Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/307/2012

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu Slovanet, a.s., IČO: 35 765 143 so sídlom Bratislava, Záhradnícka 151, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom AK Bratislava, Vlčkova 18, proti žalovanej A. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., X. H. XX, o zaplatenie 351,25 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Brezne zo dňa 18. 05. 2012 č.k. -47 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 282,15 Eur a úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 282,15 Eur od 24. 09. 2011 do zaplatenia zamietol, ako aj vo výroku, ktorým žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal a v tomto rozsahu vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V nenapadnutom výroku I. sa rozsudku okresného súdu nedotýka.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 61,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 13,90 Eur od 26. 04. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 12,95 Eur od 27. 05. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 12,90 Eur od 24. 06. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,5% ročne zo sumy 14,10 Eur od 26. 07. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,05% ročne zo sumy 14,10 Eur od 24. 08. 2011 do zaplatenia a vo výške 9,5% ročne zo sumy 11,20 Eur od 24. 09. 2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu žalobcu v časti uplatneného nároku zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 282,15 Eur a úroku z omeškania vo výške 9,5% zo sumy 282,15 Eur od 24. 09. 2011 do zaplatenia zamietol a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak s odôvodnením, že nárok žalobcu bol dôvodný len na zaplatenie sumy 69,10 Eur spolu s úrokom z omeškania, pretože bolo preukázané, že žalovaná žalobcovi nezaplatila uvedenú sumu za poskytnuté služby. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom tak tento nepovažoval okresný súd za dôvodný, vzhľadom na neplatnosť ustanovenia o zmluvnej pokute. Vzhľadom na čiastočný úspech tak žalobcu ako aj žalovanej v konaní podľa ust. náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu a to výrokom II. a III., ktorými súd žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 282,15 Eur a úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 282,15 Eur od 24. 09. 2011 do zaplatenia zamietol a do výroku nepriznania trov konania podal odvolanie žalobca. Výroku I., ktorým žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 69,10 Eur spolu s úrokom z omeškania sa žalobca podaným odvolaním nedotkol. Žiadal v napadnutej časti zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že podanej žalobe bude aj v napadnutej časti vyhovené a žalobcovi budú priznané trovy prvostupňového aj odvolacieho konania. Pokiaľ by krajský súd dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukázal

žalobca na to, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa z ktorého vyplýva, že neplatnosť dojednania o zmluvne pokute vyvodil z dôvodu nedodržania písomnej formy. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď skonštatoval, že nebolo dodržané ust. § 544 ods. 2 Obč. zák. v nadväznosti na ust. § 40 ods. 1 Obč. zák.. Mal za to, že obligatórna forma dojednania zmluvnej pokuty bola dodržaná. Dojednanie o zmluvnej pokute sa nachádza v ust. bodu 6.4 Tarify na poskytovanie prístupu do siete internet odd. A vysokorýchlostné pripojenie. Tarifa na poskytovanie prístupu do siete internet je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a to na základe ust. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Cenový výmer č. 21/2011 ako vyplýva z jeho znenia dopĺňa tarifu na poskytovanie prístupu do siete internet, a ako taký je súčasťou zmluvy. Ustanovenia o zmluvnej pokute vo výške 282,15 Eur sú ako súčasťou nového výmeru č. 21/2011 a tarify a zároveň aj súčasť zmluvy o prepojení, ktorú žalovaná podpísala a ktorej obsah vzala na vedomie a to na základe textu hlavnej zmluvy, ako aj na základe zákona. Bol toho názoru, že všeobecné podmienky a tarifa sú súčasťou zmluvy a to aj keď sú na samostatnej listine tak aj v takomto prípade je dodržaná písomná forma. V zmluve o pripojení totiž účastník vyhlásil, že pred uzavretím zmluvy sa oboznámil so všeobecnými podmienkami, tarifou a zaviazal sa ich dodržiavať ako súčasť zmluvy. Nebolo preto potrebné, aby žalovaná osobitne podpisovala ešte všeobecné podmienky a tarifu pre dodržanie písomnej formy zmluvy a dohody o zmluvnej pokute.

Žalobca sa nestotožnil, ani so záverom súdu prvého stupňa o tom, že koncipovaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, lebo sa na jej základe požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu za nesplnenie jeho záväzku. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky pritom vyvodil z porovnania výšky zameškaných fakturovaných čiastok uplatnených v súdnom konaní a výškou samotnej zmluvnej pokuty, ktorá dlh žalovanej niekoľkonásobne prevyšuje. V tejto súvislosti poukazoval žalobca na to, že súd prvého stupňa vôbec neprihliadol a nevzal do úvahy zabezpečovaciu funkciu zmluvnej pokuty a jej výšku neposúdil komplexne prihliadajúc na celé pôvodne predpokladané obdobie trvania zmluvného záväzku teda odo dňa 01. 04. 2011 do 01. 04. 2014, keďže žalovaná uzavrela zmluvu na určitú dobu z 36 mesačným obdobím viazanosti. Žalobca, teda oprávnene očakával, že zmluvný vzťah bude trvať po dohodnutú dobu 36 mesiacov. Súd prvého stupňa však prihliadol na výšku zmluvnej pokuty len vo vzťahu k sume neuhradených mesačných paušálnych poplatkov za mesiac apríl 2011 až august 2011, čo je len zlomok z obdobia, ktoré bolo žalobcom predpokladané a dôvodne očakávané ako obdobie trvania zmluvy. Súd neprihliadol na skutočnosť, že k splneniu hospodárskeho účelu, pre ktorý žalobca uzatvoril zmluvu so žalovaným dochádza až momentom uplynutia dohodnutej doby trvania zmluvy. Ak žalovaný neplní riadne a včas svoje záväzky zo zmluvy, pre ktoré je žalobca nútený od zmluvy odstúpiť pred uplatnením dohodnutej doby viazanosti, dochádza ku škode na strane žalobcu v podobe nenávratnosti vynaložených nákladov na zriadenie a poskytovanie služby. Výška zmluvnej pokuty nie je stanovená za účelom neúmerného zaťaženia žalovaného, ale s prihliadnutím na všetky náklady žalobcu súvisiace so zriadením a poskytovaním služby a zároveň aj ekonomický výnos, ktorý by žalobca dosiahol pri riadnom plnení zo strany žalovaného počas dohodnutej doby viazanosti. Doba viazanosti podľa zmluvy a dohodnutého trvania 36 mesiacov znamenala pre žalobcu očakávaný hospodársky výsledok v sume 586,26 Eur. Nakoľko však žalovaná si neplnila svoje povinnosti, žalobca bol nútený od zmluvy odstúpiť po 6 mesiacoch. Žalobca si tak uplatnil mesačne paušál len za obdobie 5 mesiacov vo výške 64,50 Eur na miesto očakávaných 586,26 Eur. Už z uvedeného je zrejmé, že výška zmluvnej pokuty nie je stanovená neprimerane, keďže jej zaplatením by sa žalobca neobohatil na úkor žalovaného vo výške, ktorá by mu poskytovala neprimeranú výhodu. Podľa názoru žalobcu výška uplatňovanej zmluvnej pokuty vo výške 282,15 Eur je primeraná vzhľadom na predpokladanú dobu trvania zmluvného vzťahu. Bol tiež toho názoru, že súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil údajnú neprimeranosť zmluvnej pokuty, keď poukázal len na sumu mesačných paušálov, ktoré žalovaný včas neuhradil. Takéto zdôvodnenie neumožňuje súdu bez uvedenia ďalších dôvodov automaticky subsumovať dojednanie o zmluvnej pokute pod ust. § 53 ods. 4 písm. k Obč. zák.. Aby súd mohol konštatovať neprimeranosť zmluvnej pokuty mal vychádzať z komplexného posúdenia zmluvného vzťahu. V tejto súvislosti mal prihliadať nielen na uhradzovaciu ale aj na zabezpečovaciu a sankčnú funkciu zmluvnej pokuty. Súd pri odôvodnení svojho rozhodnutia mal vychádzať z ust. a uviesť dôvody v čom presne vzhliada dôvody tejto neprimeranosti zmluvnej pokuty, ako aj úvahy, pre ktoré súd zmluvnú pokutu takto posúdil. Tým, že sa súd prvého stupňa pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty zameral len na jednu vybranú skutočnosť z viacerých, ktoré mal zohľadniť, robí podľa názoru žalobcu rozsudok v tejto časti nepreskúmateľným, čo je v rozpore so zásadami

spravodlivého súdneho procesu. Žiadal preto rozhodnúť v zmysle podaného odvolania a priznať aj náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti v rozsahu danom ust. bez nariadenia pojednávania podľa ust. a tento v napadnutej časti v zmysle ust. zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Z obsahu podaného odvolania žalobcu vyplýva, že tento nenapadol výrok rozsudku okresného súdu I., ktorým žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 69,10 Eur spolu s úrokom z omeškania. V tejto časti sa rozsudok súdu prvého stupňa stal právoplatným a krajský súd ho nepreskúmaval.

Na základe podaného odvolania preskúmaval krajský súd len správnosť rozsudku okresného súdu vo výroku II. a III., ktorými súd žalobu žalobcu v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 282,15 Eur a úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 282,15 Eur od 24. 09. 2011 do zaplatenia zamietol a vo výroku, ktorým žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Z dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že nepriznal žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu aj z dôvodu nedostatku písomnej formy vyžadovanej zákonom a preto dojednanie o zmluvnej pokute v čl. 6 bod 6.4 je neplatné podľa § 40 ods. 1 Obč. zák.. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že žalobca v konaní nepredložil žalovanou podpísanú tarifu, ako súčasť zmluvy o pripojení. S takýmto záverom súdu prvého stupňa sa nestotožňuje ani krajský súd.

Podľa ust. , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.

Zmluvnou pokutou sa rozumie postih dlžníka v prípade porušenia zmluvnej povinnosti. Zmluvnú pokutu možno dojednať len ako sankciu pre prípad, že dlžník poruší povinnosť vyplývajúcu pre neho so zabezpečeného hlavného záväzku. Zmluvnú pokutu možno zaradiť medzi prostriedky na zabezpečenie záväzku, aj keď zabezpečovaciu funkciu plní len tým, že hrozba touto sankciou tlačí dlžníka k riadnemu a včasnému plneniu zmluvnej povinnosti.

Dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzavretá písomne a to aj v prípade, že by zmluva bola uzavretá len ústne. Bez existencie písomnej formy by dohoda o zmluvnej pokute bola neplatná. V tejto súvislosti treba poukázať na bod 4.3 zmluvy o pripojení uzavretej medzi žalobcom a žalovanou zo dňa 17. 03. 2001. V uvedenom bode žalovaná vyhlásila, že pred uzavretím zmluvy sa oboznámila so všeobecnými podmienkami a tarifou a zaväzuje sa ich dodržiavať ako súčasť zmluvy. Ustanovenia tarify považuje za súčasť zmluvy priamo o elektrických komunikáciách v citovaného zákona. Ak tarifa na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby sprostredkovania prístupu do siete internet je súčasťou zmluvy o pripojení a žalovaná sa zaviazala dodržiavať tarifu ako súčasť zmluvy, potom možno vyvodiť, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k dohode o zmluvnej pokute. Na tejto okolnosti nič nemení, že tarifa, alebo všeobecné podmienky neboli osobitne podpísané žalovanou. Ak tieto boli vyhotovené v písomnej forme aj žalovaná mala možnosť sa s týmito písomnými dokladmi oboznámiť a tieto sa stali súčasťou zmluvy o pripojení, čo žalovaná aj prehlásila, tak potom písomná forma uzavretia dohodu o zmluvnej pokute medzi žalobcom a žalovanou bola dodržaná. Nebolo možné preto v danom prípade prijať záver, že dohodnutá zmluvná pokuta je neplatná pre nedostatok písomnej formy. V tejto časti preto nepovažoval krajský súd záver súdu prvého stupňa za správny.

Z obsahu spisu vyplýva, že na základe zisteného skutkového stavu mal súd preukázané, že účastníci konania sú účastníkmi Zmluvy o pripojení uzavretej podľa ustanovení zákona o elektronických komunikáciách, ktorá zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou podľa citovaných ustanovení

, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzavrel žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou správne okresný súd posúdil, ako spotrebiteľský vzťah a v tejto súvislosti sa správne zaoberal tým, či spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Zo smernice 93/13/EHS ako aj z toho, že neprijateľné zmluvné podmienky majú za následok ich absolútnu neplatnosť možno vyvodiť, že súd je v spore medzi spotrebiteľom a dodávateľom povinný z úradnej moci skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľnú podmienku.

Ako vyplýva z rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak tento vychádzal u ust. § 53 ods. 4 písm. k/ O.z., z ktorého vyplýva, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu, ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Okresný súd zmluvnú pokutu obsiahnutú v ust. čl. VI. bod 6.4 Tarify na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby sprostredkovania prístupu do siete internet považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku v tom, že takto formulovaná sankcia je zmluvou podmienkou na základe ktorej sa požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu, ako sankciu spojenú s nesplatením jeho záväzku. Pre prípad porušenia inej právnej povinnosti bola medzi účastníkmi zmluvy dohodnutá zmluvná pokuta na sumu 282,15 Eur. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyvodil okresný súd z porovnania výšky zameškaných fakturovaných čiastok uplatnených v súdnom konaní a výškou samotnej zmluvnej pokuty, ktorá dlh žalovanej niekoľkonásobne prevyšuje. Preto zmluvnú pokutu podľa ust. § 54 ods. 5 O.z. považoval za absolútne neplatnú.

Základnou charakteristikou neprijateľných podmienok je, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. To znamená, že dodávateľovi priznávajú silnejšie právne postavenie ako spotrebiteľovi. Nekalosť zmluvných dojednaní je potrebné posúdiť s ohľadom na povahu plnenia tovaru, alebo služieb zo zmluvy, na všetky okolnosti v dobe uzavretia zmluvy a všetky ostatné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, alebo iné zmluvy, od ktorých je spotrebiteľská zmluva závislá.

Posúdenie toho, či ide o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa prislúcha súdu.

Ako vyplýva z dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyvodil súd s porovnania výšky zameškaných faktúrovaných čiastok uplatnených v súdnom konaní a výškou samotnej zmluvnej pokuty, pričom dospel k záveru, že zmluvná pokuta dlh žalovanej niekoľkonásobne prevyšuje. Takýto záver súdu prvého stupňa však nepovažoval krajský súd za správny.

Ako vyplýva zo spisu, tak medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzatvoreniu zmluvy o pripojení na zariadenie a poskytovanie verejných, elektronických komunikačných služieb dňa 17. 03. 2011. Podľa odovzdávacieho a preberacieho protokolu, ktorý bol medzi účastníkmi zmluvy uzatvorený dňa 30. 03. 2011 bolo žalovanej poskytnuté koncové zariadenie, ktoré umožňovalo poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb. Tieto služby mala možnosť žalovaná využívať od 01. 04. 2011. Ako vyplýva zo spisu tak žalovaná za poskytnuté služby zo strany žalobcu nezaplatila za mesiace apríl, máj, jún, júl, august roku 2011 hoci sa v zmluve zaviazala, že za poskytnuté služby zo strany žalobcu bude riadne platiť. Žalovaná teda od začiatku uzatvorenia zmluvy o pripojení porušovala svoje zmluvné povinnosti, čo v konečnom dôsledku viedlo žalobcu k odstúpeniu od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy prevzala žalovaná dňa 08. 09. 2011. V tejto súvislosti treba tiež poukázať na to, že žalovaná sa zaviazala dodržiavať podmienky zmluvy po dobu 36 mesiacov, keďže zmluvu na túto dobu so žalobcom uzatvorila. V danom prípade sa teda okresný súd nemal uspokojiť len s tým, že žalovaná nezaplatila žalobcovi za poskytované služby len za obdobie 5 mesiacov. V tejto súvislosti treba poukázať na dĺžku záväzku samotnej žalovanej, ako aj to, že svoje povinnosti zo zmluvy o pripojení už od jeho začiatku prestala plniť. Postup okresného súdu, ktorý vyvodil neprijateľnosť zmluvnej podmienky len z porovnania nezaplatených platieb žalovanou vo vzťahu k zmluvnej pokute nepovažoval krajský súd za správny. Význam povinnosti, ktorú dlžník nesplnil, posúdi súd vzhľadom na všetky okolnosti

a s prihliadnutím na celkovú hodnotu záväzku. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že súd mal posúdiť výšku zmluvnej pokuty komplexne prihliadajúc na celé pôvodné predpokladané obdobie trvania zmluvného záväzku od 01. 04. 2011 do 01. 04. 2014, keďže žalovaná uzavrela zmluvu na dobu určitú s 36 mesačným obdobím viazanosti. Uzavretím zmluvy na dobu určitú predpokladal žalobca na svojej strane dosiahnutie určitého hospodárskeho výsledku, na základe podmienok stanovených v zmluve o pripojení. Ak žalovaná od začiatku uzavretia zmluvy neplnila svoje povinnosti mal súd porušenie jej zmluvných povinností posudzovať vo vzťahu k celkovej hodnote záväzku, ktorý bol viazaný na obdobie 36 mesiacov. Záver okresného súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ak vychádzal len z porovnania výšky zameškaných fakturovaných čiastok uplatnených v súdnom konaní a výškou samotnej zmluvnej pokuty nebol správny. Treba poukázať na to, že súd mal vychádzať z dĺžky trvania záväzku s prihliadnutím na celkovú hodnotu záväzku, ako aj na to, v ktorom štádiu zmluvného vzťahu došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalovanej. V danom prípade totiž nejde o to, že by si žalovaná vo vzťahu k žalobcovi plnila po určitú dobu svoje zmluvné povinnosti, ale len za určitý krátky úsek by tieto povinnosti vo vzťahu k žalovanému neplnila. Za týchto okolností by bolo možné zvažovať, či v prípade porušenia zmluvnej povinnosti nejde o neprimerane vysokú sumu v podobe zmluvnej pokuty ako sankcie k neplneniu povinnosti zo strany žalovanej. Žalovaná však svoje povinnosti od začiatku uzavretia zmluvy neplnila, čím prispela k tomu, že došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy. Tieto okolnosti podľa názoru odvolacieho súdu majú vplyv na posúdenie, či za daných okolností ide o neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluve podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k/ O.z.. Ak totiž sankcia za porušenie zmluvnej povinnosti v podobe zmluvnej pokuty je nižšia, ako by bola celková hodnota záväzku pri riadnom plnení si zmluvných povinností, tak by nebolo možné vyvodiť záver, že pri nesplnení záväzku v danom prípade by išlo o neprimerane vysokú sumu, ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku.

V ďalšom konaní preto okresný súd posúdi, či v danom prípade bola zmluvná pokuta dojednaná primerane, alebo nie a ak by dospel k záveru, že ide o neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, mohol by postupovať v zmysle ust. § 545a O.z. a zmluvnú pokutu znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti v zmysle ust. zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Ak rozhodnutie bolo zrušené a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ) V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o náhrade trov celého konania. ( ).

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.