Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/41/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa Slovak Telekom, a. s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 36 763 469, zast. JUDr. Rastislavom Urbánim, advokátom, so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi J. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. X, . XXX XX U.-A., v konaní o zaplatenie 646,57 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. -92 zo dňa 28. 09. 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol; o trovách konania rozhodol podľa ust. , (ďalej v texte len ) tak, že v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznáva, pretože si náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy konania nevznikli. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom voči odporcovi domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 646,57 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 06. 12. 2009 do zaplatenia. Odporca nárok navrhovateľa neuznal a žiadal návrh zamietnuť tvrdiac, že všetky pohľadávky navrhovateľa uhradil priamo v predajnom mieste operátora v Brezne. Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, vyjadreniami právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaniach, listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a na základe vykonaného dokazovania návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa dňa 14. 04. 1998 uzatvoril s odporcom Zmluvu o pripojení s Dodatkom zo dňa 21. 08. 2006. Dňa 15. 08. 2003 uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s odporcom ďalšiu Zmluvu o pripojení s Dodatkom zo dňa 01. 12. 2006, na základe ktorých boli odporcovi poskytované služby a boli mu odpredané mobilné telefóny značky NOKIA 6230i a NOKIA 6280. Odporca za služby nezaplatil celkom 314,63 €, preto mu navrhovateľ vyúčtoval zmluvnú pokutu z jednej zmluvy vo výške 331,94 €. V priebehu konania odporca tvrdil, že cenu poskytnutých služieb uhradil ešte právnemu predchodcovi navrhovateľa. Telefón s prideleným číslom 0903 522 715 užíval jeho syn, ktorý v októbri 2007 zomrel. Vzhľadom na túto skutočnosť telefón nikto z rodiny nepoužíval, avšak odporca potom následne platil mesačné paušálne náhrady po dobu 13 mesiacov, pretože právny predchodca navrhovateľa odmietol zrušiť zmluvu o pripojení. To, že v tomto prípade skutočne išlo len o platenie paušálnych náhrad, okresný súd zistil z faktúr predložených samotným navrhovateľom k návrhu na začatie konania, pričom nezaplatené mali byť tri faktúry na sumy 32,43 €, 32,33 € a 31,35 €; sumu 1,66 € vyúčtoval navrhovateľ odporcovi za oneskorenú úhradu. Ďalší telefón s prideleným číslom 0903 522 943 užíval odporca a nedoplatok na „hovornom“ uňho predstavoval 216,86 €. Faktúrou splatnou dňa 05. 12. 2009 mu právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 331,94 €. Odporca tvrdil, že všetky nedoplatky zaplatil v predajnom mieste T-Mobilu v Obchodnom dome Jednota v Brezne, o čom mu bol vystavený doklad s ubezpečením, že už nemá voči operátorovi žiadny dlh. Tento doklad už však nevedel zabezpečiť, pretože ho doma sám neuschoval, a v predajnom mieste navrhovateľa mu ho odmietli vystaviť s odôvodnením, že pohľadávka je predmetom súdneho

konania. Okresný súd na pojednávaní konanom dňa 05. 09. 2012 uložil navrhovateľovi povinnosť, aby predmetné listinné doklady o existencii pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi predložil on sám, keďže k návrhu priložil faktúry, zmluvy a počítačové výstupy o vyúčtovaných sumách, avšak žiadne doklady o prevedených úhradách formou splátok v hotovosti. Okresný súd uviedol, že navrhovateľ tieto dôkazy nepredložil, preto ohľadom „hovorného“ neuniesol dôkazné bremeno, na základe čoho okresný súd v tejto časti návrh navrhovateľa ako nepreukázaný zamietol. Pokiaľ ide o nárok na zmluvnú pokutu, okresný súd uviedol, že postupoval v zmysle ust. , ktoré zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatným rozhodnutím súdu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Okresný súd konštatoval, že ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie ako aj práva Európskej únie na ochranu práv spotrebiteľa. Zákaz používania zmluvnej podmienky, vychádzajúci z právoplatného rozhodnutia súdu, sa týka celého textu predmetnej zmluvnej podmienky ako celku. Okresný súd ďalej uviedol, že právo na zmluvnú pokutu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom. Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Uviedol, že v danom prípade odporca a celá jeho rodina dlhodobo a korektne od roku 1998 využíva služby navrhovateľa. Keď v rodine odporcu došlo ku tragickej udalosti, požiadal odporca o ukončenie zmluvy, avšak bezúspešne. Následne zaplatil vyfakturované služby, avšak navrhovateľ mu už vyrubil aj zmluvnú pokutu vo výške 331,94 €. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti okresný súd mal za to, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný v plnom rozsahu a ako taký ho zamietol.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 21. 12. 2012 navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol, že s rozsudkom okresného súdu v celom rozsahu nesúhlasí a podáva proti nemu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že právny predchodca navrhovateľa - T-Mobile Slovensko, a. s., so sídlom v Bratislave, uzatvoril s odporcom dňa 14. 04. 1998 Zmluvu o pripojení a Dodatok k uvedenej zmluve zo dňa 21. 08. 2006 a Zmluvu o pripojení zo dňa 15. 08. 2003 a Dodatok k uvedenej zmluve zo dňa 01. 12. 2006. Neoddeliteľnou súčasťou uvedených zmlúv boli aj Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. V zmysle uvedených zmlúv bol právny predchodca navrhovateľa povinný poskytovať odporcovi telekomunikačné služby a odporca bol povinný za takto poskytnuté služby zaplatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa dohodnutú cenu. Odporca sa zároveň v zmysle dodatkov ku zmluvám o pripojení zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a počas tejto doby plniť si svoje povinnosti, najmä riadne a včas platiť za poskytnuté služby. Podľa tvrdenia navrhovateľa v odvolaní, odporca porušil svoj záväzok riadne a včas platiť cenu za poskytnuté telekomunikačné služby a zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti v zmysle článku 1. písm. b) a článku 2 Dodatku zo dňa 21. 08. 2006 s tým, že právnemu predchodcovi navrhovateľa neuhrádzal faktúry riadne a včas, čím došlo k prerušeniu poskytovania služieb právneho predchodcu navrhovateľa dňa 14. 08. 2008 ako aj k predĺženiu viazanosti v zmysle čl. 5 Dodatku zo dňa 21. 08. 2006 a z tohto dôvodu si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi nárok na zmluvnú pokutu v zmysle článku 4, tabuľky č. 1 Dodatku zo dňa 21. 08. 2006 vo výške 331,94 €. Navrhovateľ uviedol, že jeho pohľadávka voči odporcovi je celkom v sume 646,57 €. Uplatňovaná pohľadávka predstavuje sumu ceny odporcom neuhradených telekomunikačných služieb vo výške 314,63 € z obidvoch telefónnych čísel ako aj sumu dojednanej zmluvnej pokuty vo výške 331,94 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 06. 12. 2009 do zaplatenia. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom Okresného súdu Brezno ani s jeho skutkovými zisteniami, ktoré sú v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi navrhovateľa. Poukázal na ust. a ust. a zdôraznil, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že v rámci konania na Okresnom súde Brezno predložil listinné dôkazy, z ktorých vyplývalo jednak uzavretie záväzkového vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom -Zmluvy o pripojení zo dňa 14. 04. 1998 a Zmluvy o pripojení zo dňa 15. 08. 2003, jednak povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vyplývajúcu z Dodatku zo dňa 21. 08. 2006 a z Dodatku zo dňa 01. 12. 2006 k uvedeným zmluvám o pripojení. Na základe týchto zmlúv a dodatkov navrhovateľ poskytol odporcovi dohodnuté služby, za ktoré odporca riadne a včas nezaplatil,

o čom navrhovateľ predložil ďalší listinný dôkaz faktúry rádiotelefónnej siete, ako aj doklad zo systému navrhovateľa o všetkých vykonaných úhradách zo strany odporcu v podobe internetového výpisu stavu účastníka, ktorý jednoznačne vyvracia tvrdenia odporcu, že má všetky podlžnosti voči navrhovateľovi vyplatené. Z uvedeného podľa názoru navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ ponúkol prvostupňovému súdu také dôkazné prostriedky, ktoré jednoznačne preukázali rozhodujúce skutočnosti a to, že odporca neuhradil všetky svoje záväzky voči navrhovateľovi a navrhovateľ uniesol tak bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu. Odporca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, pretože len samotné jeho tvrdenia o tom, že zaplatil všetky nedoplatky voči navrhovateľovi, neviedli k preukázaniu jeho tvrdení, nepredložil o tom žiadny relevantný doklad, čím sa dostal do dôkaznej núdze a preukázateľne neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o nárok na zmluvnú pokutu, ktorý okresný súd navrhovateľovi zamietol, navrhovateľ v odvolaní uviedol, že čo sa týka uplatňovanej zmluvnej pokuty, má navrhovateľa za to, že zmluvná pokuta bola platne dojednaná v Dodatku ku Zmluve o pripojení zo dňa 21. 08. 2006, v zmysle ktorého bol odporcovi odpredaný mobilný telefón značky NOKIA 6230i za zľavnenú cenu, pričom odporca sa zaviazal riadne a včas platiť cenu poskytnutých telekomunikačných služieb a zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu 24 mesiacov. V danom prípade bolo funkciou dohodnutej zmluvnej pokuty jednak zabezpečenie záväzkového vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, ďalej sankcia za nesplnenie povinnosti odporcu a tiež aj reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý by mohol vzniknúť navrhovateľovi v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporcu riadne a včas platiť cenu poskytnutých služieb a zotrvať vo vzájomnom záväzkovom vzťahu s navrhovateľom počas dohodnutej doby (24 mesiacov). Navrhovateľ uviedol, že predovšetkým skutočnosť zotrvania odporcu v záväzkovom vzťahu s navrhovateľom počas dohodnutej doby (24 mesiacov) nevyhnutne podmienila možnosť navrhovateľa odpredať odporcovi mobilný telefón za zľavnenú kúpnu cenu. Podľa navrhovateľa je potrebné uviesť, že odporca nebol žiadnym spôsobom povinný ani navrhovateľom nútený uzavrieť dodatok ku zmluve o pripojení, z ktorého vyplýva záväzok navrhovateľa odpredať odporcovi zľavnený mobilný telefón a len modifikuje záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvou o pripojení predovšetkým v povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti. Poskytnutie mobilného telefónu za zľavnenú kúpnu cenu je teda vo vzájomnom záväzkovom vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom kompenzované uvedenou vernosťou odporcu ako zákazníka navrhovateľa, kedy odporca počas dohodnutej doby využíva telekomunikačné služby navrhovateľa a za tieto platí navrhovateľovi ich cenu riadne a včas. Uvedený model vzájomne akceptovanej modifikácie záväzkového vzťahu však nie je možné realizovať bez platného dojednania zmluvnej pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie špekulatívnemu konaniu zo strany odporcu. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že z hľadiska reparačnej funkcie zmluvnej pokuty a teda zabezpečenia náhrady prípadnej škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporcu platiť za cenu navrhovateľom poskytnutých služieb riadne a včas, ako aj zotrvať v záväzkovom vzťahu s navrhovateľom počas dohodnutej doby viazanosti je zrejmé, že táto (škoda) predstavuje minimálne škodu rovnajúcu sa sume rozdielu medzi aktuálnou trhovou cenou poskytnutého mobilného telefónu a jeho zľavnenou cenou, za ktorú bol mobilný telefón odporcovi odpredaný. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odporca k obsahu odvolania navrhovateľa v podaní zo dňa 24. 01. 2013 uviedol, že v prejednávanej veci už vypovedal pred súdom a nemá k tomu čo dodať.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa ust. , bez nariadenia pojednávania podľa ust. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ si podanou žalobou doručenou okresnému súdu dňa 17. 05. 2011 uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie sumy 646,57 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 06. 12. 2009 do zaplatenia, ako nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 € a nárok na zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačných služieb v celkovej výške 314,63 €. Okresný súd návrh v celom rozsahu zamietol, pričom vo vzťahu k nároku na zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačných služieb uviedol, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepredložil listinné dôkazy preukazujúce úhradu ceny poskytnutých telekomunikačných služieb odporcom a vo vzťahu k nároku na zmluvnú pokutu okresný súd poukázal na ust. § 53a ods.

1 , ktoré zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatným rozhodnutím súdu vyhlásená za neprijateľnú.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu, ktorým okresný súd návrh v celom rozsahu zamietol, nie je vecne správne. Navrhovateľ v žalobe vo vzťahu k dlžnej čiastke zodpovedajúcej cene poskytnutých telekomunikačných služieb v zmysle Zmluvy o pripojení zo dňa 14. 04. 1998 (telefónne čísloK.) a Zmluvy o pripojení zo dňa 15. 08. 2003 (telefónne číslo 0903522715) uviedol, ktoré sumy odporca uhradil, ktoré uhradil čiastočne a ktoré vôbec neuhradil. Pokiaľ odporca tvrdil, že všetky nedoplatky na cene poskytnutých telekomunikačných služieb uhradil v predajnom mieste T-Mobilu, a.s., v Obchodnom dome Jednota v Brezne, o čom mu bol vystavený doklad s ubezpečením, že už nemá voči operátorovi dlh, tak bolo jeho dôkaznou povinnosťou v rámci unesenia dôkazného bremena túto skutočnosť právne relevantným spôsobom preukázať, čo neurobil. Okresný súd následne uložil povinnosť preukázať úhradu dlžnej sumy zo strany odporcu navrhovateľovi a keďže navrhovateľ požadované doklady podľa odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu nepredložil, okresný súd konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a v nadväznosti na to návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

Podľa , účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu.

Podľa , veta prvá , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

V sporovom konaní má účastník konania jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má veriteľ povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že s odporcom (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol odporcovi určité plnenie a že odporca za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané navrhovateľ uniesol tak bremeno tvrdení ako aj bremeno dôkazu. Odporca (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Právna teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi konania v závislosti na priebehu konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Pokiaľ sa odporca bránil tým, že dlh zodpovedajúci neuhradenej cene za poskytnuté telekomunikačné služby uhradil, bolo jeho povinnosťou toto tvrdenie preukázať. Okresný súd vychádzajúc z nesprávneho uplatnenia dôkaznej povinnosti navrhovateľa dospel k nesprávnemu právnemu záveru o neunesení dôkazného bremena navrhovateľom s následkom znášania pre neho nepriaznivého rozhodnutia t. j. zamietnutia žaloby v časti o zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačných služieb.

Pokiaľ ide o nárok na zmluvnú pokutu, ktorý si navrhovateľ uplatnil v žalobe vo výške 331,94 €, a ktorú (zmluvnú pokutu) vyúčtoval navrhovateľ odporcovi faktúrou č. 7910725198 splatnou 05. 12. 2009, odvolací súd uvádza, že nárok na zmluvnú pokutu odvodil navrhovateľ zo Zmluvy o pripojení zo dňa 14. 04. 1998 a Dodatku k uvedenej zmluve zo dňa 21. 08. 2006.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vo vzťahu k nároku na zmluvnú pokutu poukázal na ust. , ktoré zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatným rozhodnutím súdu vyhlásená za neplatnú a zároveň uviedol, že z verejnosti dostupných zdrojov (www.justice.go.sk <http://www.justice.go.sk>) sú súdu známe právoplatné súdne rozhodnutia, ktorými boli okrem iného vyhlásené za neplatné zmluvné podmienky z dôvodu ich neprijateľnosti, ktoré v prípade porušenia hociktorej z povinností účastníka zmluvy (najmä nezaplatenie splatnej ceny za služby, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti), zaväzujú účastníka uhradiť operátorovi zmluvnú pokutu v rôznej výške. Právo na zmluvnú pokutu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom. Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že okresný súd v tejto časti odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku neuviedol konkrétne rozhodnutie okresného súdu, ktorým by mala byť zmluvná podmienka rovnakého znenia alebo aspoň rovnakého významu určená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Z uvedeného dôvodu je rozsudok okresného súdu v časti zmluvnej pokuty nepreskúmateľný, pretože z jeho odôvodnenia nie je zrejmé v čom v danom prípade zmluvné dojednanie (ustanovenie zmluvy resp. dodatku ku zmluve) o zmluvnej pokute, na základe ktorého vyúčtoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi faktúrou č. 7910725198 zo dňa 15. 11. 2009, splatnou 05. 12. 2009 zmluvnú pokutu vo výške 331,94 € spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku absentuje tiež konkrétne rozhodnutie súdu, ktorým súd určil zmluvnú podmienku rovnakého znenia alebo aspoň rovnakého významu za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie okresného súdu v časti, v ktorej okresný súd návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol nepreskúmateľné, pretože okresný súd veľmi všeobecne, bez toho, aby uviedol konkrétne právne úvahy, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu v časti zmluvnej pokuty, návrh v tejto časti zamietol a navrhovateľovi nárok na zmluvnú pokutu v uplatnenej výške nepriznal.

Zo spisu odvolací súd zistil, že konanie pred okresným súdom bolo postihnuté aj tzv. inou vadou, ktorá spočíva v tom, že okresný súd sa nezaoberal podaním Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove zo dňa 06. 09. 2012 (č. l. 73 spisu), ktorým uvedené združenie na ochranu spotrebiteľa oznámilo svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. Okresný súd so Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, vôbec nekonal, nedoručil mu predvolanie na pojednávanie konané dňa 28. 09. 2012, v záhlaví rozsudku ho ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu neoznačil, pričom mu z uvedeného dôvodu ani nedoručil rozsudok. Uvedený postup okresného súdu nie je správny, pretože pokiaľ združenie na ochranu spotrebiteľa ako vedľajší účastník na strane odporcu vstúpi do konania z vlastného podnetu, tak vstúpi momentom, keď je súdu doručené písomné podanie o tom, že ako vedľajší účastník vstupuje do konania. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ okresný súd vstup vedľajšieho účastníka do konania prehliadol, nepostupoval správne a dôsledkom uvedeného postupu okresného súdu je skutočnosť, že konanie pred okresným súdom trpí vadou konania, na ktorú musí odvolací súd v zmysle ust. prihliadať.

Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nie je vecne správne, preto ho v zmysle ust. a zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, kde okresný súd rozhodne podľa ust. aj o náhrade trov odvolacieho konania. V rámci nového konania sa okresný súd správne vysporiada s otázkou dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu úhrady ceny za poskytnuté telekomunikačné služby, riadne posúdi dojednanie o zmluvnej pokute, na základe ktorého právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi zmluvnú pokutu vo výške 331,94 € z hľadiska ust. s prihliadnutím k ust. , svoje rozhodnutie v tejto časti náležite odôvodní a vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu bude postupovať v súlade s ust. .

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.