Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Er-939-2013.pdf
PDF · 97.16 KB
No categories available
2Er/939/2013
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, právne zast. Mgr. Robert Antal, advokát so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 04 Banská Bystrica, proti povinnému: Q. A., N.. XX. XX. XXXX, A. V. A. XXXX/X, XXX XX A. A., Š. Y. B., na vymoženie pohľadávky vo výške 144,66 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 1210/2013, o návrhu oprávneného na čiastočné zastavenie exekúcie a o námietkach povinného proti exekúcii, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje v časti istiny vymáhanej pohľadávky vo výške 42,48 eura.
Súd námietkam povinného proti exekúcii týkajúcim sa časti istiny vo výške 16,60 eura vyhovuje.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 144,66 eura s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov Mesta Banská Bystrica č. OEM DP 55012/9323/2013/Br zo dňa 08. 03. 2013.
Poverením č. 5601 * 092584 zo dňa 11. 04. 2013 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Jozefa Deáka, Exekútorský úrad Banská Bystrica, Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 1210/2013.
Súdny exekútor postúpil tunajšiemu súdu na rozhodnutie podanie povinného označené ako "Sťažnosť na vydanie exekučného vykonanie Okresným súdom B. Bystrica pod č. 5601 * 092584 zo dňa 11. 4. 2013" zo dňa 23. 05. 2013 s prílohami. K podaniu súdny exekútor pripojil aj fotokópiu upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 06. 05. 2013 a dokladu preukazujúceho doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému dňa 13. 05. 2013.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 41 ods. 2 OSP každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
Súd posudzuje úkony účastníkov, ich zástupcov či iných osôb zúčastnených na konaní dôsledne podľa ich obsahu, a nie podľa toho, ako ich pomenovali. Súd po preskúmaní obsahu podania povinného označeného ako "Sťažnosť na vydanie exekučného vykonanie Okresným súdom B. Bystrica pod č. 5601 * 092584 zo dňa 11. 4. 2013" zo dňa 23. 05. 2013 dospel k záveru, že uvedené podanie je potrebné posudzovať ako námietky povinného vznesené proti exekúcii, nakoľko povinný v podaní uvádza skutočnosti, ktorými namieta neoprávnenosť vedenia exekúcie a to v časti vymáhaného nároku.
Dňa 26. 08. 2013 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie oprávneného k námietkam povinnej, ktorým zároveň oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie v uhradenej časti vymáhaného nároku vo výške 42,28 eura, ktorá predstavuje daň za psa za rok 2005 a 2006 spolu vo výške 33,18 eura a sankčný úrok za rok 2005 vo výške 9,10 eura. Oprávnený trvá na návrhu na vykonanie exekúcie v zostávajúcej časti vymáhanej pohľadávky spolu vo výške 102,38 eura (predstavujúcej daň za psa za rok 2007 vo výške 33,19 eura, za rok 2008 vo výške 33,19 eura, za rok 2009 vo výške 33,19 eura a za rok 2010 vo výške 2,81 eura), ako aj v časti trov exekúcie, t.j. trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní vo výške 38,66 eura.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení súd na základe návrhu oprávneného exekúciu zastavil v časti istiny vymáhanej pohľadávky vo výške 42,28 eura, nakoľko podanie návrhu na zastavenie exekúcie oprávneným je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie a súd v takom prípade už existenciu iných dôvodov na zastavenie exekúcie neskúma.
Povinný vo svojich námietkach proti exekúcii uviedol, že uhradil daň za psa za rok 2005, 2006 a čiastočne za rok 2007. Povinný uviedol, že dňa 31. 05. 2006 zaplatil oprávnenému priamo do pokladne 33,19 eura (1.000,00 Sk) ako daň za psa za roky 2005 a 2006. Povinný ďalej uviedol, že dňa 31. 05. 2007 uhradil daň za psa za rok 2007 vo výške 16,60 eura (500,00 Sk) poštovým poukazom č. 1086. Povinný kontaktoval správcu dane - Mesto Banská Bystrica, pričom mu bolo oznámené, že úhrada dane za psa za rok 2007 vo výške 16,60 eura (500,00 Sk) sa v evidencii správcu dane nenachádza. Povinný k svojmu podaniu pripojil fotokópiu rozhodnutia Mesta Banská Bystrica č. OEM DP 168455/20822/097531/11/Ru zo dňa 29. 06. 2011 o zriadení záložného práva, fotokópiu príjmového pokladničného dokladu Mesta Banská Bystrica zo dňa 31. 05. 2006, fotokópiu poštového peňažného poukazu zo dňa 31. 05. 2007, fotokópiu rozhodnutia Mesta Banská Bystrica č. 0097531 zo dňa 14. 03. 2006.
Podaním zo dňa 23. 08. 2013 sa k námietkam povinného vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že úhradu dane za psa za rok 2007 vo výške 16,60 eura (500,00 Sk) od povinného neeviduje. Povinný v poštovom poukaze č. 1086 uviedol nesprávny variabilný symbol 1590097531, pričom správny variabilný symbol je 1550097531. Správny variabilný symbol je uvedený v Rozhodnutí o pridelení evidenčného čísla a čísla účtu, na ktoré sa uhrádza daňová povinnosť za psa.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd námietkam vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností. Dôvody zastavenia exekúcie sú vymedzené v ustanoveniach § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.
Súd konštatuje, že povinný podal námietky proti exekúcii v zákonnej lehote.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
Je potrebné uviesť, že aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku (zastavenie exekúcie z dôvodu zániku práva po vydaní exekučného titulu) prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie alebo na upustenie od vykonania exekúcie (z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 199/2009 zo dňa 13. 10. 2009).
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov /v znení účinnom do 31. 08. 2007/ (ďalej len "zákon o správe daní") daň sa platí príslušnému správcovi dane v slovenskej mene. Pri každej platbe na daň musí byť uvedená príslušná daň, na ktorej úhradu je platba určená. Správca dane prijme platbu na úhradu príslušnej dane, a ak platba nie je označená, použije ju v poradí podľa odseku 5; v takom prípade správca dane daňovému subjektu oznámi, na aký účel podľa odseku 5 prijatú platbu použil.
Podľa § 58 ods. 3 zákona o správe daní prijatú platbu na daň správca dane eviduje, pričom deň zaevidovania platby je zhodný s dňom jej zaúčtovania.
Podľa § 58 ods. 4 zákona o správe daní daň možno platiť
a) bezhotovostným prevodom z účtu vedeného v banke na príslušný účet správcu dane,
b) v hotovosti,
1. poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane,
2. zamestnancovi správcu dane pri výkone daňovej exekúcie, ak ide o platby, ktoré majú byť daňovou exekúciou vymožené, ak nie je v daňovom exekučnom príkaze určené inak,
3. zamestnancovi správcu dane v blokovom konaní,
4. pri platbách do 10 000 Sk správcovi dane, ktorým je obec; na prijatú platbu je zamestnanec správcu dane, ktorým je obec, povinný vydať potvrdenie.
Podľa § 58 ods. 5 zákona o správe daní prijatá platba na daň sa použije na úhradu v tomto poradí:
a) peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky,
b) bežné platby daní vrátane preddavkov na daň,
c) vyrubený rozdiel dane,
d) najstaršie daňové nedoplatky,
e) úrok,
f) pokuta,
g) sankčný úrok.
Podľa § 58 ods. 6 zákona o správe daní správca dane je povinný prijať každú platbu na daň, i keď nie je vykonaná daňovým subjektom, a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, akoby ju zaplatil daňový subjekt. Vrátenie platby tomu, kto ju za daňový subjekt zaplatil, nie je prípustné.
Daň za psa upravuje zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v ust. § 22 až § 29. Podľa § 25 ods. 1 vety prvej zákona č. 582/2004 Z.z. sadzbu dane určí obec v eurách za jedného psa a kalendárny rok. Podľa § 12 ods. 1 všeobecne záväzného nariadenia Mesta Banská Bystrica č. 173/2006 s účinnosťou od 1. januára 2007 je ročná sadzba dane za jedného psa v celom meste 33,19 eura (1.000,00 Sk).
Súd považoval za nevyhnutné si najprv zodpovedať otázku, či ustanovenie § 58 ods. 6 zákona o správe daní možno vyložiť tak extenzívne, že každú platbu vykonanú daňovým subjektom, prípadne inou osobou musí správca dane prijať a bez ohľadu na ďalšie okolnosti prípadu ju považovať za platbu plnenú za daňový subjekt.
Súd považoval na základe predložených listinných dôkazov za preukázané, že rozhodnutím Mesta Banská Bystrica č. 0097531 zo dňa 14. 03. 2006 bolo povinnému ako daňovému subjektu na účely uhrádzania dane za psa pridelené evidenčné číslo - variabilný symbol XXXXXXXXXX. V predmetnom rozhodnutí je uvedené aj číslo účtu, na ktoré je daňový subjekt povinný uhrádzať daň za psa - XXXXXXXXXX/XXXX.
Z poštového peňažného poukazu pod. číslo XXXX zo dňa 31. 05. 2007 vyplýva, že povinný uhradil 16,60 eura (500,00 Sk) v prospech účtu Mesta Banská Bystrica č. XXXXXXXXXX/XXXX s variabilným symbolom XXXXXXXXXX. Súd má za preukázané, že vo variabilnom symbole uvedenom v poštovom poukaze povinný urobil zrejmú chybu v písaní, keďže sa len jedno číslo líši od správcom dane určeného variabilného symbolu (evidenčného čísla).
V súlade s ust. § 31 ods. 11 zákona o správe daní je daňový subjekt povinný uvádzať na všetkých dokladoch, ktoré bude vydávať a tiež pri styku so správcom dane pridelené evidenčné číslo. Ustanovenie § 58 ods. 6 zákona o správe daní upravuje možnosť kedy za daňový subjekt môže uhradiť jeho daňovú povinnosť aj iná osoba. Zákon neukladá povinnosť správcovi dane skúmať, z akého účtu, prípadne od koho bola platba prijatá a nie je ani len povinný skúmať, aké pohnútky viedli prípadného platiteľa odlišného od daňového subjektu, aby platbu zrealizoval. Je nepochybné, že správcom dane pridelené evidenčné číslo je identifikátorom pre správne priradenie platby, avšak evidenčné číslo vo forme variabilného symbolu nemôže byť považované za základný a určujúci znak prejavu vôle uhradiť daň za iný subjekt. Je nutné uviesť, že povinný, hoci s chybou v písaní, mal vôľu zaplatiť svoju daňovú povinnosť, i keď nie včas a v celom rozsahu.
Na podporu tvrdení poukazuje súd na záver vyslovený Najvyšším súdom ČR v rozhodnutí 4Af S 4/2003-60 zo dňa 25. 02. 2003, ktorý uviedol "základným predpokladom pre aplikáciu neprípustnosti vrátenia platby správcom dane je zistenie, či išlo o platbu dane a zistenie, že ten, kto platil, platil za dlžníka". Súd dospel k záveru, že ak by sa ust. § 58 ods. 6 zákona o správe daní malo vykladať tak, že všetky platby, ktoré boli vykonané nie daňovým subjektom, nemohli byť vrátené správcom dane za žiadnych okolností bez výnimiek, bez posúdenia okolností jednotlivého prípadu, znamenalo by to porušenie princípu spravodlivosti. Rozhodol sa preto použiť kritérium správnosti zákona a kritérium spravodlivosti. "Konflikt medzi spravodlivosťou a právnou istotou je možné riešiť len tak, že pozitívne právo, zaisťované predpismi a mocou, má prednosť aj vtedy, ak je obsahovo nespravodlivé a neúčelné, okrem prípadu, ak rozpor medzi pozitívnym zákonom a spravodlivosťou dosiahne tak neznesiteľnej miery, že zákon musí ako "nenáležité právo" spravodlivosti ustúpiť." ("Radbruch Gustáv", Spravedlnost a právní jistota, Právní rozhledy č. 16, roč. 2009, s. 582). Podľa Radbruchovej formuly sudca, ktorý by mal aplikovať zákon porušujúci spravodlivosť ako všeobecnú rovnosť musí vychádzať z tejto spravodlivosti a náplň zákona ignorovať ako bezprávne právo. Teda pokiaľ je rozpor so spravodlivosťou extrémny, potom má sudca povinnosť rozhodnúť contra legem. (z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/136/2011 zo dňa 29. 05. 2012)
Súd na základe vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že použitie ust. § 58 ods. 6 zákona o správe daní v každom prípade bez ohľadu na konkrétne okolnosti prípadu je nespravodlivým ustanovením nespravodlivého zákona. Za prirodzené a správne musí byť považované to, že oprávnený ako správca dane mohol prijatú platbu povinného plnenú bez vôle plniť za iného preúčtovať a považovať za plnenie jeho daňovej povinnosti hneď ako sa o skutočnej vôli platiteľa dozvedel. Povinný plnil v presvedčení, že plní svoj vlastný záväzok (daňovú povinnosť).
Na základe vyššie uvedeného je súd toho názoru, že v predmetnej veci nastali podmienky pre možnosť prijatia záveru o dôvodnosti námietok povinného proti vymáhanému nároku v časti istiny vo výške 16,60 eura, predstavujúcej časť dane za psa, ktorú bol povinný povinný uhradiť za rok 2007 a preto súd o námietkach povinného vznesených proti exekúcii rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku tohto uznesenia o čiastočnom zastavení exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku nie je prípustné odvolanie. Podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Proti výroku tohto uznesenia o vyhovení námietkam proti exekúcii je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.