Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-354-2012.pdf
PDF · 211.81 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/354/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a členov senátu JUDr. Ota Jurča a JUDr. Viery Bodnárovej vo veci žalobcu: H.. X. Z., K.. XX.X.XXXX, bytom V. XX, XXX XX S.H., v zastúpení. Mgr. Radoslavom Hodorom, advokátom, Hlavná 77, 040 01 Košice, proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, zast. advokátom JUDr. Jánom Tajtákom, Advokátska kancelária, Košice, Ondavská 17, o určenie platnosti poistnej zmluvy , o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k.35C/457/2009-276 zo dňa 10.04.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok .
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom určil, že poistná zmluva UDP-K 5019600141 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 8.3.1998 je platná a naďalej trvá (I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II.) a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.(III).
Žalobca sa návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.11.2009 domáhal, aby súd určil, že zrušenie poistnej zmluvy UDP-K č. 5019600141 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 8.3.1998 ku dňu 16.5.2008 na základe oznámenia žalovaného zo dňa 23.6.2008 je neplatné. Zároveň, aby určil, že poistná zmluva UDP-K č. 5019600141 uzavretá žalobcom a žalovaným dňa 8.3.1998 je platná a naďalej trvá. Domáhal sa zároveň náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako poistník a súčasne ako poistenec uzavrel 8.3.1998 so žalovaným ako poisťovateľom poistnú zmluvu UDP-K č. 5019600141, predmetom ktorej bolo dojednanie životného poistenia (poistenie pre prípad smrti a dožitia) + úrazové pripoistenie k poistnej zmluve. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné podmienky pre životné poistenie a všeobecné poistné podmienky pre úrazové poistenie. Začiatok trvania poistenia bol dohodnutý na deň 8.3.1998 a koniec poistenia na deň 8.3.2013. Doba poistenia bola stanovená na 15 rokov. Platenie poistného bolo dohodnuté pri životnom poistení ako aj úrazovom pripoistení rovnako, a to mesačne, po dobu 10 rokov, bezhotovostným prevodom z osobného účtu žalobcu. Výška poistného pri životnom poistení bola dohodnutá na sumu 777,- Sk/25,79 €, celková výška dohodnutého poistného bola stanovená na takú istú sumu. Poistná suma pre prípad dožitia žalobcu, konca poistného obdobia dohodnutá vo výške 151.947,- Sk/5.043,72 € a pre prípad smrti počas poistenia vo výške 100.000,- Sk/3.319,33 €. Žalobca si ako poistník riadne plnil a naďalej plní svoje zmluvné povinnosti, t.j. platí poistné riadne a včas. Listom zo dňa 25.4.2008 nazvanom prepočet a zvýšenie poistného však žalovaný oznámil
žalobcovi, že dohodnutá výška poistného bola žalovaným určená na základe poistno-matematického modelu, ktorý bol pre žalovaného ako produkt UDP-K v roku 1995 schválený Ministerstvom financií SR, v tom čase orgánom vykonávajúcim dozor nad poisťovníctvom s tým, že tento vo februári 2008 obdržal list od NBS SR ako právneho nástupcu MF SR v oblasti dohľadu nad finančným trhom, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť prepočítať produkt UDP-K - zvýšiť poistné žalobcu od začiatku tak, aby bolo možné mu poistno-matematicky zachovať do hodnoty poistnej sumy. Žalovaný tvrdí, že spätné zvýšenie dohodnutého poistného nezapríčinil on, ale nesprávny postup štátnych orgánov. V liste žalovaný navrhuje žalobcovi 3 alternatívy smerujúce k zvýšeniu poistného:
a/ zachovanie pôvodnej výšky poistného s tým, že rozdiel medzi pôvodným poistným a novo stanoveným poistným bude vysporiadaný metódou a postupom určeným poisťovňou, t.j. žalovaným alebo
b/ dopočítanie poistného, jeho ďalšie zvýšenie
c/ ukončenie poistenia, zaslanie odkupnej hodnoty vypočítanej žalovaným 15.5.2008 po odpočítaní dlžného poistného z odkupnej hodnoty vypočítanej poisťovňou k 15.5.2008.Žalovaný žiadny z návrhov neakceptoval a z dôvodu opatrnosti požiadal žalovaného o špecifikáciu svojich návrhov, pričom žalovaný mu odpovedal listom zo dňa 15.5.2009, kedy pri návrhu pod písmenom a/ by výška poistného a doba platenia zostali zachované s tým, že žalobca mu mal na základe metódy určenej žalovaným doplatiť rozdiel medzi pôvodne dohodnutou výškou poistného novovypočítanou výškou poistného. V prípade písmena b/ by výška ďalšieho poistného bola zvýšená na sumu 1.173,- Sk, minulé dlžné poistné by predstavovalo 37.520,- Sk. Podľa písmena c/ by došlo k zániku poistenia a odkupná hodnota bola stanovená na sumu 58.532,- Sk. Vzhľadom k zjavne nevýhodným návrhom žalovaného, ktoré by zhoršili žalobcovi dohodnuté podmienky poistenia, žalobca ani jeden z návrhov neprijal. Z tohto dôvodu žalovaný listom zo dňa 23.6.2008 nazvaným ako oznámenie o zániku poistenia oznámil žalobcovi, že dňa 16.5.2008 došlo na základe bližšie nešpecifikovaných ustanovení Občianskeho zákonníka k zrušeniu poistnej zmluvy č. 5019600141, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, s výplatou odkupnej hodnoty podľa ust. § 788 ods. 2 písm. f) OZ. Ďalej oznámil, že dňom 16.5.2008 o 00.00 hod. došlo k zániku poistenia pre životné poistenie a poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne nie sú už touto poistnou zmluvou kryté. Uvedenú skutočnosť o zániku poistenia oznámil žalovaný žalobcovi aj listom zo dňa 2.3.2009. K tomuto oznámeniu žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že je to právne bezvýznamné a že zmluva je platná, naďalej trvá a naďalej trvajú aj vzájomné práva a povinnosti účastníkov. Na jednostranné ukončenie poistnej zmluvy podľa názoru žalobcu neexistuje právny titul. Podľa článku XI. ods. 2 VPPŽP uvádzaného v oznámení o zániku poistenia je poistenie zrušené nasledujúci deň, keď poisťovňa žiadosť poistníka podľa ods. 1 citovaného článku XI. na zrušenie poistenia, obdržala. Žalobca však o zrušenie poistnej zmluvy nepožiadal, preto nie je zrejmé, z akého dôvodu uplatnil žalobca citované ustanovenie článku XI. ods. 2 PŽP. Žalobca pri uzavretí poistenia nemal žiadnu možnosť ovplyvniť spôsob výpočtu výšky poistného, alebo súlad spôsobu výpočtu výšky poistného so všeobecnými predpismi upravujúcimi podmienky poskytovania životného poistenia. Preto za túto situáciu nemôže klient niesť žiadnu zodpovednosť, ani následky, či už vo forme vzniku povinnosti na platenie vyššieho poistného, alebo vo forme zániku poistenia. Keď žalovaný v liste nazvanom prepočet a zvýšenie poistného zo dňa 25.4.2008 nutnosť zvýšenia poistného odôvodňoval NBS z februára 2008, ktorým mu malo byť uložené prepočítať produkt UDP-K a tým zvýšiť poistné, NBS vo svojom stanovisku z 30.4.2008 oznámila, že tvrdenia žalovaného sú nepravdivé a zavádzajúce. S poukazom na tieto skutočnosti je zjavné, že v danom prípade neexistuje žiadny platný právny dôvod zániku poistenia a zániku poistnej zmluvy, tak podľa OZ ani podľa všeobecných podmienok. Žalovaný sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním dňa 15.4.2010, v ktorom žiadal konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušiť a návrh postúpiť Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska a vo veci samej navrhol rozhodnúť v merite tak, že súd žalobu zamietne a nahradí žalovanému trovy konania. Žalovaný je vzhľadom na jeho predmet činnosti podmienený nielen Obchodným zákonníkom, aj ďalšími predpismi súkromného práva, resp. verejno-právnymi predpismi, ale zároveň je veľmi striktne podriadený špecifickým prepisom upravujúcim podnikanie v oblasti poisťovacej činnosti. Predovšetkým sa jedná o Zákon č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, Zákon č. 6/1992 Z.z. o Národnej banke SR a Zákon č. 747/2004 o dohľade nad finančným trhom. Naproti tomu otázku uzatvárania zmlúv, aj konkrétne poistných zmlúv upravuje Občiansky zákonník, ktorý je základným predpisom súkromného práva. Predmetom poistno-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bol poistný produkt poistnej sadzby UDP-K pre prípad smrti alebo dožitia, ktorého podstatou je kalkulácia sadzby poistného vyjadrujúca adekvátnosť, t.j. matematickú závislosť medzi poistným a poistným plnením. Sadzba poistného a jej
kalkulácia ovplyvňuje nielen predmet právneho vzťahu, ale aj jeho obsah, pretože výsledkom tejto kalkulácie je číselné vyjadrenie vzájomnej povinnosti žalobcu a žalovaného z poistenia, teda vyjadrenie poistenia má dať poistník, aby koľko a v prípade ktorej poistnej udalosti mala dať poisťovňa. Právny vzťah založený poistnou zmluvou spadá do kategórie občiansko-právnych vzťahov. V prípade tohto občiansko- právneho vzťahu však dochádza k podstatne väčšej miere k prelínaniu súkromného práva s právom verejným, ktoré tak prinajmenšom nepriamo ovplyvňuje obsah, ako aj existenciu tohto občiansko- právneho vzťahu. Za situácie, ak subjekt právneho vzťahu, ako aj jeho predmet je determinovaný verejným právom, pričom obsah právneho vzťahu je v konečnom dôsledku v číselnom vyjadrení predmetom právneho vzťahu podmienený, nie je na mieste právnu úpravu poistno-právneho vzťahu redukovať na úroveň právnej úpravy obsiahnutej v občianskom zákonníku, a to tým skôr, že všeobecne- záväzná právna úprava poisťovníctva bola už od počiatku vzniku zmluvného vzťahu, ktorého obnovenia sa žalobca dožaduje, predmetom výraznej verejno-právnej regulácie. Ak dvojstranný právny vzťah, v ktorom majú mať subjekty rovné postavenie pozostáva z elementov závislých na tretej autorite, potom je celý právny vzťah s účinkami rovnako pre obidve právne subjekty nepriamo závislý na tretej autorite. Dôvodom toho, prečo sa zmena kalkulácie poistnej sadzby UDP-K musela nevyhnutne dotknúť oboch zmluvných strán. Predmetná poistná sadzba, vrátane jej kalkulácie bola zahrnutá v obchodnom pláne poisťovacej činnosti z poisťovne a tvorila súčasť povolenia poisťovne na výkon poisťovacej činnosti na základe rozhodnutia MF SR č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995. Dňa 31.7.1999 bola vykonaná previerka činnosti žalobcu zameraná na súlad medzi produktmi ponúkanými na trhu a schválenými všeobecnými poistnými podmienkami a obchodným plánom, z ktorého protokolu orgán dozoru konštatoval, že tieto produkty, vrátane UDP-K sú v súlade s obchodným plánom predloženým Ministerstvu financií SR. Počnúc dňom 18.2.2003 prebehol v sídle žalovaného dohľad na mieste nad činnosťou poisťovne uzatvorený protokolom z 28.5.2003, kedy bolo zistených 6 pochybení z oblasti účtovníctva, či formálneho výkazníctva, pričom však Úrad pre finančný trh SR nezistil žiadne pochybenia v kalkulácii poistnej sadzby v UDP-K, ani v prípade iných produktov. Zákonom č. 186/2004 Z.z. došlo s účinnosťou nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únii, t.j. od 1.5.2004 k novelizácii zákona č. 95/2002 Z.z., ktorý bol doplnený o ustanovenie § 31a, ktorý znel: Poisťovňa je povinná určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala splniteľnosť všetkých jej záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. Toto ustanovenie zákona bolo neskôr právnym základom vytýkaného nedostatku v kalkulácii poistného, sadzby UDP-K. Následne Zákonom č. 7/2004 Z.z. došlo s účinnosťou od 1.9.2005 k zrušeniu Úradu pre finančný trh a k prenosu pôsobností Úradu v oblasti dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom na Národnú banku Slovenska. V období od 30.4.2007 do 21.2.2008 prebehol v sídle žalovaného dohľad na mieste vykonaný NB Slovenska, Útvarom dohľadu nad poisťovníctvom, ktorá v protokole z dohľadu č. ODO-1990/2007 z 29.10.2007 ako nedostatok označila, že kalkulačné vzorce uvedené v danom dokumente, a to poistno-matematické modely produktov životného poistenia, ktorý obsahuje kalkulačné vzorce na výpočet poistného a technických rezerv produktov životného poistenia, nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným. Listom NBS č. ODO-262/2008 z 15.2.2008 oznámila skončenie dohľadu a uviedla, že určuje a oznamuje lehoty, v ktorých je žalovaný povinný prijať a splniť svoje opatrenie na odstránenie nápravu zistených nedostatkov, pričom toto bolo uložené opätovne listom č. ODO-3126/2008 z 18.3.2008. S účinnosťou od 1.4.2008 vstúpil do platnosti Zákon č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, ktorý nahradil Zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve. Ustanovenie pôvodného zákona § 1a prešlo do ustanovenia § 30 ods. 1 zák.č. 8/2008 Z.z.. Dňa 7.4.2008 sa uskutočnilo stretnutie skupiny dohľadu Národnej banky Slovenska so zástupcami poisťovne, kedy bolo uvedené, že poistné bolo poisťovňou počítané z poistnej sumy na smrť, pričom malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K, a to je chybné z poistno-matematického pohľadu, t.j. nízke, nesprávne kalkulované poistné je kľúčovým problémom. NBS označila ako zistený nedostatok okolnosť, že pri produkte UDP-K kalkulačné vzorce na výpočet poistného nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a nezohľadňujú všetky záväzky z poistenia. Na základe uvedeného uložila poisťovni prijať a splniť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v termíne do 31.3.2008, neskôr do 30.4.2008. Problémom malo byť nízke, nesprávne kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzbe UDP-K z poistnej sumy na smrť, namiesto (čo je poistno-matematicky správne) z poistnej zmluvy na dožitie. Podľa § 31a Zákona č. 95/2002 Z.z. nadväzne podľa § 30 ods. 1 Zákona č. 8/2008 Z.z. je poisťovňa povinná pod sankciou uloženia opakovaných pokút až do výšky 20.miliónov Sk určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv. Z popísaného skutkového stavu a citovaného
právneho stavu vyplynula pre žalovaného nevyhnutnosť poistný produkt sadzby UDP-K prepočítať a výšku poistného stanoviť tak, aby zohľadňovala poistno-matematicky všetky záväzky z poistenia, z čoho vyplynuli 3 alternatívne riešenia: a) znížiť poistnú sumu na dožitie pri zachovaní pôvodného inkasa poistenia, b) zvýšiť inkaso poistného pri zachovaní pôvodného nároku v prípade dožitia sa konca poistenia, alebo c) poistenie pre neočakávanú podstatu zmenu v poistení ukončiť s výplatou príslušnej odkupnej hodnoty, ktorá k danému momentu poistno-matematicky zodpovedala dovtedy inkasovanému poistnému. Opatrenia prijaté poisťovňou neboli svojvoľné, ale prijaté v nevyhnutnom rozsahu a vynútene z príčin založených orgánom dohľadu (resp. jeho právnym predchodcom), na základe zistených nedostatkov a pokynov orgánu dohľadu, z dôvodu dodržania ustanovení zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve. Ďalej sa žalovaný vo svojom vyjadrení zaoberal nesúladom výkonu dohľadu nad poisťovníctvom s Ústavou SR, aj s poukazom na § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., t.j. ustanovenia upravujúce prerušenie konania. Žalovaný ďalej uviedol, že spôsoby zániku poistenia upravené v ust. § 800-802 OZ sa na prejednávaný prípad nevzťahujú, pretože k ukončeniu poistenia nedošlo ani z dôvodu výpovede poistenia zo strany poistníka, ani pre neplatenie poistného po výzve poisťovne, či pre odstúpenie žalovaného z dôvodu uvedenia nepravdivých údajov zo strany žalobcu v momente uzatvárania poistnej zmluvy. Tento výpočet možných spôsobov ukončenia poistenia je demonštratívny. Základom argumentácie žalobcu je zásada, že raz uzavretá zmluva sa má plniť, resp. zmluvu možno meniť iba so súhlasom oboch zmluvných strán (§ 493 Občianskeho zákonníka). Argumentácia žalobcu však neberie do úvahy špecifickosť skutkového deja, ktorý je úplne raritný a ktorý ukončeniu poistenia žalobcu predchádzal. Citované ustanovenie § 493oza pripúšťa výnimku z pravidla, že zmluvy sa majú plniť a že je možné ich meniť v zásade iba dohodou zmluvných strán. Meniť zmluvný vzťah bez dohody strán znamená nevyhnutne meniť záväzkový vzťah jednostranne. V skutkovo výnimočných situáciách je teda právne možné zmluvný vzťah meniť aj jednostranne, ak to Občiansky zákonník pripúšťa. Žalovaný sa v momente uzavretia poistnej zmluvy zaviazal voči žalobcovi k podmieneným budúcim záväzkom v podobe poistných plnení vo výške vypočítanej podľa kalkulácií poistnej sadzby UDP-K aprobovanej orgánom kontroly. Pri vzniku záväzku vychádzalo obe zmluvné strany z legitímneho očakávania, že čo štát v rozhodovacom procese na základe správneho poriadku v konečnom dôsledku schváli, je materiálne aj formálne správne, záväzné a nemeniteľné. Uložením pokynu prijať opatrenia na odstránenie chyby v kalkulácii poistného produktu UDP-K sa však pomery závažným spôsobom (bez zavinenia žalobcu či žalovaného) zásadne zmenili. Identifikácia chyby v kalkulácii predmetu poistno-právneho vzťahu, ktorá bola základom stanovenia výšky vzájomných peňažných nárokov od počiatku poistenia a z ktorej obe zmluvné strany vychádzali, znamenala pre žalovaného tieto závažné z objektívneho práva vyplývajúce právne dôsledky:
a) jasné a správnym orgánom identifikované porušenie zákonného ustanovenia § 35 ods. 1 zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve;
b) vznik zodpovednosti za správny delikt a tým vznik rizika opakovaných, a vzhľadom na pôvodnú dĺžku trvania poistného vzťahu, aj dlhodobo ukladaných pokút až do výšky 20.000.000,- Sk (§ 67 zákona č. 8/2008 Z.z.) za každý prípad;
c) vznik zodpovednosti za správny delikt v podobe poskytovania inej finančnej služby ako poistenia, pretože finančný produkt založený na nesprávnom poistno-matematickom prepočte nie je vo svojej podstate poistným produktom ale iným finančným produktom, čo znamená, že poisťovňa koná nad rámec povolenia na poisťovaciu činnosť, čo vyvoláva druhé riziko sankcie až do výšky 20.000.000,- Sk a to opakovane (§ 67 zákona č. 8/2008 Z.z.) a zároveň vznik zodpovednosti za trestnú činnosť v podobe neoprávneného podnikania;
d) konanie v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku a typické nekalo-súťažné konania v hospodárskej súťaži spočívajúce v tom, že za tú istú cenu (poistné) poskytujú iné poisťovne poistenie kalkulované správne pri záväzkoch v matematicky správnej (nižšej) výške, teda ten istý produkt za matematicky adekvátne, vyššie ceny, čo zakladá zodpovednosť poisťovne za zakázanú obchodnú praktiku - tzv. dumpingu cien - na relevantnom trhu;
Za takto popísanej situácie nebolo možné od žalovaného spravodlivo (rozumne) očakávať, že zotrvá v nesprávne nakalkulovanom budúcom poistnom plnení, ku ktorému sa za úplne inej skutkovej situácie pred relatívne dlhším časom zaviazal, pretože zotrvať v takomto záväzku by znamenalo zároveň porušiť rad iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Občiansky zákonník v § 788 a nasl. osobitne neupravuje dôsledky podstatných zmien v objektívnych okolnostiach a v právnom prostredí. Dôsledky
podstatnej zmeny pomerov v záväzku právneho subjektu na určité budúce plnenie upravuje § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorého analogické použitie bolo jedným z právnych dôvodov ukončenia poistenia uzatvoreného medzi žalobcom a žalovaným. Občiansky zákonník analógiu legis pri aplikácii jeho ustanovení pripúšťa. Výnimočne je možné záväzok meniť aj jednostranne (§ 493 OZ) a v prípade záväzku z poistenia aj iným spôsobom, ako upraveným v § 800 až § 802oza, pretože tam uvedené spôsoby sú iba demonštratívne. Skutkové okolnosti prípadu spočívajúce v podstatnej zmene prostredia, v ktorom bolo poistenie poskytované, boli tak špecifické a nepredvídateľné, že ich nebolo možné vopred právne ani myšlienkovo postihnúť, pretože boli založené na odôvodnenom očakávaní založenom na dôvere v prezumpciu správnosti aktov orgánov verejnej správy. Pre ich jedinečnosť takéto právne vzťahy nie sú Občianskym zákonníkom osobitne upravené. Občiansky zákonník však upravuje právne vzťahy podliehajúce v čase podstatným zmenám analogicky v prípade budúcich záväzkov tak, že ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, takýto záväzok zaniká. Skutková podobnosť situácie predvídanej v hypotéze ustanovenia § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka so situáciou, ktorá predchádzalo zrušeniu poistenia žalobcu bola daná budúcim charakterom záväzku, podstatnou zmenou pomerov a nemožnosťou od poisťovne požadovať, aby v budúcom záväzku pokračovala za cenu porušovania všeobecne záväzných právnych predpisov. To bolo základom a právnym dôvodom, pre ktorý poistenie po vyčerpaní riešení, za ktorých by poisťovňa mohla v budúcom záväzku zotrvať, zo zákona zaniklo. Je nemožné zároveň plniť po práve a tým istým konať protiprávne. Takýto konflikt medzi súkromnoprávnou povinnosťou a zákazom vyplývajúcim z právnej normy, je riešený absolútnou neplatnosťou právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, teda neplatnosťou toho práva, ktorému povinnosť zodpovedá. Ak by aj nastala poistná udalosť (dožitie), ani táto by nemusela pre žalobcu znamenať právnu garanciu nároku v pôvodnej nesprávne stanovenej výške. V prejednávanom prípade je objektívna nemožnosť kalkulačne nesprávneho poistného plnenia daná právnymi predpismi. Praktickým dôsledkom toho je to, že žalobca nemá nárok na tú časť plnenia pre prípad dožitia sa konca poistenia, ktorá presahuje právnymi predpismi prípustnú a vyžadovanú, matematicky správnu kalkuláciu. Žalovaný ďalej poukázal na na ustanovenie § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kedy uviedol, že problém nároku z poistenia vo výške presahujúcej matematicky správnu kalkuláciu poistného produktu je možné posúdiť aj ako chybu v počítaní, dôsledkom ktorej nie je pravidelne neplatnosť právneho úkonu ako celku, ale zákonom daná možnosť opravy chyby v počítaní za trvania právneho vzťahu ihneď po jej zistení. S poukazom na ustanovenie § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka žalovaný namietal, že príkaz na úhradu takéhoto poistného plnenia, ktoré nie je kryté poistným, je príkazom k povinnosti, ktorá vyplýva z výkonu práva rozporného s dobrými mravmi, pretože adresáta zaväzuje k povinnosti, ktorá je oproti jeho právam nezaslúžená, neadekvátna, nevyvážená a tým práve v konečnom dôsledku v rozpore s dobrými mravmi. Takýto výkon práva by nemal požívať právnu ochranu a jeho dôsledkom by mala byť neplatnosť právneho úkonu v tej časti, ktorá je neadekvátnosťou postihnutá. Ani nerešpektovanie existujúcich jasných zákonných príkazov a zákazov, ktoré poisťovni znemožnili zotrvať v poistení so žalobcom, žalobcovi právne nemôže zaručiť jeho možné budúce nároky v pôvodnej podobe. Ak verejné právo či pokyn orgánu verejnej moci autoritatívne zaviaže podriadený administratívno- právny subjekt k určitému konaniu a tento subjekt (aj keď v inej právnej pozícii) je zmluvne oprávnený či povinný voči svojmu zmluvnému partnerovi ki určitému oprávneniu či povinnosti, k takejto povinnosti môže byť oprávnený či povinný v medziach daných oným verejným právom či pokynom orgánu verejnej moci, ktorý tak nepriamo stanovuje medze zmluvnej voľnosti podriadeného subjektu vstupovať a následne realizovať zmluvné oprávnenia alebo povinnosti, hoc jeho zmluvný partner nemusí byť (a v okolnostiach prípadu ani nie je) sám osobe subjektom jeho regulácie; tento zmluvný partner by si na základe prezumpcie znalosti právnych predpisov totiž mal byť vedomý, že uzatvára kontrakt, ktorého obsah je predmetom pozornosti orgánov verejnej moci a to s výhodami, ktoré štátna správa nad predmetom a obsahom zmluvného vzťahu prináša, ako a j s rizikom chýb, ktoré z toho mohli vyplynúť. Žalovaný v závere namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na pozitívnom vyslovení výrokov, ktorých sa v konaní domáha, pretože dnes nie je možné nijakou žalobou o určenie práva alebo právneho vzťahu navodiť stav právnej istoty v takom peňažnom práve, ktoré ako nárok (žalovateľné subjektívne právo) možno vznikne až v budúcnosti. Ani úspech žaloby nebude pre neho znamenať vznik nároku na poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistenia v matematicky adekvátnej výške, ani vyváženosť prípadného možného, dnes však neistého poistného plnenia pre prípad dožitia sa poistného konca doby poistenia v pôvodnej výške.
Podaním zo dňa 15.4.2010 žalovaný doplnil svoje vyjadrenie, v ktorom kládol dôraz na Protokol z dohľadu vykonaného NBS č. ODO-12990/2007 zo dňa 29.10.2007, list NBS č. ODO-2262/2008 zo
dňa 15.2.2008, kedy žalovanému nariadil vykonať opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených a vytknutých v Protokole, ktoré uložené opatrenie potvrdil ešte listom NBS č. ODO-3162/2008 zo dňa 18.3.2008. Zároveň zdôraznil potrebu vyčkania na rozhodnutie Ústavného súdu SR o nesúlade ustanovení zákonov s ústavou - z. č. 566/1992 Zb., č. 747/2004 Z.z. a č. 8/2008 Z.z..
Uznesením č.k. 35C/457/2008-210 zo dňa 1.6.2010 súd neprerušil konania podľa návrhu žalovaného zo dňa 15.4.2010 v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.: 6Co/267/2010-244 zo dňa 29.11.2010 toto uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
V podaní zo dňa 27.9.2011 žalovaný ďalej uviedol, že poistenie zaniklo v okolnostiach prípadu zo zákona pre dodatočnú, objektívnu, právnu nemožnosť plnenia podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka v dôsledku neskoršej zmeny právnych predpisov spojení s neskorším opatrením orgánu dohľadu nad poisťovníctvom. Právne účinky neskoršej zmeny právnych predpisov v spojení s opatrením orgánu dohľadu znamenali zákaz poskytovania ďalšej poistnej služby za predpokladu, že poistné nezohľadňuje všetky budúce záväzky z poistenia. Žalovaný citoval rozhodnutie NS SR č.k.: 1Cdo 169/96 zo dňa 20.3.1997 (R 109/1998), ktorý v ňom uviedol, že ak dôjde k objektívnej zmene právneho predpisu po vzniku záväzku, v dôsledku ktorej plnenie stane sa nemožným, záväzok (aj zo súkromného práva) môže zaniknúť. Žalovaný vykonaný postup pre zrušením poistenia teda odôvodňoval ustanovením § 31a zákona č. 186/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 98/2002 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2004 a poisťovniam v ňom uložená povinnosť určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť jej záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. Zavedením § 31a teda došlo k objektívnej zmene právneho predpisu. V čase vzniku poistného vzťahu patrili poistné zmluvy medzi tzv. regulované zmluvy, t.j. také zmluvy, pri ktorých je verejný záujem na ich vyváženosti tak veľký, že bol vytvorený osobitný úrad poverený vykonávaním ex ante kontroly týchto zmlúv. Tieto zmluvy predstavujú medzistupeň medzi súkromným a verejným právom.
Podaním zo dňa 27.9.2011 žalovaný doplnil svoje vyjadrenia a uviedol, že v priebehu trvania právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik tohto právneho vzťahu a to v dôsledku nemožnosti plnenia (dodatočnej, právnej a objektívnej) majúc svoj pôvod v zmene právneho predpisu, zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, ktorá nastala po uzatvorení poistnej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom. Zákonom č. 186/2004 Z.z. bol v rámci prechodných a záverečných ustanovení vložený nový § 70a, podľa ktorého odseku 1, poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť podľa doterajších predpisov, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 30. apríla 2005 (s tam uvedenými výnimkami). Žalovaný teda musel postupovať a postupoval v súlade s týmto ustanovením a bezodkladne po zistení rozhodujúcich skutočností (nesprávne určené poistné) zosúladiť svoje právne pomery s novými ustanoveniami zákona o poisťovníctve. Vznikom tejto právnej skutočnosti došlo k zániku poistenia minimálne v časti poistného plnenia, ktoré vo vzťahu k dohodnutému poistnému bolo vyššie ako malo správne poistno-matematicky byť. Podľa § 67 zákona o poisťovníctve, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak (dnes § 91 zákona č. 8/2008 Z.z.). Tento nový právny stav u žalovaného zakladá následnú, právnu a objektívnu nemožnosť plnenia ako plnenia nedovoleného, tzn. plnenia, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, pričom rozpor nastal až po vzniku právneho vzťahu. V súvislosti s nutnosťou právneho posúdenia nemožnosti plnenia poukázal žalovaný aj na nutnosť posúdenia zodpovednosti za škodu v súvislosti s touto právnou vecou. Vo svetle uvádzaných okolností pri predbežnej úvahe o možnej náhrade škody môže sa dospieť k záveru, že v tejto konkrétnej prejednávanej veci bude subjektom oprávneným si žiadať náhradu škody žalobca a nie žalovaný a subjektom zodpovedným za škodu bude štát (Ministerstvo financií SR), nie žalovaný, pretože následná zmena zákona o poisťovníctve je objektívnou skutočnosťou, ktorú žalovaný nijako neovplyvnil a ktorá v spojení s nesprávnym rozhodnutím MF SR z roku 1995 mala za následok nemožnosť poskytovať žalobcovi poistnú ochranu v pôvodne dohodnutom rozsahu a žalobca túto poistnú ochranu požadovať nemôže a nemôže sa dožadovať výplaty poistného plnenia pre prípad dožitia pôvodne dohodnutého v zmluve. Zodpovedným za túto situáciu nie je žalovaný, ale štát. Žalobca
nemôže voči žalovanému uplatňovať svoje práva tým spôsobom, že sa bude dožadovať porušenia zákona žalovaným. Takýto výkon práva nepožíva právnu ochranu.
Žalobca sa k argumentácii žalovaného vyjadril podaním zo dňa 6.10.2011, v ktorom uviedol, že s právnou argumentáciou žalovaného nemožno súhlasiť, dokonca si v nej aj sám odporuje, nakoľko vo svojich predchádzajúcich podaniach vo veci tvrdil, že nebyť rozhodnutia NBS, žalovaný by k prepočtom poistného v poistných zmluvách UDP-K pristúpiť nemusel a rozhodnutie ÚS SR o ne-ústavnosti dohľadu vykonávaného NBS by podľa žalovaného znamenalo, že žalobca a žalovaný zotrvajú v pôvodnom poistno-právnom vzťahu podľa pôvodnej poistnej zmluvy. Podľa názoru žalobcu nedošlo k nemožnosti plnenia v zmysle § 575 Občianskeho zákonníka, pretože nenastala taká zmena objektívneho práva, ktorá by znamenala zákaz poskytovania poistnej služby (ustanovenie § 31a bolo doplnené do zákona č. 95/2002 Z.z. v roku 2004, pričom odvtedy až do roku 2008 žalovaný poskytoval naďalej poistenie podľa pôvodných podmienok) a nemožnosť plnenia zo strany žalovaného nenastala ani po vykonaní dohľadu NBS, lebo v protokole o kontrole nie je žalovanému nariadené, aby postupoval tak, že určí žalobcovi vyššie poistné pri zachovaní pôvodnej poistnej zmluvy, zníži poistnú sumu pri zachovaní pôvodného poistného alebo vypovie poistnú zmluvu pre prípad neakceptovania žalobcom ani jednej z predchádzajúcich dvoch variantov. Naviac žalovaný v oznámení, ktoré zaslal žalobcovi, nekonštatoval, že poistný vzťah medzi nimi zanikol z dôvodu objektívnej nemožnosti plnenia, ale len uviedol, že NBS mu uložila „povinnosť“ prepočítať produkt UDP-K a tým zvýšiť poistné žalobcu na začiatku tak, aby bolo možné poistno-matematicky zachovať poistné sumy žalobcu, pričom toto vyhlásenie žalovaného bolo podľa stanoviska NBS označené za nepravdivé a zavádzajúce. Predmetná novela nekreovala novú povinnosť žalovanému, ktorá by spôsobila dodatočnú nemožnosť plnenia, ale len inými slovami vyjadrila predtým stanovenú povinnosť vykonávať poisťovaciu činnosť s odbornou starostlivosťou a v záujme klientov poisťovne, pretože na poisťovacom trhu dochádzalo k porušovaniu tejto povinnosti. Žalovaný svojim výkladom a zdôvodnením svojho postupu vychádza z retroaktívneho výkladu zákona o poisťovníctve a z toho, že mu nové ustanovenia ukladajú spätne zmeniť podmienky resp. výšku poistného. Ak by bol tento názor správny, potom by k spätnému prehodnoteniu zmlúv museli pristúpiť všetky poisťovne, k čomu samozrejme nedošlo. Ak by z citovaného ustanovenia bolo možné vyvodiť, že žalovaný musí vykonať zmenu kalkulačných vzorcov, potom by takúto zmenu bolo možné aplikovať až na poistné zmluvy uzatvárané až po prijatí novely zákona o poisťovníctve. Určite nebolo zámerom zákonodarcu pri vydávaní citovaného zákona takýmto zásadným spôsobom zasiahnuť do zmluvných podmienok množstva poistných zmlúv.
Žalovaný na pojednávaní dňa 5.10.2011 uviedol, že čo sa týka výroku o tom, že oznámenie o zániku poistenia je neplatné, nejedná sa o právny úkon, čiže nemožno vyhlásiť toto oznámenie za neplatné a už len z toho dôvodu žiadal žalobu v tejto časti zamietnuť. Poistenie nezaniklo na základe právneho úkonu, ale na základe právnej skutočnosti a to objektívnej nemožnosti plnenia ako všeobecného dôvodu zániku záväzku.
Prvostupňový súd vykonal dokazovanie prednesmi a výpoveďami účastníkov, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca ako poistník a poistený zároveň uzavrel so žalovaným ako poistiteľom poistnú zmluvu č. 5019600141 produkt UDP-K s dátumom začiatku poistenia 8.3.1998, dátumom konca poistenia 8.3.2013, doba platenia poistného bola 10 rokov s mesačným poistným pôvodným vo výške 777,- Sk a zníženým vo výške 737,- Sk, poistná suma v prípade smrti mala byť 100.000,- Sk a pre prípad dožitia 151.947,- Sk.
Listom zo dňa 22.4.2008 nazvaným Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP - K žalovaný oznámil žalobcovi, že nakoľko došlo k zisteniu, že kalkulované poistné nezohľadňuje všetky záväzky z jeho poistenia a z čoho vyplynulo, že inkasované poistné bolo a je nižšie ako má byť podľa príslušných poistno-matematických metód a postupov, žalobcovi predkladá tri alternatívy ako postupovať v zmluvnom vzťahu a to: alternatíva a) zachovať pôvodnú faktickú výšku poistného bez zvyšovania v dôsledku spätného poistno-matematického prepočtu s tým, že rozdiel medzi nanovo stanoveným prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa môže vysporiadať poisťovňou
metódou a postupom určeným poisťovňou, t.j. nezvyšovanie poistného; alternatíva b) udelenie súhlasu s dopočítaním poistného a s jeho ďalším zvýšením podľa metodiky stanovenej NBS; alternatíva c) neudelenie súhlasu s dopočítaním poistného ani s postupom podľa písm. a) a po ukončení poistenia žiadosť o zaslanie odkupnej hodnoty stanovenej a vypočítanej poisťovňou k 15.5.2008 po odpočítaní dlžného poistného podľa metodiky NBS najneskôr do 90 dní od 15.5.2008. Žalovaný v liste uviedol, že v prípade, ak do 10.5.2008 na priloženej návratke neobdrží od žalobcu žiadnu reakciu, poistenie žalobcu bude jednostranne zrušené k 15.5.2008 (alternatíva c/). Listom zo dňa 15.5.2008 -Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP-K - odpoveď žalovaný vyčíslil jednotlivé alternatívy konkrétnymi sumami. Listom zo dňa 23.6.2008 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 16.5.2008 o 00,00 hod. došlo na základe ustanovení Občianskeho zákonníka v nadväznosti na list poisťovne o prepočte pri produkte UDP-K ku zrušeniu poistnej zmluvy č. 5019600141 a to s výplatou odkupnej hodnoty podľa § 788 ods. 2 písm. f) Občianskeho zákonníka. Ďalej oznámil, že týmto okamihom došlo k zániku poistenia v zmysle čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid, a.s. s tým, že poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne, nie sú už touto poistnou zmluvou kryté. Konečný stav finančného plnenia poistnej zmluvy je odbytné vo výške 58.738,- Sk. Listom zo dňa 19.5.2009 žalobca oznámil žalovanému, že neuznáva zánik poistenia, pretože pre neho je právne bezvýznamné a podľa neho poistná zmluva je platná, naďalej trvá a naďalej trvajú aj vzájomné práva a povinnosti jej účastníkov dojednané v tejto poistnej zmluve. Žalobca nikdy nepožiadal o zrušenie poistnej zmluvy v zmysle čl. 11 ods. 2 všeobecných podmienok. Pri uzavretí poistenia nemal žiadnu možnosť ovplyvniť spôsob výpočtu výšky poistného, alebo súlad spôsobu výpočtu výšky poistného so všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi podmienky poskytovania životného poistenia. Ak by aj bol preukázaný nesúlad spôsobu výpočtu s uvádzanými predpismi, nemôže on za to niesť žiadnu zodpovednosť a ani následky či už vo forme vzniku povinnosti na platenie vyššieho poistného alebo vo forme zániku poistenia. O.i. odôvodnenie žalovaného o potrebe zvýšenia poistného v dôsledku listu NBS z februára 2008, kde mu bolo uložené prepočítať produkt UDP-K a tým zvýšiť poistné žalobcovi, NBS vo svojom stanovisku z 30.4.2008 označil za nepravdivé a zavádzajúce. Tlačovou správou zo dňa 30.4.2008 Národná banka Slovenska oznámila svoje stanovisko k informáciám žalovaného a to, že jeho tvrdenia v liste týkajúceho sa prepočtu a zvýšenia poistného, citácia: „Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s. obdržala vo februári 2008 od Národnej banky Slovenska, právneho nástupcu Ministerstva financií SR v oblasti dohľadu nad finančným trhom, list, ktorým uložila poisťovni prepočítať produkt UDP-K a tým zvýšiť Vaše poistné od začiatku tak, aby bolo možné poistno-matematicky zachovať Vaše poistné sumy. Z uvedeného vyplýva, že zvyšovanie Vášho poistného, resp. jeho spätné prepočítanie, nezapríčinila poisťovňa, ale nesprávny postup štátnych orgánov“ sú nepravdivé a zavádzajúce.
V protokole NBS z dohľadu vykonaného u žalovaného od 30.4.2007 do 5.9.2007 bolo konštatované, že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Skupina dohľadu na danú skutočnosť upozornila zástupcov poisťovne. K tomu zástupcovia žalovaného uviedli, že ich informačný systém používa na výpočet poistného a technických rezerv správne matematické metódy, ktoré sú zohľadnením všetkých záväzkov voči poisteným. Skupine dohľadu algoritmus výpočtu technických rezerv v informačnom systéme PČSP a.s. nebol sprístupnený, a teda nebolo možné overiť správnosť tohto algoritmu. V znaleckom posudku č. 4/2008 v bode 2.4.1 vyhotoveného AUDIT-POL s.r.o. je uvedené, že porovnaním s hodnotou technickej rezervy na životné poistenie vo výške 584.961 tis. Sk uvedenej v hlavnej účtovnej knihe PČSP zostavenej k 31.3.2007 skupina dohľadu identifikovala nedostatočnosť vytvorenej technickej rezervy na životné poistenie PČSP k uvedenému dňu vo výške minimálne 318.501 tis. Sk. Ďalej sa v znaleckom posudku v bode 2.5 uvádza, že možno uviesť, že v priebehu rozhodného obdobia nedošlo v PČSP k vzniku skutočnej škody v dôsledku nesprávneho určenia výšky poistného v produkte UDPK, ale poisťovni ušiel zisk ako rozdiel medzi pôvodným predpisom poistného v produkte UDP-K a novým predpisom poistného a tiež zisk z disponibilného kapitálu, ktorý bolo možné použiť na nákup štátnych dlhopisov.Listom NBS z 15.2.2008 boli určené a oznámené lehoty žalovanému na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade a na predloženie písomných správ o tom, a to do 10 pracovných dní od doručenia tohto listu, prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov uvedených v protokole z dohľadu vykonaného v PČSP Rapid a.s., predovšetkým nedostatkov zistených v oblasti nedostatočnosti technických rezerv, a to do 31.3.2008 prijať opatrenia na nápravu nedostatkov, do 10.4.2008 predložiť NBS správu o splnení prijatých opatrení. Uvedené lehoty boli predlžené listom z
18.3.2008 a to nasledovne do 10.4.2008, 30.4.2008 a 12.5.2008.V notárskej zápisnici N 29/2008, Nz 23331/2008 NCR1s 23161/2008 zo dňa 2.6.2008 je uvedené, že hlavným problémom medzi dohľadom a PČSP Rapid a.s. je otázka kalkulácie poistného a nadväzne otázka tvorby technických rezerv. Poistné bolo poisťovňou vypočítané poistnou udalosťou na smrť, pričom správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K a to je chybné z poistno-matematického pohľadu. Ide o nízke nesprávne kalkulované poistné pri produkte UDP-K. Žalobca v konaní vypovedal, že poistnú zmluvu o kapitálovom životnom poistení uzavrel v domnení, že je preňho výhodná. Tak mu bola prezentovaná pracovníčkou poisťovne, tak mu bola ponúkaná. Poistná doba mala byť 15 rokov, ale doba platenia poistného len 10 rokov. V zmysle zmluvy pravidelne platil mesačné poistné. Žalovaný začal svojim klientom ponúkať rôzne marketingové ťahy, na prvý pohľad výhodné, ktoré však mali za cieľ len donútiť klientov súhlasiť s novými všeobecnými poistnými podmienkami platnými od 21.5.2007. Posielali mu rôzne listy s takýmto obsahom. Keď nereagoval, žalovaný pritvrdil a listom zo dňa 22.4.2008 mu poslali prepočet a zvýšenie poistného s 3 alternatívami. Keď nepristúpil ani na túto ponuku, žalovaný listom zo dňa 23.6.2008 mu oznámila, že mu poistenie zaniklo odvolávajúc sa na všeobecné poistné podmienky, ktoré nikdy on nepodpísal, ale aj na Občiansky zákonník. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I. sp. zn.: 15C/166/2008 súd zistil svedeckú výpoveď X.. X. Š., ktorý vypovedal, že pôsobí u žalovaného ako generálny riaditeľ správy poistenia. K postupu žalovaného, t.j. zrušeniu poistnej zmluvy došlo z dôvodu zásahu orgánu dohľadu, konkrétne Národnej banky Slovenska do podnikania žalovaného, ktorý orgán vytkol určité nedostatky v oblasti kalkulácií konkrétneho produktu UDP-K. Opraviť chybu v kalkulácii reálne znamenalo opraviť chybu, ktorá sa vyskytla medzi poisťovňou a poistníkom. Oni vychádzali z obchodného plánu z roku 1995, prekontrolovaného v rámci kontroly v roku 1999 a protokolom o výsledku kontroly z roku 1999, ktorá je verejnou listinou, bolo potvrdené, že postup pri kalkuláciách produktu UDP-K je správny. To isté bolo potvrdené aj protokolom z roku 2004 a až v protokole z roku 2007 bolo uvedené, že kalkulácia je nesprávna. Do februára 2008 nemali dôvod žiadnym spôsobom tie kalkulácie meniť, ako vyplýva z doloženého znaleckého posudku, riadne si plnili vyše 57.000 zmlúv v čase, keď im nikto nevytýkal, že kalkulácie sú neprávne. V roku 2008 nastala situácia, keď im orgán dohľadu uložil opatrenie prijať nápravu zistených nedostatkov okrem iného aj vady v kalkulácii produktu UDP-K. Krajným termínom na odstránenie nedostatku bol 30.apríl 2008. Prax v súčasnom orgáne dohľadu je taká, že po výkone kontroly alebo dohľadu sa vyhotoví protokol a pokiaľ kontrolovaný subjekt neprijme opatrenia na odstránenie nedostatkov dobrovoľne, nastane konanie na uloženie sankcií. Aby sa ich spoločnosť vyhla nepriaznivým dôsledkom, napr. uloženiu sankcie do 20 miliónov korún, vyhodnotili viacero postupov a aj tento postup, ktorý použili, považovali za najvhodnejší. Čo sa týkalo dožitia, tam nastala určitá chyba, ktorá bola objavená v roku 2008. Taktiež in orgánom dohľadu bolo vytknuté, že suma poistného je neadekvátna voči poistnému plneniu dožitia, poistné sa malo zvýšiť. V danom prípade zvolili tretiu možnosť, zmluvu zrušili. Podľa § 550 ods. 3 O.s.p. v nadväznosti na § 852oza sa im v tejto situácii vytvorila možnosť poistenie ukončiť vzhľadom na podstatnú zmenu pomerov, ktoré od času uzavretia zmluvy, bez ich vôle a vplyvom objektívnych okolností, nastali. V danom prípade nastala chyba v počítaním ktorá sa stala objektívne, nie z viny žalovaného. O správnosti produktu nemal pochybnosti ani žalovaný ani štát. Prvostupňový súd nevykonal ďalší navrhnutý dôkaz - vyžiadanie si správneho spisu od MF SR č.j. 52/1024/1995, nakoľko mal za dostatočne zistený skutkový stav pre rozhodnutie vo veci a účastníci konania na pojednávaní dňa 5.10.2011 vyhlásili, že medzi nimi nie je sporné, že poisťovňa vyratúvala poistné podľa matematického vzorca tam obsiahnutého. Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby bolo rozhodnuté o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa čl. 1 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, schválené Ministerstvom financií SR pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 (ďalej len “VPP”), poistné plnenie je dohodnutá suma alebo dôchodok, ktoré sú podľa poistnej zmluvy poskytnuté poistiteľom v prípade poistnej udalosti.Podľa čl. 3 bodu 1 VPP, návrh na uzavretie poistnej zmluvy nemusí mať písomnú formu, ak sa poistenie dojednáva na dobu najviac jedného roka. Podľa čl. 3 bodu 2 VPP, poistná zmluva je uzavretá podpísaním zmluvnými stranami. U zmlúv, u ktorých sa nevyžaduje písomná forma, je poistná zmluva uzavretá zaplatením poistného. Podľa čl. 5 bodu 1 VPP, ak poisťovňa v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka odmietne plniť pre vedomé porušenie povinnosti pravdivo a úplne odpovedať na písomné dotazy poisťovne, poistenie zanikne dňom odmietnutia plnenia. Zaplatené bežné poistné poisťovňa nevracia, z jednorazového vráti iba zostávajúcu nespotrebovanú časť. Podľa čl. 5 bodu 2 VPP, ak odstúpi poisťovňa od poistnej zmluvy z dôvodu vedome nepravdivého a neúplného zodpovedania dotazov, pričom pri ich pravdivom zodpovedaní by zmluvu neuzavrela, vráti poistníkov zaplatené poistné znížené o náklady, ktoré jej vznikli s uzavretím poistnej zmluvy. Poistník je povinný vrátiť poisťovni to, čo z poistenia plnila. Podľa čl. 13 bodu 1 VPP, poistnou udalosťou v životných
poisteniach môže byť: smrť poistného, dožitie poisteného dňa dojednaného v poistenej zmluve, plná invalidita poisteného, ku ktorej dôjde počas trvania poistenia.
Určovacou žalobou sa žalobca v danom prípade domáhal vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je. Takéhoto určenia sa môže domáhať vtedy, ak má na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, resp. neistotu v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Pri určovacích žalobách sa na rozdiel od žalôb na plnenie zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinnosti iným subjektom.
Prvostupňový súd mal zato, že v danom prípade žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že poistná zmluva č.5019600141 je platná a naďalej trvá (t.j. druhého výroku naformulovaného žalobného petitu), pretože za súčasného stavu, keď žalovaný tvrdí, že táto poistná zmluva zanikla, by bez takéhoto určenia bolo jeho právne postavenie neisté. Rozhodnutie súdu o predmetnej určovacej žalobe bude mať pre žalobcu za následok odstránenie jeho terajšej právnej neistoty, ktorá spočíva v tom, že v súčasnosti žalobca bez tohto rozhodnutia súdu nevie, či poistný vzťah medzi ním a žalovaným trvá, či je zmluva platná, alebo či zanikla, a teda nevie, či v prípade nastania poistnej udalosti touto poistnou zmluvou predpokladanej, žalovaný pristúpi k plneniu.
Čo sa týka prvého výroku, t.j. o určenie, že zrušenie poistnej zmluvy UDP-K č. 5019600141 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 8.3.1998 ku dňu 16.5.2008 na základe oznámenia žalovaného zo dňa 23.6.2008 je neplatné, tak na tomto určení nevidel prvostupňový súd naliehavý právny záujem, pretože tento výrok je podľa názoru súdu nadbytočný, nakoľko právnymi následkami a teda „platnosťou resp. neplatnosťou“ daného oznámenia sa súd zaoberal v rámci rozhodovania o druhom výroku petitu, teda v rámci rozhodovania o určení platnosti a trvania poistnej zmluvy samotnej. Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd potom žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú.
Poistná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý uzatvára na jednej strane právnická osoba - poisťovateľ a na druhej strane fyzická alebo právnická osoba - poistník. Žalobca ako poistník so žalovaným ako poisťovateľom uzavreli poistnú zmluvu, ktorej predmetom je poistenie osôb. Dôvodom uzavretia poistnej zmluvy je skutočnosť, že v budúcnosti vznikne náhodná, nepredvídaná udalosť v zmluve bližšie špecifikovaná. Poistník sa poistnou zmluvou zaviazal platiť v zmluve dohodnuté poistné a poisťovateľ sa zaväzuje v prípade vzniku poistnej udalosti uskutočniť plnenie, na ktorom sa tieto dva subjekty zmluvne dohodli.
Z vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd preukázané, že žalobca ako poistník a poistený zároveň uzavrel so žalobcom poistnú zmluvu, ktorej obsahom boli ich vzájomné práva a povinnosti a to povinnosť žalobcu platiť dohodnuté poistné po dobu 10 rokov, pričom poistné krytie malo byť na dobu 15 rokov a žalovaný bol povinný v prípade nastania dohodnutej poistnej udalosti - smrť a dožitie konca poistenia - vyplatiť žalovanému dohodnuté poistné plnenie vo výške 3.319,39 €/ 100.000,- Sk (smrť) a vo výške 5.043,72 €/ 151.947,- Sk.
Žalovaný listom zo dňa 23.6.2008 oznámil žalobcovi, že žalovaný nemôže pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované, a že dňa 16.5.2008 o 0,00 hod. došlo k zániku poistenia v zmysle článku 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid, a.s. (právny predchodca žalovaného). Zároveň mu oznámil, že poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne, nie sú už touto poistnou zmluvou kryté. Súčasne žalobcovi oznámil, že suma 58.738,- Sk (odkupná hodnota) mu bude následne vyplatená šekovou poukážkou.
Ustanovenie čl. 11 ods. 2 VPP upravuje podmienky a čas zániku poistnej zmluvy s vyplatením odbavného tak, že takúto zmluvu možno ukončiť iba na žiadosť poistníka. Žalobca žalovaného nikdy nepožiadal o zrušenie poistenia, preto nemožno aplikovať ustanovenie článku 11 ods. 2 citovaných VPP pre zánik poistenia zo strany žalovaného. Žalobca nikdy neadresoval žalovanému úkon, ktorým by akýmkoľvek spôsobom prejavil svoju vôľu uzavretú poistnú zmluvu zrušiť, práve naopak, vo svojej korešpondencii (list zo dňa 19.5.2009) prejavil vôľu zotrvať v poistnom vzťahu so žalovaným. Jednostranný úkon žalovaného - Oznámenie o zániku poistenia nemá oporu ani v ustanoveniach Občianskeho zákonníka, podľa ktorých je to nedovolený právny úkon a nemá oporu ani vo VPP-ŽP, ktoré boli súčasťou uzavretej poistnej zmluvy.
Podľa vyššie uvedeného ustanovenia VPP, na ktoré sa žalovaný v oznámení odvolával, žalovaný nemal právo podať žiadosť o zrušenie poistenia s vyplatením odbavného, pretože nositeľom tohto práva je iba poistník, teda žalobca. Ak žalobca aj nereagoval na ponuky žalovaného na zmenu obsahu poistnej zmluvy, jednoznačne prejavil svoj záujem zotrvať v právnom záväzku so žalovaným v takom rozsahu a za takých podmienok, ako bol medzi nimi riadne uzavretý, čomu bez pochybnosti porozumel aj žalovaný a preto sa snažil ich právny vzťah založený poistnou zmluvou skončiť.
Osobitné dôvody zániku poistenia upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach upravujúcich poistnú zmluvu - § 788 a nasl. Ako to vyplýva z ust. § 800, § 801 a § 802 Občianskeho zákonníka, poistenie môže zaniknúť výpoveďou, nezaplatením poistného, odstúpením poistiteľa od poistnej zmluvy alebo odmietnutím plnenia zo strany poistiteľa.
Z § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva právo každého z účastníkov poistnej zmluvy poistenie vypovedať do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Tento prípad zániku poistenia predpokladá aj samotná poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania. V danom prípade k zániku poistnej zmluvy z dôvodu výpovede nedošlo, čo medzi účastníkmi konania ani nebolo spochybňované. K zániku poistenia nedošlo ani z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle ustanovenia § 801 Občianskeho zákonníka, čo nakoniec účastníkmi konania ani nebolo tvrdené. K zániku poistenia nedošlo ani v zmysle § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ako poistiteľ od poistnej zmluvy neodstúpil z dôvodu vedomého porušenia povinností uvedených v § 793 (povinnosť poistníka odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia). Taktiež nedošlo k zániku poistenia ani odmietnutím poistenia zo strany žalovaného v zmysle § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Súd dospel k záveru, že nedošlo k zániku poistného vzťahu, resp. k zrušeniu poistnej zmluvy medzi účastníkmi konania ani na základe ďalších zákonom predpokladaných dôvodov. Nedošlo k zrušeniu poistnej zmluvy ani odstúpením od zmluvy v zmysle § 497 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje túto možnosť zrušenia zmluvy v prípade, ak je to zmluvnými stranami dohodnuté. V danom prípade, z článku 3 bodu 8 VPP vyplýva, že účastníci konania sa dohodli na možnosti odstúpiť od zmluvy, ale len do prvých dvoch mesiacov od uzavretia zmluvy, čo sa nestalo. V konaní taktiež nebolo preukázané, žeby medzi účastníkmi konania v zmysle § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k dohode o tom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, pretože žalobca neprijal žiadnu zo žalovaným ponúkaných zmien poistných podmienok. Súd ďalej skonštatoval, že k zániku poistno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania nedošlo ani na základe vzájomnej dohody zmluvných strán o zrušení poistnej zmluvy, tak ako je to ustanovené v § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Zároveň tu nemožno konštatovať ani to, že by uzavretie predmetnej poistnej zmluvy bolo neplatné pre chyby v počítaní, nakoľko význam týchto úkonov bol pre obe strany nepochybný. To, že žalovaný uviedol matematicky chybné sumy poistných plnení, nemožno chápať a vykladať ako chybu v počítaní. Dojednaná výška poistných súm bola jasne žalovaným uvedená a daná a nepochybne bola i jedným z určujúcich činiteľov, ktoré žalobcu viedli k uzavretiu tejto zmluvy so žalovaným, pretože ako sám uviedol, podmienky sa mu zdali výhodné. V neposlednom rade súd uvádza, že na daný prípad nemožno ani analogicky použiť výklad ustanovenia § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý sa týka výlučne záväzku uzavrieť budúcu zmluvu. Poistná zmluva nemá povahu zmluvy o budúcej zmluve. Analogická aplikácia daného ustanovenia je zo strany žalovaného výslovne účelová s cieľom tzv. “našiť” uvedený paragraf na skutkové okolnosti tohto prípadu, s čím sa súd však nestotožnil.
Kľúčová argumentácia žalovaného o zániku poistenia medzi účastníkmi konania bola postavená na jeho tvrdení, že k zániku poistného vzťahu došlo v dôsledku tzv. dodatočnej nemožnosti plnenia v zmysle § 575 Občianskeho zákonníka.
Za právny dôvod zániku dlžníkovej povinnosti plniť a tým aj k zániku celého záväzkového vzťahu možno považovať iba dodatočnú nemožnosť plnenia, t.j. nemožnosť plnenia, ktorá nastala až po vzniku záväzku. Ide tu o objektívnu nemožnosť plnenia, t.j. o taký stav záväzku, že jeho splnenie je všeobecne nemožné. Ak je splnenie nemožné iba subjektívne, t.j. iba pre dlžníka (napríklad jeho platobná neschopnosť) záväzok nezaniká a dlžník je povinný plniť, inak je postihnutý následkami zavineného nesplnenia záväzku. Pri objektívnej nemožnosti, t.j. ak je plnenie nemožné i pre kohokoľvek iného (nielen pre osobu dlžníka), záväzok zaniká vždy. Objektívna nemožnosť nezávisí na osobe dlžníka ani na jeho vôli. Sú ňou prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne okolnosti, či pre fyzickú nemožnosť predmetu plnenia (napríklad prírodné okolnosti). So subjektívnou nemožnosťou úzko súvisí tzv. hospodárska nemožnosť plnenia. Pri tejto je síce plnenie objektívne možné, ale z hospodárskeho hľadiska natoľko obtiažne, že ho nemožno od dlžníka rozumne vyžadovať. Ak je však záväzok fakticky i právne splniteľný, samotná hospodárska nemožnosť nemá za následok zánik záväzku. Okrem faktickej (fyzickej) nemožnosti plnenia, ktorá spočíva v tom, že záväzok je objektívne neuskutočniteľný, môže nastať prekážka právna, kedy plnenie, na ktoré je dlžník zaviazaný, je zakázané právnym predpisom vydaným po vzniku záväzku. V podstate ide o nedovolenosť plnenia. Posúdenie, či je plnenie nemožné, závisí najmä na obsahu záväzku, prípadne na predmete plnenia. Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že vzťah zaniká pre nemožnosť plnenia iba pre nemožnosť takého charakteru, ktorá je objektívna a trvalá. Rozlišovacie kritérium plnenia nemožného a plnenia obtiažneho je uvedené v ustanovení § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré výslovne stanovuje, že plnenie nie je nemožné, ak je ho možné uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.
V danom prípade mal prvostupňový súd za to, že nejde o objektívnu nemožnosť plnenia. Je nepochybné, že žalovaný sa uzavretou poistnou zmluvou zaviazal na plnenie peňažného charakteru (poistné plnenie) a teda, nešlo o záväzok osobnej povahy. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo ani k zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy. Skutočnosť, že žalovaný až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal a navrhol nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, je irelevantná. Poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v tom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. V danom prípade teda neboli zistené ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny.
Ak žalovaný argumentoval právnou nemožnosťou plnenia poukazujúc na rozsudok NS SR sp.zn. 1 Cdo 169/1996 z 20.3.1997 prvostupňový súd mal za to, že v danom prípade ide o odlišné okolnosti tohto prípadu od okolností uvedených v rozsudku NS SR a že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovaného by to neznamenalo zánik nároku zo zmluvy, ktorou je viazaný, ale vznik jeho nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení jeho záväzkoch voči poistníkovi), resp. ušlého zisku, čo však nebolo predmetom tohto konania. Aj napriek tomu si súd dovoľuje poznamenať, že je nesprávny záver žalovaného o tom, že len žalobca je oprávnený uplatniť si nárok na náhradu škody predstavujúci rozdiel medzi sumami dohodnutými v poistnej zmluve a sumami, ktoré je momentálne žalovaný ochotný splniť. Žalobca vstupoval do právneho vzťahu jedine so žalovaným a práve preto presúvanie ťarchy vymáhania náhrady škody na žalobcu súd považuje za neprijateľné. Súd má jednoznačne za to, že žalovaný je povinný aj napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu a tvrdenej nemožnosti plnenia zotrvať v poistnom vzťahu so žalobcom za podmienok, aké boli dohodnuté, čo nepochybne je plne v súlade so základnými princípmi právnej istoty (zásadou pacta sunt servanda). Ak aj bolo žalovanému uložené orgánom dohľadu zjednať nápravu ohľadom kalkulačných vzorcov produktu UDP-K v zmysle novej právnej úpravy zákona o poisťovníctve pod hrozbou uloženia možných sankcií, toto sa nemalo dotknúť už uzavretých poistných vzťahov, ale len poistných vzťahov do budúcna. Nakoniec takýmto spôsobom, akým to urobil žalovaný, upravovať už existujúce poistné vzťahy nevyplýva
z textu Protokolu NBS, ide len o účelový výklad žalovaného. Odkazovanie na § 67 citovanej novely zákona o poisťovníctve taktiež nemá opodstatnenie, pretože toto ustanovenie upravuje aplikáciu právnej normy na vzťahy vzniknuté do účinnosti tohto zákona, t.j. do 1.3.2002, kedy uvedený zákon č. 95/2002 zrušil doterajší právny predpis - zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uzavrel, že v danom prípade zánik záväzku v dôsledku § 575 Občianskeho zákonníka pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal.
Podľa § 31a zákona č. 186/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno- matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.
Národná banka Slovenska ako orgán vykonávajúci dozor nad finančným trhom po kontrole u žalovaného prebiehajúcej od apríla 2007 do februára 2008 zistil, že kalkulačné vzorce poisťovne (žalovaného) nie sú v súlade s poistnými a matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 31a zákona č. 186/2004 Z.z. Zákon č. 186/2004 Z.z., v rámci ktorého bolo prijaté aj uvedené zákonné ustanovenie, nadobudol účinnosť dňa 15.4.2004.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery prvostupňový súd konštatoval, že k zániku záväzkovo-právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou medzi účastníkmi konania v danom prípade nedošlo žiadnym zo spôsobov predpokladaných zákonom, poistný vzťah teda naďalej trvá (koniec poistného vzťahu bol dojednaný k 8.3.2013). Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci, súd dospel k záveru, že predmetná poistná zmluva nezanikla žiadnym zo spôsobov upravených v Občianskom zákonníku a nezanikla ani z dôvodov podľa VPP, je to riadna a platná právna zmluva, ktorá v čase rozhodnutia súdu existuje a jej účastníci sú jej obsahom viazaní. Súd preto žalobe, čo do určenia, že poistná zmluva č. 5019600414 zo dňa 8.3.1998 uzavretá medzi účastníkmi konania je platná a poistný vzťah trvá, vyhovel.
Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie v predmetnej veci bolo, že zmluvný vzťah založený medzi účastníkmi konania zmluvou o poistení vznikol dňa 8.3.1998, teda v čase kedy vyššie citované zákonné ustanovenie ešte nebolo účinné. K základným znakom právneho štátu patrí požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Retroaktivita je spätným pôsobením neskoršej právnej normy do minulosti. V zásade právne normy pôsobia a majú pôsobiť do budúcnosti a nie do minulosti. Princíp, že právne normy pôsobia v zásade do budúcnosti a nie do minulosti, to znamená princíp aretroaktivity ovláda oblasť verejného aj súkromného práva. Uvedený princíp vychádza zo zásady, že kto konal s dôverou v určitý zákon, nemá byť v svojej dôvere sklamaný. Princíp aretroaktivity sa dotýka aj právnych úkonov a individuálnych právnych aktov, ktoré vznikli na základe skoršieho zákona. Tieto právne úkony a individuálne právne akty musí rešpektovať neskorší zákon.
Aj v danom prípade bolo potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných pravidiel a zásad upravujúcich vzťah starého a nového predpisu, ktoré spočívajú v nutnosti ochrany nadobudnutých práv a nepripúšťajú, aby sa právne vzťahy a nároky z nich, ktoré vznikli podľa starého práva, posudzovali podľa nového práva.
S prihliadnutím na vyššie uvedený princíp dospel prvostupňový súd k záveru, že napriek tomu, že po uzavretí zmluvy o poistení došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom, nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej zmluvy medzi účastníkmi konania. Keďže žalobca žalovaným navrhnuté alternatívne riešenia zmeny obsahu poistnej zmluvy neakceptoval, t.j. jeho návrh na zmenu pôvodne uzavretej zmluvy neprijal, účastníci konania sú viazaní svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej zmluve zo dňa 8.3.1998.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania prvostupňový súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka a keďže úspech žalobcu bol len čiastočný (vyhovené bolo len výroku o určenie, že poistná zmluva je platná a naďalej trvá), prvostupňový súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná. Odvolaním napadla I. výrok rozsudku s odôvodnením podľa ustanovenia : 1.) § 205 ods.2 písm.a) O.sp. s poukazom na ustanovenia §221 ods.1 písm. h) O.s.p. , pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil s tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav ,2.) §205 ods.12 písm. b) O.s.p. , poretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3.) §205 ods.2 písm.c) O.s.p. pretože súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4.) § 205 ods.2 písm. d) O.s.p. pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5.) § 205 ods.2 písm.f) O.s.p. , pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania žalovanému alebo podľa ustanovenia §221 ods.1 a 2 O.s.p.. rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedla, že základnou spornou otázkou v konaní bola otázka, či došlo k zániku právneho vzťahu založeného medzi účastníkmi konania poistnou zmluvou alebo nie, to znamená určenie, či tu právny vzťah je alebo nie je. V nadväznosti na to prirodzene aj otázka, ako došlo k zániku tohto právneho vzťahu. Podľa názoru žalovanej v priebehu trvania právneho vzťahu došlo k vzniku právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik tohto právneho vzťahu, a to v dôsledku nemožnosti plnenia (dodatočnej právnej a objektívnej nemožnosti plnenia), majúcej svoj pôvod v zmene právneho predpisu, zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, (ďalej len „zákon o poisťovníctve“) ktorá nastala po uzatvorení poistných zmlúv medzi žalobcom a žalovanou. Zákonom č. 186/2004 Z. z. bol novelizovaný zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve, do ktorého bol s účinnosťou od 1. 5. 2004 v súvislosti so vstupom SR do EÚ vložený úplne nový § 31a, v zmysle ktorého poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia (pozn. dnes § 35 ods. 1 zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve). Dokazovaním v rámci tohto konania bolo spoľahlivo preukázané , že poistné v prípade poistného produktu UDP-K u žalovanej nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia, teda že poistné bolo určené v nižšej výške, ako správne poistno-matematicky malo byť. Podľa ustanovenia § 70a zák. č. 186/2004 Z. z. bolo povinnosťou žalovanej postupovať v súlade so zákonom a bezodkladne po zistení rozhodujúcich skutočností (nesprávne určené poistné) zosúladiť svoje právne pomery s novými ustanoveniami zák. č. 95/2002 Z.z. V dôsledku toho, že žalobca neakceptoval návrh žalovanej na vykonanie dohody o zmene obsahu predmetnej zmluvy, došlo u žalovanej ku vzniku objektívnej, následnej právnej nemožnosti plnenia, nakoľko nemohla ďalej poskytovať poistnú ochranu v rozsahu, ktorý bol v rozpore so zákonom, t.j. nemohla byť naďalej viazaná poskytnúť v budúcnosti poistné plnenie v prípade dožitia, ak toto plnenie vo vzťahu k inkasovanému poistnému bolo vyššie, ako malo správne poistno-matematicky byť. Vznikom tejto právnej skutočnosti preto došlo k zániku poistenia, minimálne v časti poistného plnenia. S poukazom na rozhodnutie NS SR č. 1Cdo/169/96 zo dňa 20.3.1997 (R 109/1998) preto zmena zákona mala za následok stav, že pôvodne dohodnuté plnenie sa stalo nemožným, pričom táto nemožnosť plnenia má objektívny charakter, spočívajúci v zmene právneho predpisu, uskutočnenej po vzniku záväzku. V dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia povinnosť dlžníka zanikla a zanikol aj záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania. Predmetné poistné zmluvy spadajú plne do režimu podľa ustanovenia § 67 zákona o poisťovníctve, to znamená, že aj napriek tomu, že poistné zmluvy žalovanej vznikli pred účinnosťou tohto zákona, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona a poistné musí byť od účinnosti tohto zákona určené v súlade s § 31a, čo však v prípade predmetných poistných zmlúv bolo
preukázané, že tak nie je. Pokiaľ nedošlo k dohode o zmene obsahu zmluvy v tomto smere, zakladá tento nový právny stav u žalovanej následnú, právnu a objektívnu nemožnosť plnenia, ako plnenia nedovoleného, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, pričom rozpor nastal až po vzniku právneho vzťahu. Názor žalobcu o tom, že plnenie v tomto prípade je možné splniť za sťažených podmienok, je mylný. Plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom, nie je plnením za sťažených podmienok, ale je plnením zakázaným, teda právne nemožným, pričom ignorovanie právnej nedovolenosti plnenia by znamenalo znášať dôsledky s takým konaním spojené, a to v podobe závažných sankcií za porušenie zákona. Za subjektívne nemožné plnenie, majúce za následok zánik záväzku, podľa ustálenej judikatúry súdov možno považovať aj tzv. hospodársku nemožnosť (nejedná sa o platobnú neschopnosť), pri ktorej plnenie je síce možné tak subjektívne, ako aj objektívne, ale bolo by pre dlžníka také ťažké a nevýhodné, že by ho nebolo možné od neho dôvodne požadovať. Domáhať sa výkonu práva za okolností hrozby aj opakovaného uloženia vysokých pokút zakladá nemožnosť od žalovanej spravodlivo a dôvodne takéto konanie požadovať. Ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Občiansky zákonník v ustanovení § 575 zakotvuje účinky následnej, a nie počiatočnej nemožnosti plnenia, pričom tieto účinky spočívajú v zániku platne dojednaného záväzku, ktorého plnenie bolo na začiatku možné a až po vzniku právneho vzťahu nastala skutočnosť, ktorá spôsobila jeho následný zánik pre následnú nemožnosť plnenia, ktorá naviac nemusí byť len fyzická, ale môže byť aj právna a dokonca môže byť aj subjektívna. Súd prvého stupňa nevenoval pozornosť argumentom žalovanej ohľadom nemožnosti plnenia a nevysporiadal sa so závermi obsiahnutými v rozsudku NS SR 1Cdo169/96. Záver súdu o tom, že opraviť nesprávne vypočítané poistné možno aj inak, ako jeho správnym výpočtom, je podľa názoru žalovanej mylný. Žalovaná sa nie vlastnou vinou dostala do situácie, kedy je nútená dodržať súkromnoprávny záväzok a porušiť tak ustanovenia zákona o poisťovníctve alebo naopak napraviť orgánom dohľadu vytýkaný nezákonný stav a porušiť tak súkromnoprávne dojednanie. Žalobca na navrhovanom určení nemal naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80c O.s.p., pretože bez tohto určenia sa právne postavenie žalobcu nestane neistým. Rozhodnutím súdu o podanej určovacej žalobe sa v postavení žalobcu nič nezmení. Naliehavý právny záujem na zodpovedaní otázky, ktorá je predmetom konania, nastane až v okamihu vzniku poistnej udalosti a až vtedy môže dôjsť k zmene právneho postavenia žalobcu. Otázku nemožnosti plnenia je však potrebné posúdiť už v tomto konaní z dôvodu, že plnenie žalovanej nepredstavuje len výplata poistného plnenia pri vzniku poistnej udalosti, ale predstavuje poskytovanie ochrany v určitom rozsahu od momentu uzavretia poistnej zmluvy. Je nepochybné, že u žalovanej na základe poistnej zmluvy v budúcnosti vznikne povinnosť na výplatu poistného plnenia, a preto už dnes, vzhľadom na objasnený právny stav, je možné posúdiť, či dohodnuté plnenie žalovanej je možné alebo nie v zmysle, či je právne dovolené alebo nie. Súd prvého stupňa nevykonal žalovanou navrhnutý dôkaz, keď si nevyžiadal z Ministerstva financií SR, resp. od NBS správny spis, obsahujúci rozhodnutie Ministerstva financií SR č. j. 52/1024/1995 zo dňa 30. 5. 1995, ktorého vykonanie navrhla žalovaná ako dôkaz za účelom preukázania toho, že skutočne zo strany Ministerstva financií SR došlo v roku 1995 k schváleniu nesprávnych vzorcov, na základe ktorých bolo následne v produktoch UDP-K určené nesprávne poistné, čo sa v roku 2004 dostalo do rozporu so zákonom a spôsobilo nemožnosť plnenia na strane žalovanej. V prejednávanej veci sa poistná zmluva žalobcu dostala vplyvom dvoch okolností (schválenie nesprávnych vzorcov MF SR a zmena zákona o poisťovníctve) do rozporu so zákonom, a to od 1. 5. 2004. Konkrétne v prejednávanej veci bude subjektom oprávneným žiadať náhradu škody žalobca a nie žalovaná a subjektom zodpovedným za škodu bude štát (Ministerstvo financií SR), a nie žalovaná. Preto zodpovednou za túto situáciu v súvislosti s následnou zmenou právneho predpisu nie je žalovaná, ale štát. Taktiež nevypočul svedka, zamestnanca žalovanej. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď oznámenie žalovanej o zániku poistenia, ktorou oznámila žalobcovi vznik objektívnej právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik poistenia, považoval za jednostranný právny úkon žalovanej, ktorým malo byť neplatne ukončené poistenie. Oznámenie o zániku poistenia nebolo právnym úkonom žalovanej, ktorým by bolo v rozpore so zákonom ukončené poistenie žalobcu. Nesprávnym rozhodnutím Ministerstva financií SR, ktoré v roku 1995 schválilo nesprávne určené poistné pri produkte UDP-K, ktoré nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami, bola žalovaná uvedená do omylu v tom, že poistný produkt UDP-K, schválený štátom určenou autoritou, nemá nedostatky a že ho žalovaná môže ponúkať. Rozsudok súdu prvého stupňa autoritatívne ukladá žalovanej, aby konala niečo, čo zákon zakazuje, preto je v rozpore s Ústavou SR. Žiadna zo zmluvných strán nedostatok zistený NBS (nízke poistné) nespôsobila a ani nemohla predvídať. Žalovaná sa v krátkom čase po zistení uvedenej novej okolnosti aktívne usilovala uzavrieť so žalobcom dohodu, ktorou by rozpor so zákonom odstránila. Iniciatíva žalovanej nebola úspešná. Zásada, že zmluvy sa majú plniť, nie je absolútna a má svoje obmedzenia. Podstatná zmena vonkajších, zmluvnými stranami neovplyvniteľných okolností, o ktorej sa zmluvné strany dozvedia počas trvania zmluvného vzťahu, spôsobuje narušenie
prirodzenej spravodlivosti medzi zmluvnými stranami a dopadá obzvlášť ťaživo na jednu zo zmluvných strán. Je preto okolnosťou, s ktorou je možné spojiť prelomenie zásady pakta sund servanda v podobe následnej úpravy zmluvného záväzku alebo jeho zániku. Takýto záver podporujú aj Princípy európskeho zmluvného práva, ktoré majú slúžiť ako všeobecné pravidlá zmluvného práva, ktoré obsahujú výkladové argumenty a majú charakter univerzálnych právnych princípov. Podľa týchto princípov v situácii, ak sa po uzavretí zmluvy objavia zmenené okolnosti, ktoré činia plnenie zo zmluvy pre niektorú zo strán extrémne obtiažnym, ak tieto okolnosti neboli v čase uzavretia zmluvy predvídateľné, vzniká právo, aby dotknutá strana iniciovala jednanie o novom obsahu zmluvy V opačnom prípade by žalobca nadobudol plnenie za neprimeranú cenu, síce ekonomicky výhodné, avšak poskytnutie súdnej ochrany takejto situácii by bolo v rozpore so štandardami spotrebiteľského práva. Súd by mal preto k tejto otázke zaujať eurokomformný prístup. Žalobcom navrhované usporiadanie pomerov nie je správne, a ani spravodlivé. Trvanie na zmluvnom vzťahu, v ktorom je inkorporovaná neprimeraná cena, spôsobuje výraznú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami, nemôže byť preto v súlade s dobrými mravmi a nemôže byť spravodlivé. Je faktom, že podmienky, za akých zmluvné strany uzatvorili poistenie, sa pod vplyvom vonkajších okolností podstatne zmenili. Za danej situácie je nutná korekcia nespravodlivosti vyplývajúcej zo zmluvnej nerovnováhy spôsobenej následnými udalosťami, ktoré strany nemohli odôvodnenie pri uzavieraní zmluvy predvídať. Toto je možné dosiahnuť iba za pomoci rozhodovacej činnosti súdu.Prípad poisťovne Rapid je prípadom podnikateľa , ktorý uveril štatnej správe a podľa jej regulácie podnikal. Poisťovňa rapid sa dostala do súdneho sporu so žalobkyńou a ďalších súdnych sporov iba preto, že sa sptrávala tak, ako sa každý subjekt v právnom štáte správať má-s dôverou a úctou voči štátu, ktorý počas trvania poistno-právneho vzťahu najskôr svojim nesprávnym stanovením kalkulácií determinoval vadu v obsahu poistného vzťahu, neskôr pristúpil okrem iného aj ku zmene a doplneniu legislatívy ( §31 a zák. č. 95/2002 Z.z., §35 ods.1 zák. č.8/2008 Z.z.ň, ktorá si v konečnom dôsledku vynútila odstránenie vady v podobe zásahu do poistného vzťahu. V súvislosti so zánikom poistenia žalovaný deklaroval povinnosť vyplatiť žalovanej v tom čase aktuálnu a vopred dohodnutú cenu poistenia- odkupnú hodnotu. Odkupná hodnota, ak je zaručená, je kategóriou poisťovníctva, ktorá vyjadruje v danom momente cenu poistenia. Namietala taktiež, že prvostupňový súd opomenul vykonať procesnú povinnosť podľa § 118 ods. 2 O.s.p..
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej proti rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods.2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods.1,3 O.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods.2 písm.a/,b/ c/, d/, f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej voči I. výroku rozsudku nie je dôvodné, preto mu nie je možné vyhovieť.
Napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.
Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.9.2013 o 9.15 hod. v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. a verejné vyhlásenie bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.
Žalovaná v odvolaní voči rozsudku namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm.a),b), c), d),f) O. s. p., teda že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. je naplnený vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., medzi ktoré patrí aj odňatie možnosti konať účastníkovi pred súdom postupom súdu (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.).
Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods.2 písm.b) O.s.p. by bol naplnený vtedy, keby došlo k porušeniu procesných predpisov, ktoré by mohli mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Išlo by predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré by nebolo možné podradiť pod §221 ods.1
Os.p. , ale ich dôsledok by sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.
Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.
K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ žalovaná v odvolaní voči rozsudku namieta postup súdu z hľadiska procesnoprávnych predpisov, nie je odvolanie dôvodné.
V odvolacom konaní bola odvolateľka neúspešná, preto podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 2 O.s.p. jej nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že im nepriznal ich náhradu.
Z uvedených dôvodov, ako už bolo vyššie uvedené, bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdené.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.