričom však z obsahu úverovej zmluvy nevyplýva, že by uvedené finančné prostriedky mali byť použité na iný ako spotrebiteľský vzťah.

Na základe vyššie uvedených skutočností zastal názor, že zmenka, ktorá bola podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku (exekučný titul) je neplatná, v rámci rozhodcovského konania nemohlo dôjsť k vydaniu rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje na plnenie, ktoré bolo priznané v rozpore so zákonom (§ 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch), čím uvedený exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) nemohol nadobudnúť materiálnu vykonateľnosť, ktorá je v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku nevyhnutnou vlastnosťou exekučného titulu, na podklade ktorého sa môže vykonávať exekúcia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Dôvodil tým, že v prejednávanej veci súd aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, avšak konal tak bez toho, aby mal za preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského právneho vzťahu. V tejto súvislosti zdôraznil, že povinný je podnikateľom v zmysle ust. o živnostenskom podnikaní. Mal za to, že povinný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako živnostník, t.j. mal postavenie podnikateľa, predmetný úver mu bol poskytnutý na účel podnikania, pričom celý rozsah poskytnutého úveru mienil použiť na podnikanie, čo samo o sebe odôvodňuje záver o tom, že povinný nie je spotrebiteľom a nejedná sa o spotrebiteľský vzťah. Z dôvodu procesnej istoty, k právnemu dôvodu založenia rozhodcovského konania uviedol, že v prejednávanej veci bola podkladom pre rozhodcovské konanie samostatná a individuálne dohodnutá rozhodcovská doložka. Zdôraznil, že účastníci rozhodcovského konania sa slobodne po zvážení všetkých náležitostí rozhodcovského konania dohodli vec prejednať a rozhodnúť v prípade existencie sporu. Zároveň uviedol, že zmenkový právny vzťah je potrebné považovať za abstraktný. V súvislosti so zmenkovým úrokom 0,25% zdôraznil, že predmetný úrok bol v blankozmenke uvedený pri jej vystavení dlžníkom a nebol ani predmetom vyplňovacieho práva. Nesúhlasil s postupom súdu, ktorý ex offo sám vzniesol námietku smerujúcu proti použitiu zmenky a konal tak v rozpore so zákonom a nesprávne si vyložil ust. zmenkového zákona. V rozhodcovskom konaní však námietka zo strany odporcu (povinného) vznesená nebola, pričom odporca bol o podanom návrhu a jeho obsahu riadne upovedomený, a teda v zmysle vyššie uvedeného súd nemal bez existencie vznesenej námietky dôvod zaoberať sa platnosťou zmenky, a teda nemal dôvod zamietnuť poverenie pre súdneho exekútora.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa druhej vety vyjadrila, že nemieni odvolaniu vyhovieť a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a ) dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa svojím návrhom na vykonanie exekúcie spísaným vo forme zápisnice dňa 21.03.2012 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 708,- eur s príslušenstvom. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 22965/09 zo dňa 26.09.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2011 a vykonateľnosť dňa 20.10.2011. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor prvostupňovému súdu dňa 03.05.2012, o ktorej

súd prvého stupňa následne napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že túto z dôvodov v ňom uvedených zamietol. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len EP), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1 EP exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 18.01.2013), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že jedným z predpokladov na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, ktorým môže byť rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov, prípadne iná verejná listina. Exekučným titulom je pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť, pričom musí spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu, či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku upravuje zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Materiálnym predpokladom každej civilnej exekúcie je existencia exekučného titulu. Vydanie poverenia v prípade nedostatkov exekučného titulu by znamenalo iba to, že exekúcia sa síce začala, avšak musí byť v každom štádiu konania aj tak zastavená. Uvedené má za následok, že exekučný súd je povinný už v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a v prípade ich zistenia súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť.

Niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 26. 09. 2011, sp. zn. SR 22965/09, vydaný Stálym rozhodcovským

súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, je zmluva o úvere, uzatvorená účastníkmi konania dňa 30. 04. 2009. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa zastáva názor, že nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa , uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, keďže veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore povinný, je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa, a to i napriek tomu, že v predmetnej zmluve o úvere dlžník (povinný) prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Odvolací súd dodáva, že uvedené nepostačuje na vyvodenie záveru, že daná zmluva nie je spotrebiteľská, keďže veriteľ musí preukázať opodstatnenosť poskytnutého úveru na podnikateľskú činnosť, resp. podnikanie dlžníka a súvis poskytovaného úveru s takouto činnosťou. Nepreukázanie tejto skutočnosti vedie k tomu, že normy obchodného práva sú v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov v , keďže normy spotrebiteľského práva sú špeciálnymi ustanoveniami aj vo vzťahu k , pričom platí zásada, že prednosť má špeciálna právna úprava pred všeobecnou. Navyše v predmetnej zmluve sú vyplnené údaje o dlžníkovi aj ako o fyzickej osobe a aj údaje o dlžníkovi ako podnikateľovi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ust. , podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedených dôvodov je treba povinného považovať za spotrebiteľa, oprávneného za dodávateľa, úverovú zmluvu za spotrebiteľskú zmluvu.

Keďže v danom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd prvého stupňa bol povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovský rozsudok, ktorý je v tejto veci exekučným titulom bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý odvodzoval svoju právomoc na rozhodovanie v tejto veci z rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré podmienky boli uvedené na zadnej strane zmluvy.

Povinnosťou súdu prvého stupňa bolo posúdiť, či dojednanie rozhodcovskej doložky v danom spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou v zmysle , čo by malo za následok jej neplatnosť a následne posúdi či sú splnené podmienky pre udelenie poverenia . Pokiaľ by právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní o rozhodcovskej doložke, rozhodcovský rozsudok ako celok by bol vydaný v rozpore so zákonom a nemohol by byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému vznikol voči povinnému nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššie súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. zo dňa 13.10.2011, sp. zn. zo dňa 18.1.2012.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa sa nezaoberal vyššie uvedenými skutočnosťami, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude posúdiť dojednanie rozhodcovskej doložky v danom spotrebiteľskom vzťahu z hľadiska neprijateľnej zmluvnej podmienky a následne posúdiť, či bola daná právomoc rozhodcovského súdu prejednať túto vec a posúdiť, či vydaný rozhodcovský rozsudok je spôsobilým exekučným titulom.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.