Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52C/228/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v právnej veci navrhovateľov: 1. T. Z., D. S. X, D., 2. E. N., R. XX, D., 3. Z. K., D. D. X, D., 4. W.. K. J., O. X, D., 5. W.. K. J., O. X, D., 6. X.. A. J., O. X, D., 7. K. H., E. X, D., 8. X. H., E. X, D., všetci zastúpení JUDr. Jozefom Malým, Advokátska kancelária DETVAI LUDIK MALÝ UDVAROS, so sídlom Cukrová 14, Bratislava, proti odporkyni: O. P., D. I. XX, D., zast. JUDr. Jana Fridrichová, advokátka, so sídlom Jakubovo nám. č. 9, Bratislava, o zaplatenie 23.132,48 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovatelia v 1., 4., 5. a 8. rade sú p o v i n n í nahradiť odporkyni trovy právneho zastúpenia každý vo výške 803,21 Eur a iné trovy konania vo výške 151,74 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupu odporkyne.

Navrhovatelia v 6. a 7. rade sú p o v i n n í nahradiť odporkyni spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia vo výške 803,21 Eur a iné trovy konania vo výške 151,74 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupu odporkyne.

Navrhovatelia v 9. a 10. rade sú p o v i n n í nahradiť odporkyni spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia vo výške 803,21 Eur a iné trovy konania vo výške 151,74 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupu odporkyne.

odôvodnenie:

Navrhovatelia v 1. až 10. rade sa návrhom zo dňa 13. 11. 2009 domáhali od odporkyne vydania bezdôvodného obohatenia spolu vo výške 40.217,01 Eur s príslušenstvom, a to každému podľa výšky ich podielu na úhrade vyššie uvedenej sumy odporkyni, t. j. v sume 5.745,28 Eur.

Svoj návrh odôvodnili tým, že sú vlastníkmi nehnuteľností v okrese I., k. ú. K. tak ako sú špecifikované v návrhu na začatie konania. Dňa 02. 06. 2003 bola uzatvorená dohoda o financovaní, ktorej účastníkmi boli navrhovatelia vrátane odporkyne ako vlastníci na jednej strane a na druhej strane obec Miloslavov. Predmetom dohody bolo financovanie spracovania projektovej dokumentácie potrebnej na vydanie stavebného povolenia k výstavbe inžinierskych sietí, ako aj financovanie samotnej výstavby inžinierskych sietí. Podľa tejto dohody sa vlastníci dohodli s obcou na prevzatí všetkých finančných záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o dielo, predmetom ktorých bude financovanie inžinierskych sietí. Poverenými zástupcami vlastníkov sa stali odporkyňa, navrhovateľ v 5. rade a S. J.. Každý vlastník sa zaviazal vložiť na účet obce stanovenú finančnú čiastku. Aj napriek tejto dohode vlastníci všetky finančné prostriedky poukázali na účet odporkyne. Podľa listu zo dňa 23. 02. 2004 odporkyňa informovala účastníkov dohody v akej hodnote sú povinní prispieť na výstavbu sietí, ktorá suma

celkovo predstavuje 115.891,06 Eur (3.491,334 Sk), čo pre deväť pozemkov predstavovalo pre každého vlastníka sumu 12.876,78 Eur (387.926,-- Sk). Obec K. listom zo dňa 20. 10. 2009 vyzvala odporkyňu na usporiadanie podmienok zmluvy o dielo. Obec zároveň odporkyňu upozornila, aby pristúpila k úhrade dlhu zhotoviteľovi diela vo výške 40.217,01 Eur (1.211.577,59 Sk), nakoľko v opačnom prípade zhotoviteľ vykoná zásah do diela tak, aby nebolo možné kanalizáciu užívať. Tento list obce bol doručený aj ostatným vlastníkom. Na základe predmetného listu sa navrhovatelia dozvedeli o dlhu, ktorý majú voči zhotoviteľovi a tým aj spreneverení finančných prostriedkov odporkyňou. Odporkyňa situáciu odmieta riešiť a pred navrhovateľmi sa skrýva.

Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľov vyjadrila podaním zo dňa 27. 01. 2011, v ktorom uviedla, že navrhovatelia nie sú na podanie návrhu aktívne legitimovaní. Dohody o vybudovaní inžinierskych sietí uzatvárala ona sama a pomáhal jej manžel. Žalovaná suma sa týka údajne nezaplatenej kanalizácie a vodovodu, preto o jej zaplatenie ju môže žalovať iba stavebník týchto inžinierskych sietí, nakoľko len s ním je v právnom vzťahu. Navyše navrhovatelia v 2. a 3. rade sa na vybudovaní sietí nepodieľali žiadnou čiastkou a teda nemajú voči odporkyni žiadny nárok. Navrhovateľ v 5. rade má nárok len na polovicu ním uplatneného nároku, nakoľko bol v čase financovania ženatý a keďže sa rozviedol polovica jeho podielu by mala patriť jeho manželke. Situácia bola pri uzavieraní dohody taká, že obec nemala peniaze, preto starosta oznámil, že ak chcú inžinierske siete, musia si ich zaplatiť. Nakoľko všetci vlastníci súhlasili, každý vrátane nej mal zaplatiť cca 11.219,54 Eur (338.000,-- Sk). Všetci sa dohodli, že peniaze budú vkladať na jej účet, čo sa aj stalo. Siete sa postavili, boli riadne skolaudované a používajú sa. Má za to, že momentom pripojenia na siete nárok navrhovateľov na žalovanú sumu zanikol. Peniaze, ktoré poskytli, boli určené na výstavbu inžinierskych sietí a na ich riadne pripojenie, k čomu aj došlo. Pokiaľ ide o dlh voči staviteľovi inžinierskych sietí, nie je pravda, že žiadne peniaze nedostal, nakoľko mu bolo odovzdaných viac ako 6.638,78 Eur (200.000,- Sk). V podstate celý problém vznikol listom zo dňa 20. 10. 2009, ktorý obec zaslala všetkým vlastníkom, kde sa len potvrdzuje, že v právnom vzťahu so staviteľom, t. j. spoločnosťou K-STAV s. r. o. je len ona sama. Nie je pravdou tvrdenie navrhovateľov, že ich chcela úmyselne obrať o peniaze, nakoľko inžinierske siete sú skolaudované a vyplatené, okrem časti dlžnej sumy spoločnosti K-STAV s. r. o., avšak uvedené sa odporkyňa snaží riešiť. Odporkyňa z opatrnosti vznáša námietku premlčania nároku navrhovateľov. Návrh žiada ako nedôvodný zamietnuť.

Súd na pojednávaní zo dňa 25. 05. 2011 na návrh navrhovateľov pripustil zmenu žalobného petitu tak, že navrhovatelia sa okrem vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 40.217,01 Eur, t. j. každý vo výške 5.745,28 Eur s príslušenstvom, domáhajú aj vydania bezdôvodného obohatenia spolu vo výške 23.132,48 Eur z titulu predaja inžinierskych sietí, t. j. každý vo výške 2.891,56 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Právny zástupca navrhovateľov k rozšírenému návrhu na začatie konania uviedol, že navrhovatelia sa približne v čase podania návrhu dozvedeli, že odporkyňa inžinierske siete predala. Za prevod plynárenského zariadenia odporkyňa obdŕžala sumu vo výške 11.285,93 Eur. Za prevod vlastníckeho práva k distribučnému rozvodu elektrickej energie obdŕžala sumu 14.738,10 Eur. Tieto sumy mali byť vlastníkom, t. j. účastníkom dohody o financovaní po odpredaji inžinierskych sietí vyplatené v podiele 1/9, t. j. zo zmluvy s SPP každému vo výške 1.637,57 Eur a zo zmluvy so ZSE každému vo výške 1.637,57 Eur. Odporkyňa nemala žiadny právny titul na ponechanie si týchto súm, pretože dobre vedela, že nie je sama vlastníčkou inžinierskych sietí. Pokiaľ ide o premlčanie, odporkyňa konala vedome, s úmyslom bezdôvodne sa obohatiť, a teda právo navrhovateľov nie je premlčané. Pokiaľ ide o výzvu ZSE, a.s. odporkyni na vrátenie peňazí za predaj inžinierskych sietí táto rieši vzťah medzi odporkyňou a ZSE, a.s., preto v tomto konaní nie je právne relevantná.

Odporkyňa v priebehu konania k veci uviedla, že všetky dohody a zmluvy boli realizované a uzatvárané len ňou, aj keď rokovania uskutočňoval jej manžel. Z účtu, na ktorom boli zložené finančné prostriedky boli uhrádzané sumy za vybudovanie elektrických sietí a plynových prípojok. Nakoľko sa s manželom ocitli vo finančnej tiesni, zvyšok týchto peňazí použili na súkromné účely. V súčasnosti sú dlžní iba pánovi Kunovi. Uviedla, že navrhovatelia dostali všetko, čo dostať mali. Nevie kde bolo koľko peňazí poukazovaných. Nemá o tom žiadne záznamy a žiadne vyúčtovanie nevyhotovovala.

Právny zástupca odporkyne k veci v priebehu konania uviedol, že návrh navrhovateľov je zmätočný, voči odporkyni nedôvodný a tiež premlčaný v objektívnej premlčacej lehote. Odporkyňa bola pri vybavovaní výstavby inžinierskych sietí stratová, nakoľko inžinierske siete stáli viac než bolo vlastníkmi zložené.

Dohoda o financovaní je v tomto konaní právne irelevantná. Medzi odporkyňou a navrhovateľmi existoval právny vzťah zo zmluvy o dielo, pričom cena diela bola vyššia než poskytnuté preddavky.

Rozsudkom č. k. - 160 súd rozhodol tak, že konanie v časti návrhu navrhovateľov v 2. a 3. rade zastavil. Odporkyni náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, nepriznal. Odporkyňu zaviazal uhradiť navrhovateľom v 1. až 8. rade každému sumu 2.891,56 Eur s príslušenstvom a vo zvyšku návrh navrhovateľov v 1. až 8. rade zamietol. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť v časti zastavenia konania a v zamietajúcej časti návrhu právoplatnosť dňa 27. 07. 2011. Vo zvyšnej časti Krajský súd v Bratislave Uznesením č. k.

- 208 rozsudok prvostupňového súdu na odvolanie odporkyne v časti výroku o náhrade trov konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené potvrdil a vo vyhovujúcej časti a v časti výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné, aby súd ako predbežnú otázku riešil platnosť resp. neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2006 uzatvorenej medzi SPP, a.s. ako kupujúcim a odporkyňou ako predávajúcou a kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim, t.j. odporkyňou a kupujúcim, t.j. spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s. zo dňa 18. 04. 2006, keď takémuto posúdeniu nie je na prekážku ani skutočnosť, že účastníkmi tohto konania nie sú všetky subjekty, ktoré zmluvu uzavreli. V prípade ak prvostupňový súd vyrieši otázku tak, že kúpne zmluvy sú neplatné, je potrebné zaoberať sa aktívnou legitimáciou navrhovateľov v konaní a to aj s poukazom na ustanovenie , podľa ktorého ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka S. P. a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Z dohody o financovaní zo dňa 02. 06. 2003 vyplýva, že bola uzatvorená medzi vlastníkmi pozemkov a obcou. Predmetom dohody bolo financovanie spracovania projektovej dokumentácie potrebnej na vydanie stavebného povolenia na výstavbu inžinierskych sietí ako aj financovanie samotnej výstavby inžinierskych sietí. V zmysle dohody sa vlastníci zaviazali, že prevezmú všetky finančné záväzky, ktoré pre obec vyplynú zo zmlúv uzavretých za účelom vybudovania inžinierskych sietí. Obec bola povinná finančné prostriedky poskytnuté navrhovateľmi použiť na úhradu faktúr za inžinierske siete.

Z Dodatku k Dohode o financovaní (bez uvedenia dátumu) vyplýva, že bol uzatvorený medzi vlastníkmi pozemkov a obcou K. za účelom aby navrhovateľka v 2. rade vstúpila do všetkých práv a povinností vyplývajúcich z Dohody o financovaní.

Z Dodatku k Dohode o financovaní zo dňa 02. 06. 2003 vyplýva, že vlastníci pozemkov poverili odporkyňu zastupovaním vo veci so správcami sietí, firmami realizujúcimi vybudovanie IS a vybavenia všetkých náležitých povolení a potvrdení.

Z listu odporkyne zo dňa 23. 02. 2004 vyplýva, že cena inžinierskych sietí na jedného majiteľa pozemku je vo výške 12.876,78 Eur (387.926,-- Sk). Odporkyňa oslovila vlastníkov pozemkov ako spoluinvestorov. V cenovej ponuke nie sú zahrnuté elektrické a plynové prípojky domové, dláždené plochy, rozkopávka cesty, vytýčenie stavby geodetom, znalecký posudok, kolaudačné rozhodnutia a DPH. V prípade záujmu je firma schopná takúto prípojku zhotoviť. Jedna elektr. prípojka s hodinami k rodinnému domu je cca 15.000,-- Sk a plynová cca 6.500,-- Sk. Odporkyňa upozornila tých, ktorý doposiaľ nezložili peniaze, aby tak urobili, nakoľko je to od nich neférové, nehovoriac o žiadnej pomoci a nezáujme vo veci vybavovania ich spoločnej veci.

Z listu odporkyne a kolektívu investorov zo dňa 23. 02. 2004 vyplýva, že vyzvali navrhovateľku v II. rade (označená ako „vážený spoluinvestor“) na úhradu 387.926,-- Sk najneskôr do 15. 03. 2004.

Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi SPP, a.s. ako kupujúcim a odporkyňou ako predávajúcou zo dňa 30. 06. 2006 vyplýva, že SPP, a.s. od odporkyne odkúpil plynárenské zariadenia za cenu 340.000,-- Sk. Predávajúci potvrdzuje že na predávaných zariadeniach neviaznu žiadne práva tretích osôb.

Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim, t. j. odporkyňou a kupujúcim, t. j. spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s. zo dňa 18. 04. 2006 vyplýva, že previedla vlastnícke právo k distribučnému rozvodu elektrickej energie za kúpnu cenu 444.000,-- Sk. Predávajúci prehlasuje, že je výlučným vlastníkom hmotného investičného majetku, ktorý je predmetom prevodu a že ku dňu podpisu tejto zmluvy na predmete zmluvy neviaznu žiadne ťarchy, vecné bremená, dlžoby, záložné práva ani iné práva tretích osôb, ktoré by obmedzovali prevod vlastníckych práv.

Z výzvy na usporiadanie podmienok zmluvy o dielo zo dňa 20. 10. 2009 vyplýva, že obec odporkyňu upozornila, aby pristúpila k úhrade dlhu zhotoviteľovi diela vo výške 40.217,01 Eur (1.211.577,59 Sk), nakoľko v opačnom prípade zhotoviteľ vykoná zásah do diela tak, aby nebolo možné kanalizáciu užívať.

Z výzvy na preukázania vlastníckeho práva zo dňa 27. 04. 2011 vyplýva, že Západoslovenská energetika, a.s. vyzvala odporkyňu na preukázanie vlastníckeho práva k inžinierskym sieťam v čase predaja, inak na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny, nakoľko takýto právny úkon je absolútne neplatným právnym úkonom.

Z výsluchu svedka S. P. vyplýva, že odporkyňa je jeho manželka, navrhovatelia sú bohužiaľ jeho susedia. Asi v roku 2002 chceli kúpiť spolu s manželkou pozemok v obci K.. Pred kúpou sa na obecnom úhrade informovali, či je to stavebný pozemok, či je určený na individuálnu výstavbu. Od obce dostal informáciu, že pred pozemkom sú všetky inžinierske siete okrem trafostanice, ktorá tam ešte nie je, ale v krátkom čase sa bude stavať. Na základe toho za pozemok zaplatili a požiadali obec o vydanie stavebného povolenia. Od obce prišlo pre neho nemilé záporné stanovisko, kde bolo zamietnutie žiadosti o stavebné povolenie zdôvodnené tým, že pred pozemkom žiadne inžinierske siete nie sú. Preto boli s manželkou nútení riešiť situáciu s výstavbou inžinierskych sietí sami. Za týmto účelom navštívil obecný úrad, kde už nebola starostka, ktorá mu dala kladné stanovisko, ale bol tam nový starosta. Starosta hovoril, že obec môže vybudovať inžinierske siete, oslovil ostatných spoluvlastníkov a bola podpísaná dohoda o výstavbe inžinierskych sietí s obcou, z čoho sa tešil. Keďže sa dlhší čas nič nedialo, opäť navštívil obecný úrad, kde bol informovaný, že inžinierske siete nebudú, že sa nebude nič stavať. Preto sa rozhodol, že ich s manželkou vybudujú. O tom sa dozvedeli a oslovili ho susedia s tým, že sa pýtali, že by sa chceli napojiť na budované inžinierske siete. Povedal im na základe kalkulácie, aká bude cena jednotlivých prípojok k ich domu a že ak mu ju zaplatia, môžu sa pripojiť na dané inžinierske siete a to vodu, plyn, elektrinu a kanalizáciu. S týmto súhlasili a každý s nich zaplatil sumu, ktorá bola v rozpočte a ich pozemky boli zapojené na inžinierske siete tak, ako sa s nimi dohodol. Náklady na vybudovanie inžinierskych sietí boli oveľa vyššie, ako zaplatili, avšak, keďže neboli spolumajiteľmi, ani spoluinvestormi, nežiadal to od nich zaplatiť. Ani jeden z nich neurobil v tejto veci absolútne nič. Keď pán K. tvrdí, že nevedel o predaji elektrárňam, tak klame. Rozprával sa s ním o tom a hovoril mu, že elektrárne to odmietli, tak mu ponúkol, že tam má nejakého známeho a že sa to pokúsi vybaviť.

Navrhovateľ v 1. rade k veci uviedol, že medzi nimi nebola žiadna písomná dohoda. Tí čo kúpili vedľa seba pozemky sa dohodli, že vybudujú siete, pričom za týmto účelom budú na účet zložené finančné prostriedky, ku ktorému účtu budú mať prístup traja ľudia. Postupne sa budovala voda, elektrina a plyn. V roku 2009 na základe listu od miestneho úradu zistili, že nemôžu skolaudovať vodu, lebo nebolo zaplatené firme, ktorá ju budovala. Túto skutočnosť sa dozvedeli na miestnom úrade, na jednom sedení, kvôli vodárenských sieťam, od pani H., zo stavebného úradu. Inžinierske siete, elektrina a plyn sa môžu po nejakej dobe prevádzky cca po roku predať. V roku 2009 boli miestnym úradom informovaní, že siete boli predané a že ich predala pani P.. Nebola žiadna dohoda o vlastníctve sietí, siete budovali pre všetkých vlastníkov.

Navrhovateľka v 2. rade k veci uviedla, že bola od začiatku proti tomu, budovať inžinierske siete, kde už mali byť vybudované. Preto sa do tohto projektu na začiatku ani nezapojila. Zapojila sa až po nejakom čase, asi po pol roku. Zapojila som sa do toho preto, že nechcela, aby ostatní doplatili na to, že urobila chybu pri kúpe. Podpísala dohodu, v zmysle ktorej boli určení styční dôstojníci, pán K., pani P. a pán J.. Nakoľko doteraz nestavia, tak vec nesledovala a považovala ju za uzavretú a vybavenú poukázaním peňazí. Mala dôveru v týchto ľudí. Až v roku 2009, koncom októbra dostala list od miestneho úradu v K., kde sa spomínalo, že vodárenské inžinierske siete nie sú zaplatené a ak sa to nedá do poriadku, budú odpojené. Tak informovala aj ostatných spoluvlastníkov a zistila, že pán J. nedostal zaplatené,

že elektrina a plyn boli predané a bola sklamaná a znechutená. Vie iba o tej dohode, ktorá bola na miestnom úrade.

Navrhovateľ v 3. rade k veci uviedol, že v roku 2003 vznikla pôvodná písomná dohoda v réžii obecného úradu K., ktorý sa na základe tejto dohody, ktorú podpísali, stal právne stavebníkom. Pôvodne mal byť aj v úlohe správcu financií na výstavbu týchto sietí. Avšak z rôznych dôvodov a najmä z nedostatku finančných prostriedkov boli požiadaní o prefinancovanie týchto prostriedkov obecnému úradu. Taká bola pôvodná dohoda. Následne obecný úrad odskočil od finančnej stránky budovania inžinierskych sietí, s odôvodnením, že na to nemajú mandát a kapacity. Na základe toho sa potom dohodli ústne, celá skupina deviatich, ale najmä P., ktorých to najviac súrilo, lebo chceli stavať, že si založia účet, kde sa zložia finančné prostriedky na tento účel. Boli určené tri osoby, on, pani P. a pán J., ktoré mali mať možnosť disponovať s týmto účtom, pričom dohoda bola taká, že na dispozíciu s ním budú potrebné podpisy dvoch z týchto troch osôb súčasne. Účet bol založený v Ľudovej banke. On okrem vloženia finančných prostriedkov na tento účet s týmto účtom nedisponoval. Z tohto sa financovali siete. Až po dopise v období roku 2009, ktorý rozposlal obecný úrad, zistil, že k vodoinštalácii bola zadržiavaná dokumentácia zo strany pána Kunu, ktorý nemal dielo vyplatené. Išiel sa opýtať aj do banky, najskôr nič nezistil, potom ho banka informovala, že účet bol zrušený. Následne bol aj za pani H. na obecnom úrade pozerať dokumentáciu a zistil, že elektrina a plyn, že tieto siete boli odpredané elektrárňam a SPP. Tak išiel zisťovať tam a od nich obdŕžal kópie zmlúv, ktoré sú v súdnom spise, kde zistil, že plyn bol prevedený na základe dodatku, že tam bol aj dodatok pôvodnej zmluvy, uzavretej aj s obecným úradom a bol tam podpis starostu o tom, že ich zastupuje pani P.. V zmluve s elektrárňami takýto dodatok nebol. Súčasťou dohody ústnej aj písomnej bola klauzula, že v prípade odpredaja sietí, si získané finančné prostriedky prerozdelia jednotliví vlastníci.

Navrhovateľ v 4. rade k veci uviedol, že pozemok kúpili ako poslední v októbri 2003 v čase, keď už prebehli určité situácie ohľadne inžinierskych sietí na obecnom úrade. Zároveň sú z celého toho kolektívu jediní, ktorí doposiaľ nevyužili pozemok na stavbu. Keď uzatvárali kúpnu zmluvu, nepoznali nikoho z účastníkov kolektívu stavbárov. Jediný kontakt, ktorý mali, im dal predávajúci pán J.V.. Boli úplne uzrozumení s tým, že pozemok kupujú bez inžinierskych sietí, ale boli uistení, že inžinierske siete sa začínajú budovať a že existuje dohoda, ktorá poveruje odporkyňu, aby ich zastupovala v tomto smere pri jednaniach s firmami, ktoré budú budovanie týchto sietí zabezpečovať. Dňa 23. 02. 2004 dostali od P. dopis, v ktorom ich vyzvali, koľko, kam a načo majú zaplatiť. Tento dopis už v nadpise uvádzal oslovenie „Vážení investori“, v priebehu dopisu bolo uvádzané, že sa jedná o vybudovanie spoločnej veci. V dopise bola informácia, že sa jedná o vybudovanie inžinierskych sietí a predpokladané náklady, v ktorých nie sú zahrnuté drobnejšie položky, ako napr. prípojky k domu. Behom jedného týždňa zaplatili sumu v plnej výške, majú o tom doklad. Keďže nemali dôvod stavať, občas sa zastavili cestou okolo a videli, že práce prebiehajú, preto považovali vec za vybavenú. Napokon, boli viackrát uisťovaní, že je všetko v poriadku. Keď dostali dopis adresovaný odporkyni, alebo P., odoslaný z Obecného úradu K. na vedomie, hneď navštívili odporkyňu, aby si to vysvetlili, prečo tam je vymáhaná nejaká čiastka. Od P. dostal informáciu, že všetko zaplatili, že ide o záležitosť medzi nimi a obcou. Nemal dôvod tomu neveriť. Vtedy ešte Chovancovci dopis nemali. Dal im ho prečítať, na čo uviedli, že je tam uvedená iná adresa. Až následne všetci dostali dopis a začali sa prešetrovať tieto veci a zistilo sa čo sa zistilo. Nesúhlasí s tým, že by tí, ktorí chceli sa mohli pripojiť na inžinierske siete s tým, že zaplatia cenu jednotlivých prípojok. Zaplatili cenu, ktorá bola uvedená ako odhad na inžinierske siete, teda zaplatili a boli v tom, že vkladajú sumu na inžinierske siete, ktorých vybudovanie bolo oveľa drahšie ako prípojky a keďže žiadne prípojky nemajú a túto sumu zaplatili, čo to potom bolo, čo zaplatili na daný účet, ktorý im odporkyňa oznámila. Sponzorský dar?! V prvom dopise, ktorý dostali boli oslovení ako „Vážení spoluinvestori“ a v ďalšej korešpondencii s firmami boli uvádzaní ako združenie stavebníkov, v zastúpení P., alebo P. a kolektív investorov. O uzavretí zmlúv medzi odporkyňou, ZSE a SPP sa dozvedel až keď začalo súdne konanie. Nie je si vedomý, že by uzavrel nejakú zmluvu s pani P., pretože dostal informáciu, že pani P. je poverená ich zastupovaním pri budovaní inžinierskych sietí. Vychádza z toho, že mala možnosť toto poverenie prijať, alebo odmietnuť, príp. si ho podmieniť nejakou odmenou. Nemá vedomosť o žiadnej odmene.

Navrhovateľka v 5. rade k veci uviedla, že pozemok kúpili v roku 2003, pričom predchádzajúci majitelia im uviedli, že všetci susedia sa dohodli na spoločnom vybudovaní inžinierskych sietí. Neviem to povedať presne, ale myslí si, že dostali číslo účtu, na ktorý mali platiť sumu za siete. V januári sa im ozvala pani P. s tým, že je potrebné zložiť zálohu na účet na spoločné siete - jej prvú časť, čo do mája uhradili celé.

Číslo účtu bolo uvedené v dodatku ku kúpnej zmluve. Cíti sa byť vlastníčkou inžinierskych sietí, to je samozrejmé, nakoľko ich zaplatili. Overovala si koľko to stojí - plus mínus. Pokiaľ ide o zmluvy medzi ZSE a SPP a odporkyňou, o tom nemá žiadnu vedomosť. Medzi susedmi bola splnomocnená pani P., mala k nej dôveru v týchto veciach a tým pádom nemusela pátrať, či sú, alebo nie sú nejaké zmluvy. Boli veľmi prekvapení, keď dostali dopis od Mestského úradu, že nie je vyplatené za kanalizáciu. Pán P. ich v liste, ktorý dostali v roku 2004, oslovoval Vážení spoluinvestori, čo podľa nej znamená spoluvlastníci a ďalej sa tam uvádza, že ide o vybavenie spoločnej veci. Z tohto je zrejmé, že boli spoluvlastníci. Nespomína si na to, že by bola reč o odmene pani P., ako splnomocnenej zástupkyne.

Navrhovateľka v 6. rade k veci uviedla, že kúpili pozemok spolu s rodičmi koncom roku 2009. Odporkyňa s manželom sa mali starať o vybudovanie sietí a ona ich mala spolufinancovať. Cíti sa byť vlastníčkou inžinierskych sietí, inak by ich nefinancovala. O zmluvách so ZSE a SPP nevie nič. Dohoda bola medzi ňou a odporkyňou bola ústna, bola informovaná čo koľko stojí a kedy má zaplatiť splátky.

Navrhovateľ v 7. rade k veci uviedol, že tak ako ostatní vlastníci pozemkov, kúpili pozemok bez inžinierskych sietí. Mala to realizovať obec, ktorá od toho odstúpila, preto sa dohodli všetci vlastníci pozemkov, že v tom budú pokračovať sami. Financovanie prebehlo tak, ako to bolo naplánované s obcou. Na čísla účtov zaslali peniaze. Sumu financovali na základe toho, že im prišiel rozpis. Určite sa cíti byť vlastníkom, lebo siete financovali. Išlo o dosť vysokú čiastku. Pôvodne to bola suma 180 000,- Sk. Nemá vedomosť o zmluvách zo ZSE a SPP. Má tak isto vedomosť že mu došla upomienka, že nie je zaplatená kanalizácia. Na to sa rozprával s pani odporkyňou a pánom P. - jej manželom, bol priamo u nich. Povedali mu, že mu zaplatia 2 000,- Eur, ak odstúpi od toho a ostatným nezaplatia nič. To mu doslova povedali. Nesúhlasil s tým, lebo sa mu to zdala nízka čiastka. Pani P. brali tak, že ich všetkých zastupuje vo vybavovaní inžinierskych sietí. Mali k nej dôveru. Odmena nebola dohodnutá, určite nie.

Navrhovateľka v 8. rade k veci uviedla, že v prvom rade sa cíti byť vlastníčkou, lebo vo všetkých textoch, aj od obce, vystupovali ako spoluvlastníci. Pani P. bola ich zástupcom. Dostali rozpis, aj ho má k dispozícii, je vlastnoručne podpísaný alebo pani P.C.B., alebo jej manželom - nevie presne, kde ich informovali o platbách. Boli informovaní, že všetko je v poriadku. Všetci sa ústne dohodli, že vybudujú inžinierske siete, pani P. tlačil čas, lebo začala prvá stavať a preto to začala vybavovať. Bolo tam toľko podpisov, aj od starostu. Nemá vedomosť o predaji inžinierskych sietí ani elektrárňam, ani plynárňam. Oficiálne sa o tom dozvedela na polícii. Boli predvolaní k výsluchu a tam im to vyšetrovateľka ukázala - kópiu kúpnopredajnej zmluvy. Neoficiálne predtým od manžela asi pol hodinu, keď vyšiel od vyšetrovateľky.

Právny zástupca navrhovateľov k veci ďalej uviedol, že prostriedky, ktoré zverili navrhovatelia odporkyni boli použité na súkromné účely odporkyne, podľa jej vlastného tvrdenia. Navrhovatelia vyplatili čiastku za účelom zabezpečenia inžinierskych sietí a je tu otázka, ako boli použité peniaze, ktoré boli zo strany navrhovateľov zaplatené a to je potrebné preveriť. Nebolo preukázané ani jedným dokladom, ako boli použité peniaze, ktoré navrhovatelia zložili na zabezpečenie dohodnutého cieľa. Táto čiastka bola určená odhadom, nebola to žiadna zmluva o dielo, ani mandátna, ani komisionálna zmluva ani akákoľvek iná. Bola to dohoda, ktorou sa sledovalo zabezpečenie cieľa - vybudovanie inžinierskych sietí a pre odporkyňu v žiadnom prípade nebola dohodnutá žiadna odmena. Pokiaľ ide o platnosť predmetných zmlúv, má za to, že odporkyňa nemala žiadne oprávnenie, ani súhlas navrhovateľov na uzatváranie týchto zmlúv. S nikým ich nekonzultovala a na dokladoch, ktoré boli predložené k týmto zmluvám, boli falšované podpisy, konkrétne splnomocnenie. Nevie, na základe čoho pani odporkyňa nakladala so sieťami ako s vlastnými. Zo všetkých týchto atribútov sa dá vychádzať, že tieto zmluvy nie sú platné. Pokiaľ ide o premlčanie, tak objektívna, ako aj subjektívna lehota boli dodržané.

Právny zástupca odporkyne k veci ďalej uviedol, že ako vyplýva zo zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu, v ďalšom konaní budú predmetom konania zmluvy medzi odporkyňou a ZSE a SPP, teda nároky v sume 440 000,- Sk a cca 340 000,- Sk po prepočte na Eurá. Vzhľadom na to, že ide o uplatnenie nároku bezdôvodného obohatenia, vznáša námietku premlčania objektívnych a subjektívnych lehôt tohto nároku. Pokiaľ ide o zmluvy medzi odporkyňou a SPP a ZSE, má za to, že tieto zmluvy sú platné. Odporkyňa ich uzatvárala s tým, že disponuje zo svojím majetkom a vlastníctvom a nepotrebuje povolenie tretích osôb, aby mohla uzatvárať zmluvu. Nemá žiadnu vedomosť o tom, že by zo strany ZSE a SPP boli tieto zmluvy spochybňované, alebo sa viedli súdne spory a pod. Zmluvy sú stále platné. Odporkyňa dobromyseľne nakladala s jej majetkom a nepotrebuje tretie osoby, aby mohla uzatvárať

zmluvy. Pokiaľ ide o falšované splnomocnenie, odporkyňa na prevod svojho vlastníckeho práva nepotrebovala splnomocnenie navrhovateľov. Právny zástupca navrhovateľov mal asi na mysli doklad, ktorý si vyžiadal SPP, a to listinu, na ktorej bol zoznam koncových užívateľov. Má za to, že nebol správne určený okruh žalovaných na strane odporcov, lebo ako vyplýva z konania, všetko okolo výstavby a financovania sietí zabezpečovali pani Chovancová s manželom, pánom P., čo potvrdil v svojej svedeckej výpovedi. Zmluva o financovaní z roku 2003, nebola konzumovaná. Obec z nej neplnila, nevykonala žiadne činnosti a je zrejmé, že k výstavbe inžinierskych sietí sa podujali a všetko zabezpečovali odporkyňa so svojim manželom. Povinnosť vybudovať inžinierske siete, aj riziko s ním spojené zobrali na seba odporkyňa so svojim manželom, venovali tomu svoje úsilie a čas a s navrhovateľmi sa len dohodli, že za určité náklady budú môcť využívať plody, to znamená, pripojiť sa. To vyplýva aj zo skutočností, že aj odporkyňa aj svedok mali s touto výstavbou ďaleko vyššie náklady.

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 citovaného zákona predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa § 457 citovaného zákona ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona sa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa zmluvou o dielo sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Na základe vykonaného dokazovania, citovaných zákonných ustanovení a s poukazom na právny názor Krajského súdu v Bratislave, ktorým je prvostupňový súd viazaný, má súd za preukázané, že návrh navrhovateľov nie je s poukazom na nedostatok ich aktívnej legitimácie v tomto konaní dôvodný.

Po čiastočnom späťvzatí návrhu a nadobudnutí právoplatnosti Rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. - 160 v zamietajúcej časti návrhu, zostalo predmetom konania vydanie bezdôvodného obohatenia spolu vo výške 23.132,48 Eur získaného predajom inžinierskych sietí odporkyňou spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. a SPP, a.s.

Ako to vyplýva z rozhodnutia odvolacieho súdu, súd bol povinný v prvom rade posúdiť otázku platnosti sporných zmlúv, t. j. zmluvy uzavretej medzi odporkyňou ako predávajúcou na strane jednej a spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s. ako kupujúcim na strane druhej a tiež zmluvy uzavretej medzi odporkyňou ako predávajúcou na strane jednej a spoločnosťou SPP, a.s. ako kupujúcim na strane druhej.

Súd preto ďalšie dokazovanie v tejto veci zameral na posúdenie platnosti sporných zmlúv.

Súd úvodom uvádza, že tak podľa názoru prvostupňového súdu ako aj súdu odvolacieho je Dohoda o financovaní zo dňa 02. 06. 2003 vo vzťahu k prejednávanej veci právne bez významu. Dohoda o financovaní bola uzavretá medzi navrhovateľmi a odporkyňou na strane jednej a obcou na strane druhej. V zmysle tejto zmluvy sa však nikdy neplnilo. Plnilo sa na základe ústnej dohody medzi účastníkmi tohto konania, ktorej obsah súd zisťoval dokazovaním vykonaným v tomto konaní, pričom táto dohoda je rôzna od písomnej dohody zo dňa 02. 06. 2013. Táto skutočnosť v konaní sporná ani nebola.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovatelia na základe vzájomnej ústnej dohody poskytli odporkyni peňažné prostriedky za účelom zabezpečenia vybudovania inžinierskych sietí. Táto skutočnosť vyplýva jednak zo zhodných tvrdení všetkých navrhovateľov a jednak z listinných dôkazov predložených v tomto konaní. Navrhovatelia v tomto konaní zhodne uviedli, že sa aj s odporkyňou dohodli na vybudovaní spoločnej veci, t. j. vybudovaní inžinierskych sietí, čo si „vzala na starosť“ práve odporkyňa (s manželom). Navrhovatelia na účet odporkyne poukázali peňažnú sumu vo výške podielu na cene za vybudovanie inžinierskych sietí, pričom odporkyňou mali byť z vyzbieranej sumy uhrádzané platby za vybudovanie inžinierskych sietí. Táto skutočnosť okrem zhodných výpovedí navrhovateľov vyplýva aj z listinných dôkazov (najmä list odporkyne zo dňa 23. 02. 2004), ktorých autorkou bola samotná odporkyňa (čo v konaní nespochybňovala), pričom ako to vyplýva z jeho obsahu, navrhovatelia boli „spoluinvestormi“. Z obsahu tohto listu tiež vyplýva, že v cenovej ponuke boli zahrnuté elektrické a plynové prípojky domové, dláždené plochy, rozkopávka cesty, vytýčenie stavby geodetom, znalecký posudok, kolaudačné rozhodnutia a DPH, t. j. cena za vybudovanie inžinierskych sietí ako celku. Bolo tiež uvedené, že jedna elektr. prípojka s hodinami k rodinnému domu je cca 15.000,- Sk a plynová cca 6.500,-- Sk. Neobstojí preto tvrdenie odporkyne a podľa názoru súdu účelová výpoveď jej manžela Júliusa Chovanca o tom, že navrhovatelia zaplatili výlučne za prípojku k domu, nakoľko podľa písomného vyjadrenia samotnej odporkyne cena prípojok k rodinnému domu je cca 21.500,- Sk, pričom navrhovatelia poskytli odporkyni peňažnú čiastku rádovo vyššiu než je táto suma. Z listu odporkyne v neposlednom rade vyplýva, že upozorňovala tých, ktorí doposiaľ nezložili peniaze, aby tak urobili, nakoľko je to od nich neférové, nehovoriac o žiadnej pomoci a nezáujme vo veci vybavovania ich spoločnej veci. Vo svetle vyššie uvedených skutočností súd považuje tvrdenia odporkyne o tom, že inžinierske siete boli jej vlastníctvom za účelové a nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Pokiaľ ide o tvrdenie odporkyne o tom, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, súd považuje toto tvrdenie za právne neopodstatnené. Zo žiadneho dôkazu vykonaného v tomto konaní nevyplýva, že by k uzavretiu akejkoľvek zmluvy o dielo došlo ani to, že by bolo úmyslom účastníkov tohto konania zmluvu o dielo uzavrieť. Len samotné tvrdenie tejto skutočnosti bez preukázania relevantných skutočností (uzavretie dohody o podstatných náležitostiach zmluvy) preto v žiadnom prípade neobstojí. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k tomuto účelovému tvrdeniu odporkyne uviesť, že pokiaľ by aj skutočne došlo k uzavretiu zmluvy o dielo (čo v tomto konaní preukázané nebolo), odporkyni by ako údajnej zhotoviteľke diela nemohlo vzniknúť vlastnícke právo k tejto veci (inžinierskym sieťam). Toto tvrdenie odporkyne je preto v zjavnom rozpore s jej ostatnými tvrdeniami uvedenými v tomto konaní. Súd tiež považuje za potrebné uviesť, že odporkyňa v tomto konaní nijako a ničím nepreukázala, že by jej svedčalo (výlučné) vlastnícke právo k sieťam a na základe akej právnej skutočnosti sa mala stať ich výlučnou vlastníčkou. Naproti tomu v konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že vybudovanie inžinierskych sietí financovali všetci účastníci tohto konania spoločne, ich zámerom bolo vybudovať spoločnú vec a teda vlastnícke právo k inžinierskym sieťam patrí všetkým účastníkom tohto konania (vrátane odporkyne) a teda účastníci tohto konania sú podielovými spoluvlastníkmi spoločnej veci, t. j. inžinierskych sietí.

S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že odporkyňa ako podielová spoluvlastníčka inžinierskych sietí, nemohla na spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. a SPP, a.s. previesť vlastnícke právo k inžinierskym sieťam ako celku, t. j. nemohla na menované spoločnosti viac práv než sama

mala. Zásada „Nemo plus iuris“ je jednou zo základných zásad civilného práva, pričom v jej zmysle nevlastník nemôže platne previesť vlastnícke právo vlastníka na tretiu osobu, a pokiaľ k uzavretiu takého právneho úkonu dôjde, tento je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle ustanovenia . Odporkyňa mohla platne previesť jedine svoj spoluvlastnícky podiel na inžinierskych sieťach (po uplatnení predkúpneho práva ostatných spoluvlastníkov). Ako to však vyplýva z obsahu sporných právnych úkonov, odporkyňa predala inžinierske siete ako celok (čo v tomto konaní sama uviedla) tvrdiac, že je výlučnou vlastníčkou inžinierskych sietí. Je teda zrejmé, že úmyslom zmluvných strán bol prevod vlastníckeho práva k inžinierskym sieťam ako celku a v žiadnom prípade nie len spoluvlastníckeho podielu odporkyne, ktorá skutočnosť, že nie je výlučnou vlastníčkou sietí zmluvným partnerom zamlčala. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že sporné kúpne zmluvy sú v zmysle absolútne neplatnými právnymi úkonmi. K platnému prevodu vlastníckeho práva k inžinierskym sieťam v žiadnej ich časti nedošlo, a teda účastníci tohto konania stále sú podielovými spoluvlastníkmi inžinierskych sietí.

Nakoľko teda navrhovatelia (a odporkyňa) stále sú podielovými spoluvlastníkmi inžinierskych sietí a k platnému prevodu vlastníckeho práva k inžinierskych sieťam podľa názoru súdu nedošlo, navrhovatelia v tomto konaní nie sú aktívne vecne legitimovaní. Tento právny názor vyslovil odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, a súd je týmto právnym názorom viazaný. V zmysle ustanovenia , ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Z uvedeného dôvodu preto odporkyňa nie je povinná vyplatiť navrhovateľom podiel na sume, ktorú utŕžila za predaj inžinierskych sietí, naopak, odporkyňa je v zmysle zákona povinná tieto finančné prostriedky vrátiť účastníkom neplatnej zmluvy.

S poukazom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené právne závery súdu, súd návrh navrhovateľov s poukazom na nedostatok ich aktívnej vecnej legitimácie zamietol.

Nakoľko bola odporkyňa v celom rozsahu úspešná, súd jej v zmysle priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú:

A) trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľa, ktoré podľa vyhlášky MS SR č. v znení platnom v čase vykonania úkonu pozostávajú z: 1/ 1 úkon právnej služby s hodnotou úkonu 636,29 Eur vrátane DPH 19 %, vychádzajúc z hodnoty sporu 5 745,28 Eur ( v spojení s vyhlášky):

prevzatie a príprava zastúpenia 25. 03. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),

2/ 2 úkony právnej služby s hodnotou úkonu 641,70 Eur vrátane DPH 20 %, vychádzajúc z hodnoty sporu 5 745,28 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky):

účasť na pojednávaní dňa 23. 03. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa 18. 05. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

3/ 1 úkon právnej služby s hodnotou úkonu 812,56 Eur vrátane DPH 20 %, vychádzajúc z hodnoty sporu 8 636,84 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky):

účasť na pojednávaní dňa 25. 05. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

4/ 5 úkonov právnej služby s hodnotou úkonu 355,87 Eur vrátane DPH 20 %, vychádzajúc z hodnoty sporu 2 891,56 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky):

písomné podanie na súd - odvolanie 26. 07. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. e) vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa 14. 11. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa 30. 01. 2013 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa 10. 04. 2013 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), účasť na pojednávaní 06. 09. 2013 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

5/ 1 úkon právnej služby s hodnotou úkonu 118,62 Eur (1/3 odmeny) vrátane DPH 20 %, vychádzajúc z hodnoty sporu 2 891,56 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky):

ďalšia porada s klientom 26. 04. 2013 - 1 hodina (§ 14 ods. 4 písm. a) vyhlášky)

6/ 1 úkon právnej služby s hodnotou úkonu 88,95 Eur (1 odmeny) vrátane DPH 20 %, vychádzajúc z hodnoty sporu 2 891,56 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky):

účasť na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok 27. 09. 2013 (§ 14 ods. 4 vyhlášky)

7/ Režijný paušál - 1 x 8,57 Eur (vrátane DPH 19 %), 4 x 8,89 Eur, 1 x 9,15 a 5 x 9,37 Eur (všetko vrátane DPH 20 %), spolu: 100,13 Eur vrátane DPH (§ 16 ods. 3 vyhlášky).

B) Iné trovy konania pozostávajúce z navrhovateľkou zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 910,44 Eur.

Navrhovatelia sú povinní zaplatiť trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 4 819,30 Eur vrátane DPH (4 719,17 Eur za 11 úkonov právnej služby a 100,13 Eur za 11 režijných paušálov) a iné trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 910,44 Eur. Spolu teda trovy konania predstavujú 5 729,74 Eur vrátane DPH.

Nakoľko išlo o spojenie viacerých vecí, každý z navrhovateľov je povinný nahradiť trovy konania v alikvotnej výške 954,95 Eur, pozostávajúcich zo 151,74 Eur - alikvotná časť súdneho poplatku za odvolanie zaplateného odporkyňou a 803,21 Eur - náhrada trov právneho zastúpenia. Alikvotná časť trov konania zodpovedá celkovému súčtu trov konania vydeleného počtom spojených vecí, teda 6. Navrhovatelia v 6. a 7. rade a navrhovatelia 9. a 10. rade sú povinní trovy právneho zastúpenia vo výške 954,95 Eur zaplatiť spoločne a nerozdielne, nakoľko títo uplatnili svoj nárok v tomto konaní spoločne a nerozdielne.

Súd odporkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia na základe ich vyčíslenia jej právnym zástupcom zo dňa 06. 09. 2013. Trovy však upravil v zmysle ustanovenia vyhlášky č. , podľa ktorého pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Právnemu zástupcovi odporkyne nepriznal odmenu 2x za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, nakoľko odporkyňa počas konania dvakrát bez relevantného dôvodu zmenila svojho právneho zástupcu. Takto vzniknuté trovy súd nepovažuje za účelne vynaložené na ochranu práv odporkyne. Súd nepriznal ani náhradu za písomné podania na súd z dní 15. 11. 2012, 11. 04. 2013, nakoľko tieto sa v spise nenachádzajú. Ďalej súd nepriznal náhradu za písomné podania z dní 21. 06. 2012 a 28. 08. 2012, pretože tieto podania neobsahovali žiadne skutkové ani právne tvrdenia týkajúce sa veci samej. Náhradu súd nepriznal ani za písomné podanie zo dňa 27. 05. 2013, pretože ide o reakciu právneho zástupcu odporkyne na podania, ktoré boli právnej zástupkyni doručené len na vedomie, súd ju nevyzýval na vyjadrenie sa k nim, navyše podanie právnej zástupkyne neobsahovalo žiadnu skutkovú ani právnu argumentáciu. Za ďalšiu poradu s klientom dňa 26. 04. 2013 v trvaní 1 hodina súd priznal odmenu vo výške jednej tretiny základnej sadzby tarifnej odmeny, nakoľko dĺžka tejto porady nepresiahla 1 hodinu. Za účasť na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok dňa 27. 09. 2013 súd priznal odmenu iba vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny a nie vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny v súlade s platným znením vyhlášky, pretože právny zástupca žiadal priznať iba štvrtinovú odmenu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.