Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K2-12Cpr-2-2022.pdf
PDF · 82.42 KB
Case nature
Area
Subarea
K2-12Cpr/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Petrou Hrebíčkovou v spore žalobcu: Alza. cz a.s., so sídlom Jankovcova 53, Praha, Česká republika, zastúpený advokátskou kanceláriou slc partners s.r.o., IČO: 47 246 634, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 16, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., o zaplatenie 1.318,67 eur s prísl.,
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.6.2022 proti žalovanému domáhal zaplatenia 1.318,67 eur titulom náhrady škody spôsobenej v pracovnom pomere.
2. Žalobu v podstatnom zdôvodnil tým, že dňa 18.2.20015 uzavrel žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec pracovnú zmluvu na pozícii Obchodný/reklamačný technik. V rámci pracovného pomeru spôsobil žalovaný žalobcovi škodu, ktorú písomne uznal dňa 27.4.2016 a zaviazal sa ju uhradiť najneskôr do 6.5.2016. Žalovaný však do dnešného dňa neuhradil ním uznanú pohľadávku žalobcu.
3. Žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu do vlastných rúk na adresu jeho pobytu evidovaného v Registri obyvateľov, ani lustráciou zistiť iný jeho skutočný pobyt, preto súd doručoval žalobu žalovanému podľa § 116 ods. 2 CSP na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu, pričom k doručeniu žaloby týmto postupom došlo dňom 22.12.2022. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v konaní zostal pasívny.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa nezúčastnili sporové strany. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neprítomnosť na pojednávaní, nepožiadal o jeho odročenie z dôležitého dôvodu. Žalovaný, ktorý bol predvolaný cestou Mestského úradu v Rožňave, pričom si predvolanie neprevzal v odbernej lehote, svoju neprítomnosť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd tak pojednával v neprítomnosti sporových strán a právneho zástupcu žalobcu v súlade s § 180 CSP.
5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, predbežne právne posúdil nárok žalobcu, pričom dospel k záveru, že písomné uznanie dlhu zo dňa 27.4.2016 je neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko neobsahuje uvedenie dôvodu uznania dlhu žalovaným. Súd zároveň písomne dňa 24.3.2023 vyzval žalobcu, aby doplnil skutkové tvrdenia v žalobe v súlade s § 150 ods. 1, 2 CSP a vytýčil nový termín pojednávania. Predmetnú výzvu prevzal právny zástupca žalobcu dňa 27.3.2023, pričom na ňu nereagoval.
6. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 18.2.2015 mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom vznikol v tento deň pracovný pomer. Žalovaný pracoval na pracovnej pozícii Obchodník/ reklamačný technik s miestom výkonu práce Praha.
7. Z uznania záväzku (uznání dluhu) zo dňa 27.4.2016 vyplynulo, že v tejto listine písomne prehlásil, že svoj dlh uznáva čo do výšky a dôvodu a zaviazal sa uhradiť dlh vo výške 32.041 Kč (1.318,67 eur) najneskôr k dátumu 6.5.2016. Predmetnú listinu podpísal žalovaný.
8. Súd predmetný spor právne posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:
9. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
12. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
13. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznaním dlhu však nevzniká nový záväzok. Na základe neho však dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1). V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak, by to však musel preukázať. Uznať možno aj premlčaný dlh. Uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný. Ak došlo k platnému uznaniu premlčaného dlhu, dlžník sa už nebude môcť brániť námietkou premlčania, môže iba dokazovať, že dlh nevznikol, prípadne že v čase, keď ho uznal, dlh neexistoval.
14. Preskúmaním listiny označenej „uznání závazku- uznání dluhu zo dňa 27.4.2016 súd dospel k záveru, že uvedený právny úkon neobsahuje dôvod (kauzu) vzniku pohľadávky žalobcu, teda náležitosť vyžadovanú samotným Občianskym zákonník, preto je tento právny úkon neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
15. Vo všeobecnosti sa posúdenie otázok, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, odvíja od hmotného práva. Platí pritom, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany (ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 569.).
16. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže.
17. Bolo teda na žalobcovi, aby v pravdivo a úplne uviedol podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. V danom prípade žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný mu ako zamestnanec spôsobil škodu v rámci pracovného pomeru. Zákonník práce rozdeľuje zákonné ustanovenia ohľadom
problematiky zodpovednosti zamestnanca za škodu tak, že upravuje: a) všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu (§ 179 ods. 1 ZP), b) zodpovednosť zamestnanca za škodu spôsobenú porušením oznamovacej povinnosti (§ 178 ods. 2 prvá veta ZP), c) zodpovednosť zamestnanca za škodu spôsobenú porušením zakročovacej povinnosti (§ 178 ods. 2 druhá veta ZP), d) zodpovednosť zamestnanca za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom (§ 179 ods. 2 ZP), e) zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktorý je zamestnanec povinný vyúčtovať (§ 182 - § 184 ZP), f) zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov (§ 185 ZP). Osobitné druhy zodpovednosti zamestnanca za škodu sú špeciálnou právnou úpravou vo vzťahu k úprave všeobecnej zodpovednosti, preto majú prednosť.
18. Zo žaloby však nevyplýva, o akú škodu sa jedná, či ide o všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu, v prípade ktorej ťaží žalobcu ako zamestnávateľa jednak bremeno tvrdenie, ako aj dôkazné bremeno preukázať všetky predpoklady na vznik nároku zo zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to: a)protiprávne konanie zamestnanca spočívajúce v porušení povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, b)vznik škody, c)príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, d)zavinenie zamestnanca, alebo ide o osobitný typ zodpovednosti zamestnanca za škodu.
19. Žalobca však v konaní ani len netvrdil (a nevyplýva to ani zo žaloby), porušením akých pracovných úloh (resp. v bezprostrednej súvislosti s ich plnením) žalovaný spôsobil škodu, ďalej že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s plnením pracovných úloh, rovnako netvrdil, že žalovaný zavinil škodu.
20. Z tohto dôvodu súd preto nemohol ani aplikovať ust. § 151 ods. 1 2 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (odsek 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (odsek 2). Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP – procesné povinnosti a procesné bremená). V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 246/2019-14 zo dňa 11. júna 2019.
21. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok nebol riadne tvrdený ani preukázaný, preto súdu neostávalo iné, než žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. O nároku na náhradu trov konania súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, by patril nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( 358 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.