Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-98-2013.pdf
PDF · 85.9 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/98/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX A. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, Stropkov o zaplatenie 119,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k.17Ro/201/2012-57 zo dňa 15.5.2011, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
M e n í uznesenie súdu prvého stupňa tak, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOSS, Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, nie je osobou oprávnenou na podanie odporu proti platobnému rozkazu Okresného súdu Humenné č. k. 17Ro/201/2012-33 zo dňa 11.12.2012.
Účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom vyhovel odvolaniu vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na strane žalovaného, Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám.
legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778 a zrušil uznesenie tamojšieho súdu zo dň 30.1.2013 č. k. 17Ro/201/2012-36. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778 doručil dňa 18.9.2012 prostredníctvom právneho zástupcu na tamojší súd Oznámenie o vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Súčasne týmto podal aj odpor proti platobnému rozkazu. Prvostupňový súd vo veci rozhodol uznesením zo dňa 30.1.2013 č. k. 17Ro/201/2012-36 tak, že odpor Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778 proti platobnému rozkazu zo dňa 11.12.2012 č. k.17Ro/201/2012-33, doručený dňa 18.9.2012, odmietol ako podaný neoprávnenou osobou s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.10.2012 sp. zn. 6Cdo 207/2011. Súčasne týmto uznesením nepriznal žalobcovi trovy konania o podanom odpore. Proti uvedenému uzneseniu, vydanému vyšším súdnym úradníkom, podalo odvolanie Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p.. Citované ustanovenie zákona pripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Následne vo veci rozhodol sudca uznesením, ktorým vyhovel odvolaniu vedľajšieho účastníka a zrušil uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 30.1.2013 č. k. 17Ro/201/2012-36. Prvostupňový súd napadnutým uznesením, ktorým
vyhovel odvolaniu vedľajšieho účastníka a zrušil uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom, súdenú vec posúdil tak, že vedľajší účastník vstúpil do ešte právoplatne neskončeného konania a odpor proti platobnému rozkazu podal v 15 dňovej lehote stanovenej na podanie odporu a keďže odpor bol vedľajším účastníkom podaný včas, súd zrušil uznesenie zo dňa 30.1.2013 č. k. 17Ro/201/2012-36.
Proti tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie zo strany žalobcu. V podanom odvolaní žalobca poukazuje na to, že podľa § 174 ods. 1 O.s.p., platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku. V konaní vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 os. 4 O.s.p.). V predmetnej veci Okresný súd Humenné dňa 11.12.2012 vydal platobný rozkaz, ktorým podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel. Dňa 18.9.2012 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. Predmetné oznámenie žalobcovi nebolo doručené, tak, ako ani odpor vedľajšieho účastníka. Žalobca sa nestotožňuje s napadnutým rozhodnutím a zastáva názor, že v konaní o vydanie platobného rozkazu v tzv. skrátenom (rozkaznom) konaní je vedľajšie účastníctvo z povahy veci vylúčené. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 207/2011, v zmysle ktorého „účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu ale nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie, kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor“. V zmysle uvedeného právneho názoru Najvyššieho súdu SR má žalobca za to, že kým žalovaný nepodá odpor proti platobnému rozkazu, nenastanú ani účinky vzniku vedľajšieho účastníctva. V prípade, ak by žalobca pripustil, že vedľajší účastník má právo podať odpor, tak potom iba v tých prípadoch, kedy z hmotnoprávneho predpisu vyplýva výslovne spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom. Odpor proti platobnému rozkazu podaný vedľajším účastníkom je potrebné odmietnuť podľa § 174 ods. 3 písm. c) O.s.p., kde súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný neoprávnenou osobou, nie žalovaným. Odpor proti platobnému rozkazu je riadnym opravným prostriedkom sui generis proti meritórnemu výroku platobného rozkazu. Na jeho podanie je z povahy veci subjektívne legitimovaný len žalovaný a vzhľadom na to, že v zákone výslovne nie je upravená legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu, ako je to v prípade podania odvolania v zmysle ust. § 201 O.s.p., je treba vyvodiť, že vedľajší účastník nemá oprávnenie podať odpor. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že vedľajší účastník nie je osobou oprávnenou na podanie odporu.
Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. ho zmenil tak, že odpor podaný Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, odmietne. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník. Poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie Okresného súdu Humenné, ktorým odmietol odpor vedľajšieho účastníka, je v príkrom rozpore s pravidlami formálnej logiky, pretože do konania vstúpil vedľajší účastník podaním zo dňa18.9.2012, v ktorom vedľajší účastník zároveň uviedol, že „ak bol v predmetnej právnej veci vydaný platobný rozkaz, podáva proti nemu odpor...“.
Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že platobný rozkaz v čase vstupu vedľajšieho účastníka vydaný nebol, preto odpor podmienený vydaním platobného rozkazu nemohol byť ani procesne účinným opravným prostriedkom. Platobný rozkaz bol súdom vydaný až dňa 11.12.2012, teda v dobe, keď sa vedľajší účastník účinným spôsobom stal v konaní vedľajším účastníkom, preto je nevyhnutné, aby mu súd doručil platobný rozkaz, proti ktorému má právo podať odpor. Vedľajšiemu účastníkovi plynie samostatná odvolacia lehota, ktorá začína dňom doručenia rozhodnutia vedľajšiemu účastníkovi. Vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda má v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie. Táto procesná legitimácia na podanie odvolania a dovolania je však obmedzená účastníkom, na strane ktorého vystupuje. Oprávnenie podať odvolanie a dovolanie prináleží vedľajšiemu účastníkovi iba vtedy, ak toto oprávnenie má aj účastník, na stranu ktorého sa pripojil. V prípade, že tento účastník nemá procesnú legitimáciu na podanie odvolania a dovolania, nemôže ju mať ani vedľajší účastník. Z uvedeného vyplýva, že akýkoľvek úkon v konaní vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje. Z tejto dikcie nemožno jednoznačne odvodiť, že úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nesúhlasí hlavný účastník, bude automaticky zo strany súdu zamietnutý. Pokiaľ žalobca poukazuje vo svojom odvolaní na uznesenie NS SR zo dňa 10.10.2012 6 Cdo/207/2011, vedľajší účastník uvádza, že Najvyšší súd rozhodoval v predmetnej veci o vedľajšom účastníctve v dovolacom konaní v exekučnej veci, pričom v odôvodnení argumentoval právnym názorom o zmysle a význame pôsobenia vedľajšieho účastníka, aj v sporovom konaní, ktorý vychádza z publikácie Občanský soudní řád - komentář, spracovaný autorským kolektívom pod vedením JUDr. E. Y., CSc. a JUDr. I. O. a vydaný vo Vydavateľstve Panorama Praha 1985, na
str. 421. Okrem platobného rozkazu OS Humenné zo dňa 11.12.2012 č. k. 17Ro/01/2012-33 v záhlaví ktorého už musí byť vedľajší účastník uvedený, nakoľko bol vydaný až po jeho vstupe, vedľajší účastník žiada o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh, o ktoré žiadal už v oznámení o vstupe do konania. Vzhľadom na skutočnosť, že vedľajší účastník doposiaľ nepodal účinný opravný prostriedok proti platobnému rozkazu, považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné a navrhol napadnuté uznesenie OS Humenné zo dňa 15.5.2013 č. k.
17Ro/201/2012-57 ako vecne správne potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania vo výške 87,66 eur.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a o veci rozhodoval podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Po preskúmaní odvolania podaného žalobcom zistil, že podané odvolanie je podané dôvodne.
V priebehu konania vedľajší účastník Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10. Skalica, IČO: 42264154 zahlásilo výstup z konania. Z tohto dôvodu odvolací súd v odvolacom konaní s týmto vedľajším účastníkom už nekoná.
Prvostupňový súd konštatuje, že vedľajší účastník podal odpor proti platobnému rozkazu v lehote.
Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 90 O.s.p., že účastníkmi konania sú navrhovateľ a odporca, alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. Podľa § 172 ods. 1 O.s.p., súd môže, aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcej zo
skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil peňažnú pohľadávku a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tom súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť, ustanovenie § 43 ods. 2 sa nepoužije. Podľa § 174
ods. 1 O.s.p., platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný oneskorene bez odôvodnenia vo veci samej a neoprávnenou osobou. O týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze. Odvolací súd zistil, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz, v ktorom odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku, ako aj trovy konania. Platobný rozkaz bol odporcovi doručený do vlastných rúk, a teda lehota na podanie odporu proti platobnému rozkazu uplynula v 15. deň od doručenia platobného rozkazu. Odporca nepodal odpor v zákonnej lehote proti platobnému rozkazu. Vedľajší účastník mal v zásade v konaní rovnaké práva a povinností ako hlavný účastník, ktorého v súdnom konaní podporuje, avšak koná iba sám za seba a jeho postavenie nie je úplne rovnaké, ako postavenie účastníka konania, pretože vedľajší účastník je vylúčený z procesných úkonov predstavujúcich dispozíciu s predmetom konania.
V skrátenom konaní, t. j. v konaní o vydanie platobného rozkazu, právna úprava obsiahnutá v Občianskom súdnom poriadku neupravuje právo vedľajšieho účastníka podať odpor proti platobnému rozkaz na rozdiel od podania odvolania, ktorá úprava vedľajšiemu účastníkovi za splnenia zákonných podmienok, toto právo priznáva. Z Občianskeho súdneho poriadku výslovne vyplýva, kedy dôjde k zrušeniu platobného rozkazu, a to ak je podaný odpor včas s odôvodnením a podaný odporcom. Podanie odporu sa viaže výlučne na osobu odporcu, a keď v zákonnej lehote odporca nepodal odpor proti platobnému rozkazu, tento platobný rozkaz nadobudol účinky právoplatného rozsudku. Aj keď v lehote, ktorá plynie odporcovi na podanie odporu, resp. pred vydaním platobného rozkazu vstúpi vedľajší účastník do konania na strane odporcu, jeho práva na podanie odporu proti platobnému rozkazu nemajú účinky oprávnenej osoby, pretože toto právo mu nevyplýva z Občianskeho súdneho poriadku, t. j. zo zákona, ktorý je záväzný aj pre vedľajšie účastníctvo. Povinnosť súdu postupovať v konaní s vedľajším účastníkom by bola daná len v prípade, ak by odporca v zákonnej lehote podal odpor s odôvodnením
vo veci samej, čím by došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona. V danej veci odporca takýmto spôsobom sa nesprával, nepodal odpor, a teda zo zákona ani nemohlo dôjsť k zrušeniu platobného rozkazu a z tohto dôvodu má súd odmietnúť odpor vedľajšieho účastníka ako podaný neoprávnenou osobou. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade vedľajší účastník ani odpor nepodal. Ustanovenie § 174 ods. 2 O.s.p. je kogentné a nemôže sa vykladať iným spôsobom, ako je to
zákonom dané. Prvostupňový súd konštatuje, že vedľajší účastník v súlade s ust. § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania je obmedzená len dobou trvania konania. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti, ako účastník, čo je zrejmé z ust. § 93 ods. 4 O.s.p., totiž má v zásade právo podať odvolanie, aj dovolanie. Zo žiadnych ustanovení Občianskeho súdneho poriadku pritom nevyplýva nemožnosť podania odporu proti platobnému rozkazu zo strany vedľajšieho účastníka. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do ešte právoplatne neskončeného konania a odpor proti platobnému rozkazu podal v 15 dňovej lehote stanovenej na podanie odporu počítanej odo dňa doručenia platobného rozkazu vedľajšiemu účastníkovi, preto súd zrušil uznesenie súdu č. k.
17Ro/201/2012-34. Odvolací súd po preskúmaní podaného odôvodnenia napadnutého uznesenia dospel k záveru, že uznesenie vydané sudcom, ktorým sa zrušilo uznesenie vydané vyšším súdny úadníkom, nie je správne právne odôvodnené. Pokiaľ v tomto odôvodnení sa tvrdí, že nemožnosť podania odporu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, takéto
tvrdenie súdu prvého stupňa neobstojí, pretože zo zákona z § 172 O.s.p. jednoznačne vyplýva, kto môže podať odpor proti platobnému rozkazu. Už v platobnom rozkaze sa uloží odporcovi povinnosť zaplatiť pohľadávku, alebo podať odpor na súde. Toto právo nie je priznané inému účastníkovi konania, iba odporcovi. Znamená to, že vedľajší účastník nie je oprávnenou osobou na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Ďalšie tvrdenie v odôvodnení uznesenia, že vedľajší účastník v zákonnej 15 dňovej lehote podal odpor proti platobnému rozkazu, z obsahu spisu opodstatnenosť tohto tvrdenia odvolací súd nezistil. Z obsahu spisu nevyplýva, že platobný rozkaz bol doručený vedľajšiemu účastníkovi a vedľajší účastník v zákonnej lehote podal proti tomuto platobnému rozkazu odpor.
Z tohto dôvodu odvolací súd s poukazom na uvedené skutočnosti vo veci rozhodol tak, že zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, nie je osobou oprávnenou na podanie odporu proti platobnému rozkazu Okresného súdu Humenné č. k. 17Ro/201/2012-33 zo dňa 11.12.2012.
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania odvolací súd sa riadil zásadou úspechu a účelnosti právnych úkonov pre priznanie trov konania. V tomto odvolacom konaní s poukazom na uvedené kritériá priznávania náhrady trov konania odvolací súd konštatuje, že priznanie náhrady trov odvolacieho konania nie je účelné. Účelnosť v tomto konaní zo strany účastníkov konania nebola preukázaná. V odvolacom konaní účastníci konania a vedľajší účastník neboli úspešní.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.