Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_2C-48-2011.pdf
PDF · 105.23 KB
Case nature
Subarea
2C/48/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobcu , L.. Š. M., D.. XX. U.. U., N. Č. U., G. , právne zast. JUDr. Marcelom Dolobáčom, PhD. Advokátom, Žižkova 39, Košice, proti žalovaným l. Slovenská republika, v zast. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Dobrovičova l2, Bratislava, 2. Katastrálny úrad v Prešove, Správa katastra Levoča, Mäsiarska l4, Levoča, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 28.3.2011 domáhal sa určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Studenec, obec Studenec, evidovanej na liste vlastníctva č. XX, vedenom Katastrálnym úradom v A., Správa katastra U. ako parcela registra I. G. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 518 m2 a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade sa domáhal, aby súd mu uložil povinnosť vymazať obmedzujúcu poznámku vyznačenú na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie Z., v časti „B“ viažucej sa k parcele I. G. Č.. XXX/X v znení: „V zmysle § 39 ods. 2 katastrálneho zákona hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola v časti parcely registra E KN č. 202/1 spochybnená - časť parcely registra I. G. Č.. XXX/X o výmere 239 m2 vyvlastnená v prospech Československého štátu -Miestneho národného výboru v Studenci na základe rozhodnutia číslo: výst./3059/65, zo dňa 25.8.1965, právoplatného dňa 16.9.1965, číslo zmeny 1/67.“
V návrhu podrobne rozviedol spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti tvrdiac, že o vyvlastňovacom rozhodnutí, na základe ktorého je vyznačená obmedzujúca poznámka, ktorej výmazu sa dožaduje, nemal žiadnu vedomosť.
Na určení vlastníckeho práva k parcele I. G. XXX/X, kat. územie Z. žalobca trval, napriek tomu, že Okresný súd Poprad, rozsudkom sp. zn. 12C 19/2004-75, zo dňa 14.12.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.7.2006, prikázal do jeho výlučného vlastníctva i parcelu č. I. G. XXX/X o výmere 516 m2 - orná pôda, ktorá je zapísaná na základe citovaného rozsudku na liste vlastníctva č. XX, časť A: majetková podstata, v časti B: ako vlastník je uvedený žalobca v celosti.
Žalovaný v 1. rade sa k návrhu na začatie konania vyjadril, namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a argumentoval tým, že podľa § 9 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy je ústredným orgánom štátnej správy pre: a) poľnohospodárstvo, b) lesné hospodárstvo, c) pozemkové úpravy a ochranu poľnohospodárskej pôdy, d) závlahové systémy a odvodňovacie systémy, e) veterinárnu kontrolu, veterinárnu inšpekciu a veterinárny dozor,
f) rastlinolekársku starostlivosť, g) plemenársky dozor, h) rybárstvo v oblasti akvakultúry a morského rybolovu, i) poľovníctvo, g) plemenársky dozor, k) spracovanie dreva vrátane biotechnológií, l) regionálny rozvoj okrem koordinácie využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie podľa § 9 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z.z. plní úlohy súvisiace s rozvojom vidieka, a preto vo vzťahu k nemu žiadal žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť.
Žalovaný v 2. rade sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril a uviedol, že Správa katastra Levoča na základe rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C 19/2004 - 75, zo dňa 14.12.2005 vykonala na list vlastníctva č. XX, kat. územie Z. zápis v prospech výlučného vlastníka, žalobcu, podľa právoplatného výroku rozsudku.
Na liste vlastníctva č. 33, kat. územie Studenec je stále zapísaná parcela I. G. Č.. XXX/X, orná pôda o výmere 518 m2, t.j. aj s časťou parcely registra I. G. Č.. XXX/X o výmere 239 m2, ktorá bola vyvlastnená v prospech Československého štátu - Miestneho národného výboru v Studenci na základe rozhodnutia č: výst./3059/65, zo dňa 25.8.1965. To znamená, že nepominuli dôvody na zápis poznámky zapísanej na liste vlastníctva Č.. XX, kat. územie Z., a preto správa katastra predmetnú poznámku z listu vlastníctva nemôže odstrániť.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného v 1. a 2. rade, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, pripojeným spisom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 12C 19/2004 a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
Žalobca v konaní argumentoval tým, že na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 27.8.1946, ktorú uzavrel so svojím otcom, Š. M., nadobudol spoluvlastnícky podiel v 1-vici, okrem iného aj k parcele č. XXX/X, zapísané vo vložke č. 9 pod B/38, kat. územie Z.. Pod B/2 bola ako ďalší spoluvlastník v tejto vložke vedená jeho matka, V. M., a to v 1 -vici k celku. Z rodičovského domu v Z. sa odsťahoval v roku 1953. S odstupom času sa dozvedel, že v roku 1964 rozhodol Miestny národný výbor v Studenci o výstavbe rodinných domov v časti, v ktorej sa nachádzala aj predmetná parcela. O začlenení parcely do intravilánu obce ako stavebného pozemku, on ani jeho matka, nemali vedomosť. Ako podielový spoluvlastník nebol Miestnym národným výborom v Studenci oslovený. Následne Okresný národný výbor v Spišskej Novej Vsi, odbor výstavby, rozhodnutím zo dňa 25.8.1965 č. výst. 3059/65 rozhodol o vyvlastnení v prospech Československého štátu - Miestneho národného výboru v Studenci, medzi inými, aj časti parcely XXX/X o výmere 239 m2. Rozhodnutie o vyvlastnení nadobudlo právoplatnosť dňa 16.9.1965, ktoré nebolo doručené ani jeho matke.
Pri prejednávaní dedičstva po poručiteľke, V. M., Okresným súdom Košice II, sp. zn. 29D 563/93, D not 282/93, uznesenie zo dňa 28.9.1998 nebolo zrejme, že malo dôjsť k akejkoľvek zmene druhu a výmery pozemku podľa citovaného rozhodnutia ONV v Spišskej Novej Vsi, a preto konajúci súd vychádzal z podkladov preukazujúcich poručiteľkin majetok a mal za to, že predmetná parcela je evidovaná ako orná pôda o výmere 518 m2, pôvodne zapísaná v Pzkn. vložke č. 9 na evidenčnom liste č. XX a je v užívaní TJ Družstevník Studenec. Žalobca tvrdil, že na predmetnej parcele neboli postavené žiadne rodinné domy, tak ako to malo byť v zmysle vyvlastňovacieho rozhodnutia.
Žalobca v roku 2004 podal na Okresný súd Poprad návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k zdedenej časti nehnuteľnosti, t.j. 1-vice z pozemkov pôvodne zapísaných na liste vlastníctva č. XX ako parcely registra E kat. územie Z.. Okresný súd Poprad rozsudkom sp. zn. 12C 19/2004 - 75, zo dňa 14.12.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.7.2006 rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných k nehnuteľnostiam, okrem iného i k parcele č. XXX/1 o výmere 518 m2 - orná pôda, vedená vo vložke číslo X kat. územie Studenec a zapísané na LV č. XX kat. územie Z. na meno poručiteľky V. M., zomrelej dňa XX.X.XXXX pod B2 v celosti. Rozhodnutím súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu i parcelu č. 202/1, kat. územie Z..
Žalobca s poukazom na ust. § 59 ods. 1, písm. a) a § 59 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. Katastrálneho zákona na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku žiadal žalovaného v 2. rade o opravu chyby v katastrálnom operáte z dôvodu jeho rozpornosti s verejnou listinou, v podstate sa dožadoval opravy výmery predmetnej parcely na 518 m2, keďže táto aj naďalej bola evidovaná na liste vlastníctva č. XX kat. územie Z. vo výmere 279 m2, t.j. výmere zmenšenej o jej údajne vyvlastnenú časť. Žalovaný v 2. rade jeho žiadosti nevyhovel, ale na základe rozhodnutia č.: X 60/2008, zo dňa 10.9.2008, opravil chybu na liste vlastníctva č. XX, kat. územie Z. u parcely registra E č. 202/1 tak, že namiesto výmery 279 m2 zapísal výmeru 518 m2, ale zároveň na uvedenom liste vlastníctva vyznačil obmedzujúcu poznámku v znení: „V zmysle § 39 ods. 2 katastrálneho zákona hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola v časti parcely registra I. G. Č.. XXX/1 spochybnená - časť parcely registra I. G. Č.. XXX/X o výmere 239 m2 vyvlastnená v prospech Československého štátu - Miestneho národného výboru v Z. na základe rozhodnutia číslo: výst./3059/65, zo dňa 25.8.1965, právoplatného dňa 16.9.1965, číslo zmeny 1/67.“
Žalobca vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného v 2. rade, v časti upravujúcej zápis obmedzujúcej poznámky, považoval za nedôvodné a to s prihliadnutím na výrok právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Poprad, v zmysle ktorého bola predmetná parcela prikázaná do jeho výlučného vlastníctva.
V konaní tvrdil, že k právoplatnému vyvlastneniu parcely E XXX/1 o výmere 239 m2 nikdy nedošlo. O samotnom vyvlastnení sa dozvedel s odstupom času 35. rokov.
S poukazom na uvedené žalobca mal právny záujem na tom, aby súd výrokom určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Z., evidovanej na liste vlastníctva č. XX ako parcela registra I. G. Č.. XXX/1 - orná pôda, o výmere 518 m2. Právny záujem je daný tým, že je potreba zosúladenia skutočného stavu vlastníctva so stavom vedeným v katastri nehnuteľnosti, kde jeho výlučné vlastníctvo je obmedzené poznámkou. Dodal, že aj keď k tejto otázke urobil právny záver Okresný súd Poprad rozsudkom sp. zn. 12C 19/2004, v ktorom vyslovil, že je výlučným vlastníkom parcely, čo sa môže javiť ako vec res iudicata, nemá inú možnosť domôcť sa svojho práva ako podanou žalobou.
Žalobca prezentoval záujem na tom, aby súd vyslovil v predbežnej otázke neoprávnenosť vyznačenej poznámky na LV č. XX, kat. územie Z., vzťahujúcej sa k parcele E KN č. XXX/X a v samotnom rozsudku uložil povinnosť túto poznámku vymazať, pretože takto vyznačená poznámka mu bráni predmet vlastníctva užívať a nakladať s ním a o tejto povinnosti môže súd konať aj keď ustáli, že prvý výrok petitu, t.j. určenie vlastníckeho práva je vecou res iudicata, v zmysle rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C 19/2004.
Obmedzujúca poznámka je výslovne len formálneho charakteru, neexistuje žiadna osoba, ktorá by spochybňovala jeho vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti a cieľom obmedzujúcej poznámky by malo byť zamedzenie ďalšiemu nakladaniu nehnuteľnosti, pokiaľ sa neurčí nesporný vlastník a v danom prípade jeho vlastníctvo k pozemku bolo nesporne preukázané.
Žalovaný v 1. rade pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie navrhol vo vzťahu k nemu žalobu zamietnuť, pretože podľa § 9 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy je ústredným orgánom štátnej správy pre: a) poľnohospodárstvo, b) lesné hospodárstvo, c) pozemkové úpravy a ochranu poľnohospodárskej pôdy, d) závlahové systémy a odvodňovacie systémy, e) veterinárnu kontrolu, veterinárnu inšpekciu a veterinárny dozor, f) rastlinolekársku starostlivosť, g) plemenársky dozor, h) rybárstvo v oblasti akvakultúry a morského rybolovu, i) poľovníctvo, g) plemenársky dozor, k) spracovanie dreva vrátane biotechnológií, l) regionálny rozvoj okrem koordinácie využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie podľa § 9 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. plní úlohy súvisiace s rozvojom vidieka a nevzhliadol dôvod, prečo bol označený za účastníka konania na strane žalovaného, v konečnom dôsledku to neodôvodnil ani žalobca ako v písomnom návrhu ani v účastníckej výpovedi.
Žalovaný v 2. rade písomne, ale aj ústne v konaní prezentoval, že na liste vlastníctva č. XX, kat. územie Z., je zapísaná parcela registra I. G. Č.. XXX/X orná pôda o výmere 518 m2 v prospech výlučného vlastníka - žalobcu, ale súčasne je zapísaná poznámka: „V zmysle § 39 ods. 2 katastrálneho zákona hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola v časti parcely registra I. G. Č.. XXX/ X spochybnená - časť parcely registra I. G. Č.. XXX/X o výmere 239 m2 vyvlastnená v prospech Československého štátu - Miestneho národného výboru v Studenci na základe rozhodnutia číslo: výst./3059/65, zo dňa 25.8.1965, právoplatného dňa 16.9.1965, číslo zmeny 1/67.“ Výmera parcely registra E KN č. 202/1 orná pôda o výmere 518 m2 a predmetná poznámka na list vlastníctva č. XX, zapísaná na základe právoplatného rozhodnutia o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X - 60/2008, zo dňa 10.9.2008.
Žalovaný v 2. rade opravil údaje katastra na liste vlastníctva č. XX, kat. územie Z. z dôvodu, že boli v rozpore s verejnou listinou, ktorou je rozsudok Okresného súdu Poprad, sp. zn. 12C 19/2004 - 75, zo dňa 14.12.2005.
Žalovaný v 2. rade akceptoval právoplatné rozhodnutie súdu a ako výlučný vlastník dotknutej parcely registra I. G. Č.. XXX/X o výmere 518 m2 je zapísaný žalobca, t.j. aj s časťou parcely registra I. G. Č.. XXX/X o výmere 239 m2, ktorá bola vyvlastnená v prospech Československého štátu - Miestneho národného výboru v Studenci. Nepominuli dôvody na zápis poznámky zapísanej na liste vlastníctva č. XX, kat. územie Z., a preto správa katastra predmetnú poznámku z listu vlastníctva nemôže odstrániť.
Žalovaný v 2. rade dokladoval, že po porovnaní zobrazenia parcely registra I. G. Č.. XXX/X v mape pozemkového katastra, so zobrazením predmetného územia v katastrálnej mape, možno jednoznačne konštatovať, že vyvlastnená časť parcely 202/1 tvorí prienik s parcelami katastra nehnuteľnosti č. 576, 577, 580 a pravdepodobne aj parcely G. Č.. XXX, ktoré sú zastavanými plochami a ide o stavebné pozemky, ktoré sú zastavané rodinnými domami. Presné výmery prienikov parcely č. 202/1 s parcelami KN č. XXX, XXX, XXX V. XXX nie je možné určiť z dôvodu, že na to by bolo potrebné vyhotoviť geometrický plán. Vlastníkmi predmetných pozemkov sú fyzické osoby, ktoré nadobudli právo k týmto pozemkom na základe dohody o zriadení práva osobného užívania v období po vyvlastnení pozemkov. Vyvlastnená časť parcely slúži účelu, na ktorý bola vyvlastnená a nie je pravdivé počiatočné tvrdenie žalobcu v návrhu ako aj účastníckej výpovedi, že do dnešného dňa na predmetnej parcele neboli postavené rodinné domy.
Čo sa týka tvrdenia, že v dedičskom konaní na Okresnom súde Košice II, sp. zn. 29D 563/1993, D not 282/1993 nebolo zrejme, že malo dôjsť k akejkoľvek zmene druhu a výmery pozemku podľa rozhodnutia ONV v Spišskej Novej Vsi, zo dňa 25.8.1965, č. výst.:/3059/65, žalovaný v 2. rade tvrdil, že sa nezakladá na pravde, pretože v citovanom dedičskom rozhodnutí je v odseku II. uvedená parcela č. XXX/X - roľa o výmere 518 m2, ale v závere odseku II je uvedené, že podľa identifikácie parciel je pôvodná parcela č. 202/1 - vedená ako parcela č. XXX v zvyšujúcej časti 279 m2. Prílohou tohto uznesenia je identifikácia parciel č. XXX/XX, zo dňa 2.4.1997, v ktorej je pri parcele č. XXX/X uvedené, že zbytok o výmere 239 m2 vyporiadaný podľa č. výst.3059/65 - PVZ I/67, čo znamená, že zostávajúca časť parcely č. XXX/X o výmere 239 m2 nebola predmetom uznesenia o dedičstve a teda túto časť dedičia nenadobudli a z tohto dôvodu nemohla byť predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Zápis do katastra nehnuteľnosti bol vykonaný dňa 1.10.2001 pod číslom zmeny 25/01. Výpis z listu vlastníctva bol použitý ako dôkaz pri rozhodovaní Okresného súdu Poprad v konaní sp. zn. 12C 19/2004.
Súd vyžiadal Obec Studenec ako aj Štátny archív v Levoči o predloženie archívnej dokumentácie vzťahujúcej sa k vyvlastňovaciemu rozhodnutiu č. vyst./3059/l965 vydané Okresným národným výborom v Spišskej Novej Vsi. Okrem citovaného vyvlastňovacieho rozhodnutia a „Výkazu plôch“ ku geometrickému plánu polohopisnému č. 9l5-0020-5, zo dňa l5. 7. l966 neexistuje.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah a alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 159 ods. 1, 2, 3 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.
Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Podľa § 135 ods. 2 O.s.p. inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.
Podľa § 39 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona v znení noviel, na základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu alebo na návrh veriteľa, prípadne dlžníka katastrálny úrad zapíše poznámku do katastra o začatí konania o výkone rozhodnutia predajom nehnuteľnosti, o vyhlásení konkurzu proti vlastníkovi nehnuteľnosti, o začatí dohodovacieho konania a začatí vyvlastňovacieho konania, ako aj začatí konania o právach k nehnuteľnostiam, ktoré musí určiť súd alebo osvedčiť notár.
Na základe právoplatného rozhodnutia alebo na základe osvedčenia podľa odseku 1 katastrálny úrad zruší zápis poznámky.
Ustanovenie § 159 O.s.p. upravuje právoplatnosť súdnych rozhodnutí všeobecne. Pod právoplatnosťou rozhodnutia rozumie sa taká vlastnosť rozhodnutia, ktorá spôsobuje jeho záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť a rozlišuje sa formálna a materiálna stránka právoplatnosti súdnych rozhodnutí.
Formálna stránka právoplatnosti súdneho rozhodnutia znamená, že rozhodnutie je momentom právoplatnosti zásadne nezmeniteľné, to znamená že nie napadnuteľné riadnym opravným prostriedkom.
Materiálna stránka právoplatnosti súdneho rozhodnutia sa prejavuje predovšetkým v záväznosti rozhodnutia, resp. záväznosti výroku rozhodnutia pre určitý počet subjektov. V tomto zmysle je výrok právoplatného rozsudku záväzný pre účastníkov konania a pre všetky orgány. Výnimky z takto všeobecne stanovenej subjektívnej hranice záväznosti súdneho rozhodnutia stanovuje jednak O.s.p. (§ 159a O.s.p.), alebo aj osobitné predpisy, napr. ust. § 131 ods. 5 Obchodného zákonníka.
Prekážka res iudicata, ktorá vylučuje, aby súd vec znova prejednal, je vyslovená v ustanovení § 159 ods. 3 O.s.p. K jej porušeniu dôjde, ak sú splnené súčasne tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi konania, 3. a o tej istej veci. Za tú istú vec v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu.
Pokiaľ ide o rozhodnutie o určovacej žalobe /§ 80 písm. c) O.s.p./, pre posúdenie toho, či zakladá prekážku rozsúdenej veci, bude rozhodujúci aj právny stav záväzne určený jeho obsahom.
Rozhodnutie Okresného súdu Poprad znie tak, že podľa neho právo alebo právny vzťah, prípadne povinnosť existuje, je tým daná prekážka, res iudicata, pre novú určovaciu žalobu. Okresný súd záväzne posúdil existenciu právneho vzťahu ohľadom vlastníckeho práva žalobcu k dotknutej parcele s jednoznačným záverom, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely, ku ktorej sa opätovne domáha určenia vlastníckeho práva.
Platný Občiansky súdny poriadok výslovne upravuje, čoho sa môže žalobca domáhať, čiže aké sú právne prípustné druhy žalôb z hľadiska petitu sporov.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou
sa žalobca opätovne domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je, teda domáha sa pozitívneho určenia. Takého určenia sa však môže žalobca domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté.
Rozhodnutím Okresného súdu Poprad, tým že žalobcovi bolo priznané výlučné vlastnícke právo k dotknutej parcele a opätovným určením vlastníckeho práva k parcele E KN č. XXX/X, zapísanej na liste vlastníctva č. XX, kat. územie Z., sa právne postavenie žalobcu nemení, je naďalej vlastníkom parcely ako už bolo určené, a preto súd je toho názoru, že zo strany žalobcu na opätovnom určení vlastníckeho práva nebol preukázaný naliehavý právny záujem a ide aj o prekážku rozsúdenej veci, z tohto dôvodu súd nárok žalobcu formulovaný v 1. časti petitu návrhu zamietol.
Podľa hmotného práva ( § 18 Občianskeho zákonníka) spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby, ale od spôsobilosti byť účastníkom konania je potrebné rozlišovať vecnú legitimáciu v spore, ktorá so zreteľom na hmotné právo určuje, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti.
Podľa názoru súdu žalovaný v 1. rade nie je pasívne legitimovaný v spore, v konečnom dôsledku žalobca to ani neodôvodnil, prečo ho označil za účastníka konania, pretože podľa § 9 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy je ústredným orgánom štátnej správy v presne vymedzenej oblasti a vo vzťahu k uplatnenému nároku nie je nositeľom povinností.
Ustanovenie § 135 ods. 1 O.s.p. taxatívne uvádza prípady, ktorými je súd viazaný a ktoré nemôže riešiť v konaní ako otázky predbežné. Otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v tomto ustanovení vymedzená nie je. Súd sa preto môže otázkou vlastníckeho práva a s tým súvisiacou obmedzujúcou poznámkou zaoberať ako otázkou predbežnou, a preto nie je rozhodujúce, že táto môže byť vyriešená aj v samotnom konaní za podmienok uvedených v ustanovení § 135 ods. 2 O.s.p. Údaje katastra, medzi ktoré patrí aj vyznačená obmedzujúca poznámka podľa § 39 ods. 2 Katastrálneho zákona sa považuje za hodnovernú a záväznú a dôvody jej vyznačenia nepominuli, pozemok bol vyvlastnený a v súčasnosti preniká do novovytvorených parciel, ktoré sú už vo vlastníctve fyzických osôb. Súd prejudicionálne posúdil, že dôvody zápisu poznámky na liste vlastníctva č. XX, kat. územie H. Z. I.D.pominuli a nie je možné predmetnú poznámku z listu vlastníctva vymazať a súdu neprináleží zrušiť obmedzujúcu poznámku na liste vlastníctva, ktorá bola vyznačená v súlade so zákonom.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový a právny stav súd rozhodol tak, ako znie výroková časť rozsudku a žalobu v celom rozsahu zamietol.
Žalobcovi bolo v konaní priznané oslobodenie od súdneho poplatku v celom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žalovaný v 1. a 2. rade i keď v konaní mali úspech, trovy konania neuplatnili, pretože im nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.