Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-226-2013.pdf
PDF · 79.29 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/226/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávnenej: B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX C. C., zast. JUDr. Igorom Štefánikom, advokátom, Tulská 19, Banská Bystrica, proti povinnému: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., Jiráskova 12, 984 01 Lučenec, IČO: 36 039 039, zast. JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom, Dr. Herza 12, 984 01 Lučenec, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 66,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom, Exekútorský úrad so sídlom Kollárova 2, Liptovský Mikuláš pod sp. zn. EX 223/2010, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er 450/2010-96 zo dňa 12. decembra 2012 jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er 450/2010-96 zo dňa 12. decembra 2012 mení tak, že:
Povinný je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 97,43 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 2Er 450/2010-96 zo dňa 12. decembra 2012 zaviazal oprávnenú nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 97,43 Eur a nahradiť povinnému trovy konania vo výške 37,44 Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesením č.k. 2Er/450/2010-40 zo dňa 13. augusta 2010 vyhovel námietkam povinného proti exekúcii z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu zaniklo právo ním priznané, a to splnením. Exekučný súd mal za preukázané, že povinný uhradil vymáhanú pohľadávku už dňa 26. januára 2010, t.j. pred začatím exekučného konania, ktoré začalo dňa 18. marca 2010. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. septembra 2010. Exekučný súd ďalej uviedol, že mal v konaní za preukázané, že povinný uhradil vymáhanú pohľadávku ešte pred začatím exekučného konania, avšak povinná neposkytla potrebnú súčinnosť a finančnú čiastku si v stanovenej lehote neprevzala. Exekučný súd vzal do úvahy skutočnosť, že povinný pri vypisovaní poštového poukazu pochybil, keď poukaz nesprávne označil ako „dobierka“, a tiež následné pochybenie zamestnankyne pošty, ktorá si nevšimla nesprávny kód produktu, avšak napriek tomu mal z vyjadrenia Slovenskej pošty, a.s. za preukázané, že oprávnenej bol poštový poukaz dňa 28. januára 2010 doručený do domovej poštovej schránky. To znamená, že oprávnenej bolo Slovenskou poštou, a.s. oznámené, že má na pošte poštový poukaz na čiastku 66,- Eur od povinného, avšak oprávnená si túto finančnú čiastku na pošte v stanovenej lehote nevyzdvihla. Podľa exekučného súdu preto návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 18. marca 2010, bol podaný nedôvodne. Vzhľadom na nedôvodnosť návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie mal exekučný súd za to, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávnenej, a preto v súlade s § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) uložil oprávnenej povinnosť uhradiť exekútorovi trovy exekúcie vo výške 97,43 Eur a povinnému trovy konania vo výške 37,44 Eur.
Proti uvedenému rozhodnutiu exekučného súdu podala v zákonnom stanovenej lehote odvolanie oprávnená. V odvolaní uviedla, že oprávnená si 66,- Eur nemohla vyzdvihnúť, pretože žiadne vyrozumenie od Pošty 4, Banská Bystrica o uložení 66,- Eur na tejto pošte jej doručené nebolo. Právny zástupca oprávnenej v mesiaci marec 2010 2x opakovane preveroval úhradu 66,- Eur zo strany povinného na pošte 4, Banská Bystrica u jej vedúcej pani M. R. s negatívnym výsledkom. Raz to bolo aj za prítomnosti manžela oprávnenej. Nie je preto správny záver o neposkytnutí potrebnej súčinnosti oprávnenej. Oprávnená ďalej poukázala na vyjadrenie Slovenskej pošty k finančnému plneniu zo strany povinného. Z informácie Slovenskej pošty a.s. je zrejmé, že rukou vypísaný poukaz obsahoval nesprávny kód služby (tzv. DOB, dobierka), teda chybou zamestnanca odosielateľa a následne pracovníčky pošty Lučenec 1 došlo k tomu, že povinný spravil chybu pri finančnom plnení. Oprávnená ďalej uviedla, že povinný s oprávnenou ani s jej právnym zástupcom vôbec nekomunikoval a žiadne avízo o platbe nezaslal, a to aj napriek telefonickým urgenciám právneho zástupcu oprávnenej. Taktiež chybne vyplnený poukaz na úhradu 66,- Eur bol daný až po lehote na zaplatenie stanovenej Okresným súdom Banská Bystrica. Podľa oprávnenej prvostupňový súd nepostupoval podľa právne záväzného stanoviska odvolacieho súdu v uznesení č.k. 2CoE/463/2011-89 zo dňa 30. apríla 2012, v ktorom Krajský súd nariadil znovu preskúmanie a vyhodnotenie skutočností relevantných pre rozhodnutie o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi a oprávnenou predloženú informáciu Slovenskej pošty a.s. Banská Bystrica z 24. júla 2012 nesprávne vyhodnotil. Preto došlo k porušeniu ustanovení § 205 ods. 2 písm. c), d), e) O.s.p. zo strany prvostupňového súdu. Oprávnená preto žiadala napadnuté rozhodnutie exekučného súdu zrušiť.
Povinný k odvolaniu oprávnenej uviedol, že napadnuté uznesenie exekučného súdu považuje za vecne správne. Uviedol, že zo správy Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 28. júla 2010 je evidentne zrejmé, že povinný si splnil svoju povinnosť uloženú mu uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er 1023/2008-32 zo dňa 21. decembra 2009 ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávnenej. Podľa povinného skutočnosť, kto zavinil nevyplatenie poštového poukazu jednoznačne vyplýva z písomnej správy Slovenskej pošty a.s. zo dňa 28. júla 2010 a tento dôkaz nie je možné spochybniť len tvrdením o ústnom informovaní sa na príslušnej pošte. Uviedol tiež, že oprávnená tiež písomne neurgovala o zaplatenie povinného pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie exekučného súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie exekučného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že dňa 18. marca 2010 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi doručený návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor podaním doručeným exekučnému súdu dňa 24. marca 2010 požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5601 054444 zo dňa 29. marca 2010. Následne exekučný súd na základe námietok povinného proti exekúcii uznesením č.k. 2Er/450/2010-40 zo dňa 13. augusta 2010 vyhovel námietkam povinného vzneseným proti exekúcii. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. septembra 2010. Exekučný súd preto následne uznesením č.k. 2Er 450/2010-64 zo dňa 13. apríla 2011 v zmysle § 50 ods. 5 prvej vety Exekučného poriadku exekúciu zastavil a zaviazal povinného na uhradenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Na základe odvolania povinného proti uvedenému uzneseniu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 2CoE/463/2011-89 zo dňa 30. apríla 2012 zrušil uvedené uznesenie exekučného súdu v druhej výrokovej vete, v ktorej rozhodol o náhrade trov exekúcie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Exekučný súd následne napadnutým uznesením č.k. 2Er 450/2010-96 zo dňa 12. decembra 2012 zaviazal oprávnenú nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 97,43 Eur a nahradiť povinnému trovy konania vo výške 37,44 Eur.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov uvedených v odvolaní.
Odvolací súd po preskúmaní spisu exekučného súdu, a to najmä listov Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 01. augusta 2011 a 24. júla 2012, zistil, že povinný podal dňa 26. januára 2010 na pošte Lučenec 1
poštový poukaz na adresu oprávnenej. Poštový poukaz bol na sumu 66,- Eur, pričom na poukaze bol uvedený kód služby 90, čo znamená „Dobierka“. Zamestnankyňa pošty si podľa vyjadrenia Slovenskej pošty, a.s. nesprávne uvedený kód produktu nevšimla a tento poukaz prijala. Dňa 27. januára 2010 bol uvedený poštový poukaz spracovaný a odoslaný na výplatu na poštu Banská Bystrica 4, kam bol doručený dňa 28. januára 2010. V tento deň bol následne vhodený do domovej schránky adresátky - oprávnenej ako obyčajná listová zásielka, na základe ktorej si oprávnená mala sumu 66,- Eur vyzdvihnúť na pošte. Oprávnená si túto sumu počas doby platnosti poštového poukazu na pošte nevyzdvihla, a preto, nakoľko sumu dobierkového poštového poukazu nie je možné zaslať späť na výplatu pre odosielateľa, po uplynutí doby platnosti poštového poukazu, t.j. po 2 mesiacoch, bol poštový poukaz zaslaný späť do Strediska spracovania prevádzkových dokladov, Bratislava kódom nevyplatenia., kde bol evidovaný ako uložený. Následne na základe reklamácie povinného zo dňa 27. mája 2010 bol za uložený poštový poukaz vyhotovený pre povinnú nový poštový poukaz s kódom produktu 45 a dňa 01. júna 2010 bol odoslaný na výplatu v hotovosti na poštu Banská Bystrica 4, kde bol dňa 02. júna 2010 vyplatený osobne adresátke. Z uvedeného vyplýva, že povinný síce plnil svoju povinnosť a poslal oprávnenej dlžnú sumu 66,- Eur prostredníctvom poštového poukazu, avšak sám povinný urobil pri vypisovaní predmetného poštového poukazu chybu, keď v ňom uviedol nesprávny kód služby (kód 90 pre dobierku). Následne bol aj poštou tento poštový poukaz spracovaný ako poukaz pre dobierku a takto doručený oprávnenej. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že oprávnená prostredníctvom svojho právneho zástupcu zisťovala priamo na pošte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, či jej povinný zaslal dlžnú sumu, avšak dostala negatívnu odpoveď, a preto podala návrh na vykonanie exekúcie. Pokiaľ oprávnená aj dostala poštový poukaz od povinného v januári 2010, nemohla vedieť, že ide o vyplatenie dlžnej sumy od povinného, keďže išlo o poštový poukaz s označením pre dobierku. Pošta na základe reklamácie povinného vyhotovila následne nový poštový poukaz s kódom produktu 45 a dňa 01. júna 2010 bol tento odoslaný na výplatu v hotovosti na poštu Banská Bystrica 4, kde bol následne dňa 02. júna 2010 vyplatený oprávnenej. Na základe uvedených skutočností mal súd za preukázané, že povinný síce odoslal dlžnú sumu oprávnenej v januári 2010 pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie v marci 2010, avšak prostredníctvom chybne vyplneného poštového poukazu, čo spôsobilo, že oprávnená o plnení povinného nemala vedomosť, a preto podala návrh na vykonanie exekúcie, t.j. návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne. Oprávnená si dlžnú čiastku od povinného vyzdvihla na pošte ihneď po doručení správne vyplneného poštového poukazu. Preto je dôvodné, aby trovy exekúcie znášal povinný. Súd preto zmenil napadnuté uznesenie exekučného súdu tak, že na náhradu trov exekúcie zaviazal povinného.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Súdny exekútor si v podaní zo dňa 02. septembra 2010 vyčíslil trovy exekúcie vo výške 101,- Eur, ktoré pozostávali z odmeny podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „Vyhláška“) vo výške 33,19 Eur, náhrady hotových výdavkov podľa § 22 Vyhlášky vo výške 60,88 Eur (materiálové náklady - 3,28 Eur, poštovné - 41,10 Eur, kolkové známky - 16,50 Eur) a 19% DPH z odmeny exekútora a materiálových nákladov. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu materiálových nákladov (kancelársky papier a obálky) vo výške 3,28 Eur spolu s prislúchajúcou DPH, keďže súdny exekútor nepreukázal ich jednoznačnú existenciu a skutočnú výšku. Súd preto krátil súdnym exekútorom vyčíslené trovy exekúcie tak, že mu priznal odmenu podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky vo výške 33,19 Eur, hotové výdavky vo výške 57,60 Eur (poštovné - 41,10 Eur, kolkové známky - 16,50 Eur) a 20% DPH z odmeny exekútora vo výške 6,64 Eur, t.j. trovy exekúcie spolu vo výške 97,43 Eur.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.