Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoE-280-2013.pdf
PDF · 80.51 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/280/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. P. č. XX, o vymoženie 836,49 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 13Er/291/2006-18 zo dňa 24.01.2012, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 13Er/291/2006-18 zo dňa 24.01.2012 vo výroku I. a II. p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 13Er/291/2006-18 zo dňa 24.01.2012 v časti trov exekúcie r u š í a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, ďalej exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť aby zaplatil súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie v sume 123,01 eura.
Svoje rozhodnutie v časti zastavenia exekúcie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. c), § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 47 Notárskeho poriadku.
Súd prvého stupňa uviedol, že exekučným titulom je Notárska zápisnica č. N 5251/2005, NZ 49721/2005, NCRLs 49099/2005 napísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Bratislave dňa 22.10.2005. V predmetnej notárskej zápisnici povinný, zastúpený na základe písomného splnomocnenia uvedeného v Zmluve o úvere číslo 4092119 zo dňa 18.05.2005 Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom so sídlom Údernícka 5, Bratislava, uznal záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. Konštatoval, že z ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že predpokladom materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice je označenie oprávnenej osoby, právny záväzok, právny dôvod, predmet a čas plnenia a prítomnosť a riadne označenie povinnej osoby, ktorá s vykonateľnosťou výslovne súhlasí. Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu /nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 5/2000 z 13.7.2000/. Preto nie je mysliteľné, aby sa prejav vôle zameraný na vznik
exekučného titulu posudzoval podľa hmotného práva, ale jeho posúdenie možno urobiť iba podľa predpisov procesného práva (zák. č. 323/1992 Zb.). Ak teda vyhlásenie o súhlase povinnej osoby nemá hmotnoprávnu povahu, povinná osoba je pri takomto úkone z povahy veci osobou nezastupiteľnou. Takýto úkon môže povinná osoba vykonať len osobne a nemôže naň nikoho splnomocniť. Skutočnosť, že povinný nevyslovil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice osobne, ale na tento úkon splnomocnil inú osobu, je nedostatkom, pre ktorý súd nemôže považovať notársku zápisnicu za materiálne vykonateľný exekučný titul. Z toho dôvodu súd žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil.
O trovách konania rozhodol s poukazom na príslušné ustanovenia Exekučného poriadku ako aj ustanovenia Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhlášky“) tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy konania vo výške 123,01 eura.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Namietal, že Zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. A preto táto právomoc nemôže byť na základe extenzívnej interpretácie prenášaná na súd, pretože by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu a preto s ňou musí exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Súd pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu ignoroval procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd rozhodol na základe normatívnej úpravy, ktorá nemá povahu prameňa práva a preto sa ňou nemohol riadiť. Žalobca bol uvedený do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Žalobca nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, ďalej že nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok. Žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal, že od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. S poukazom na vyššie uvedené preto žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), a zistil, že vo výroku I. a II. je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť, a v časti výroku o trovách exekučného konania je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 13.03.2006, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe Notárskej zápisnice Notárskeho úradu notára JUDr. Ondreja Ďuriača, so sídlom v Partizánskom, ulica Generála Svobodu 1069/4, č. N 5251/2005, NZ 49721/2005 zo dňa 22.10.2005. Dňa 24.03.2006 súd prvého stupňa udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že napadnuté uznesenie v časti zastavenia a v časti výroku zamietnutia žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora je vecne správne.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Na zdôraznenie správnosti súd dodáva, že podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V danom prípade podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou je, či splnomocnenie je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom, nakoľko podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka spôsobia absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.
Súd ďalej dodáva, že otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môže posudzovať iba exekučný súd. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Podľa názoru odvolacieho súdu preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane.
Na základe uvedeného preto súd napadnuté uznesenie vo výroku I. a II. ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj postup súdu prvého stupňa pri určovaní výšky priznaných trov exekúcie v medziach podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je z časti dôvodné.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nie je v časti trov exekučného konania vecne správne, z toho dôvodu, že súd prvého stupňa síce správne na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, avšak ich výšku zjavne určil bez preskúmania ich opodstatnenosti, účelnosti, či nevyhnutnosti ich vykonania, nakoľko z predloženého spisu nevyplýva,
že by mal súd prvého stupňa k dispozícii predmetný exekučný spis. Bez náležitého preskúmania exekučného spisu súd prvého stupňa nemohol zistiť aké úkony boli skutočne vykonané, taktiež nebolo možné posúdiť ich náročnosť a čas, ktorý bol nevyhnutný na ich vykonanie, a navyše nebolo možné zistiť výšku skutočne vynaložených hotových výdavkov.
Na základe vyššie uvedeného, bude súd prvého stupňa po vrátení veci odvolacím súdom postupovať tak, že vyzve súdneho exekútora na predloženie predmetného exekučného spisu sp. zn. EX 1182/06, z ktorého následne posúdi, či vykonané úkony vyúčtované súdnym exekútorom v predloženej špecifikácii trov exekúcie zo dňa 28.09.2011 boli účelne vynaložené a opodstatnené, či ich vykonanie bolo nevyhnuté, pričom ďalej posúdi aj to, či je možné súdnemu exekútorovi priznať i náhradu hotových výdavkov tak, ako si ich vyúčtoval, s tým, že dôvodnosť týchto výdavkov musí byť riadne doložená a preukázaná. Taktiež súd prvého stupňa posúdi aj možnosť priznania dane z pridanej hodnoty z odmeny súdnemu exekútorovi.
Podľa § 226 OSP súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené závery rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.