Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-257-2013.pdf
PDF · 94.84 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/257/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. A. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov Mgr. K. R. A. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v R. na E. ul. č. X zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman s.r.o. so sídlom v Košiciach na Rázusovej ul. č. 1 a Ing. I. A. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v R. na E. ul. č. XX zastúpeného JUDr. Alexandrom Farkašovským advokátom so sídlom v Košiciach na Nerudovej ul. č. 6 v konaní o zmenu úpravy styku o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 21.6.2013 č.k. 43P 218/2012-139 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II z 14.1.2009 č.k. 23P 145/2008-44 tak, že styk otca s mal. I. A. nar. XX.X.XXXX zakázal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.c/, d/ a f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh navrhovateľky zamietne alebo zúži styk upravený rozsudkom Okresného súdu Košice II z 14.1.2009 č.k. 23P 145/2008-44 alebo rozsudok súdu prvého stupňa zruší a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal postup súdu prvého stupňa pokiaľ ide o skutkové zistenia a následne ich právne posúdenie. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd vychádzal len z tvrdení matky a záverov znaleckého posudku PhDr. Z. J., pričom na jeho tvrdenia a vyjadrenia neprihliadal a nevysporiadal sa ani so skutočnosťami uvedenými v záverečnom stanovisku k dokazovaniu a k právnej stránke veci, ktoré doručil Okresnému súdu prostredníctvom právneho zástupcu 6.6.2013. Takýto postup považuje za neobjektívny a odporujúci zásade spravodlivej ochrany práv účastníkov konania, ako aj ustanoveniu § 132 O.s.p.. Dôvody, ktorými matka argumentuje v návrhu považuje za účelové a nezakladajúce sa na pravde, ktoré v žiadnom prípade neodôvodňujú zmenu doterajšej úpravy styku. Sama na pojednávaní 30.5.2013 vo svojej výpovedi uviedla, že hlavným dôvodom podania návrhu bola skutočnosť, že on sa opäť začal domáhať intenzívneho styku s maloletým, pričom maloletý sa s ním odmieta stretávať. Na stretnutia maloletý reaguje negatívne a prejavujú sa u neho psychické ťažkosti. Podľa správy Mgr. L. E. z 13.1.2011 o psychologickom vyšetrení maloletého, ktorou matka argumentuje vo svojom návrhu, dôvodom odmietania otca maloletým je dlhodobé prerušenie kontaktu maloletého s otcom. Opakovane uvádza, pokiaľ ide o dôvody dlhodobého odlúčenia, že po tom, ako bolo ich manželstvo v roku 2006 rozvedené, každý z nich začal žiť svoj rodinný život. Preto keď ho v roku 2009 matka oslovila so žiadosťou o osvojenie maloletého jej terajším manželom, dal jej ústny súhlas na osvojenie, nakoľko sa domnieval, že to bude v záujme maloletého. V domnení, že dôjde k osvojeniu maloletého nebol s matkou
maloletého dlhší čas v kontakte. Vzhľadom na to, že 9.11.2011 podala návrh na zvýšenie výživného, čím potvrdila, že jej terajší manžel nemá záujem na osvojení maloletého, začal opäť realizovať svoje rodičovské právo a domáhal sa stretnutia s maloletým v zmysle právoplatného rozsudku. Preto odmieta tvrdenia matky o jeho účelovom konaní po tom, ako podala návrh na zvýšenie výživného. Práve naopak, ako účelové možno označiť konanie matky, keď sa v maximálnej možnej miere snaží zúžiť mu výkon rodičovských práv k maloletému a na druhej strane rozširuje jeho rodičovské povinnosti, pokiaľ ide o výživné. Ďalej uviedol, že nie sú známe žiadne incidenty, resp. nepríjemné zážitky, pre ktoré by mohol mať maloletý taký zásadne negatívny (odmietavý) postoj k nemu ako biologickému otcovi a dokonca mať z neho strach či stres. Matkou účelovo uvedený incident na tréningu vodného póla 6.8.2012 nie je opísaný pravdivo. Jednoznačne je toho názoru, že dôvodom odmietania maloletého je manipulácia zo strany matky, ktorá má s ním negatívny vzťah a chce dosiahnuť, aby takýto vzťah mal k nemu aj maloletý. O tejto snahe matky svedčí aj jeden zo záverov znalkyne PhDr. Z. J., podľa ktorej má maloletý až nenávistný postoj k otcovi. Zdôraznil, že matka je zo zákona povinná dieťa riadne pripraviť na styk s otcom po psychickej aj fyzickej stránke a túto povinnosť si neplní riadne, práve naopak, zámerne mu znemožňuje styk s maloletým. O realizácii styku s maloletým súd informoval podaním zo 7.3.2013. Zo správ Mgr. L. E. o psychologickom vyšetrení z 13.1.2011 a 30.1.2012 uvedených v návrhu matky vyplýva, že je možné obnovenie vzťahu medzi otcom a maloletým s tým, že je potrebné dieťa na styk postupne pripraviť a spočiatku zabezpečiť stretávanie s otcom len v matkinej prítomnosti. Z týchto správ nevyplýva potreba obmedzenia, resp. zúženia rozsahu styku s otcom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na uvedené závery psychologických vyšetrení nesúhlasí so závermi znaleckého posudku PhDr. Z. J., najmä pokiaľ ide o zdravotné následky maloletého, ako aj negatívny vplyv na psychický a fyzický vývin maloletého v dôsledku stretávania sa s ním a považuje ich za neobjektívne a jednostranne zaujaté. Tiež nesúhlasí s jej vyjadreniami na pojednávaní 31.5.2013, ktoré súd pojal do svojho odôvodnenia o nemožnosti obnovenia vzťahu maloletého s otcom po dobu minimálne 2 - 3 rokov. Ako biologický otec maloletého má úprimný záujem na pravidelnom styku so synom a obnovení citovej väzby a praje si, aby mal maloletý dobrý vzťah aj s jeho druhým synom A., ktorý sa mu narodil v druhom manželstve. O tejto jeho snahe svedčí aj návrh na výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletým dieťaťom na OS Košice II sp.zn. 45Em 2/2012, ako aj viaceré podané trestné oznámenia, ktoré podal na základe toho, že matka mu neoprávnene upiera výkon jeho rodičovských práv k mal. I.. Vyjadril názor, že nie je potrebná zmena úpravy styku. Maloletý vstupuje do obdobia dospievania a je presvedčený, že pre jeho zdravý vývoj je potrebný pravidelný kontakt s jeho biologickým otcom a to v primeranom rozsahu bez prítomnosti maky. K postupnému zblíženiu a obnoveniu vzťahu medzi otcom a maloletým môže dôjsť za danej úpravy styku pri riadnom plnení si povinnosti matky pripraviť maloletého na styk za pomoci psychológa, resp. sociálnych pracovníkov, prípadne iným dočasným primeraným zúžením rozsahu styku (nie v zmysle návrhu) s určením doby trvania obmedzenia s cieľom postupného obnovenia citových väzieb otca s dieťaťom. Vyjadril názor, že napadnutý rozsudok predstavuje neprimeraný zásah do jeho rodičovských práv s prihliadnutím na skutočnosť, že svoje rodičovské povinnosti si plní riadne.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Vyjadrila názor, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie, nakoľko zhodnotenie vzťahu mal. I. k otcovi a jeho vplyvu na psychický, emočný vývoj a stav dieťaťa je nepochybne otázkou nevyhnutnou pre rozhodnutie o úprave styku, na posúdenie ktorej v zmysle ust. § 127 ods. 1 O.s.p. sú potrebné odborné znalosti, pričom závery znaleckého posudku č. 24/13 vypracovaného znalkyňou PhDr. Z. J. jednoznačne potvrdili nevyhnutnosť zmeny úpravy styku a to zákazom styku, ktorý je s ohľadom na narušené a komplikované vzťahy medzi otcom a dieťaťom, postoj a správanie otca a traumatizujúce prežívanie stretnutí s otcom u mal. I. spojené so psychosomatickými ťažkosťami v záujme mal. I. a zabezpečenia jeho zdravého vývinu. Znalkyňa po dôkladnom a podrobnom vyšetrení otca a dieťaťa dospela k záveru, že citové väzby maloletého k otcovi sú narušené, jeho vzťah k otcovi je odmietavý, hostilný až nenávistný, čo je spôsobené jednak dlhodobým nezáujmom otca o dieťa, ako aj necitlivým, nevhodným a málo empatickým správaním otca k dieťaťu s tým, že u mal. I. úzkostné prežívanie viažuce sa k stretnutiam s otcom je také intenzívne, že ak by sa styk realizoval naďalej proti jeho vôli, mohlo by dôjsť k dekompenzácii psychického stavu maloletého a tým ohrozeniu jeho ďalšieho zdravého, emocionálneho a osobnostného vývinu. Z výpovede znalkyne na pojednávaní 31.5.2013 vyplýva, že mal. I. styk s otcom odmieta a stretnutia s otcom sú pre neho stresujúcim zážitkom, ktorý sa u neho prejavuje psychosomatickými ťažkosťami, preto nie je vhodné nútiť dieťa do kontaktu s otcom. Znalkyňa tiež uviedla, že styk otca s mal. I. nie je v záujme
maloletého aj s ohľadom na to, že doterajšie predbežné opatrenie sa míňa účinkom a styk pre dieťa prináša ďalšie traumatizujúce situácie, čo momentálne nie je možné odstrániť ani za pomoci psychológa. Pokiaľ otec uvádza, že dôvodom odmietania otca mal. I. má byť manipulácia maloletého matkou, čo má podľa názoru otca vyplývať aj zo záverov znalkyne, uvedené tvrdenie nie je pravdivé a je priamo v rozpore so závermi znaleckého posudku. Práve naopak, znalkyňa uviedla, že k tomuto postoju prispieva samotný otec svojím postojom, necitlivým a nedostatočne empatickým správaním voči dieťaťu. Rovnako tvrdenie otca, že z výsledkov psychologických vyšetrení maloletého dieťaťa Mgr. L. E. nevyplýva potreba obmedzenia, resp. zúženia styku s otcom, sa nezakladá na pravde, nakoľko všetky správy o psychologických vyšetreniach neodporúčajú vynútenú realizáciu styku otca s maloletým a poukazovali na potrebu zmeny úpravy styku. Pokiaľ otec poukazoval na závery uvedených psychologických správ, z ktorých má vyplývať, že je možné obnovenie vzťahu medzi ním a maloletým a to stretávaním v matkinej prítomnosti, zdôraznila, že tieto odporúčania sú s ohľadom na časový odstup od predmetných vyšetrení neaktuálne a prekonané, nakoľko stretnutia otca s mal. I. za prítomnosti matky na základe predbežného opatrenia boli neúspešné a neviedli k obnoveniu vzťahov medzi otcom a dieťaťom, ale naopak k ďalším traumatizujúcim zážitkom a úzkostným stavom u dieťaťa, čo potvrdila aj znalkyňa PhDr. Z. J. vo svojej výpovedi. Okrem toho Mgr. L. E. na rozdiel od znalkyne PhDr. Z. J. nemala možnosť psychologicky vyšetriť aj otca a tak komplexne posúdiť vzťah otca a dieťaťa. Domnieva sa, že otec neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali hodnovernosť alebo správnosť znaleckého posudku, pričom pokiaľ má otec za to, že závery znaleckého posudku sú nesprávne, mal možnosť navrhnúť vo veci nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, čo však neurobil a svedčí to o účelovosti a neopodstatnenosti jeho námietok. Pokiaľ otec v odvolaní ospravedlňuje svoj dlhoročný nezáujem o dieťa udelením súhlasu na osvojenie dieťaťa jej terajším manželom s tým, že bol uvedený do omylu, keďže k osvojeniu nedošlo, preto si po podaní návrhu na zvýšenie výživného začal znovu vynucovať svoje rodičovské práva, táto jeho argumentácia len potvrdzuje, že otec minimálne od udelenia súhlasu na osvojenie nejaví o dieťa skutočný záujem, čo si uvedomuje aj dieťa a jeho vynucovanie si styku je len reakciou na podanie návrhu na zvýšenie výživného a nie prejavom úprimnej snahy o obnovenie vzťahu s dieťaťom. Opakovane zdôrazňuje, že s iniciatívou na osvojenie mal. I. prišiel sám otec, pričom s ohľadom na mimoriadnu závažnosť rozhodnutia o osvojení a ohľadom na jeho častú zmenu názorov v súvislosti so zmenou priezviska a nejednoznačnosť jeho postoja k otázke osvojenia, keď vo svojej výpovedi na pojednávaní 30.1.2013 podmienil udelenie súhlasu s osvojením dobrom dieťaťa, má za to, že momentálne nie je v záujme maloletého vystavovať ho ďalšej emocionálnej záťaži a stresujúcim situáciám v súvislosti s prípadným konaním o osvojení, čo je jediný dôvod, pre ktorý k podaniu návrhu na osvojenie zatiaľ nedošlo. Pokiaľ ide o námietky otca, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam z dôvodu, že sa nevysporiadal s jeho vyjadreniami vo veci, otec vôbec neuviedol, s akými konkrétnymi vyjadreniami sa mal podľa jeho názoru súd vysporiadať, ani to, ako tieto vyjadrenia mali ovplyvniť správnosť skutkových záverov prvostupňového súdu. Ako ďalší dôvod otec uvádza neúplné zistenie skutkového stavu z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov, avšak bez konkrétneho odôvodnenia, táto jeho námietka je úplne bezpredmetná, keďže otec žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré by neboli vykonané, súdu nepredložil, ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní z 31.5.2013.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím
námietkam otca odvolací súd zdôrazňuje, že právo stretávania sa s dieťaťom (právo styku) zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas strávenia, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Zásahy do riadnej realizácie týchto čiastkových oprávnení sú obmedzením styku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Tak, ako má rodič právo starostlivosti o dieťa, má aj dieťa právo na starostlivosť svojich rodičov a pravidelný kontakt s rodičmi, ako aj blízkymi osobami. Z hľadiska dieťaťa je potrebné zvýrazniť, že ide o právo a nie povinnosť sa s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti, stýkať. Vo všetkých veciach týkajúcich sa maloletých detí a teda pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa, na ktorý musí súd pri svojom rozhodovaní vždy prihliadať. Záujmom dieťaťa je predovšetkým jeho zdravý psychický a fyzický vývoj a teda zabezpečenie jeho riadnej výchovy. Záujem dieťaťa však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia. V tomto prejednávanom prípade bolo nepochybne preukázané, že doterajšia úprava styku otca s maloletým dieťaťom nie je v záujme dieťaťa, pretože dieťa otca v dôsledku dlhodobej absencie stretnutí a nevhodného (neempatického) správania sa otca odmieta a v prípade núteného styku s otcom má psychosomatické ťažkosti. Odmietanie dieťaťa však nebolo spôsobené zámerným nevhodným ovplyvňovaním dieťaťa zo strany matky, prípadne jej blízkych osôb vo vzťahu k otcovi, práve naopak, negatívny vzťah k otcovi si maloletý vytvoril práve v dôsledku správania sa otca, ktoré maloletého výrazne sklamalo, spôsobilo nedôveru maloletého voči otcovi a spôsobuje mu emočný chaos vo vzťahu k rodine, v ktorej je vychovávané. Uvedené závery jednoznačne vyplynuli zo znaleckého posudku PhDr. Z. J., ktoré sú vnútorne logické a presvedčivé, o ktorých nemal odvolací súd žiadne pochybnosti. Súd prvého stupňa správne postupoval, keď na odstránenie rozporov vo výpovediach oboch rodičov týkajúcich sa vzťahu mal. I. k otcovi nariadil znalecké dokazovanie so zameraním na skutočnosti, na ktoré sú potrebné odborné znalosti a to zistenie vzťahu maloletého k otcovi a naopak vzťahu otca k maloletému, zistenie osobnostného profilu otca a zistenie vplyvu matky, prípadne iných osôb pri výchove maloletého, ktoré by mohli mať za následok odmietavý postoj maloletého k otcovi. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že otec v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne a relevantné námietky vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu, ktoré by spochybňovali odborné závery znalkyne. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku otca, že závery znaleckého posudku sú v rozpore so správami o psychologickom vyšetrení maloletého Mgr. L. E. z 13.1.2011 a 30.1.2012, odvolací súd zdôrazňuje, že od psychologického vyšetrenia maloletého do znaleckého dokazovania, resp. vypracovania znaleckého posudku (10.4.2013) uplynula pomerne dlhá doba, počas ktorej sa psychický vývoj maloletého zmenil, čo je dané vekom dieťaťa, v ktorom dochádza k formovaniu osobnosti dieťaťa a navyše psychologička Mgr. E. nevyšetrovala aj rodičov dieťaťa, predovšetkým otca dieťaťa, preto nie je možné závery psychologických vyšetrení a závery znaleckého posudku z uvedeného pohľadu porovnávať a teda ani skonštatovať, že by boli vo vzájomnom rozpore. Rovnako je potrebné podotknúť, že na základe psychologických vyšetrení dieťaťa u Mgr. E. bol dočasne obmedzený styk otca s maloletým dieťaťom tak, že sa mal realizovať každý párny týždeň v nedeľu od 14.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky a v mieste jej bydliska (uznesenie Okresného súdu Košice II z 8.10.2012 č.k. 43P 218/2012-48 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 5.12.2012 č.k. 8CoP 480/2012-60), pričom vyšetrenie u znalkyne PhDr. J. bolo vykonané až po nariadení predbežného opatrenia s tým, že znalkyňa na pojednávaní 31.5.2013 skonštatovala, že uvedené predbežné opatrenie sa míňa účinkom, pretože aj takéto stretnutia boli pre dieťa traumatizujúce. Znalkyňa tiež uviedla, že v štádiu, v ktorom sa dieťa momentálne nachádza, nie je možné obnovenie vzťahu medzi otcom a dieťaťom a to ani za pomoci psychológa. Vo vzťahu k odvolacej námietke otca, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so skutočnosťami uvedenými v jeho záverečnom stanovisku k dokazovaniu a k právnej stránke veci, ktoré doručil súdu prostredníctvom právneho zástupcu 6.6.2013, odvolací súd konštatuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, pretože právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. V uvedenom prípade o takúto situáciu nešlo,
pretože skutkové závery súdu prvého stupňa nemožno hodnotiť ako svojvoľné, ktoré by nemali oporu v dokazovaní ním uskutočnenom. Navyše je potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa v súlade s ust. § 118 ods. 4 umožnil účastníkom, resp. ich právnym zástupcom, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci a na záver uznesením dokazovanie vyhlásil za skončené, čo nepochybne vyplýva zo zápisnice o pojednávaní z 31.5.2013, kedy súd následne pojednávanie odročil na vyhlásenie rozsudku na 21.6.2013. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že súd má prihliadať na záverečné stanovisko účastníka podané po vyhlásení dokazovania za skončené a odročení pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku. V uvedenom písomnom podaní navyše otec neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol zaoberal a rozvinul len svoj záverečný návrh učinený právnym zástupcom na pojednávaní 31.5.2013. Uvedená námietka otca je teda irelevantná. Pretože súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol o zmene úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa plnom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.