Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/28/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Petra Reváka na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.09.2013, v trestnej veci proti obžalovanému J. J., pre prečin výtržníctva podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 10.05.2013 takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného J. J..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaného J. J. za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v spojení s § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 03.01.2010 asi o 03.00 hod. v obci H., okr. Y., v priestoroch kultúrneho domu, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, spolu s ďalšími nestotožnenými osobami, bezdôvodne fyzicky napadli R. M. tým spôsobom, že ho päsťami rúk viackrát udreli do oblasti tváre, následne ho zvalili na podlahu, kde ho udierali do hlavy a chrbta a kolenom udreli do oblasti hlavy, pričom týmto konaním mu spôsobili zranenia podľa vyjadrenia znalca a to: pomliaždenie mäkkých pokrývok lebečných, otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie zadnej steny hrudníka a pomliaždenie ľavého lakťa, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia spojenú s práceneschopnosťou v trvaní najmenej 5-6 dní.

Uložil mu za to podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní jedného roka.

Podľa odkázal poškodeného R. M., nar. X.X.XXXX v S., trvale bytom H. č. XX, okr. Y., s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný J. J. prostredníctvom svojho obhajcu.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že sa necíti byť vinným a navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zmenil a oslobodil ho spod obžaloby prokurátora.

Krajský súd na základe odvolania okresného prokurátora v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie o vine a treste obžalovaného J. J. odôvodnil tým, že obžalovaný vypovedal, že nie je pravdou, aby fyzicky napadol poškodeného R. M. tak, ako je to uvedené v obžalobe. On v ten večer iba raz dlaňami oboch rúk sotil poškodeného do hrude, pričom R. M. spadol na zem na zadok. Potom M. obstúpili nejaké ďalšie osoby, pričom on nevidel, že by ho bili. V ten večer vypil spolu asi 7 desať stupňových pív.

Z výpovede spoluobžalovaného H. X. okresný súd zistil, že tento taktiež poprel, aby napadol poškodeného. Videl, ako obžalovaný J. J. dlaňami oboch rúk sotil poškodeného do hrude, pričom poškodený spadol na zem na zadok. Vtedy k nim chcel pribehnúť, ale ho zastavila jeho priateľka X. E..

Poškodený R. M. vypovedal, že s J. J. a H. X., ktorí boli značne opití, sa dostal do slovného konfliktu, keď mu oni začali vykrikovať niečo, čo nebola pravda. Následne k nemu pristúpil J., ktorý ho chcel podkopnúť, ale sa mu to nepodarilo. Potom ho napadli nejakí ľudia, kde zacítil údery do hlavy a ramien. On chcel odísť z miesta konfliktu, ale R. J. ho chytil pod krk a J. mu dal facku a hneď nato mu podkopol nohy, pričom on spadol na podlahu, ale podarilo sa mu vstať.

Z výpovede svedkov R. T., R. G. a H. T. zistil okresný súd, že títo uvádzali, že videli ako obžalovaní spolu s W. a R. J. udierali a kopali do poškodeného R. M.. Konflikt vrcholil tak, že R. J. dal M. facku, ten spadol na zem a všetci ho začali biť. O hodnovernosti výpovedí týchto svedkov okresný súd nemal pochybnosti, nakoľko

svedkovia zhodne vypovedali tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní a ich výpovede nie sú v rozpore s tým, čo uviedol poškodený R. M..

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva zistil okresný súd, že poškodený utrpel pomliaždenie mäkkých pokrývok lebečných, otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie zadnej steny hrudníka a pomliaždenie ľavého lakťa, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia spojenú s práceneschopnosťou v trvaní najmenej 5-6 dní.

Čo sa týka svedeckých výpovedí svedkov R. a W. J., ktorí uvádzali, že oni nenapadli poškodeného a že ani nevideli, že by ho napadli obžalovaní, tak tieto súd považoval za nedôveryhodné, pretože sú v rozpore s tým, čo uviedol poškodený o priebehu konfliktu. Okresný súd nezistil žiaden motív, pre ktorý by mal poškodený uvádzať iné skutočnosti ohľadom týchto svedkov, než ako uviedol vo svojej výpovedi. Svedkovia R. a W. J. boli pod značným vplyvom alkoholu, o čom svedčí úradný záznam o podaní vysvetlení.

Svedkyne U. E. a X. E. vo svojich výpovediach uvádzali, že takisto nevideli, že by obžalovaní napadli poškodeného. Podľa názoru okresného súdu, však ich výpovede túto skutočnosť absolútne nevylučujú, pretože tieto svedkyne neboli po celý čas priebehu incidentu tak, ako ho opisoval poškodený M. a svedkovia R. T., R. G. a H. T., v blízkosti poškodeného, resp. obžalovaných. Z výpovedí obžalovaných nevyplýva, že by tieto svedkyne boli počas celej noci v ich bezprostrednej prítomnosti. Svedkyňa X. E. vo svojej výpovedi uvádzala, že nevidela v tú noc, že by poškodený bol do pol pása nahý, čo mal okresný súd za preukázané z iných svedeckých výpovedí. Svedkyňa U. E. uviedla, že ona odišla skôr z diskotéky domov ako jej priateľ J. J..

Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy, ako aj ďalšie dôkazy, ktoré okresný súd vykonal na hlavných pojednávaniach potom dospel k záveru, že obžalovaní napadli poškodeného, avšak vykonaným dokazovaním sa nepodarilo jednoznačne preukázať, že tie zranenia, ktoré utrpel poškodený, boli spôsobené práve nimi a nie ďalšími osobami, ktoré sa na útoku spolupodieľali. Tieto osoby útočili na poškodeného s rovnakou, ak nie väčšou intenzitou. Z tohto dôvodu preto súd doplnil aj skutkovú vetu rozsudku oproti obžalobe, keď po slove „nápojov“ doplnil slová „spolu s ďalšími nestotožnenými osobami.“

Následne kvalifikoval okresný súd konanie obžalovaného J. prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Rozhodnutie o treste okresný súd odôvodnil tým, že u obžalovaného J. J. nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, avšak zistil poľahčujúcu okolnosť

v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zák., t. j., že pred spáchaním činu viedol riadny život. Obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a z miesta trvalého bydliska mu nič negatívne nevytýkajú.

Následne uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 3 mesiacov majúc za to, že takýto trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale hlavne vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne ho odradí od páchania trestných činov. Zároveň súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., t. j. že výkon trestu nie je nevyhnutný, a preto výkon tohto trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Pri rozhodovaní v adhéznom konaní zistil okresný súd, že poškodený si uplatnil náhradu škody vo výške 939,90 eur, ako náhradu za bolestné. Dokazovaním sa však okresnému súdu nepodarilo zistiť bez akýchkoľvek pochybností, že zranenia, ktoré boli poškodenému spôsobené, spôsobil práve obžalovaný. Z tohto dôvodu je potrebné vo veci vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania, a preto odkázal poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania obžalovaného, ako aj dôkazov, ktoré boli vykonané v štádiu prípravného konania a pred okresným súdom dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu bolo urobené na základe dôkazov vykonaných v súlade s ustanovením , ktoré boli aj náležitým spôsobom v zmysle ustanovenia vyhodnotené. Z týchto dôkazov aj krajský súd dospel k záveru, že skutok sa stal a tento spáchal v spolupáchateľstve aj obžalovaný J. J.. O tom, že obžalovaný spáchal predmetný skutok, svedčí jednak výpoveď samotného poškodeného, ktorá ho zo spáchania skutku usviedča, ako aj výpovede svedkov R. T., R. G. a H. T..

Čo sa týka ďalších svedkov R. a W. J., ako aj svedkýň U. E. a X. E. krajský súd sa stotožňuje s hodnotením týchto svedkov tak, ako to uvádzal v dôvodoch napadnutého rozsudku okresný súd a na tieto hodnotenia aj poukazuje.

Vzhľadom na dôkazy vykonané okresným súdom správne okresný súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., nakoľko obžalovaný spoločným konaním sa dopustil na mieste verejnosti príslušnom výtržníctva tým, že napadol iného.

Obhajca obžalovaného v záverečnom návrhu namietal skutkovú vetu napadnutého rozsudku, pričom uvádzal, že táto nie je v súlade so znakmi prečinu výtržníctva. Krajský súd sa však nestotožňuje s názorom obhajcu obžalovaného a dospel k záveru, že skutková veta napadnutého rozsudku v plnom rozsahu bola preukázaná a správne rozhodol okresný súd, keď toto konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Nepochybil okresný súd ani pri rozhodovaní o výške uloženého trestu a to vzhľadom na skutočnosti uvádzané okresným súdom, a teda na podiel obžalovaného pri napadnutí poškodeného, na jeho doterajší život, ako aj na odpis z registra trestov a správne uložil obžalovanému mierny výchovný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka.

Nepochybil okresný súd ani pri rozhodovaní v adhéznom konaní, keď poškodeného R. M. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, nakoľko nebolo jednoznačne preukázané, v akej miere sa podieľal obžalovaný na spôsobení poranení poškodenému.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle ustanovenia zamietol. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.