Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-220-2010.pdf
PDF · 98.32 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/220/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudcom Attilom Csabom v právnej veci navrhovateľky: Q. W., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L.A., T. XXXX/X, t.č. bytom U., Š. XXXX/X proti odporcovi: M. W., nar. XX.X.XXXX, bytom L., T. XXXX/X, zast. JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou v Komárne, Pohraničná 7 o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky od 2.7.2010 do 1.11.2010 mesačne sumou 20,- Eur.
Zaostalé zročné výživné od 2.7.2010 do 1.11.2010 v sume 80,30 Eur súd odporcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur so splatnosťou vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť trovy konania odporcu v sume 492,15 Eur do rúk advokátky JUDr. Ivety Majlingovej do 15 dní.
odôvodnenie:
Navrhovateľka svojím písomným návrhom žiadala, aby súd odporcu zaviazal na platenie príspevku na výživu rozvedenej manželky od 25.6.2010 mesačne sumou 300,- Eur. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom sa rozviedla na základe rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 25.6.2010 č. 7C/154/2010, po rozvode zostala naďalej nezamestnaná a v jej veku si nevie nájsť vhodné zamestnanie. Okrem uvedeného je chorľavá a preto musí užívať rôzne lieky. Po rozvode sa dostala na ulicu a bývanie jej zabezpečil brat. Musí si požičiavať peniaze, aby si mohla kúpiť predpísané lieky. Na pojednávaní navrhovateľka návrh čo do istiny vo výške 200,-Eur vzala späť a žiadala, aby súd odporcu zaviazal na platenie príspevku na rozvedeného manžela mesačne v sume 100,- Eur.
Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil a žiadal ho v plnom rozsahu zamietnuť. Vo svojom písomnom vyjadrení ako aj na pojednávaní uviedol, že s navrhovateľkou boli manželmi len 3 roky. Počas trvania manželstva viac krát menila zamestnanie či už z dôvodu, že jej práca nevyhovovala, alebo sa odvolávala na zdravotné problémy. Počas trvania manželstva všetky výdavky spojené so spolunažívaním uhrádzal výlučne on a to napriek svojmu ťažkému zdravotnému postihnutiu, keďže má amputovanú dolnú končatinu. Napriek tomuto postihnutiu si našiel aj vhodnú prácu. Je invalidným dôchodcom, dostáva invalidný dôchodok vo výške 184,40 Eur mesačne. Z dôvodu zdravotných problémov bol preradený na menej náročnú prácu a v súčasnosti zarába len 345,-Eur mesačne. Jeho výdavky sú spojené s nájomným vo výške 106,80 Eur, za elektrinu platí 20,45 Eur, úver spláca po 22,79 Eur mesačne, za telefón platí 25,- Eur mesačne a výdavky na stravu mu vychádzajú na 200,-
Eur mesačne. Na pojednávaní odporca súhlasil s čiastočným späťvzatím návrhu, avšak nesúhlasil so zníženou výškou výživného 100,- Eur, preto žiadal, aby súd návrh v plnom rozsahu zamietol.
Vo veci súd rozsudkom č.k. 7C/220/2010 zo dňa 1.10.2010 zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 20,- Eur od 2.7.2010 a zročné výživné v sume 60,- Eur zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke vo dvoch splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Konanie čo do istiny 200,- Eur zastavil a vo zvyšku návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku odporca podal odvolanie vo vyhovujúcej časti.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením č. 6Co/59/2011-40 zo dňa 31.3.2011 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti, v časti zaostalého výživného a v časti náhrady trov konania účastníkov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z uvedeného vyplýva, že v ostávajúcej časti rozsudok prvého stupňa sa stal právoplatným. Krajský súd v Nitre vo svojom zrušujúcom rozhodnutí poukázal na to, že prvostupňový súd sa nezaoberal tým, či navrhovateľka je odkázaná na príspevok na výživu rozvedenej manželky, nezaoberal sa tým, či navrhovateľka mala možnosť zamestnať sa a či vyvinula pre to dostatočné úsilie. Súd prvého stupňa sa uspokojil len s potvrdením Úradu práce, soc. vecí a rodiny Komárno, v ktorom úrad potvrdzuje, že navrhovateľka je od 12.1.2010 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nebolo zistené, či navrhovateľka spolupracovala s úradom práce, či sa zaujímala o možnosti ponúkané úradom práce, či jej bola ponúknutá nejaká práca a ak nedošlo k uzatvoreniu pracovného pomeru, z akého dôvodu. Prvostupňový súd sa uspokojil len s tvrdením navrhovateľky, že žije v nevhodných podmienkach a potrebuje peniaze na lieky a stravu a nezistil jej osobné a majetkové pomery. V týchto intenciách odvolací súd nariadil prvostupňovému súdu doplniť dokazovanie, či navrhovateľka spolupracovala s úradom práce a pokiaľ pracovný pomer uzatvorila, z akého dôvodu bol pracovný pomer skončený. Odvolací súd súdu prvého stupňa vytkol, že sa nezaoberal otázkou, či priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela nie je v rozpore s dobrými mravmi a nezisťoval príčiny rozvratu manželstva, čo môže mať dopad aj na vyriešenie otázky priznania alebo nepriznania príspevku na výživu rozvedenej manželky z hľadiska dobrých mravov v prospech alebo v neprospech účastníkov konania.
Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahu medzi manželmi.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na oprávnené potreby oprávnené, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Odporca na pojednávaní dňa 22.7.2011 uviedol, že navrhovateľka aj počas trvania manželstva pokiaľ sa zamestnala u rôznych zamestnávateľov nikde dlhšiu dobu nevydržala a odpracovala len pár mesiacov. V roku 2007 od januára do mája pracovala v meste Tatabánya v Maďarskej republike, od mája do augusta v spoločnosti Kromberg&Schubert, v r. 2008 od januára do mája bola zamestnaná prostredníctvom spoločnosti Rani v spoločnosti Euroobuv Komárno, následne sa vrátila pracovať do mesta Tatabánya, kde pracovala len dva týždne a od júna do novembra 2008 pracovala v spoločnosti Naturex a to jeden mesiac.
Z predložených lekárskych potvrdení a prepúšťacích správ súd zistil, že navrhovateľka od r. 2007 pravidelne bola vyšetrená odbornými lekármi. Napr. v r. 2007 radiológom na bolesti chrbtice (č.l. 76 v spise), lekárom sonografom (detto) s bolesťami chrbtice a bola aj hospitalizovaná vo Všeobecnej nemocnici Komárno v júni 2007 (č.l. 75 v spise). Bola liečená na bolesti chrbtice aj v r. 2008 ortopédom a neurológom a opakovane bola aj hospitalizovaná vo Všeobecnej nemocnici Komárno pre silné bolesti brucha v r. 2008 a 2009 (č.l. 66, 68 a 69 v spise). Od r. 2007 je liečená aj psychiatrom pre zvýšené flustračné záťaže a prejavy neúplných panických stavov zo strachu pred kolapsom.
V zmysle usmernenia odvolacieho súdu súd si zadovážil od Úradu práce, soc. vecí a rodiny Komárno správu, či navrhovateľka spolupracovala s úradom práce za účelom získania vhodného zamestnania ako aj listinné dôkazy o tom, že si hľadala prácu u konkrétnych zamestnávateľov. Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny Komárno (č.l. 50) súd zistil, že navrhovateľka bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 12.1.2010 do 1.11.2010. Dôvodom jej vyradenia bolo, že sa od 2.11.2010 zamestnala u spoločnosti SE BORDNETZE Slovakia s.r.o.. Počas vedenia v evidencii mesačne preukazovala aktívne hľadanie si zamestnania. Dňa 14.4.2010 bola zaradená na referát poradenstva za účelom vypracovania individuálneho akčného plánu. Počas evidencie bola informovaná o aktuálnych voľných pracovných miestach v okrese Komárno, ale nebolo jej možné ponúknuť vhodné zamestnanie. Z potvrdení o hľadaní zamestnania súd zistil, že navrhovateľka sa uchádzala o zamestnanie u nasledovných zamestnávateľov:
dňa 11.3.2010 ALT a.s. Komárno do pozície vrátničky
dňa 9.4.2010 u M. I. Komárno do pozície výpomocnej sily
dňa 7.5.2010 u W. U. - potraviny Veľký Meder do pozície predavačky
dňa 7.6.2010 u Š. L. Veľký Meder do pozície predavačky
dňa 29.6.2010 u Scarlett s.r.o. Komárno do pozície predavačky
dňa 14.7.2010 u Unar s.r.o. Kolárovo do pozície upratovačky
dňa 20.7.2010 u L. Q. Okoč do pozície výpomocnej sily
dňa 20.10.2010 u A. W. - Suzan Butik Veľký Meder do pozície predavačky.
Do zamestnania nebola prijatá z dôvodu nezáujmu zamestnávateľa o prijatie uchádzača o zamestnanie.
Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 11.7.2011 Obecného úradu Nesvady súd zistil, že navrhovateľka býva v nájomnom obecnom byte a platí nájomné mesačne 85,18 Eur. Z podacieho lístka zo dňa 11.7.2011 súd mal za preukázané, že navrhovateľka za spotrebu elektrickej energie platí mesačne 25,- Eur. Zo mzdového listu spoločnosti SE BORDNETZE Slovakia s.r.o. súd zistil, že navrhovateľka v mesiaci jún 2011 mala čistý príjem 355,21 Eur.
Odporca v r. 2010 od zamestnávateľa dostával priemernú mzdu v sume 501,- Eur a podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne ústredia Bratislava odporca poberá invalidný dôchodok 184,40 Eur.
Vzhľadom na to, že navrhovateľka návrh podala dňa 2.7.2010 a zamestnala sa 1.11.2010 súd priznanie, resp. nepriznanie príspevku na výživu rozvedeného manželka skúmal len za toto časové obdobie. Súd dospel k záveru, že navrhovateľka pokiaľ počas trvania manželstva pracovala len krátku dobu u rôznych zamestnávateľov, ktorú skutočnosť namietal odporca, súd vychádzajúc z predložených lekárskych potvrdení mal za to, že tvrdenie navrhovateľky v tom smere, že mohla pracovať len počas krátkej doby, bolo zapríčinené zdravotnými problémami navrhovateľky. Napokon súd si zadovážil od Úradu práce, soc. vecí a rodiny Komárno potvrdenia o hľadaní zamestnania aj za obdobie trvania manželstva účastníkov konania a bolo zistené, že navrhovateľka v r. 2008 a 2009 permanentne a pravidelne sa uchádzala o zamestnanie u rôznych spoločností, resp. podnikateľov (kópie potvrdení na č.l. 92, 95, 98,100).
Zo spisu tun. súdu č. 7C/154/2010 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 25.6.2010 bolo manželstvo účastníkov rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.6.2010. Návrh na rozvod manželstva podal odporca s odôvodnením, že navrhovateľka (tam odporkyňa) postupne strácala rôzne zamestnania z dôvodu jej údajne zhoršujúceho sa zdravotného stavu, pričom viac krát ju žiadal, aby si našla vhodné zamestnanie. Navrhovateľke vyhovuje manželský zväzok len preto, že má kde bývať a niekto za ňu platí účty. Na pojednávaní priznal, že navštevovala lekárov, ktorí jej predpisovali aj rôzne lieky a on jej aj pomáhal pri nákupoch týchto liekov. Navrhovateľka (tam odporkyňa) na pojednávaní uviedla, že súhlasí s rozvodom, ale pokiaľ si striedala zamestnávateľov, bolo to jedine zo zdravotných dôvodov. Tvrdila, že po uzavretí manželstva odporcu (tam navrhovateľa) ako invalidného dôchodcu opatrovala a tak isto opatrovala aj jeho otca.
Vzhľadom na všetky horeuvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že určenie príspevku na rozvedeného manžela v sume 20,- Eur, ako to bolo uvedené v rozsudku tun. súdu zo dňa 1.10.2010, sa neprieči dobrým mravom. Súd mal za preukázané, že rozvrat v manželstve bol zapríčinený tým, že odporca (tam navrhovateľ) sa nevedel zmieriť s tým, že navrhovateľka (tam odporkyňa) stále menila svoje zamestnanie, avšak ako to z dokazovania vyplýva, navrhovateľka má skutočne zdravotné problémy, ktoré neboli prechodného charakteru, keďže počas niekoľkých rokov vyhľadávala odborné lekárske vyšetrenia a bola opakovane aj hospitalizovaná. Súd mal preukázanú aj tú skutočnosť, že navrhovateľka aj počas trvania manželstva aj po rozvode aktívne si hľadala zamestnanie a horeuvedené dôkazy o tom jednoznačne svedčia. Súd bol toho názoru, že počas obdobia od júla 2010 do 1.11.2010 je výška príspevku na výživu rozvedeného manžela v sume 20,-Eur primeraná. Takouto čiastkou vôbec nebude ohrozená vlastná výživa odporcu. O zaostalom zročnom výživnom v sume 80,30 Eur súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 OSP a povolil odporcovi splácať zaostalé výživné v mesačných splátkach po 30,- Eur s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, keďže obaja účastníci mali čiastočný úspech. Navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatnila. Trovy konania odporcovi súd priznal v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, nakoľko odporca bol zastúpený advokátom. Právna zástupkyňa náhradu trov konania vyčíslila podľa § 10 ods. 3 cit. vyhlášky z predmetu konania 6 000,- Eur (5 ročné opakujúce sa plnenie). Uplatnila si trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 1 825,77 Eur. S týmto názorom súd nemôže súhlasiť, nakoľko podľa § 10 ods. 3 cit. vyhlášky ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie tarifná odmena sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako 5 rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je 5 násobok ročného plnenia. Ako vyplýva z rozsudku súd odporcu zaviazal na platenie príspevku len za obdobie od 2.7.2010 do 1.11.2010, teda nejde o plnenie na čas dlhší ako 5 rokov alebo o plnenie na čas neurčitý. Preto súd tarifnú hodnotu určil súčtom hodnôt plnení. Navrhovateľka si v písomnom návrhu uplatnila príspevok na výživu rozvedeného manžela v celkovej sume 300,-Eur. Bola úspešná len do výšky 20,-Eur, preto odporca bol úspešný do výšky 280,- Eur. Na prvom pojednávaní navrhovateľka návrh čo do sumy 200,-Eur vzala späť, z čoho vyplýva, že podľa návrhu súd konal o sume 100,-Eur mesačne. Z tejto sumy bol odporca úspešný čiastkou 80,-Eur. Pokiaľ odporca si zvolil advokáta tak právna zástupkyňa za prevzatie veci a za písomné podanie na súd má nárok za tieto úkony právnej služby z hodnoty 280,-Eur. Pri ďalších úkonoch (4 pojednávania a písomné odvolanie) treba vychádzať z úspešnosti odporcu z príspevku 80,-Eur mesačne. Súčet týchto hodnôt za obdobie od 2.7.010 do 1.11.2010 je čiastka 960,-Eur. Preto súd tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby určil v zmysle § 10 ods. 1 cit. vyhlášky. Na základe prepočtov trovy právneho zastúpenia podľa jednotlivých úkonov sú nasledovné:
úkon odmena rež. paušál DPH
prevzatie veci 51,45 Eur 7,21 Eur 19 % - 11,15 Eur
písomné podanie 51,45 Eur 7,21 Eur 19 % - 11,15 Eur
pojednávanie 1.10.2010 51,45 Eur 7,21 Eur 19 % - 11,15 Eur
odvolanie 51,45 Eur 7,41 Eur 20 % - 11,77 Eur
pojednávanie 22.7.2011 51,45 Eur 7,41 Eur 20 % - 11,77 Eur
pojednávanie 18.10.2011 51,45 Eur 7,41 Eur 20 % - 11,77 Eur
pojednávanie 16.12.2011 51,45 Eur 7,41 Eur 20 % - 11,77 Eur
Spolu: 360,15 Eur 51,27 Eur 80,73 Eur
Celkové trovy právneho zastúpenia činia čiastku 492,15 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na
Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhod-
nutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Pokiaľ povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia.