Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Sp/6/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Manďákom v právnej veci navrhovateľky Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor, so sídlom Prievidza, ul. M. Mišíka 28, (predtým Správa katastra Prievidza so sídlom Prievidza, ul. M. Mišíka 28), za účasti N. E., bytom S., J. S. XXX/XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V 5804/12 zo dňa 5. apríla 2013, takto

rozhodol:

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu číslo V 5804/2012 zo dňa 5. apríla 2013.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporca zamietol podľa návrh navrhovateľky na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/ XXXX-ŠTE zo dňa 4. decembra 2012 uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a N. E. ako záložcom (v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení zo dňa 18. júla 2011 a 29. novembra 2011 splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu a zapísané v liste vlastníctva č. XXXX a XXXX, katastrálne územie S., a to:

- byt č. XX na posch. č. X bytového domu s.č. XXXXX, vchod č. XX, postavený na pozemku C KN parcela č. XXXX/X, v podiele X/X (LV č. XXXX)

- pozemok C KN parcela č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, v podiele XXXX/ XXXXXX (LV č. XXXX). Odporca vo svojom rozhodnutí ustálil, že aj Dohoda o splnomocnení (ktorou N. E. splnomocnil ProHelp

- združenie občianskoprávnej pomoci, aby v jeho mene uzatvorilo predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva) a aj samotná Zmluva o zriadení záložného práva (ktorú podpísalo ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci za N. E.) sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi.

Vo vzťahu k Dohode o splnomocnení zo dňa 18. júla 2011 a 29. novembra 2011 odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že Dohoda o splnomocnení bola spísaná ako predtlač, ktorú používa navrhovateľka pri uzatváraní úverových zmlúv. N. E. ako dlžník si nevybral splnomocnenca (ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci) sám, ale tento mu bol určený navrhovateľkou ako záložným veriteľom. Ide o typickú formulárovú zmluvu bez možnosti N. E. ako dlžníka (a záložcu v jednej osobe) ovplyvniť jej obsah a zároveň aj výber splnomocnenca, ktorý háji jeho záujmy, čo je v rozpore s ustanovením , keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho (právne) záležitosti. Porušenie

citovaného zákonného ustanovenia spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Navyše, keďže ProHelp (splnomocnenec) pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva konal v rozpore so záujmami N. E. (splnomocniteľa) je aj z tohto dôvodu právny úkon neplatný.

Vo vzťahu k Zmluve o zriadení záložného práva odporca vo svojom rozhodnutí uviedol, že Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE je uzatvorená na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa (navrhovateľky) voči záložcovi (N. E.), ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18. júla 2011, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa (navrhovateľky) voči záložcovi (N. E.) na vrátenie istiny úveru v sume 500,- €, ďalej poplatku v sume 436,- €, ďalej úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia, a na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29. novembra 2011, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa (navrhovateľky) voči záložcovi (N. E.) na vrátenie istiny úveru v sume 350,- €, ďalej poplatku v sume 322,- €, ďalej úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Predmetom záložného práva je nehnuteľnosť (byt), nachádzajúci sa v k.ú. S., zapísaná na LV č. XXXX, XXXX, ktorej hodnota je nepomerne vyššie voči výške úveru. Týmto postupom záložného veriteľa sa výrazne zasahuje do práv záložcu (N. E.) vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi.

Včas podaním odvolaním navrhovateľka žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že dňa 4. februára 2013 (správne malo byť uvedené 4. decembra 2012) uzavrela Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE s N. E., ktorého zastupovalo ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe plnomocenstva podľa Dohody o splnomocnení č. XXXXXXXXX zo dňa 18. júla 2011 a XXXXXXXXX zo dňa 29. novembra 2011. Predmetom Záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v zmluve v prospech navrhovateľky ako záložného veriteľa na zabezpečenie jej pohľadávok voči N. E. ako dlžníkovi (a záložcovi v jednej osobe), ktoré vznikli z Úverovej zmluvy, najmä pohľadávky na vrátenie úveru a zaplatenie príslušenstva úveru. S poukazom na ustanovenia a , , a , a , , a , Správneho poriadku, katastrálneho zákona navrhovateľka tvrdila, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu (slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť). N. E. ako záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy v jeho vlastníctve alebo spoluvlastníctve, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Navrhovateľka tvrdila, že splnomocnencovi (ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci) vzniklo právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene N. E. (záložcu a zároveň splnomocniteľa), pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo N. E. ako záložcovi. Navrhovateľka nesúhlasila so záverom odporcu, že sama navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude oprávnená za N. E. ako dlžníka konať, a že N. E. ako dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Podľa názoru navrhovateľky ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Navrhovateľka nesúhlasila ani s názorom odporcu, že záujmy splnomocnenca (ProHelp) boli v rozpore so záujmami splnomocniteľa (N. E.) v zmysle , pretože nebola preukázaná existencia reálneho rozporu. Splnomocnenec nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu (N. E.), čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (N. E. ako záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch obsiahnutých v dohode a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Navrhovateľka zdôraznila, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Navrhovateľka ako veriteľ zastúpenie zástupcom od N. E. ako dlžníka nepožadovala ani mu osobu zástupcu nenavrhovala. Dohoda o splnomocnení je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi splnomocniteľom (N. E. ako dlžníkom a záložcom) a splnomocnencom (ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci), ktorý je úplne nezávislým od navrhovateľky ako veriteľa a jej zmluvnej dokumentácie. Tvrdenie odporcu o tom, že hodnota zabezpečených nehnuteľností je v značnom nepomere k výške pohľadávky navrhovateľky ako záložného veriteľa, považoval navrhovateľ za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Obsahom

spisu odporcu, ako uviedla navrhovateľka, nie je zmluva o úvere a odporca tak určil neplatnosť zmluvy o úvere bez podrobného oboznámenia sa s jej obsahom. Odporca skúmaním rozporu predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi prekročil rámec svojich kompetencií v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Ako v závere zdôraznila navrhovateľka, k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom pristupuje len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku. V predmetnom prípade N. E. ako dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo dohodnuté medzi zmluvnými stranami, a preto navrhovateľka využila zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa , v spojení s v nadväznosti na , v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu ( ), pričom rozsahom a dôvodmi návrhu je súd v správnom súdnictve viazaný ( argumentum a contrario) a ustálil, že návrhu navrhovateľky nemožno priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo V 5804/2012 zo dňa 5. apríla 2013, ktorým zamietol podľa návrh navrhovateľa na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 4. decembra 2012 uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a N. E. ako záložcom (v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení zo dňa 18. júla 2011 a 29. novembra 2011 splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu a zapísané v liste vlastníctva č. XXXX a XXXX, katastrálne územie S., a to byt č. XX na posch. č. X bytového domu s.č. XXXXX, vchod č. XX, postavený na pozemku C KN parcela č. XXXX/X, v podiele X/X (LV č. XXXX) a pozemok C KN parcela č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, v podiele XXXX/ XXXXXX (LV č. XXXX).

Z administratívneho spisu predloženého odporcom vyplýva tento skutkový a právny stav: Navrhovateľ a N. E. uzavreli dňa 21. júla 2011 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX a dňa 2. decembra 2011 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, pričom výška úveru poskytnutá N. E. predstavovala úhrnom sumu 850,- € (500 + 350), ktorú čiastku sa zaviazal N. E. vrátiť navrhovateľke ako veriteľovi zvýšenú úhrnom o poplatok v sume 758,- € (436 + 322). Úroky z omeškania boli medzi navrhovateľkou a N. E. dojednané vo výške 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. N. E. pri uzavieraní úverovej zmluvy s navrhovateľkou podpísal i Dohodu o splnomocnení pre splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. V Dohode o splnomocnení splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľky ako veriteľa zo zmluvy o úvere uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu podľa , predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jeho vlastníctve, alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy. Združenie ProHelp malo poučiť N. E. ako dlžníka (splnomocniteľa) o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 4. decembra 2012 uzavreli navrhovateľka ako záložný veriteľ a N. E. ako záložca v zastúpení ProHelp

- združenie občianskoprávnej pomoci. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu a zapísané v liste vlastníctva č. XXXX a XXXX, katastrálne územie S., a to byt č. XX na posch. č. X bytového domu s.č. XXXXX, vchod č. XX, postavený na pozemku C KN parcela č. XXXX/X, v podiele X/X (LV č. XXXX) a pozemok C KN parcela č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, v podiele XXXX/XXXXXX (LV č. XXXX). Navrhovateľka podala u odporcu návrh na vklad záložného práva, ktorý odporca napadnutým rozhodnutím zamietol.

Je zrejmé, že v prejednávanej veci sú predmetom sporu 3 otázky, a to:

1. Či odporca neprekročil rámec svojich kompetencií v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

2. Či Dohodu o splnomocnení možno považovať za platný právny úkon, či táto dohoda bola zo strany N. E. uzatvorená slobodne (či N. E. mal reálnu možnosť výberu splnomocnenca, a aj slobodnú vôľu

niekoho splnomocniť) a či záujmy splnomocnenca (ProHelp) nie sú v rozpore so záujmami N. E. ako splnomocniteľa.

3. Či Zmluva o zriadení záložného práva je platným právnym úkonom, či táto zmluva neobchádza zákon a nie je v rozpore s dobrými mravmi, keď v podstate touto zmluvou sa môže dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prevod vlastníctva N. E. k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia z úverovej zmluvy.

Odporca sa s vyššie uvedenými otázkami vo svojom rozhodnutí dôsledne, logicky a vyčerpávajúco vysporiadal, pričom nemožno konštatovať, žeby prekročil rámec svojich kompetencií podľa .

K spornej otázke pod bodom 1 krajský súd uvádza:

Podľa , Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. , ).

Podľa , štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva , alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

v ustanovení zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa , kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov.

Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach ( ).

Podľa , vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa , práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , práva k nehnuteľnostiam uvedené v vznikajú, menia sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa , vklad podľa možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu.

Podľa , účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.

Podľa , konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.

Podľa , návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu, b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony.

Podľa , prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a) verejná listina, alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje, alebo zlučuje, alebo pri zriadení vecného bremena k pozemku, d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa , oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa , okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa , ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

Podľa , rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.

Podľa , rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia.

Podľa § 31 ods.7 okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi konania, ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie Okresného úradu ako správneho orgánu podľa , ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho, alebo iného vecného práva do katastra.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušný Okresný úrad, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania Okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení .

To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom Okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Odporca sa vyššie citovanými ustanoveniami zákona dôsledne riadil, rámec svojich kompetencií v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona odporca žiadnym spôsobom neprekročil, preto Krajský súd v Trenčíne nemôže inak ako konštatovať, že odporca v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona ako orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom (conditicio sine qua non).

K spornej otázke pod bodom 2 krajský súd uvádza:

Podľa , zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa , zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa , pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe rozhodnutia súdu, alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme 1. zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či iného štátneho orgánu a 2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pre oba druhy zastúpenia (zákonné aj zmluvné) platí, že zástupcom nemôže byť ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, a ani ten, záujmy, ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade zmluvného zastúpenia ďalej platí, že dohoda o plnomocenstve ako každý iný právny úkon, musí byť vykonaná slobodne, vážne, zrozumiteľne, určite a v predpísanej forme, inak je neplatná.

V súdenom prípade ide o posúdenie zmluvného zastúpenia, t. j. zastúpenia založeného na základe dohody o splnomocnení, a to konkrétne, či uvedená dohoda o splnomocnení bola zo strany N. E. ako splnomocniteľa uzatvorená slobodne, a či záujmy ProHelp ako splnomocnenca neboli v rozpore so záujmami N. E..

Zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá sa nachádza v administratívnom spise je zrejmé, že ide o predtlačený formulár (typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah N. E. nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, tento mohol buď v celosti bez zmeny prijať a podpísať alebo odmietnuť s tým, žeby mu nebol poskytnutý úver. N. E. nemal ani žiadnu možnosť ovplyvniť osobu splnomocnenca. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že dlžníkov v obdobných sporoch zastupuje v katastrálnom konaní vždy ten istý subjekt - ProHelp, čo nasvedčuje tomu, že dlžníci pri uzavieraní zmluvy o úvere nemajú žiadnu možnosť ovplyvniť to, či budú v katastrálnom konaní (v konaní o vklad zmluvy o zriadení záložného práva) zastúpení a akým subjektom. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že dlžníci pri uzavieraní dohody o splnomocnení nekonajú slobodne, ale sú k uzavretiu dohody o splnomocnení pod hrozbou neposkytnutia úveru donútení. Nakoľko i N. E. uzatvoril dohodu o splnomocnení nie slobodne, táto nie je v zmysle platným právnym úkonom.

Dohoda o splnomocnení je neplatná i z toho dôvodu, že záujmy ProHelp ako splnomocnenca sú v rozpore so záujmami N. E. ako splnomocniteľa. Pokiaľ ProHelp ako splnomocnenec, namiesto toho aby hájil záujem N. E., uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu, a dokonca poveril navrhovateľku ako záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v jej prospech do katastra nehnuteľností, nemožno takéto konanie splnomocnenca (ProHelp) posúdiť inak ako konanie v príkrom rozpore so záujmami splnomocniteľa (N. E.).

Odporca správne v konaní posúdil dohodu o splnomocnení ako neplatný právny úkon a vyvodil z toho i správne závery. Námietka navrhovateľky v tomto smere taktiež nie je dôvodná.

K spornej otázke pod bodom 3 krajský súd uvádza:

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Pri obchádzaní zákona právny úkon síce nie je v priamom rozpore s výslovným zákonným zákazom, avšak svojimi účinkami zákon, a jeho účel a zmysel (ratio legis) obchádza.

Obchádzanie zákona môže spočívať i vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami osebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah - a to bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento obsah stanoviť, bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, ako i na to, či druhá strana bola pri vzniku zmluvy v dobrej viere - ocitne v rozpore s dobrými mravmi, t. j. so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah právneho úkonu, aby bol v súlade so základnými rešpektovanými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti.

Súlad práva s dobrými mravmi patrí k základným právnym zásadám, ktoré prispievajú k tomu, aby právo v každom jednotlivom konkrétnom prípade napomáhalo ku presadzovaniu spravodlivosti (aequum et bonum).

V prejednávanej veci ide práve o prípad obchádzanie zákona a zároveň o prípad, kedy je právny úkon (zmluva o zriadení záložného práva) v rozpore s dobrými mravmi. Zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluva o úvere, dohoda o splnomocnení, záložná zmluva), tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy (N. E. čerpal úver úhrnom len vo výške 850,-€, no musel založiť byt, ktorého hodnota - ako je všeobecne známe - je nepomerne vyššia voči výške úveru 850,- €). Preto aj Krajský súd v Trenčíne sa stotožňuje s právnym názorom odporcu, že týmto postupom zo strany navrhovateľky došlo nielen k obchádzaniu zákona ale sa aj výrazne zasahuje do práv dlžníka vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými

mravmi. Aj Krajský súd v Trenčíne (rovnako ako odporca) dospel jednoznačne k záveru, že zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu obchádzania zákona ako aj z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Ani túto poslednú námietku navrhovateľky Krajský súd v Trenčíne nevyhodnotil ako námietku dôvodnú.

Podľa , o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Odporca vykonal dostatočné dokazovanie, na základe dokazovania správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny názor, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností zo záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 4. decembra 2012. Odporca návrh na vklad záložného práva zamietol v súlade so zákonom, a preto súd napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa .

Krajský súd v Trenčíne záverom zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. Pokiaľ ide o konkrétny prípad, v obdobných veciach sa návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva zamieta. Neušlo pozornosti Krajského súdu v Trenčíne, že v postupe navrhovateľky došlo časom k niektorým zmenám v skutkových okolnostiach (1. Dohoda o splnomocnení je už na samostatnej listine, 2. nehnuteľnosti, ktoré majú byť založené sú už vyšpecifikované v dohode o splnomocnení), avšak podstatné skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie veci, zostali nezmenené. Právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. je potrebné preto stále považovať za aktuálne a aplikovateľné aj v prejednávanej veci.

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa a odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.