Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9Co-101-2012.pdf
PDF · 88.56 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/101/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ K.. R. Č., E. X, E.A., X/ I.. N. Č., P. X, E., obaja zast. JUDr. Jánom Benčurom, advokátom, Záhradnícka 41, Bratislava, proti odporcom: 1/ H. I., C. XX, E., zast. Mgr. Ivanou Blajskovou, advokátkou, Kalinčiakova 115/4, Bratislava, 2/ N. I., C. XX, E., o zaplatenie úhrady za užívanie nehnuteľnosti, na odvolanie odporkyne 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 6C71/2001-251 zo dňa 20. októbra 2011 v pomere hlasov 3:0 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporcovia 1/, 2/ sú povinní zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 200,67€ na účet JUDr. Jána Benčuru, advokáta v Bratislave, Záhradnícka č. 41 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom sumu 512,88 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 17.05.2001 do zaplatenia, navrhovateľovi 1/ sumu 1049,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od 02.02.2004 do zaplatenia, navrhovateľovi 1/ sumu 1499,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 22,16 Eur od 01.01.2005 do zaplatenia, vo výške 6 % ročne zo sumy 738,56 eur od 01.01.2006 do zaplatenia a vo výške 9,5 % ročne zo sumy 738,56 Eur od 01.01.2007 do zaplatenia, navrhovateľovi 1/ sumu 237,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 01.05.2007 do zaplatenia s tým, že súd povoľuje istinu i úrok z omeškania odporcom v 1/ a 2/ splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 300,- Eur splatných vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, s tým, že v prípade omeškania s plnením jednej splátky nastáva zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku konanie zastavil.
Vychádzal zo zistenia, že navrhovatelia 1./ a 2./, boli bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností (výpis z LV č. 575 k. ú. Bratislava - Nové Mesto) až do uzavretia dohody o vyporiadaní ich BSM zo dňa 6.5.2003, na základe ktorej sa výlučným vlastníkom stala navrhovateľka 2./. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporcovia predmetné nehnuteľnosti užívajú napriek tomu, že nedisponujú právnym titulom, ktorý by ich oprávňoval tieto nehnuteľnosti užívať. Medzi účastníkmi nebola uzavretá zmluva o nájme, pričom odporcovia v konaní nepreukázali existenciu inej skutočnosti, ktorá by ich oprávňovala užívať nehnuteľnosti. Svoje tvrdenia o tom, že navrhovatelia nie sú aktívne legitimovaní v spore, teda že nie sú vlastníkmi nehnuteľností nepreukázali a všetky konania, na ktoré poukazovali (v ktorých sa mali domáhať určenia vlastníctva) boli zastavené.
Keďže užívali nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, ich užívaním zasahovali do vlastníckych práv navrhovateľov, čím sa na ich úkor bezdôvodne obohacovali bez poskytnutia primeranej náhrady. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal súd zo znaleckého posudku č. 1/94 znalca Q.. X. E., podľa ktorého priznal za užívanie bytu 342,- Sk mesačne za obdobie od 01. 10.1994 do 31. 07. 1996 (22 mesiacov) a od 01. 08. 1996 do 31. 12. 1997 (17 mesiacov) t. j. 342 x 22 = 7.524, 342 x 17 = 5.814, spolu 7.524 + 5.814 = 13. 338,- Sk. Za užívanie záhrady 42,95 Sk za mesiac t. j. 42,95 x 22 mesiacov a 42,95 x 17 mesiacov, t. j. 945 + 730 = 1.675,- Sk a výšku výnosu zo záhrady - 29,20 Sk za mesiac t. j. 29,20 x 22 mesiacov a 29,20 x 17 mesiacov, t. j. 642 +496 = 1.138,- Sk.
K námietke odporkyne 1./ ktorou žiadala zamietnuť návrh, respektíve aspoň znížiť sumu, z dôvodu, že táto uplatnená výška predstavuje najvyššiu výšku regulovaného nájomného, čo by bolo v danom prípade v rozpore so zásadou súladu s dobrými mravmi prvostupňový súd uviedol, že súlad s dobrými mravmi je daný už tým, že navrhovatelia si uplatnili regulované nájomné z roku 1994 a nežiadali uhradiť cenu nájmu v aktuálnejšej trhovej hodnote. Navyše odvolávku na dobré mravy považuje za irelevantnú práve pre dlhodobú vedomosť odporcov o užívaní nehnuteľností bez právneho dôvodu, teda o svojom bezdôvodnom obohacovaní sa na úkor navrhovateľov. V zmysle právneho poriadku i ustálenej judikatúry dobre mravy nemôžu mať za následok vznik, zmenu alebo zánik práv či povinností, nemohli teda odporcom založiť užívacie právo k nehnuteľnostiam a teda ich užívali bezdôvodne. I Európsky súdny dvor pokiaľ hovorí o práve na obydlie hierarchicky zaradenom pred právo na vlastníctvo, rozhodne má na mysli právom chránené obydlie či už formou nájomnej zmluvy, respektíve na základe iných relevantných skutočností, čo u odporcov absentuje. Na dôvažok odporcovia o svojom bezdôvodnom užívaní nehnuteľnosti a povinnosti uhradiť navrhovateľom náhradu za užívanie, mali vedomosť z viacerých predchádzajúcich súdnych konaní.
Keďže sa odporcovia dostali do omeškania, prvostupňový súd určil úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby danej Národnou bankou Slovenskej republiky k prvému dňu omeškania, t. j. k podaniu žaloby a k jednotlivým písomným rozšíreniam návrhu.
Istinu i úrok z omeškania súd povolil odporcom splácať v splátkach využijúc ustanovenie § 160 ods. 1 OSP, pričom vo výroku určil výšku splátok a podmienky zročnosti tak, že nezaplatenie jednej splátky včas má za následok zročnosť celého dlhu. Rozhodol tak vzhľadom na zlé sociálne postavenie odporcov, ich sociálnu odkázanosť vyplynutú z výsluchu odporkyne v 1. rade.
O náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP.
Rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadla odporkyňa 1/ zastávajúc názor, že súd nesprávne právne posúdil otázku bezdôvodného obohatenia, nakoľko jeho výška je vyčíslená podľa maximálnej ceny regulovaného nájmu bytu, nezohľadňuje konkrétne okolnosti vzniknutej spornej situácie, ako aj pomery na strane odporcov. V odvolaní zdôraznila, že už v čase kúpy nehnuteľnosti bolo možné predpokladať komplikácie ohľadne užívania nehnuteľností, napriek tomu sa navrhovatelia pre kúpu spornej nehnuteľnosti rozhodli a žiadali odporcov, aby nehnuteľnosť vypratali, pričom nepochybne vedeli, že odporcovia nemajú zabezpečené náhradné bývanie a sú sociálne odkázaní. V čase, kedy navrhovatelia nadobudli nehnuteľnosť do BSM mala odporkyňa v predmetnom byte viac ako 30 rokov svoje bydlisko a nemala inú možnosť bývania. Z jej strany nešlo o zámernú zlomyseľnú okupáciu bytu. Odporkyňa jednak žije v presvedčení, že sa im stala krivda a že nehnuteľnosť im patrí. S poukazom na okolnosti nadobudnutia nehnuteľnosti, vek odporkyne, zdravotný stav, životnú úroveň odporcov žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť, prípadne znížiť cenu nájmu na symbolické 1 € za ten ktorý mesiac. V závere uviedla, že súd ako keby nechcel vidieť nepomer medzi uplatnenými nárokmi navrhovateľov a konkrétnymi okolnosťami prejedávaného prípadu, ako aj pomerov na strane odporcov.
Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne 1./cov uviedli, že žiadajú rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odporcovia dom a záhradu užívali v období od 1.1.1998 do 3.5.2007 do doby, kedy bola ukončená exekúcia vyprataním nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Voči odporcom bol uplatnený nárok vo výške regulovaného nájmu, nárok, ktorý je potrebné považovať
v súlade s dobrými mravmi, keďže nežiadali navrhovatelia uhradiť cenu nájmu v aktuálnej vyššej trhovej hodnote. Tvrdenia uvedené v odvolaní sú právne irelevantné, z dôvodu ktorého navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd preskúmal v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 2 písm. c) O.s.p. aj vo vzťahu k odporcovi 2./ pretože ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že rozhodnutie sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony jedného z nich aj pre ostatných / § 91 ods. 2 Os.p. /, keď odvolanie podané len jedným z viacerých odporcov, ktorým bola uložená povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, má odkladný účinok aj vo vzťahu k tomu odporcovi, ktorý odvolanie nepodal; povinnosťou odvolacieho súdu v takomto prípade je preskúmať celý rozsudok súdu prvého stupňa / R 4/2004/.
Vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. , ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne 1/ nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav z ktorého vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie vo veci samej náležitým spôsobom odôvodnil so záverom ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa si nežiada ani doplniť dôvody na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, pretože by odvolací súd iba zopakoval správnosť záverov súdu prvého stupňa. V odvolaní odporkyňa 1/ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu, alebo jeho právneho hodnotenia ani takými o ktorých by súd prvého stupňa pri rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť, alebo ktoré by nebol uvážil. Z konania pred súdom prvého stupňa iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
Je nutné zdôrazniť, že prvostupňový súd priznal navrhovateľom plnenie titulom vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nehnuteľnosti odporcami bez právneho dôvodu vychádzajúc z nesporného skutkového základu a právneho dôvodu, svedčiacemu v prospech navrhovateľov.
Napriek nespochybniteľnému skutkovému a právnemu stavu boli navrhovatelia nútení domáhať sa svojich práv opakovane súdnou cestou, a to v konaniach pred Okresným súdom Bratislava III sp.zn. 10C 31/1989; sp.zn. 6C 66/1990; sp.zn. 7C 174/1991; sp.zn. 10C 355/1996, pričom obrana odporcov spočívala iba v ich subjektívnom presvedčení o nedôvodnosti nárokov, bez právnej relevancie, prioritne poukazujúc na svoju slabú sociálnu situáciu, na pozícii ktorej zotrvala odporkyňa 1/ aj v odvolacom konaní. Nenáležitá je potom obrana odporkyne 1/ využívajúc ustanovenie o dobrých mravoch, keď korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem ( Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 2895/99. In: Soubor civilních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu, svazek 4/2001), o aký prípad sa v danej veci jedná, keďže nárok navrhovateľov požadovať úhradu za bezdôvodné užívanie nehnuteľnosti patriacej do ich vlastníctva je zákonným nárokom.
Výhrada odporkyne 1/ uplatnená v odvolaní, že „súd ako keby nechcel vidieť nepomer medzi uplatnenými nárokmi navrhovateľov a konkrétnymi okolnosťami prejedávaného prípadu, ako aj pomerov na strane odporcov“ je bez možnosti privodiť na vec iný náhľad, pretože súd prvého stupňa v rozhodnutí nielenže akcentoval, že navrhovatelia si uplatnili regulované nájomné z roku 1994 a nežiadali uhradiť cenu nájmu v aktuálnejšej trhovej hodnote, v dôsledku čoho nemožno uprieť ani navrhovateľom, že pri uplatnení svojich oprávnených práv prihliadali na okolnosti daného prípadu, ale zjavne aj prvostupňový súd dôsledne zvažoval okolnosti prípadu, čomu nasvedčuje aj úvaha prvostupňového súdu podložená ustálenou judikatúrou, že „dobre mravy nemôžu mať za následok vznik, zmenu alebo zánik práv či povinností, a teda nemohli odporcom založiť užívacie právo k nehnuteľnostiam“ so záverom ktorým je potrebné bezvýhradne súhlasiť.
Navrhovatelia v konaní legitímnym spôsobom preukázali postavenie aktívne legitimovaného účastníka, preukázali existenciu bezdôvodného obohatenia odporcov na ich úkor spočívajúceho v užívaní nehnuteľnosti bez právneho, ako aj preukázali výšku bezdôvodného obohatenia znaleckým posudkom vychádzajúc z regulovaného nájomného za rok 1994. Pokiaľ odporcovia spochybňovali dôvodnosť nároku, resp. namietli výšku bezdôvodného obohatenia došlo k prerozdeleniu dôkazného bremena (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010) a bolo ich povinnosťou svoje tvrdenia hodnoverným spôsobom preukázať. Ak tak neurobili zostala obrana odporkyne 1/ iba
v rovine tvrdenia, bez splnenia dôkaznej povinnosti, v dôsledku čoho nebola spôsobilá privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.
V závere odvolací súd dodáva, že dobré mravy ako korektív relevantný pre posudzovanie protiprávnosti konania subjektov práva nemožno stotožňovať s morálkou a súd z hľadiska riešenia ťaživých životných situácii nemôže prekračovať svoje kompetencie, pretože rozhodnutie súdu musí mať vždy základ v platnom práve. Ak by súd za daného skutkového stavu považoval nárok navrhovateľov ako vlastníkov nehnuteľnosti za nedôvodný, poprel by svojím rozhodnutím primárne normy práva.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľom, ktorí mali v odvolacom konaní úspech, priznal náhradu trov vynaložených v odvolacom konaní vo výške 200,67€, ktoré zaviazal odporcov 1./,2./ s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľov do troch dní.
Trovy odvolacieho konania predstavujú teda odmenu advokáta za 2 úkony právnej služby a to písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 24.2.2012, účasť na verejnom vyhlásení rozsudku keď odmena advokáta za 1 úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 121,16€. Odmena za vyššie uvedené úkony právnej služby potom aj s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 5, psím. b), § 15 písm. a) citovanej vyhlášky predstavuje sumu 166,89€ / 121,16€ + 33,78€ 1 zo sumy 121,16€ + 1 x 7,63 € režijný paušál + 1 x 7,81 € režijný paušál /, pričom táto odmena advokáta bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o sumu 33,78 € / 166,89€ x 20% = 33,78€ /.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.