Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-21-2013.pdf
PDF · 81.81 KB
Case nature
Subarea
7Co/21/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Janíkovce, so sídlom Nitra, Hlavná 57, IČO: 34 072 438, zastúpená JUDr. Svoradom Petruškom, advokátom so sídlom Nitra, Kupecká 18, proti odporcovi: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, o vydanie nehnuteľností, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 06. novembra 2012 č. k. 17C/121/2007 -321, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresný súd Nitra dňa 27. 04. 2007 domáhal od odporcu vydania nehnuteľností a navrátenia vlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. B. X. a E., označených podľa zápisu v pozemnoknižných vložkách, spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha. V priebehu konania navrhovateľ čiastočne bral návrh späť (podaním zo dňa 09. 10. 2007, 11. 01. 2012), až došlo k celkovému späťvzatiu návrhu písomným podaním zo dňa 10. 02. 2012, v ktorom žiadal o náhrade trov konania rozhodnúť tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Odporca so späťvzatím návrhu súhlasil a uplatnil si náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 OSP v celkovej výške 3.660 eura.
Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 13. 02. 2012 č. k. 17C/121/2007-288 konanie podľa § 96 ods. 1, 3 OSP zastavil s tým, že rozhodnutie o trovách konania ponechal v zmysle ust. § 151 ods. 3 OSP na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania. Súd prvého stupňa o trovách konania prvýkrát rozhodol uznesením zo dňa 25. 05. 2012 č.k. 17C/121/2007-292 tak, že navrhovateľovi podľa § 146 ods. 2 OSP uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 3.658,66 eura, na účet odporcu, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa 31. 07. 2012 č.k. 7Co/160/2012-311 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení konštatoval, že súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania bez toho, aby sa zaoberal splnením jedného z predpokladov pre priznanie práva na náhradu trov konania, ktorým je účelnosť vynaložených trov konania odporcom, keďže náhrada trov konania priznaných podľa § 146 ods. 2 OSP sa vzťahuje len na účelne vynaložené trovy konania. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne aplikoval na danú vec pre rozhodnutie o náhrade trov konania ust. § 146 ods. 2 vety prvej OSP, pretože k zastaveniu konania došlo pre správanie sa navrhovateľa, ktorý zobral návrh v priebehu konania späť, čím z procesného hľadiska zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, a preto odporca by mal právo na náhradu trov konania , avšak len za splnenia podmienky, že išlo u neho o účelne vynaložené náklady, ktoré mal súd prvého stupňa skúmať, a to z hľadiska, či bol dôvod na to, aby odporca, ktorý ako právnická osoba má zriadený právny odbor, využíval služby advokáta.
Po zrušení a vrátení veci súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137, § 146 ods. 2, § 226 OSP, ako aj
právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Nitre v zrušujúcom uznesení zo dňa 31. 07. 2012 č.k. 7Co/160/2012-311, v zmysle ktorého skúmal účelnosť vynaložených trov konania. Poukázal na to, že v danom prípade sa jedná o trovy právneho zastúpenia advokáta JUDr. Juraja Macka, ktorý odporcu počas konania zatupoval v časti konania. Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovateľ tak aj odporca má právo byť v priebehu konania zastúpený zástupcom, v tomto prípade advokátom. Je potrebné však poukázať na to, že odporca ako právnická osoba, zriadená zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, má zriadený samostatný právny odbor, organizačne spadajúci do priamej riadiacej pôsobnosti generálnej riaditeľky Slovenského pozemkového fondu, a ktorý je, okrem iných tvorený aj Oddelením sporovej agendy, do právomoci ktorého oddelenia patrí aj zastupovanie odporcu pred súdmi kvalifikovanými pracovníkmi odporcu. Z uvedeného je zrejmé, že odporca má vlastné kapacity na to, aby ho mohli v konaniach pred súdmi zastupovať jeho vlastní zamestnanci, ktorí majú jednak právnické vzdelanie, ako aj dostatočné praktické skúsenosti v právnych veciach, ktorými sa Slovenský pozemkový fond zaoberá. Navyše súd prvého stupňa mal z vlastnej rozhodovacej činnosti vedomosť o tom, že vo väčšine konaní, ktoré na Okresnom súde Nitre prebiehali resp. prebiehajú, a v ktorých ako účastník konania vystupuje práve Slovenský pozemkový fond (v tomto konaní v procesnom postavení odporcu), je vo väčšine zastúpený práve vlastnými zamestnancami s právnickým vzdelaním a nie splnomocneným advokátom. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa dospel k záveru, že v tomto prípade neboli trovy, ktoré odporca vynaložil na právne zastúpenie v tomto súdnom konaní, trovami vynaloženými účelne (prihliadnuc aj na fakt, že odporca zamestnáva viacerých kvalifikovaných právnikov, ktorých môže, v rámci svojej organizačnej štruktúry, poveriť zastupovaním v súdnych konaniach). Keďže odporca sám disponuje dostatočne početným a kvalifikovaným personálnym aparátom na to, aby ho mohol plnohodnotne zastupovať v konaniach pred súdmi a inými orgánmi, nebolo podľa názoru súdu potrebné v tomto prípade zo strany odporcu využívať služby advokáta. S poukazom na uvedené okolnosti mal súd prvého stupňa za to, že trovy právneho zastúpenia, ktoré odporca vynaložil v tomto súdnom konaní, boli vynaložené neúčelne, a preto ich odporcovi nepriznal.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a odporcovi priznať náhradu trov konania v sume 3.658,66 eura. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Poukázal na to, že súd prvého stupňa správne aplikoval ust. § 146 ods. 2 prvá veta OSP, avšak následne nesprávne právne posúdil účelnosť trov konania vynaložených odporcom, potrebných na bránenie práva proti navrhovateľovi. Súd prvého stupňa nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia odporcovi zásadne narušil princíp rovnosti účastníkov konania a zároveň neprípustným spôsobom zasiahol do majetkovej sféry odporcu. Odporca sa nestotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa o neúčelnosti trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, vzniknutých odporcovi vo vyššie uvádzanom súdnom konaní z dôvodu, že predmetný právny záver súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho a ústavne nekonformného výkladu ust. § 142 ods. 1 OSP. Napadnuté rozhodnutie je podľa právneho názoru odporcu založené na výklade § 142 ods. 1 OSP, ktorý nie je súladný s Ústavou SR a Dohovorom, konkrétne s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a článkom 6 ods. 1 Dohovoru (právo na súdnu a inú ochranu), s čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR (právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, ako aj právo na rovnosť účastníkov súdneho konania) a článku 20 ods. 1 Ústavy SR a článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru. Konštatoval, že právo na právo na právnu pomoc v súdnom konaní ako aj právo na rovnosť účastníkov konania sú základnými ústavnými právami garantovanými všetkým fyzickým a právnickým osobám, bez potreby splnenia ďalších podmienok, a preto podľa odporcu nie je potrebné skúmať , či odporca bol reálne schopný zabezpečiť si zastupovanie vlastnými zamestnancami a či by takéto zastúpenie bolo účelnejšie ako zastúpenie advokátom. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky ps. zn. II. ÚS 2257/08 zo dňa 07. 07. 2009 ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/93/2012 zo dňa 19. 07. 2012. Odporca ďalej poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných súdov Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej sa za neúčelne vynaložené trovy konania považujú náklady účastníka konania, ktoré nesúvisia s konaním, prípadne ich vykonanie nebolo pre uplatnenie alebo bránenie práva nevyhnutné. Za neúčelne vynaložené sa však v žiadnom prípade nepovažujú a podľa právneho názoru odporcu sa považovať nemôžu, trovy právneho zastúpenia účastníka konania v celosti. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Podľa názoru navrhovateľa odporcom uplatnené trovy právneho zastúpenia neboli vynaložené účelne z dôvodu, že odporca má zriadené právne oddelenie, kde má dostatočné množstvo
erudovaných pracovníkov a z tohto dôvodu by v prípade priznania trov právneho zastúpenia odporcovi nebol naplnený predpoklad účelne vynaložených nákladov v súlade s § 149 OSP v spojení s § 142 OSP. Svoj záver oprel aj o nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 zo dňa 09. 09. 2004. Vzhľadom na to, že odporca v predmetnom konaní je subjektom, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi s právnickým vzdelaním, dokonca celým právnym oddelením, neexistuje podľa názoru navrhovateľa dôvod na to, aby si odporca uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za svoje zastupovanie advokátom v tomto konaní. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne , preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie potvrdil.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom uznesení zo dňa 31. 07. 2012 č. k. 7Co/160/2012-311, v zmysle ktorého skúmal účelnosť vynaložených trov konania zo strany odporcu. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané odporcom v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne aplikoval na danú vec pre rozhodnutie o náhrade trov konania ust. § 146 ods. 2 vety prvej OSP, pretože k zastaveniu konania došlo pre správanie sa navrhovateľa, ktorý zobral návrh v priebehu konania späť, čím z procesného hľadiska zavinil, že konanie sa muselo zastaviť a v tomto smere správne posúdil, že trovy konania odporcu pozostávajúce z trov právneho zastúpenia nie sú účelne vynaloženými, keďže Slovenský pozemkový fond ako právnická osoba disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie a tvoria právny odbor, a preto využívanie právnických služieb advokáta nemožno považovať u odporcu za účelne vynaložené náklady. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa neporušil základné právo na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy. Zásada rovnosti účastníkov je jedna zo základných procesných zásad, ktorá sa netýka len fyzických osôb, ale aj právnických osôb a štátu, pokiaľ v danom konaní vystupuje ako procesná strana, a nie ako nositeľ štátnej moci. V tejto súvislosti mal odporca rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník konania a to i v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností, t. j. nebol vopred vylúčený z voľby niektorej možnosti (ani z možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta). Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa rozhodnutím o nepriznaní náhrady týchto trov v napadnutom uznesení uplatnil zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania a nezasiahol ním do podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc odporcu podľa čl. 47 ods. 2 ústavy. Tento záver podporuje nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 78/03-29, podľa ktorého i keď trovy právneho zastúpenia sa všeobecne považujú za účelne vynaložené trovy, v prípade, keď účastník konania disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, je potrebné skúmať, či existuje dôvod na to, aby využíval aj služby advokátov. V súlade so zásadou rovnosti účastníkov podľa čl. 47 ods. 3 ústavy ako jednej zo základných procesných zásad, takúto možnosť síce účastník konania má a súd v tomto konaní ani netvrdil, že odporca nemal právo dať sa právne zastúpiť advokátom, ale zohľadnil skutočnosť, že odporca má vlastných odborných zamestnancov, ktorý v tejto veci aj spísali písomné vyjadrenie, a preto mu nič nebránilo poveriť zastupovaním v tomto konaním niektorého zo zamestnancov. Pri hodnotení účelnosti odporcom vynaložených trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia bolo rozhodujúce aj to, že predmet sporu sa v tejto veci týkal vydania nehnuteľností - pozemkov. Odporca bol ako právnická osoba zriadený zák. č. 330/1991 Zb.o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, okresných úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách ,pričom podľa § 34 ods.2 citovaného zákona pozemkový fond nebol zriadený na podnikanie a svoju činnosť vykonáva vo verejnom záujme. Je možné dôvodne predpokladať že, Pozemkový fond, ktorý spravuje poľnohospodársky fond vo vlastníctve štátu a nakladá s pozemkami neznámych vlastníkov (§ 34 ods. 3 citovaného zákona) vzhľadom k úlohám, ktoré má plniť disponuje odborným personálom, ktorý dokáže odporcu v takomto súdnom spore riadne zastúpiť. O tomto závere svedčí aj písomné vyjadrenie v tejto veci doručené súdu prvého stupňa dňa 21. 12. 2011 ( č.l. 236 - 241 spisu) spísané a podpísané JUDr. Kristínou Bognárovou, zamestnancom povereným zastupovaním. V danej veci preto odvolací súd zohľadnil tú skutočnosť, že predmetom konania bola
právna vec súvisiaca s činnosťou odporcu . Ak napriek tomu, že odporca disponoval odbornými zamestnancami a jedného z nich dokonca v tejto veci poveril zastupovaním - spísaním písomného vyjadrenia vo veci samej pred súdom, splnomocnil aj advokáta na zastupovanie pred súdom je treba prijať záver, že v tomto súdnom spore sú uplatňované trovy konania spočívajúce v náhrade trov právneho zastúpenia neúčelne vynaložené trovy konania.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 odsek 1, § 142 odsek 1 a § 151 odsek 1 OSP a navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, napriek tomu, že bol v odvolacom konaní úspešný a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.