Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/14/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Monika Tobiašová a JUDr. Katarína Morozová Nemcová v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého K. J., narodeného XX.XX.XXXX, zatupeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L., dieťa rodičov B. Y., narodenej XX.XX.XXXX, bytom J. Y. X, XXX XX L. a K. J., narodeného XX.XX.XXXX, bytom J. Y. XX, XXX XX L., v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. - 55 zo dňa 2.11.2022, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I., III.

II. Mení rozsudok vo výroku II. tak, že zvyšuje výživné na maloletého K., narodeného XX.X.XXXX zo sumy 100,- Eur na sumu 150,- Eur mesačne od 1.5.2022 do 31.8.2022, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Bardejov, č.k. -40 zo dňa 12.11.2019 vo výroku o výživnom.

III. Dlžné výživné za obdobie od 1.5.2022 do 31.8.2022 vo výške 200,- Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zmena rozsahu výživného zo strany otca pre maloletého syna K.. Matka podala návrh z dôvodu navýšenia poplatkov a cien v spoločnosti, ktoré sa odzrkadlili na navýšení potrieb maloletého. Výživné žiadala zvýšiť od 1.5.2002 zo sumy 100,- Eur na sumu 180,- Eur. V priebehu konania súhlasila so sumou 150,- Eur mesačne. Otec s návrhom súhlasil čiastočne, a to so zvýšením sumy výživného na sumu 130,- Eur mesačne a od 1. 9. 2022 na sumu 150,- Eur mesačne. V priebehu konania svoj súhlas odvolal. Rodičovská dohoda nebola uzavretá.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Obsah rozhodnutia Okresný súd Bardejov rozsudkom č.k. - 55 zo dňa 2.11.2022 rozhodol tak, že.

„I. Mení rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. -40 zo dňa 12.11.2019 vo výroku o výške výživného tak, že:

Otec je p o v i n n ý prispievať na výchovu a výživu maloletému K. J., nar. XX.XX.XXXX mesačnou sumou vo výške 150,- Eur vždy do 15.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci k rukám matky maloletého, od 01.09.2022 do budúcna.

II. V prevyšujúcom rozsahu návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.

III. Dlžné výživné za obdobie od 01.09.2022 do 31.10.2022 vo výške 100,-Eur je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky maloletého v lehote do 31.01.2023.

IV. Žiaden z účastníkom n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie odôvodňuje súd tým, že od poslednej úpravy výživného uplynulo obdobie takmer 3 rokov a so stúpajúcim vekom maloletého K. stúpajú výdavky na jeho stravu, ošatenie, obuv a v neposlednom rade aj iné potreby, ktoré v čase posledného určenia neexistovali, ako napríklad potreby súvisiace so štúdiom maloletého na strednej škole, ktorú začal navštevovať od 1.9.2022. Z dokazovania vyplynulo súdu, že aj bez aplikácie ustanovenia § 63 Zákona o rodine je nepochybné, že otec si dokáže objektívne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi K. vo výške 150 Eur a je v jeho schopnostiach začať mu poskytovať výživné iba o 50 Eur vyššie, než ktoré mu prispieva v súčasnosti a je jeho povinnosťou nájsť si prácu, v ktorej si takúto sumu zarobí. Nejedná sa ani o vysoké výživné a ani o neprimerané vzhľadom na vek maloletého ( takmer 15 rokov), jeho štúdium na strednej škole a navyše ak si maloletý dokáže nájsť brigádu a v nízkom veku si zarábať na svoje potreby, tak jeho dospelý otec je tak povinný učiniť. Za rozhodujúce pre zvýšenie výživného súd považuje nástup maloletého na strednú školu od 1.9.2022, kedy zároveň ubehnú takmer 3 roky od doby posledného zvýšenie výživného, čo dokopy spĺňa podmienky podstatnej zmeny pomerov na strane maloletého K.. Súd zamietol návrh matky na určenie výživného od X.X.XXXX, resp. od podania návrhu do XX.X.XXXX, keďže v danom čase ešte maloletý študoval na základnej škole ako počas konania a zároveň ešte neubehlo obdobie, ktoré by samo o sebe odôvodňovalo zvýšenie výživného na neho, čo je približne doba 3 rokov bez iných okolností a skutočností.

4. Súd zaviazal otca na platenie dlžného výživného, ktoré umožnil otcovi zaplatiť do 31.1.2023.

5. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3, § 63 ods. 2 Zákona o rodine.

6. O trovách konania rozhodol podľa ust. .

III. Obsah odvolaní a vyjadrení k odvolaniu

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka a to proti výroku, ktorým súd zamietol jej návrh za obdobie od 1.5.2022 do 31. 08.2022 vo výške 150,- Eur mesačne. Navrhuje odvolaciemu súdu zmeniť napadnutý rozsudok a zaviazať otca zaplatiť výživné od 1.5.2022 vo výške 150,- Eur mesačne a dlžné výživné od mája 2022 zaplatiť na dve splátky. Poukazuje na to, že súd nerozhodol správne, pretože výdavky aj v máji 2022 na výživu boli vyššie ako v roku 2019. Návrh kolíznej opatrovníčky bol na zvýšenie od 1. 05. 2022. Otec ak má na alkohol má aj na výživné. Jeho výhovorky, že si nevie nájsť prácu sú klamstvom.

8. Odvolanie podal aj otec proti výrokom o zvýšení výživného a dlžného výživného. V odvolaní uviedol, že nevie sa zamestnať, hľadá si prácu, nie je schopný platiť sumu 150, - Eur mesačne a žiada o opätovné prehodnotenie výživného a stanovenie prípadne minimálne výživného pre syna.

9. K odvolaniu otca podala písomne vyjadrenie matka, ktorá uviedla, že nesúhlasí s odvolaním otca. Je síce nezamestnaný, ale výpoveď z práce dal sám, zamestnávateľ ho neprepustil. Je pravidelne pod vplyvom alkoholu, vždy ma výhovorku, keď sa ho syn pýta, či pôjde do práce. Trvá na zvýšení výživného od mája 2022.

10. Otec k odvolaniu matky uviedol, že nedovoľujú mu určité zdravotné problémy sa zamestnať, preto požiadal o dávku v hmotnej núdzi, žije s mamou v byte a syna podporuje.

11. Kolízny opatrovník uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach v priebehu súdneho konania, či na neformálnom stretnutí a to v celom rozsahu.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné a v dôsledku toho boli splnené podmienky pre zmenu napadnutého rozsudku podľa . Odvolanie otca vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné .

13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým návrhu matky na zvýšenie výživného čiastočne vyhovel ako aj v časti jej návrh zamietol. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolací súd uvádza, že za situácie takto zisteného skutočného stavu veci možno konštatovať, že maloletý K. je stále osobou oprávnenou z výživného a je odkázaný na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Vyživovacia povinnosť rodiča k neplnoletému dieťaťu je daná ex lege a obvyklým spôsobom plnenia je stav, kedy dieťa žije v spoločnej domácnosti rodičov a výživné je plnené v naturálnej forme. Súd k stanoveniu konkrétnej výšky výživného pristupuje len v prípadoch potencionálneho ohrozenia oprávneného dieťaťa - ak nežijú rodičia spolu, došlo k rozpadu ich rodiny, prípadne k rozvodu manželstva a prípadne pokiaľ niektorý z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Zmyslom je teda zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky s tými aké by malo keby rodičia žili spolu a riadne sa o dieťa starali (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. zo dňa 16.12.2015). Pre prípad, že výživné musí byť stanovené súdom, zákonodarca v Zákone o rodine stanovil kritéria, ktoré sú rozhodné pre ich výšku. Zákonodarca nestanoví striktný spôsob výživného, a preto musia súdy v jednotlivých prípadoch uvážiť všetky zákonom uvedené kritéria a výživné určiť vo výške zodpovedajúcej týmto kritériám, ako aj zmyslu a účelu výživného.

14. Zvýšené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého K. predmetom prieskumu sa stala výška primeraného výživného, vzhľadom na odvolanie otca, ktorá by zodpovedala jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom a s prihliadnutím na možnosti a schopnosti ďalšieho povinného rodiča matky a jej ďalšie vyživovacie povinnosti a oprávnené výdaje a ako aj s prihliadnutím na ďalšie zákonne kritéria, medzi ktoré patrí aj miera osobnej starostlivosti matky a otca o maloletého syna.

15. Podľa , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

16. Podľa veta prvá , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

17. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. i ust. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej).CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. , ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

18. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa a pod.

19. Zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplývajú nasledujúce závery. Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti . Naposledy bolo stanovené výživné pre maloletého zo strany otca súdom vo výške 100 eur mesačne. Takmer výlučnú osobnú starostlivosť zabezpečuje matka tak v čase pôvodného rozhodovania ako aj čase súčasného rozhodnutia. V čase pôvodného rozhodovania bola matka zamestnaná v spoločnosti W. J.. Jej príjem bol vo výške 480, - Eur, v súčasnosti je matka zamestnaná v rovnakej spoločnosti, jej príjem je vo výške 660,- Eur mesačne, zároveň je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 326,38,- Eur. Poberá prídavok na dieťaťa a opakované príspevky pri náhradnej starostlivosti. Matka má náklady, ktoré súvisia s nájmom, platením internetových poplatkov, televíznych poplatkov, mesačných nákladov na stravné, ošatenie, nákup liekov, splácanie úveru a na platenie poistného. V roku 2019 maloletý mal navýšené náklady v súvislosti s jeho športovou činnosťou, pretože realizuje sa v športe hokej, kedy matka platila v roku 2019 sumu 250,- Eur ročne. Ďalej maloletý mal náklady na alergiu, , náklady so školou, náklady na stravu, ošatenie. Maloletý od otca nedostáva žiadne darčeky pokiaľ má sviatky, narodeniny, či Vianoce. Matka žije v spoločnej domácnosti ešte s maloletým H. Y., ku ktorému ma vyživovaciu povinnosť a H. G., ktorý je bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti. Otec býva v jednoizbovom byte spolu so svojou matkou, prispieva na nájom, stravu, občas si kúpi nejaké oblečenie. S maloletým sa stretáva sporadicky. Na strane otca bolo zistené, že v rokoch 2020 až 2021 pracoval vo Y., zarábal mesačne 1.200,- Eur v čistom. Z lustrácie v sociálnej poisťovni bolo zistené, že otec pracoval v období od 28.4.2022 do 30.6.20202 v spoločnosti W.-R., R. s vymeriavacím základom 672-689 ,- Eur. Od v spoločnosti R. H., R. so sídlom L. s vymeriavacím základom 334,80 Eur a od 1.6.2023 je zamestnaný v spoločnosti U. - R., s.r.o., F..

20. Odvolacie námietky otca sa dotýkajú jeho schopnosti a možnosti s tým, že otec tvrdí, že je nezamestnaným ,poberá dávku v nezamestnanosti s tým, že nie je schopný platiť sumu 150, - Eur. . Vychádzajúc zo zistení skutočného stavu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri stanovení sumy 150,- Eur mesačne vychádzal zo schopností a možností otca ako povinného rodiča, kedy konštatoval, že má možnosť si nájsť prácu, je schopný pracovať a dokonca podľa tvrdení matky si aj privyrába, a preto bol súd toho názoru, že otec si dokáže objektívne plniť vyživovaciu povinnosť. Správne poukázal súd aj na skutočnosť, že maloletý zabezpečuje si výživu aj brigádami na rozdiel od otca, ktorý poukazuje na to, že si prácu nevie nájsť. Obaja rodičia prezentovali v priebehu konania, že sú ochotní a schopní sa dohodnúť na sume 150,- Eur mesačne. Otec tvrdí, že je nezamestnaný a nestačí mu príjem na platenie výživného. Na preukázanie svojich tvrdení o tom, že prácu si hľadá a skutočne ju nemohol nájsť, neboli otcom predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že prácu si reálne hľadá u konkrétnych zamestnávateľov a nebol úspešným. Navyše vychádzajúc z už vyššie citovaného dôkazu, a to lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že otec je zamestnaný, má pravidelný mesačný príjem, z ktorého súdom stanovenú sumu 150, - Eur je schopný plniť. Miera osobnej starostlivosti otca je minimálna a je povinný platiť výživné pre potreby syna v inom rozsahu než povinná matka.

21. Otcom náklady na výživu syna tvrdené matkou nie sú otcom namietané. Pokiaľ ide o potreby maloletého je potrebné brať na zreteľ to, že oproti času pôvodného rozhodovania nastala zmena nielen v tom, že maloletý navštevuje od 1. 9. 2022 strednú školu s čím sú podstatne navýšené náklady na jeho výživu ale aj to, že maloletý trpí zdravotnými komplikáciami, s ktorými sú spojené zvýšené výdavky. Tieto matka deklarovala súdu. Čo však aj odvolací súd vzal do úvahy, bol spoločenský vývin maloletého, ktorý z neho učinil dospievajúceho mladého chlapca , zaradeného do školského kolektívu, športové, kultúrneho a pod.. Treba pripustiť určitý nárast výdavkov na hygienické potreby, oblečenie, obuv. Na druhej strane to nie sú celkovo nové výdavky, pretože v porovnateľnej, síce nižšej miere existovali už v čase pôvodnej úpravy.

22. Pomerne výrazným kritériom pre priznanie výživného navýšeného zo strany otca je aj okolnosť, že aj napriek veku maloletého je mu poskytovaná zo strany matky výrazná miera osobnej starostlivosti. Maloletý žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá uhrádza všetky plnenia, súvisiace s chodom domácnosti. Je možné určité plnenia tejto materiálnej ale aj nemateriálnej povahy pričítať matke na

plnenie vyživovacej povinnosti a premietnuť ich do pomeru v akom by sa mali rodičia podieľať na úhrade výdavkov syna s prihliadnutím na výšku ich príjmu a s prihliadnutím na ďalšie vyživovacie povinnosti matky. Z nákladov, ktoré platí matka za bývanie je preto len spravodlivé, že na maloletého K. pripadá pomerná suma. Pre zovšeobecnenie môžeme kompenzovať starostlivosť matky percentuálnym podielom 80% na komplexných výdavkov. Súdom stanovené výživné tak je možné považovať nateraz za správne korešpondujúce zákonným kritériam. Odvolanie otca vzhľadom na vyššie opísané dôvody nepovažuje odvolací súd za dôvodné a zvýšenie výživného je zákonne. .

23. Odvolací súd po prieskume napadnutého rozhodnutia a obsahu odvolania matky prijal záver, že je dôvodné vyhovieť návrhu matky a považovať za dôvodné navýšenie výživného v zmysle jej návrhu. Súhlasí odvolací súd s názorom súdu prvej inštancie, že podstatná zmena nastáva na strane oprávneného s jeho nástupom na strednú školu , ktorú nespochybňuje ani otec. Porovnávajúc však pomery v čase pôvodného rozhodovania a súčasného je potrebné vychádzať z toho, že v období od mája 2022 existovali preukázateľne navýšené výdaje na výživu maloletého natoľko, že tomu zodpovedá potreba jeho navýšenia na sumu 150 Eur.

24. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutia súdu. Zmena rozsudku je prípustná a zmena výživného od času kedy došlo k zmene pomerov.V každom rozhodovaní o zmene pomerov je však povinný súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov. Valorizačná klauzula je viazaná na potrebu súdneho konania. Inak sa vo výške výživného neprejaví. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd má za to, že na strane osoby oprávnenej z platenia výživného nastal objektívny nárast životných nákladov, na ktorý je potrebné pri zmene pomerov prihliadať v zmysle ustanovenia . Tzv. valorizačná klauzula obsiahnutú v ustanovení ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie). Možno prijať záver , že počas doby od posledného rozhodnutia nastal objektívny nárast životných nákladov. Tento možno zdôvodniť mierou inflácie, nárastom životného zákonného minima či minimálnej mzdy. Za pozornosť stojí, že pri súčasnej spoločenskej situácii charakterizovanej vysokou mierou inflácie a podstatným nárastom cien tovarov a služieb dennej potreby a spotreby je suma 150- eur relatívne nízkou. Ide o sumu 5,- eur denne. Podľa potvrdení Štatistického úradu Slovenskej republiky v roku 2021 dosiahla miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien hodnotu 3,2% a v roku 2022 12,8% oproti predchádzajúcim rokom. V poslednom období dvoch rokov tak celková miera inflácie predstavuje 16%, pritom pri potravinách či pohonných hmotách je nárast cien omnoho vyšší.

25. Vzhľadom na daný nárast životných nákladov oproti roku 2019 považuje za dôvodné odvolací súd vyhovieť návrhu matky a zvýšiť výživné pre maloletého K. od 1. 05. 2022 do budúcna vo výške 150 Eur mesačne. Zákonná podmienka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného vyplýva okrem iného zo snahy o zamedzenie špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t. j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu(uznesenie Ústavného súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. ).

26. Návrh bol podaný matkou dňa 05. 05. 2022 , výživné je priznané spätne od 01. 05. 2022 ide o zanedbateľný čas teda 4 dni spätne, nejde o výrazný časový posun a je možné za spravodlivé a v záujme maloletého dieťaťa priznať zvýšené výživné od 01.05. 2022 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 1.5.2022 do 31.08.2022 predstavuje sumu 200,- Eur, ktoré je otec povinný zaplatiť najneskôr v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

27. Za daného stavu odvolací súd postupom podľa potvrdil napadnutý rozsudok vo výrok I. III. ako vecne správny a zmenil napadnutý rozsudok vo výroku II. postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. spôsobom vyplývajúcim z výrokovej časti tohto rozsudku.

28. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia .

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).