Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Nt-7-2013.pdf
PDF · 64.88 KB
Case nature
Subarea
5Nt/7/2013
Uznesenie
Okresný súd Poprad, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Vladimíra Hrica a prísediacich Lýdie Palušákovej a Anny Šmálikovej, v trestnej veci odsúdeného H. Š., A.. XX. XX. XXXX Q. X., Česká republika, trvalo bytom M., Ž. XXX/XX, E. O., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody Košice, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. septembra 2013, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, takto
rozhodol:
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd z a m i e t a návrh na obnovu konania odsúdeného H. Š. z rozsudku Okresného súdu Poprad 5T/54/2010, zo dňa 9. februára 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov č. 5To/14/2011 zo dňa 11. mája 2011.
odôvodnenie:
Na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Poprad č. 5T/54/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov č. 5To/14/2011 zo dňa 11. mája 2011 bol Róbert Ščuka odsúdený podľa § 188 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 7 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov a na výkon trestu bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Odsúdený v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody vo väznici v Košiciach.
Dňa 23. 5. 2013 podal návrh na obnovu konania a z obsahu podania vyplýva, že dôvod na obnovu konania podľa neho spočíva v tom, že usvedčujúcim dôkazom bola výpoveď poškodeného a podľa jeho názoru poškodený je duševne chorý a teda má sklony ku klamstvu, skresľovaniu skutočností a na základe jeho výpovede bola uznaná vina. Ďalším dôvodom pre obnovu konania je podľa neho uloženie trestu v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona a tento trest je v rozpore s nálezom ústavného súdu SR.
Súd sa oboznámil s obsahom spisu a zistil, že tak v prípravnom konaní ako aj v konaní na súde I. i II. stupňa neboli zistené pochybnosti o hodnovernosti výpovede poškodeného, ktorá bola jedným z množstva dôkazov potvrdzujúcich vinu obžalovaného a následne odsúdeného H. Š.. Pokiaľ bol prvostupňovým súdom odsúdený pre zločin podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona a Krajský súd v odvolacom konaní ho odsúdil podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, tak poukázal na dôvody, pre ktoré takto rozhodol. Kým prvostupňový súd uložil odsúdenému 12 rokov odňatia slobody, tak v odvolacom konaní mu bol uložený trest odňatia slobody na sedem rokov. V priebehu celého konania vôbec nebola ani najmenšia pochybnosť o hodnovernosti výpovede poškodeného a touto otázkou sa H. Š. nezaoberal v priebehu trestného stíhania, ale až teraz s odstupom času si tento dôvod vymyslel a považuje ho za dôvod na obnovu konania. Súd je toho názoru, že pochybnosti o duševnom stave poškodeného neboli orgánom prípravného konania, ani konania na súde a preto tvrdenie odsúdeného nepovažuje za tak presvedčivý dôvod bez akýchkoľvek dôkazov na to, aby bola povolená obnova konania.
Pokiaľ odsúdený uvádza, že dôvodom pre povolenie obnovy konania je aj uloženie trestu vo výmere sedem rokov odňatia slobody, ktorý nie je v súlade s ustanovením § 41 ods. 2 Trestného zákona a v zmysle obsahu nálezu ústavného súdu Slovenskej republiky, tak je potrebné uviesť, že nález ústavného súdu SR č. PL.ÚS 106/2011 zo dňa 28. 11. 2012 má za následok stratu účinnosti časti ustanovenia §
41 ods. 2 Trestného zákona, čo sa považuje za skutočnosť súdu skôr neznámu v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku. Existencia takejto skutočnosti súdu skôr neznámej však nie je jedinou podmienkou, ktorej splnenie je potrebné, aby súd mohol povoliť obnovu konania. V zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku je také rozhodnutie možné urobiť len vtedy, keď zároveň vzhľadom na túto novú skutočnosť súdu skôr neznámu alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom na ktorú upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Tieto podmienky povolenia obnovy v tejto veci splnené nie sú, pretože ani pri uložení trestu odňatia slobody vo výmere sedem rokov nie je tento trest v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa a ani k účelu trestu. Je nevyhnutné poukázať na predchádzajúce odsúdenie H. Š. v konaní Okresného súdu Prešov č. 6T/92/2009, keď rozhodnutie zo dňa 30. 11. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16. 12. 2009 bolo vydané pre trestnú činnosť posudzovanú okrem iného aj podľa § 323 ods. 1, 2 Trestného zákona a teda pre zločin.
Za vyššie uvedených podmienok je potrebné pri ukladaní úhrnného trestu odsúdenému použiť aj ustanovenie § 38 ods. 5 Trestného zákona, keďže opätovne spáchal zločin a použitie tohto ustanovenia spolu s ustanovením § 41 ods. 2 Trestného zákona aj po vydaní nálezu ústavného súdu má za následok použitie sprísňujúcich ustanovení pre výpočet dolnej aj hornej hranice trestnej sadzby a teda pri použití týchto ustanovení bol uložený trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov v súlade s citovanými ustanoveniami a nešlo o uloženie trestu, ktorý by bol v rozpore s nálezom ústavného súdu.
Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh na povolenie obnovy konania zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do troch dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu v Poprade, na Krajský súd v Prešove.