Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-42-2013.pdf
PDF · 84.17 KB
Case nature
Subarea
6Co/42/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: L., T. XXXX/X, t. č. U. , H. XXXX/X, proti odporcovi: M. W., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: L., T. XXXX/X, zastúpený advokátkou: JUDr. Iveta Majlingová, so sídlom v Komárne, Pohraničná 7, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo 16. decembra 2011 č. k. 7C/220/2010-118 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania účastníkov m e n í tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky od 02.07.2010 do 01.11.2010 mesačne sumou 20 eur. O zaostalom zročnom výživnom od 02.07.2010 do 01.11.2010 v sume 80,30 eura rozhodol tak, že ich odporcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 30 eur so splatnosťou vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 72 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., ako aj zisteným skutkovým stavom. V predmetnej veci sa navrhovateľka domáhala, aby súd prvého stupňa odporcu zaviazal na platenie príspevku na výživu rozvedenej manželky od 25.06.2010 mesačne sumou 300 eur, neskôr návrh čo do istiny vo výške 200 eur vzala späť a žiadala, aby súd odporcu zaviazal na platenie príspevku na rozvedeného manžela mesačne v sume 100 eur. Vo veci rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 7C/220/2010-27 zo dňa 01.10.2010 a zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 20 eur od 02.07.2010 a zročné výživné v sume 60 eur zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke vo dvoch splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Konanie čo do istiny 200 eur zastavil a vo zvyšku návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku odporca podal odvolanie vo vyhovujúcej časti. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením č. 6Co/59/2011-40 zo dňa 31.03.2011 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti, v časti zaostalého výživného a v časti náhrady trov konania účastníkov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z uvedeného vyplýva, že v ostávajúcej časti rozsudok prvého stupňa sa stal právoplatným. Krajský súd v Nitre vo svojom zrušujúcom rozhodnutí poukázal na to, že prvostupňový súd sa nezaoberal tým, či navrhovateľka je odkázaná na príspevok na výživu rozvedenej manželky, nezaoberal sa tým, či navrhovateľka mala možnosť zamestnať sa a či vyvinula pre to dostatočné úsilie. Súd prvého stupňa sa uspokojil len s potvrdením Úradu práce, soc. vecí a rodiny Komárno, v ktorom úrad potvrdzuje, že navrhovateľka je od 12.01.2010 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nebolo zistené, či navrhovateľka spolupracovala s úradom práce, či sa zaujímala o možnosti ponúkané úradom práce, či jej bola ponúknutá nejaká práca a ak nedošlo k uzatvoreniu pracovného pomeru, z akého dôvodu. Prvostupňový súd sa uspokojil len s tvrdením navrhovateľky, že žije v nevhodných podmienkach a potrebuje peniaze na lieky a stravu a nezistil jej osobné a majetkové pomery. V týchto intenciách odvolací súd nariadil prvostupňovému súdu doplniť dokazovanie, či navrhovateľka
spolupracovala s úradom práce a pokiaľ pracovný pomer uzatvorila, z akého dôvodu bol pracovný pomer skončený. Odvolací súd súdu prvého stupňa vytkol, že sa nezaoberal otázkou, či priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela nie je v rozpore s dobrými mravmi a nezisťoval príčiny rozvratu manželstva, čo môže mať dopad aj na vyriešenie otázky priznania alebo nepriznania príspevku na výživu rozvedenej manželky z hľadiska dobrých mravov v prospech alebo v neprospech účastníkov konania. Súd prvého stupňa mal z predložených lekárskych potvrdení a prepúšťacích správ súd preukázané, že navrhovateľka od r. 2007 pravidelne bola vyšetrená odbornými lekármi. Napr. v r. 2007 radiológom na bolesti chrbtice (č.l. 76 spisu), lekárom sonografom (detto) s bolesťami chrbtice a bola aj hospitalizovaná vo Všeobecnej nemocnici Komárno v júni 2007 (č.l. 75 spisu). Bola liečená na bolesti chrbtice aj v r. 2008 ortopédom a neurológom a opakovane bola aj hospitalizovaná vo Všeobecnej nemocnici Komárno pre silné bolesti brucha v r. 2008 a 2009 (č.l. 66, 68 a 69 spisu). Od r. 2007 je liečená aj psychiatrom pre zvýšené flustračné záťaže a prejavy neúplných panických stavov zo strachu pred kolapsom. Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny Komárno (č.l. 50 spisu) súd zistil, že navrhovateľka bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 12.01.2010 do 01.11.2010. Dôvodom jej vyradenia bolo, že sa od 02.11.2010 zamestnala u spoločnosti SE BORDNETZE Slovakia s.r.o.. Počas vedenia v evidencii mesačne preukazovala aktívne hľadanie si zamestnania. Dňa 14.40.2010 bola zaradená na referát poradenstva za účelom vypracovania individuálneho akčného plánu. Počas evidencie bola informovaná o aktuálnych voľných pracovných miestach v okrese Komárno, ale nebolo jej možné ponúknuť vhodné zamestnanie. Z potvrdení o hľadaní zamestnania súd zistil, že navrhovateľka sa uchádzala o zamestnanie u viacerých zamestnávateľov. Do zamestnania nebola prijatá z dôvodu nezáujmu zamestnávateľa o prijatie uchádzača o zamestnanie. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 11.07.2011 Obecného úradu Nesvady súd zistil, že navrhovateľka býva v nájomnom obecnom byte a platí nájomné mesačne 85,18 eura. Z podacieho lístka zo dňa 11.07.2011 súd mal za preukázané, že navrhovateľka za spotrebu elektrickej energie platí mesačne 25 eur. Zo mzdového listu spoločnosti SE BORDNETZE Slovakia s.r.o. súd zistil, že navrhovateľka v mesiaci jún 2011 mala čistý príjem 355,21 eura. Odporca v r. 2010 od zamestnávateľa dostával priemernú mzdu v sume 501 eur a podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne ústredia Bratislava odporca poberá invalidný dôchodok 184,40 eura. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka pokiaľ počas trvania manželstva pracovala len krátku dobu u rôznych zamestnávateľov, ktorú skutočnosť namietal odporca, súd vychádzajúc z predložených lekárskych potvrdení mal za to, že tvrdenie navrhovateľky v tom smere, že mohla pracovať len počas krátkej doby, bolo zapríčinené zdravotnými problémami navrhovateľky. Napokon súd si zadovážil od Úradu práce, soc. vecí a rodiny Komárno potvrdenia o hľadaní zamestnania aj za obdobie trvania manželstva účastníkov konania a bolo zistené, že navrhovateľka v r. 2008 a 2009 permanentne a pravidelne sa uchádzala o zamestnanie u rôznych spoločností, resp. podnikateľov. Vzhľadom na všetky horeuvedené skutočnosti súd prvého stupňa dospel k záveru, že určenie príspevku na rozvedeného manžela v sume 20 eur, sa neprieči dobrým mravom. Súd mal preukázanú aj tú skutočnosť, že navrhovateľka aj počas trvania manželstva aj po rozvode aktívne si hľadala zamestnanie a horeuvedené dôkazy o tom jednoznačne svedčia. Súd bol toho názoru, že počas obdobia od júla 2010 do 1.11.2010 je výška príspevku na výživu rozvedeného manžela v sume 20 eur primeraná. Takouto čiastkou vôbec nebude ohrozená vlastná výživa odporcu. O zaostalom zročnom výživnom v sume 80,30 eura súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a povolil odporcovi splácať zaostalé výživné v mesačných splátkach po 30 eur s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, keďže obaja účastníci mali čiastočný úspech. Navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatnila. Trovy konania odporcovi súd priznal v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, nakoľko odporca bol zastúpený advokátom v sume 492,15 eura a na ich náhradu zaviazal navrhovateľku.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka a to v časti náhrady trov konania. V odvolaní uviedla, že od 01.07.2012 je bez práce, bez príjmu a od 30.09.2012 bez trvalého bydliska a preto nevie uhradiť požadovanú sumu. Uviedla, že je evidovaná na úrade práce, nemá nárok na sociálnu dávku, nič nevlastní a býva u známych. Naproti tomu, jej bývalý manžel vlastní pivnicu, byt, auto aj pozemky. K odvolaniu doložila potvrdenie o skončení pracovného pomeru; potvrdenie zo sociálnej poisťovne, že nemá nárok na dávku v nezamestnanosti; dohodu o skončení zmluvy o nájme obecného bytu; žiadosť o zriadenie poštového priečinka; rozhodnutie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca. Považoval odvolanie navrhovateľky za účelové. Mal za to, že priznanie výživného je v rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznil, že napriek tomu, že je invalidným dôchodcom, si dokázal nájsť prácu. Navrhovateľka prejavovala minimálnu snahu zamestnať sa a ak si aj prácu našla, v tejto zotrvala len krátku dobu. Jej zdravotný stav nie je taký závažný, aby sa nedokázala zamestnať. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti náhrady trov konania potvrdil.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné, preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania účastníkov podľa § 220 OSP zmenil. V nenapadnutých častiach týkajúcich sa určeného výživného na navrhovateľku a zročného výživného nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť.
Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa § 150 ods. 2 OSP, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú subjektom konania pri uskutočňovaní jednotlivých procesných úkonom počas konania. Plnia dôležité funkcie pri prevencii a sú zároveň aj sankciou za neúspech v sporovom konaní, alebo za chybné vedenie sporového konania. Trovy konania chránia pred šikanóznym vedením sporov a svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva. Za trovy konania sa považujú len tie výdavky, ktoré vznikli od momentu začatia konania do jeho skončenia, resp., ktoré vznikli aj pred začatím konania, ale ich vynaloženie bezprostredne súvisí s konaním.
V sporovom konaní je kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania miera úspechu vo veci. Miera úspechu závisí od toho, v akom rozsahu súd prevzal žalobný petit do svojho rozhodnutia. Ak súd rozhodol tak, ako bolo uvedené v návrhu, teda návrhu v plnom rozsahu vyhovel, navrhovateľ mal vo veci plný úspech, a teda mu patrí plná náhrada trov konania. Ak účastníkovi nebolo vyhovené v plnom rozsahu, má úspech len čiastočný, teda každý účastník je sčasti úspešný a sčasti neúspešný.
Rozhodnutie o trovách konania podľa § 150 OSP musí vždy zodpovedať okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočnú povahu, nakoľko toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. V zmysle § 150 OSP musí súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Pri rozhodovaní o aplikácii § 150 OSP je potrebné zohľadniť okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania, nakoľko toto ustanovenie má slúžiť hlavne na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 OSP nemožno odôvodniť len všeobecným záverom hodnotiacim význam rozhodnutia o určitom návrhu.
V predmetnej veci odvolací súd má za to, že by nebolo správne, ak by navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, dôkladne sa oboznámil z obsahom spisu, najmä s listinnými dôkazmi doloženými účastníkmi konania a ich tvrdeniami a dospel k záveru, že v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré je potrebné zohľadniť pri rozhodnutí o náhrade trov konania. Je nepochybné, že navrhovateľka je bez príjmu, je evidovaná na úrade práce, nepoberá podporu v nezamestnanosti. Odvolací súd mal za preukázané, že navrhovateľka sa aktívne pokúšala a pokúša nájsť zamestnanie. Navyše má zdravotné problémy, ktoré nie sú prechodného charakteru, keďže počas niekoľkých rokov vyhľadávala odborné lekárske vyšetrenia a bola opakovane aj hospitalizovaná. Navrhovateľka nevlastní
žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok. Táto jej situácia ju viedla k návrhu na určenie príspevku na rozvedenú manželku. Súd prvého stupňa zaviazal odporcu na zaplatenie príspevku za čas od 02.07.2010 do 01.11.2010 a to v celkovej sume 80,30 eura. Na trovách konania mala navrhovateľka zaplatiť odporcovi 492,15 eura. Preto i s poukazom na charakter sporu a veľkým nepomerom medzi priznaným príspevkom a trovách konania dospel odvolací súd k záveru, že na daný prípad je možné aplikovať ust. § 150 OSP.
O náhrade trov odvolacieho rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a § 151 ods. 1 OSP a úspešnej navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že bola v odvolacom konaní úspešná, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.