Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/390/2011

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov : 1./ T. Z., D. D., S. Č.. X, 2./ O. N., D. R. Č.. XX, 3./ K.. K.Á. N. A., D. Q. Č.. XX, 4./ E. N., D. D., R. Č.. XX, 5./ Z. D., D. D., D. Č.. X, 6./, W.. K. J., D. D., O. Č.. X, 7./ W.. K. J., D. D., O. Č.. X, 8./ X.. A. J., D. D., O. Č.. X, 9./ K. H., D. D., E. Č.. X, 10./ X. H.Á., D. D., E. Č.. X, všetci zastúpení JUDr. Jozefom Malým, advokátom v Bratislave, Cukrová č. 14 proti odporkyni : O. P., D. K., O. Č.. XXX, zastúpená Advokátskou kanceláriou Kutan, s.r.o., Bratislava, Andrusovova č. 1, o zaplatenie 40.217 € s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25. mája 2011 č.k. -160 v pomere hlasov 3:0 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania, v časti v ktorej bolo konanie zastavené p o t v r d z u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých vyhovujúcich častiach a vo výroku o náhrade trov konania v tejto časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že : I. Súd konanie v časti návrhu navrhovateľov 2/ a 3/ zastavuje. Odporkyni súd náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, nepriznáva. II. Odporkyňa je povinná uhradiť navrhovateľovi 1/ sumu 2.891,56 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.891,56 € od 24.3.2011 do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa 1/ zamieta. Odporkyňa je povinná uhradiť navrhovateľovi 4/ sumu 2.891,56 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.891,56 € od 24.3.2011 do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa 4/ zamieta. Odporkyňa je povinná uhradiť navrhovateľovi 5/ sumu 2.891,56 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.891,56 € od 24.3.2011 do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa 5/ zamieta. Odporkyňa je povinná uhradiť navrhovateľom 6/ a 7/ spoločne a nerozdielne sumu 2.891,56 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.891,56 € od 24.3.2011 do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľov 6/ a 7/ zamieta. Odporkyňa je povinná uhradiť navrhovateľovi 8/ sumu 2.891,56 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.891,56 € od 24.3.2011 do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa 8/ zamieta. Odporkyňa je povinná uhradiť navrhovateľom 9/ a 10/ spoločne a nerozdielne sumu 2.891,56 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.891,56 € od 24.3.2011 do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľov 9/ a 10/ zamieta. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie v časti zastavenia konania (výrok I.) prvostupňový súd odôvodnil spätvzatím návrhu v tejto časti v spojení s ustanovením , keď o náhrade trov konania v tejto časti rozhodol podľa , veta prvá , keď odporkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila.

Vo veci samej (výrok II.) svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z Dohody o financovaní zo dňa 2.6.2003 vyplýva, že bola uzatvorená medzi navrhovateľmi a odporkyňou (vlastníkmi) na strane jednej a obcou na strane druhej. Predmetom dohody bolo financovanie spracovania projektovej dokumentácie potrebnej na vydanie stavebného povolenia na výstavbu inžinierskych sietí ako aj financovanie samotnej výstavby inžinierskych sietí. V zmysle dohody sa vlastníci zaviazali, že prevezmú všetky finančné záväzky, ktoré pre obec vyplynú zo zmlúv uzavretých za účelom vybudovania inžinierskych sietí. Obec bola povinná finančné prostriedky poskytnuté navrhovateľmi použiť na úhradu faktúr za inžinierske siete. Z výzvy na usporiadanie podmienok zmluvy o dielo zo dňa 20.10.2009 vyplýva, že obec odporkyňu upozornila, aby pristúpila k úhrade dlhu zhotoviteľovi diela vo výške 40.217,01 € (1.211.577,59 Sk), nakoľko v opačnom prípade zhotoviteľ vykoná zásah do diela tak, aby nebolo možné kanalizáciu užívať. Z listu odporkyne zo dňa 23.2.2004 je zrejmé, že cena inžinierskych sietí na jedného majiteľa pozemku je vo výške 12.876,78 € (387.926,- Sk). Predmetom zmluvy uzavretej medzi odporkyňou ako objednávateľom a spoločnosťou K-STAV, s.r.o. ako zhotoviteľom zo dňa 1.6.2004 bolo zhotovenie inžinierskych sietí (vodovodu, kanalizácie a domových prípojok). Manžel odporkyne sa zaviazal splatiť dlh 1.000.000,- Sk to 12 mesiacov od podpísania splátkového kalendára zo dňa 12.5.2005. SPP, a.s. od odporkyne v zmysle kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi SPP, a.s. ako kupujúcim a odporkyňou ako predávajúcou dňa 30.6.2006 odkúpil plynárenské zariadenia za cenu 340.000,- Sk. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim, t.j. odporkyňou a kupujúcim, t.j. spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s. zo dňa 18.4.2006 bolo zistené, že odporkyňa previedla vlastnícke právo k distribučnému rozvodu elektrickej energie za kúpnu cenu 444.000,- Sk. Západoslovenská energetika, a.s. výzvou zo dňa 27.4.2011 vyzvala odporkyňu na preukázanie vlastníckeho práva k inžinierskym sieťam v čase predaja, inak na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny, nakoľko takýto právny úkon je absolútne neplatným právnym úkonom.

Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanovením , , , , , , , , , , , keď dospel k záveru, že návrh navrhovateľov je čiastočne dôvodný v časti vydania bezdôvodného obohatenia získaného predajom inžinierskych sietí a vo zvyšnej časti, t.j. časti vydania bezdôvodného obohatenia získaného titulom nevyplatenia ceny diela obchodnej spoločnosti K-STAV, s.r.o. je návrh nedôvodný. Prvostupňový súd uviedol, že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania odporkyňou sa prejudiciálne touto otázkou zaoberal. Pokiaľ ide o zachovanie subjektívnej lehoty, mal za to, že navrhovatelia sa o vzniku bezdôvodného obohatenia v časti nároku, ktorý predstavuje dlh voči spoločnosti K-STAV, s.r.o. dozvedeli najskôr listom zo dňa 20.10.2009, kedy im bolo oznámené, že cena diela nebola riadne a včas uhradená. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie odporkyne, ktoré mala získať odpredajom inžinierskych sietí, o ich predaji sa navrhovatelia dozvedeli až v čase podania návrhu na začatie konania a preto nárok navrhovateľov ani v jednej časti nebol v subjektívnej lehote premlčaný. Čo sa týka trojročnej objektívnej premlčacej doby, mal za to, že bezdôvodné obohatenie v časti nevyplatenia ceny diela (spoločnosti K-STAV) vzniklo najskôr v rokoch 2003 a 2004, kedy navrhovatelia peňažné prostriedky vkladali na účet odporkyne. Pokiaľ ide o premlčanie druhej časti nároku, kúpne zmluvy s , a.s. a Západoslovenskou energetikou, a.s. boli uzatvorené v roku 2006. V oboch prípadoch ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Odporkyňa úmyselne neuhradila cenu diela jeho zhotoviteľovi, keď uviedla, že sa s manželom ocitli vo finančných problémoch a tak časť vyzbieraných peňažných prostriedkov použili na vlastné účely. O úmysle v prípade odpredaja inžinierskych sietí niet pochýb, nakoľko odporkyňa preukázateľne odpredala siete na základe kúpnych zmlúv a kúpnu cenu ostatným vlastníkom pozemkov nevyplatila. K uplynutiu objektívnej premlčacej doby tak v časti nároku navrhovateľov na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom nevyplatenia ceny diela spoločnosti K-STAV, s.r.o. dôjde najskôr v roku 2013 a k premlčaniu druhej časti nároku až v roku 2016.

Prvostupňový súd poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že peňažné prostriedky poskytnuté navrhovateľmi odporkyni mali slúžiť na úhradu inžinierskych sietí. Odporkyňa v konaní zloženie peňažných prostriedkov a ani ich výšku nesporovala. Namietala nárok navrhovateľov 2/ a 3/, títo však svoj návrh vzali späť a konanie bolo v tejto časti zastavené. Ďalej odporkyňa namietala výšku nároku navrhovateľa 5/, ktorý bol v čase financovania inžinierskych sietí ženatý a dnes je rozvedený. V tejto

súvislosti prvostupňový súd uviedol, že spôsob vyporiadania sa bývalých manželov nie je predmetom tohto konania. Je vecou navrhovateľa 5/, akým spôsobom sa vyporiada so svojou bývalou manželkou a výška podielov ostatných navrhovateľov v konaní sporná ani nebola. Prvostupňový súd mal za to, že hoci bola uzavretá dohoda o financovaní, táto je vo vzťahu k prejednávanej veci právne bez významu. Dohoda o financovaní bola uzavretá medzi navrhovateľmi a odporkyňou na strane jednej a obcou na strane druhej. V zmysle tejto zmluvy sa však neplnilo. Peňažné prostriedky neboli poskytnuté obci ale odporkyni, pričom ako to uviedli zhodne účastníci konania, peňažné prostriedky boli odporkyni zverené na zabezpečenie vybudovania sietí. Táto dohoda účastníkov konania predstavuje dohodu rôznu od dohody o financovaní a v zmysle tejto ústnej dohody sa aj plnilo, t.j. navrhovatelia zložili finančné prostriedky na účet odporkyne.

Pokiaľ ide o prvú časť nároku - vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu nevyplatenia ceny diela spoločnosti K-STAC, s.r.o., navrhovatelia sa v tejto časti domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia v sume 40.217 € (1.211.577,60 Sk), ktorá predstavuje neuhradenú časť diela podľa oznámenia obce zo dňa 20.10.2009. Domáhajú sa tých finančných prostriedkov, ktoré neboli uhradené za zmluvu o dielo voči spoločnosti K-STAV, s.r.o., a to práve z titulu, že neboli uhradené, hoci boli odporkyni riadne poskytnuté. V konaní nebolo sporné, že stavby a aj inžinierske siete sú už riadne skolaudované a používajú sa. Navrhovatelia síce N.. J. (konateľovi spoločnosti K-STAV, s.r.o.) sľúbili za doklady potrebné ku skolaudovaniu, že mu peniaze budú zaplatené, nijako však nepreukázali, že by menovanej spoločnosti cenu diela uhradili, alebo sa zaviazali uhradiť. V konaní teda nepreukázali, že plnili to, čo podľa práva mala plniť odporkyňa. Naproti tomu odporkyňa predložila splátkový kalendár zo dňa 12.5.2007 uzatvorený so zhotoviteľom diela, v ktorom sa jej manžel zaviazal uhradiť dlh zo sumy o dielo do 12 mesiacov. K plneniu v zmysle splátkového kalendára síce nedošlo, avšak uvedené nič nemení na skutočnosti, že dlh zo zmluvy o dielo je dlhom odporkyne, nie však navrhovateľov. Zhotoviteľ diela sa splnenia dlhu môže domáhať len voči odporkyni, resp. na základe splátkového kalendára zo dňa 12.5.2007 aj voči jej manželovi. Skutočnosť, že dlžníkom zhotoviteľa je odporkyňa, potvrdil v konaní aj svedok J. ako konateľ zhotoviteľa diela. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovatelia majú skolaudované inžinierske siete, za ktorým účelom poskytli odporkyni peňažné prostriedky. Voči navrhovateľom je právne bez významu skutočnosť, že cena diela nebola doposiaľ uhradená, nakoľko majú to, na čo poskytli odporkyni peňažné prostriedky. Navrhovatelia nemajú žiadny záväzok voči zhotoviteľovi diela a tento je výlučne záväzkom odporkyne. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že odporkyňa sa na úkor navrhovateľov v tejto časti ich návrhu voči nej bezdôvodne neobohatila. Tým, že odporkyňa zverené finančné prostriedky nepoužila riadne a včas na úhradu ceny za dielo, síce konala v rozpore s dohodou, v zmysle ktorej od navrhovateľov prevzala peňažné prostriedky, nakoľko sa však na úhradu dlžnej sumy zaviazala ona sama, na úkor navrhovateľov sa bezdôvodne neobohatila a preto súd návrh navrhovateľov v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľ ide o druhú časť nároku, ktorou sa navrhovatelia domáhali voči odporkyni aj bezdôvodného obohatenia každý vo výške 2.891,56 € z dôvodu, že odporkyňa prevzala za predaj inžinierskych sietí kúpnu cenu vo výške 11.285,93 € od SPP, a.s. a sumu 14.738,10 € od Západoslovenskej energetiky, a.s. ( každý z navrhovateľov 1/9 z kúpnej ceny, v prípade manželov spoločne a nerozdielne 1/9 kúpnej ceny, nakoľko inžinierske siete spolufinancovalo 9 vlastníkov pozemkov) uviedol, že odporkyňa v konaní nesporovala, že peňažné prostriedky prevzala a nesporovala ani ich výšku a preto mal výšku podielov za preukázanú. Prvostupňový súd mal za preukázané, že navrhovatelia poskytli odporkyni peňažné prostriedky za účelom zabezpečenia inžinierskych sietí, ktorých vybudovanie mala zabezpečiť na ich účet. Odporkyňa preto nebola oprávnená vo svojom mene a na svoj účet inžinierske siete predať, nakoľko tieto boli spoluvlastníctvom všetkých spolufinancujúcich vlastníkov pozemkov. Ak tak urobila a utŕženú cenu si ponechala, na úkor navrhovateľov sa bez právneho dôvodu bezdôvodne obohatila. Kúpna cena, za ktorú boli siete odpredané, prináleží všetkým spolufinancujúcim navrhovateľom, na ktorých účet boli inžinierske siete vybudované. Keďže odporkyňa inžinierske siete speňažila, bola povinná každému zo spolufinancujúcich vlastníkov vyplatiť jeho podiel z kúpnej ceny, t.j. každému podiel vo výške 2.891,56 €. Pokiaľ ide o námietku odporkyne, že uvedené spoločnosti sa mienia domáhať absolútnej neplatnosti kúpnych zmlúv, na základe ktorých odporkyňa kúpne ceny za inžinierske siete obdržala, prvostupňový súd uviedol, že pri rozhodovaní vychádza z právneho stavu v čase rozhodovania. V súčasnosti na strane odporkyne bezdôvodné obohatenie existuje, nakoľko navrhovateľom ich podiel z predaja inžinierskych sietí nevyplatila. To, či sa Západoslovenská energetika, a.s. alebo SPP, a.s. budú v budúcnosti domáhať neplatnosti právnych úkonov, je vo vzťahu k tomuto konaniu právne bez významu.

O úrokoch z omeškanie prvostupňový súd rozhodol v zmysle , a Nariadenia vlády SR č. a návrhu navrhovateľov čiastočne vyhovel. Nakoľko si navrhovatelia uplatnili úrok z omeškania už odo dňa nasledujúceho po podpísaní kúpnych zmlúv odporkyňou, avšak nijako nepreukázali doručenie účinnej výzvy odporkyni na splnenie dlhu (vydanie bezdôvodného obohatenia), súd navrhovateľom priznal úrok z omeškania odo dňa, kedy bolo odporkyni doručené doplnenie a zmena petitu, t.j. na pojednávaní zo dňa 23.3.2011. Odporkyňa sa nedostala do omeškania skôr ako v nasledujúci deň, t.j. dňa 24.3.2011. Navrhovateľom preto prináleží úrok z omeškania vo výške 9 % priznanej istiny ročne od 24.3.2011 až do zaplatenia a vo zvyšnej časti príslušenstva súd preto návrh zamietol.

O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol v zmysle tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tak navrhovatelia ako aj odporkyňa boli len čiastočne úspešní.

Proti tomuto rozsudku a to v časti: a) trov konania, v časti v ktorej bolo konanie zastavené, b) v ktorej súd zaviazal odporkyňu uhradiť navrhovateľom časť súm vrátane priznaného príslušenstva a c) výroku II. o nepriznaní náhrady trov konania podala v zákonom stanovej lehote odvolanie odporkyňa, ktorým žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok v časti, v ktorej jej bola uložená povinnosť uhradiť navrhovateľom 1/, 4/, 5/ 6/, 7/, 8/, 9/ a 10/ sumy 2.891,56 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.891,56 € od 24.3.2011 do zaplatenia tak, že návrh zamietne a navrhovateľov zaviaže k náhrade trov konania, alternatívne žiadala rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že pochybenie prvostupňového súdu spočíva najmä v nedostatočnom zistení skutkového stavu, v nesprávnych neodôvodnených skutkových zisteniach a ich nesprávnom právnom posúdení, čoho následkom je vecne nesprávne rozhodnutie prvostupňového súdu vo veci samej. Nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa, že sa na úkor navrhovateľov bezdôvodne obohatila, keď k bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť na základe prijatia plnenia z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (ďalej len „SPP, a.s.“) ako kupujúcim a ňou ako predávajúcou dňa 30.6.2006, ktorou SPP, a.s. od nej odkúpil plynárenské zariadenia za cenu 340.000,- Sk (11.285,93 €) a z kúpnej zmluvy zo dňa 18.4.2006 uzavretej medzi ňou a spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s. ako kupujúcim, ktorou ona previedla vlastnícke právo k distribučnému rozvodu elektrickej energie za kúpnu cenu 444.000,- Sk (14.738,10 €). Uvedené kúpne zmluvy sú podľa právneho názoru navrhovateľov neplatné a preto sa dožadujú peňažných čiastok z neplatného predaja, čomu prvostupňový súd aj vyhovel. Svoje rozhodnutie založil na poukázaní na stav platný v čase svojho rozhodovania a vo svojom odôvodnení uviedol „to, či sa Západoslovenská energetika, a.s. alebo SPP, a.s. sa budú v budúcnosti domáhať neplatnosti právnych úkonov, je vo vzťahu k tomuto konaniu právne bez významu“.

Odporkyňa považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne, keď otázku platnosti zmlúv považuje za základnú prejudiciálnu otázku, ktorú mal prvostupňový súd skúmať pred rozhodovaním o dôvodnosti nárokov navrhovateľov. Danú otázku možno redukovať na dva uvažované prípady - kúpne zmluvy sú a) platné, alebo b) neplatné. V prípade neplatnosti kúpnych zmlúv nemohla nakladať s predmetom prevodu, a preto ani platne inžinierske siete previesť v celosti na kupujúcich. Jednalo by sa o prípad tzv. absolútnej neplatnosti z dôvodu scudzenia nevlastníkom a na túto skutočnosť je súd povinný ex offo prihliadať. V takom prípade by bola povinná vrátiť prijaté prostriedky za predaj inžinierskych sietí kupujúcim, ktorí by boli aktívne legitimovaní k podaniu žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia a v uvedenom prípade by navrhovateľom žiadne právo z neplatných úkonov nevzniklo. V prípade platnosti kúpnych zmlúv mohla platne nakladať s predmetom prevodu a preto inžinierske siete previesť v celosti na kupujúcich. Nakoľko zmluvy s jednotlivými dodávateľmi uzatvárala vo vlastnom mene a na vlastný účet, nadobúdala inžinierske siete do výlučného vlastníctva. Zároveň, vzhľadom na poskytnutie finančných prostriedkov na zabezpečenie vybudovania inžinierskych sietí, bola povinná splniť svoje záväzky voči navrhovateľom a zabezpečiť ich realizáciu tak, aby mohlo dôjsť ku kolaudácii domov navrhovateľov a všetky inžinierske siete mohli nerušene užívať. Túto svoju povinnosť v celosti splnila a táto skutočnosť ani nebola v súdnom konaní rozporovaná. Z kúpnych zmlúv však nemohol vzniknúť priamy nárok navrhovateľom, ktorí neboli účastníkmi týchto vzťahov. Preto aj v tomto prípade by prvostupňový súd vecne správnym rozhodnutím nedôvodný návrh zamietol. Z uvedeného vyplýva, že v obidvoch prípadoch

návrh nie je dôvodný a navrhovatelia nie sú oprávnení vznášať nároky na časť kúpnej ceny, ktorá patrí buď jej, alebo sú oprávnení jej vrátenie požadovať kupujúci.

Odporkyňa ďalej namietala, že pochybenie súdu prvého stupňa spočíva aj v opomenutí právneho kvalifikovania vzťahov medzi účastníkmi konania, čoho následkom je arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia. Mala za to, že došlo k ústnej dohode a poskytnutím platieb na základe rozpočtu konkludentnému uzavretiu dohody, na základe ktorej bola určená cena a za túto cenu zariadila vybudovanie inžinierskych sietí tak, aby mohlo byť povolené užívanie nehnuteľností vo vlastníctve odporkyne a zároveň navrhovateľov. Ako prvostupňový súd správne uzavrel, pôvodná dohoda medzi účastníkmi konania a obcou je bez právneho významu pre uplatnené nároky v tomto konaní a k plneniu podľa tejto dohody nedošlo. Táto dohoda bola preto nahradená inou dohodou medzi navrhovateľmi a ňou. Trvala na tom, že sa na úkor navrhovateľov bezdôvodne neobohatila, keď pôvodný rozpočet z roku 2003 nezohľadňoval všetky činnosti a náklady spojené s plnením dohody. Jednotlivé sumy za zrealizovanie inžinierskych sietí na každého navrhovateľa boli určené na základe rozpočtu zo dňa 23.2.2004 Položky 1. až 6. sú spoločne vo výške 234.200,- Sk a jedná sa o preinvestovanú sumu v čase jeho vyhotovenia. Rozpočet pozostával zo sumy 1.411.576,- Sk za zhotovenie vodovodu, vodovodných prípojok, kanalizácie a prípojok. Suma 1.504.689,- Sk je položka za transformačnú stanicu NN a vysokonapäťovú prípojku a položka 340.861,- Sk za plyn a prípojky. Dokopy celkový rozpočet na výstavbu IS (voda, kanalizácia, elektrina, plyn) bol určený vo výške 3.257.126,- Sk. Spoločne s preinvestovanou sumou 234.200,- Sk teda činili odhadované náklady sumu 3.491.326,- Sk, z ktorých jedna devätina je 387.925,11 Sk, čo odpovedá sume poskytnutej jednotlivými navrhovateľmi. Pokiaľ by prvostupňový súd právne kvalifikoval vzťah medzi účastníkmi s použitím ust. ako vzťah účelom najbližší zmluve o dielo, v takom prípade je potrebné uplatniť ust. , t.j. treba poskytnúť „primeranú cenu“ a priznať jej primeranú cenu aj za rok a pol trvajúcu činnosť, ktorej výsledkom bolo pripojenie rodinných domov navrhovateľov k zhotoveným inžinierskym sieťam. V tomto smere aj navrhovala vykonanie znaleckého dokazovania, predmetom ktorého by malo byť na ocenenie všetkých inžinierskych sietí, nie len transformačnej stanice ohodnotenej znaleckým posudkom č. 161/2004. V takomto dokazovaní by žiadala, aby znalec zodpovedal aj otázku, aká je približná výška nákladov a taktiež primeranej odmeny osobe, ktorá za danej situácie (pozemky v extraviláne obce bez akýchkoľvek povolení) výlučne svojou činnosťou dosiahla kolaudáciu všetkých potrebných inžinierskych sietí. Prvostupňový súd tento návrh ignoroval, o nevykonaní tohto navrhnutého dôkazu nerozhodol uznesením a dôvody svojho postupu neuviedol ani v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

Odporkyňa namietala nesprávne právne posúdenie súdom prvého stupňa. Danú situáciu považuje za ten prípad, kedy vzhľadom na uplynutie objektívnej premlčacej lehoty je namieste akýkoľvek uplatnený nárok na námietku premlčania v súdnom konaní zamietnuť. Pokiaľ by aj nároky navrhovateľov boli aspoň čiastočne dôvodné, mali dosť času, aby minimálne požiadali odporkyňu o vyúčtovanie. Rozhodnutie súdu v otázke preukázania jej úmyslu sa obohatiť, vychádza z nepresnej a zavádzajúcej protokolácie na pojednávaní dňa 2.2.2011, kde sa uvádza, že časť peňazí použila na súkromné účely. Aká úvaha viedla prvostupňový súd pri zhodnotení skutkového stavu k záveru, že priznaná výška bezdôvodného obohatenia odpovedá minimálne sume, ktorú použila na súkromné účely, nie je zrejmé. K výške nároku navrhovateľa 5/, ktorý bol v čase financovania inžinierskych sietí ženatý a v čase rozhodnutia súdu rozvedený poukázala na to, že rozhodnutie súdu vychádza z nedostatočných skutkových zistení, resp. sa otázkou aktívnej legitimácie navrhovateľa 5/ vôbec nezaoberal. Predmetom skúmania malo byť aj zistenie, či medzi manželmi nedošlo k vyporiadaniu dohodou, alebo uplynutím času podľa ust. . Od zániku manželstva navrhovateľa 5/ uplynuli viac ako tri roky a aj preto rozhodnutie súdu aj v tejto časti nemá oporu v skutkových zisteniach a je preto rovnako arbitrárnym rozhodnutím.

K výroku o trovách konania uviedla, že už v podaní zo dňa 27.1.2011 žiadala priznať náhradu prípadných trov. V časti zastaveného konania po späťvzatí návrhu zo strany navrhovateľov 2/ a 3/, o tomto zastavení rozhodol prvostupňový súd na pojednávaní dňa 25.5.2011 a zároveň v následnom rozsudku náhradu trov konania nepriznal. Svojím postupom jej odňal možnosť vyčísliť trovy konania a tieto v konaní požadovať. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že náhradu trov konania si odporkyňa v jeho späťvzatej časti neuplatnila. Nie je zrejmé, kedy si náhradu trov mala uplatniť, keď súčasne s čiastočným zastavením konania jej súd náhradu trov nepriznal v rozpore s ust. prvá veta

Záverom odporkyňa v prípade potvrdenia rozsudku žiadala, aby odvolací súd pripustil dovolania voči napadnutému rozhodnutiu podľa ust. , keď je potrebné ustálené vyriešenie právnej otázky, či v prípade, že medzi účastníkmi právneho vzťahu nedôjde k vyúčtovaniu vzájomných nárokov a ich vysporiadaniu, je objektívna premlčacia lehota týchto nárokov desaťročná podľa ust. posledná časť vety a v takomto sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Tiež je otázne, či tieto nároky nepodliehajú všeobecnej premlčacej lehote a či subjektívna lehota začína plynúť až zistením odporkyne o nemožnosti ich započítania voči nárokom navrhovateľov.

K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadrili navrhovatelia, ktorí žiadali odvolanie zamietnuť a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keď mali za to, že súdom vykonané dôkazy boli dostatočné, správne zhodnotené a argumentácia odporkyne je zmätočná a ničím nepodložená. Odmietli tvrdenie odporkyne, že súd sa mal zaoberať otázkou platnosti kúpnych zmlúv uzatvorených medzi odporkyňou a ZSE alebo SPP a považovali názor súdu, že posúdenie platnosti kúpnych zmlúv je v tomto konaní právne bez významu za správny. Čo sa týka námietky neexistencie obohatenia, zopakovali, že odporkyňa nikdy riadne nezdokladovala použitie prostriedkov, ktoré jej zverili na konkrétny účel. Pre danú situáciu sú irelevantné argumenty o hodnote jednotlivých stavieb, ako aj ďalšie argumenty uvádzané odporkyňou. Pri odôvodnení zachovania subjektívnej premlčacej lehoty súd správne poukázal na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli v konaní preukázané. Odporkyňa sa tým, že nimi zverené finančné prostriedky určené na vybudovanie inžinierskych sietí použila na svoje súkromné účely, bezdôvodne obohatila na ich úkor a zachovaná bola aj objektívna premlčacia lehota, pretože právo na vydanie plnenia z úmyselného bezdôvodného obohatenia sa premlčí za desať rokov odo dňa, kedy k nemu došlo. Odporkyňa zámerne neuhradila časť diela a v priebehu konania uviedla, že sa s manželom ocitli vo finančnej tiesni, časť preukázaných peňazí od nich bola použitá na financovanie inžinierskych sietí a zvyšok bol použitý na súkromné účely. Rovnako niet pochýb o úmysle v prípade odpredaja inžinierskych sietí ZSE a SPP a nevyplatenia kúpnej ceny ostatným spoluvlastníkom. Z toho jednoznačne vyplýva, že odporkyňa tak konala vedome a teda odôvodnenie súdu k dodržaniu ako subjektívnej tak aj objektívnej premlčacej lehoty je správne a riadne preukázané. Záverom odmietli tvrdenie odporkyne, že jej bolo postupom súdu odňaté právo požadovať náhradu trov v časti späťvzatého návrhu vzhľadom na fakt, že k späťvzatiu návrhu v časti žalobného petitu navrhovateľov 2/ a 3/ došlo podaním zo dňa 23.3.20111 urobeným priamo na pojednávaní pred okresným súdom.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné, okrem odvolania v časti, ktoré smerovalo proti výroku o náhrade trov konania, v časti v ktorej bolo konanie zastavené.

O náhrade trov konania v tejto časti správne prvostupňový súd rozhodol podľa , veta prvá , v zmysle ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy a správne nepriznal úspešnej odporkyni náhradu trov konania pre absenciu návrhu v zmysle

Ako vyplýva z obsahu spisu písomným podaním doručeným prvostupňovému súd dňa 8.3.2011 (č.l. 102 spisu) došlo zo strany navrhovateľov 2./, 3./ k späťvzatiu návrhu. Na pojednávaní dňa 23.3.2011 (č.l. 130 spisu) právny zástupca odporkyne vyjadril súhlas so spätvzatím návrhu a čo sa týka náhrady trov konania uviedol, že sa vyjadrí, či si náhradu trov konania uplatnia alebo nie a súdu to obratom oznámi písomne. Až do vyhlásenia napadnutého rozsudku si odporkyňa neuplatnila náhradu trov konania v tejto časti a preto pre absenciu návrhu správne prvostupňový súd rozhodol, že odporkyni náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené nepriznal a odvolací súd preto rozsudok v tejto časti ako správny v zmysle § 219 ods. 1 Os.p. potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania je výrok, ktorým prvostupňový súd zaviazal odporkyňu k povinnosti vydať navrhovateľom 1./, 4./, 5./, 6./, 7./, 8./, 9./, 10./ bezdôvodné obohatenie vo výške 2.891,56 € s príslušenstvom z dôvodu, že odporkyňa prevzala za predaj inžinierskych sietí kúpnu cenu vo výške 11.285,93 € od SPP, a.s. a sumu 14.738,10 € od Západoslovenskej energetiky, a.s.

Súd prvého stupňa nárok navrhovateľov posúdil ako bezdôvodné obohatenie s odkazom na ust. a , keď mal za to, že odporkyňa sa na ich úkor bez právneho dôvodu bezdôvodne obohatila a že nárok navrhovateľov nie je premlčaný. Odvolací súd má za to, že tieto závery prvostupňového súdu sú predčasné.

Prvostupňový súd mal za preukázané, že navrhovatelia poskytli odporkyni peňažné prostriedky za účelom zabezpečenia inžinierskych sietí, ktorých vybudovanie mala zabezpečiť na ich účet. Odporkyňa preto nebola oprávnená vo svojom mene a na svoj účet inžinierske siete predať, nakoľko tieto boli spoluvlastníctvom všetkých spolufinancujúcich vlastníkov pozemkov. Ak tak urobila a kúpnu cenu si ponechala, na úkor navrhovateľov sa bez právneho dôvodu bezdôvodne obohatila, lebo cena, za ktorú boli siete odpredané, prináleží všetkým spolufinancujúcim navrhovateľom, na ktorých účet boli inžinierske siete vybudované a preto odporkyňa bola povinná každému vyplatiť jeho podiel z kúpnej ceny, t.j. každému podiel vo výške 2.891,56 €. K námietke odporkyne, že uvedené spoločnosti sa mienia domáhať absolútnej neplatnosti kúpnych zmlúv, prvostupňový súd uviedol, že pri rozhodovaní vychádza z právneho stavu v čase rozhodovania a to, či sa Západoslovenská energetika, a.s. alebo SPP, a.s. sa budú v budúcnosti domáhať neplatnosti právnych úkonov, je vo vzťahu k tomuto konaniu právne bez významu.

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa zastáva názor a v tomto smere je dôvodná aj námietka odporkyne uvedená v odvolaní, že vzhľadom na predmet konania bolo potrebné ako predbežnú otázku v zmysle vyriešiť otázku platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30.6.2006 uzatvorenej medzi SPP, a.s. ako kupujúcim a odporkyňou ako predávajúcou a kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim, t.j. odporkyňou a kupujúcim, t.j. spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s. zo dňa 18.4.2006, keď takémuto posúdeniu nie je na prekážku ani skutočnosť, že účastníkmi tohto konania nie sú všetky subjekty, ktoré zmluvu uzavreli.

V prípade ak prvostupňový súd vyrieši otázku tak, že kúpne zmluvy sú neplatné, je potrebné zaoberať sa aktívnou legitimáciou navrhovateľov v konaní a to aj s poukazom na ustanovenie , podľa ktorého ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

V opačnom prípade, t.j. v prípade platnosti zmlúv, bude potrebné predovšetkým výsluchom účastníkov, oboznámením sa listinných dokladov založených vo vyšetrovacom spise (č.l. 118-160 vyšetrovacieho spisu) zisťovať obsah dohody medzi navrhovateľmi a odporkyňou ohľadne zabezpečenia vybudovania inžinierskych sietí, keď ako už konštatoval prvostupňový súd táto dohoda účastníkov konania predstavuje dohodu rôznu od dohody o financovaní, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľmi a odporkyňou na strane jednej a obcou na strane druhej. Bez doplnenia dokazovania v tomto smere a zistenia skutočného obsahu dohody je predčasný záver prvostupňového súdu, že navrhovatelia poskytli odporkyni peňažné prostriedky za účelom zabezpečenia inžinierskych sietí, ktorých vybudovanie mala zabezpečiť na ich účet a táto preto nebola oprávnená vo svojom mene a na svoj účet inžinierske siete predať, nakoľko tieto boli spoluvlastníctvom všetkých spolufinancujúcich vlastníkov pozemkov a ak tak urobila a cenu si ponechala, na úkor navrhovateľov sa bez právneho dôvodu bezdôvodne obohatila.

Nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie súdom prvého stupňa je odporkyňou dôvodne vytýkané aj z hľadiska nároku navrhovateľa 5/, ktorý bol v čase financovania inžinierskych sietí ženatý a v čase rozhodnutia súdu rozvedený. V tejto súvislosti prvostupňový súd uviedol, že spôsob vyporiadania sa bývalých manželov nie je predmetom tohto konania. V tomto smere bude potrebné skúmať, či bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a to navrhovateľa 5./ a jeho bývalej manželky bolo vysporiadané v zmysle a či predmetná pohľadávka bola predmetom tohto vysporiadania. Vyriešenie tejto otázky má vplyv na prípadnú aktívnu legitimáciu navrhovateľa 5./, ak bola pohľadávka predmetom vysporiadania; ak nie a bezpodielového spoluvlastníctvo bolo vyporiadané, tak táto otázka má vplyv na jeho výšku s odkazom na ustanovenie , podľa ktorého ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

Ak po vyriešení vyššie uvedených otázok prvostupňový súd dospeje k záveru, že odporkyňa sa na úkor navrhovateľov bezdôvodne obohatila, bude potrebné ďalej dôsledne skúmať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby.

Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie odporkyne, ktoré mala získať odpredajom inžinierskych sietí o ich predaji sa navrhovatelia dozvedeli až v čase podania návrhu na začatie konania a preto nárok navrhovateľov nebol v subjektívnej lehote premlčaný. Z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, na základe čoho prvostupňový súd dospel k tomuto záveru a je možné len predpokladať, že vychádzal zo samotného návrhu na začatie konania, kde bolo uvedené „v súčasnom období navrhovatelia zistili, že SPP, a.s., odkúpil časť inžinierskych sietí“ a „toho času navrhovatelia zároveň preverujú, za akú sumu odkúpili časť IS Slovenské elektrárne“.

Ako už bolo uvedené súdom prvého stupňa, pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je v ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna ( v odseku 1 ) a objektívna ( v odseku 2 ). Začiatok ich plynutia je stanovený odlišne a odlišný a na sebe nezávislý je aj ďalší priebeh ich plynutia, ako aj ich skončenie. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal.

Vzhľadom na vyššie uvedené bude potrebné výsluchom navrhovateľov zistiť, kedy sa skutočne dozvedeli o tom, že odporkyňa odpredala inžinierske siete , a.s. a Západoslovenskej energetike, a.s., čo má podstatný vplyv na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, keď s pripojeného Vyšetrovacieho spisu sp. zn. ČVS:ORP-663/OEK-B2-2010 a z výsluchu poškodených R.. O. N. (č.l. 43 tohto spisu) vyplýva „že na jednej spoločnej schôdzi niekto predložil aj nejaké zmluvy, že N.. P. SPP odpredala plynovú prípojku. Myslím, že to bol pán K., ktorý to zistil v SPP“.

Odvolací súd tiež dodáva, že k zmene, t.j. rozšíreniu návrhu ohľadne vydania tohto bezdôvodného obohatenia za predaj inžinierskych sietí, došlo až na pojednávaní dňa 23.3.2011 (č.l. 130 spisu), kedy bolo krátkou cestou doručené aj písomné podanie zo dňa 23.3.2011 Doplnenie a zmena návrhu (č.l. 110 spisu) a až týmto dňom došlo k zastaveniu plynutia premlčacej doby (pozri Uznesenie NS SR sp. zn. ).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keď prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, lebo jeho závery sú predčasné z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, ktorými súd zaviazal odporkyňu uhradiť navrhovateľom časť súm vrátane priznaného príslušenstva a závislom výroku o nepriznaní náhrady trov konania, zrušil ( ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa viazaný a po vykonaní dokazovania vo vyššie naznačenom smere, bude potrebné náležite zhodnotiť výsledky vykonaného dokazovania (132 ) a opätovne vo veci rozhodnúť, keď v rozhodnutí nesmú absentovať dôvody rozhodnutia, rozhodnutie musí byť presvedčivé a preskúmateľné a musí mať náležitosti v zmysle , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé .

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.