Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31C-70-2023.pdf
PDF · 84.43 KB
Case nature
Subarea
31C/70/2023
Uznesenie
H. súd Malacky v právnej veci žalobcu : T. zastúpený: JUDr. Michaela Pobijak, advokátka, sídlom Bratislava, Šumavská 26, proti žalovanej: F. o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca doručil súdu dňa 01.06.2023 návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal, aby súd do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 31C/19/2023 zriadil v jeho prospech záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej a to k trojizbovému bytu č. X, vchod I. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, popis stavby: XX BJ, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, okres F., obec F., katastrálne územie F., postavenom na pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 565 m2 na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške istiny 171.500€ s príslušenstvom. V návrhu uviedol, že ako žalobca sa v konaní vedenom na tunajšom súde pod č.k. 31C 19/2023 domáha určenia, že pohľadávka vo výške 171.500€ patrí do dedičstva, keďže dňa 16.09.2021 zomrela K., narodená XX.XX.XXXX a ako jej dedičia zo zákona prichádzajú do úvahy jej dve deti, a to žalobca a žalovaná. Súd schválil dohodu dedičov o vyporiadanie dedičstva, pričom v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval aj sporné aktívum dedičstva a to pohľadávka poručiteľky voči žalovanej vo výške 171.500€, titulom úhrady časti kúpnej ceny za odpredaj nehnuteľností. So zaradením tejto pohľadávky mal nesúhlasiť na dedičskom pojednávaní konanom dňa 09.11.2022 právny zástupca žalovanej z dôvodu, že tieto peniaze už ku dňu smrti neexistovali a klasifikoval pohľadávku ako spornú. Ich matka K. ešte za života predala jej nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, okres F., obec I. a časť kúpnej ceny 171.500€ bola uhradená na účet žalovanej. Avšak podľa žalobcu tieto finančné prostriedky mala žalovaná obratom odovzdať poručiteľke, čo neurobila a túto sumu si bezdôvodne ponechala na svojom účte. Následne si žalovaná z týchto finančných prostriedkov zakúpila nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva, čo žalovaná aj potvrdila na pojednávaní v dedičskej veci. Ide o nehnuteľnosť, ktorá je predmetom návrhu na zabezpečovacie opatrenie.
2. Žalobca neodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami formou zabezpečovacieho opatrenia odôvodňoval tým, že žalovaná dlžnú sumu vo výške 171.500€ s príslušenstvom doposiaľ dobrovoľne nezaplatila a neposkytla ani žiadne zabezpečenie tejto pohľadávky a žalobca je nútený domáhať sa svojho nároku súdnou cestou. Tvrdil, že jednoznačne definoval nebezpečenstvo v súvislosti s chráneným statkom, a tým je suma vo výške 171.500€ s príslušenstvom ako pohľadávka žalobcu voči žalovanej. Podľa žalobcu s ohľadom na výšku pohľadávky je možné predpokladať, že ani majetok žalovanej nebude dostatočný na jej úhradu do masy dedičstva po poručiteľke a čakanie na ukončenie súdneho sporu bez primeraného zabezpečenia budúcej exekúcie je celkom objektívne vysoko rizikové. Zastával názor, že exekúcia je reálne ohrozená, pretože v súčasnosti absolútne nič nebráni žalovanej v tom, aby previedla celý svoj majetok na tretie osoby a zostala pre účely exekúcie nemajetná. Argumentoval značnou výškou pohľadávky a tvrdil, že existuje dôvodné podozrenie, že
žalovaná sa zbaví svojho majetku v úmysle zmariť žalobcovi možnosť sa domáhať úhrady dlhu vo výške 171.500€ s príslušenstvom. Za mimoriadne dôležitú skutočnosť považoval žalobca fakt, že z finančných prostriedkov, ktoré mali byť vrátené poručiteľke, si žalovaná kúpila byt, ako aj skutočnosť, že žalovaná neponúkla žiadne relevantné riešenie a neprejavila snahu na riešenie urovnania a vyrovnanie svojich záväzkov voči žalobcovi. Vyjadril dôvodnú obavu, že žalovaná bude v tejto činnosti a to účelovom zbavovaní sa majetku pokračovať, že v prípade judikovania peňažnej pohľadávky táto nebude môcť byť bez obavy uspokojená v prípadne vedenej exekúcie. Záverom zdôraznil, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia dôjde iba k posilneniu postavenia žalobcu ako veriteľa a k zvýšeniu reálnej možnosti vymoženia pohľadávky, ktorá mu môže byť v konaní vo veci samej priznaná súdom, pričom žalovaná nestráca právo scudzovať svoj majetok.
3. Na osvedčenie tvrdených skutočností žalobca doručil súdu listinné dôkazy a to vyjadrenie žalovanej k žalobe vedenej na Okresnom súde Malacky pod č.k. 31C 19/2023 zo dňa 17.04.2023 ( na č.l. 10 spisu), detail transakcie X. dátum zúčtovania 26.07.2021 ( na č.l. 14 spisu), výpis z účtu X. za obdobie od 27.02.2021 - 31.03.2021 ( na č.l. 15 spisu), zmluvu o pôžičke zo dňa 16.03.2021 ( na č.l. 19 spisu), potvrdenie o vrátení pôžičky zo dňa 30.03.2021 ( na č.l. 23 spisu), príkazy na úhradu X.a ( na č.l. 24, 25 spisu), výpis z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie F. vyhotovený 30.05.2023 ( na č.l. 26 spisu), kúpnu zmluvu zo dňa 15.03.2021 ( na č.l. 32 spisu).
4. Z vyjadrenia k žalobe č.k. 31C 19/2023 zo dňa 17.04.2023 ( na č.l. 10) súd zistil, že žalovaná v predmetnom vyjadrení uviedla, že jej mama sa rozhodla predať v roku 2019 rodinný dom s pozemkami a následne našli v období november, december 2020 záujemcu o kúpu nehnuteľností. Tvrdila, že následne s mamou začali pozerať byty a dohodli sa, že byt, ktorý sa kúp bude patriť jej. Nakoľko hrozilo, že o byt prídu, keďže čakali na doplatenie kúpnej ceny od kupujúcej domu, ktorá nemala včas prostriedky z úveru sa s ňou dohodli, že jej požičia najskôr peniaze na byt 65500€ a po načerpaní úveru podpísaní predaja domu jej túto sumu vráti. Už vtedy bol použitý jej účet. Teda dňa 16.03.2021 jej prišla na účet suma 65500€ ako pôžička a zmluvu na byt podpísala dňa 17.03.2021 a v ten istý deň zaplatila peniaze a následne potom ako priši peniaze za dom 29.03.2021 jej vrátila 30.03.2021 pôžičku. Po predaji domu na žiadosť mamy poslala žalobcovi 10000€. Tvrdila, že jej mama sa dobrovoľne rozhodla jej darovať peniaze z predaja domu a do kúpnej zmluvy uviedla jej účet.
5. Ďalej žalobca predložil súdu detail transakcie X. o prevode sumy 8000€ na účet s označením T. dňa 26.07.2021 (na č.l. 14 spisu). Ako aj výpis z účtu X. za obdobie od 27.02.2021 do 31.03.2021 ( na č.l. 15 spisu), kde je dňa 16.03.2021 evidovaná prijatá úhrada 65550€ Q., následne dňa 17.03.2021 príkaz na úhradu - 79700€ s poznámkou kúpa bytu a potom dňa 29.03.2021 prijatá suma 157.050€ od kupujúcej Q.j a následne dňa 30.03.2021 úhrada s poznámkou vrátenie pôžičky 65550€.
6. Taktiež predložil zmluvu o pôžičke zo dňa 16.03.2021 medzi veriteľom Q. a dlžníkom žalovanou s predmetom pôžičky 65550€. ( na č.l. 19 spisu) a potvrdenie o vrátení pôžičky zo dňa 30.03.2021 ( na č.l. 23 spisu)
7. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie F. ( na č.l. 26 spisu) mal súd preukázané, že žalovaná je vedená ako výlučný vlastník bytu č. 5 poschodie X vchod I. XX, súpisné číslo XXXX, na parcele č. XXXX/XX druh stavby 9 - bytový dom, katastrálne územie F..
8. Napokon predložil súdu kúpnu zmluvu zo dňa 15.03.2021 uzatvorenú medzi K. narodenou 22.09.1954 a kupujúcou Q. s predmetom prevodu rodinný dom so súpisným číslom XXX vybudovaného na pozemku parcela C. parcelné číslo XXX/X,. zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, okres F. za kúpnu cenu 175000€ s tým, že druhá a tretia časť kúpnej ceny ( 14450€ a 157050€ mal kupujúci zaslať na účet Q. vedený v X.
9. Súd ma z registra súdnych spisov preukázané, že na tunajšom súde sa vedie konanie vo veci samej 31C 19/2023 medzi žalobcom a žalovanou o určenie, že pohľadávka 171500€ patrí do dedičstva.
10. Podľa § 343 ods. 1 CSP Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 343 ods. 2 CSP Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
12. Podľa § 344 CSP Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
13. Podľa § 324 ods. 1 CSP Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17. Súd v prvom rade uvádza, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
18. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.
19. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu a s priloženými listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné v prvom rade splnenie podmienky osvedčenia ohrozenia exekúcie, a to buď budúcej alebo prebiehajúcej. Súd má za to, že predmetný predpoklad nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nebol žalobcom osvedčený. Predovšetkým súd uvádza, že žalobca neosvedčil, že by sa žalovaná zbavovala majetku, tento rozpredávala alebo speňažovala. Naopak žalovaná mala podľa tvrdení žalobcu ako aj predloženého listu vlastníctva č. XXXX kúpiť do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy právoplatnej dňa 08.04.2021. Žalovaná sa teda nie len nezbavovala majetku, ale tento nehnuteľný majetok nadobudla a teda v podstate zvýšila zabezpečenie vymoženia prípadnej peňažnej pohľadávky. Z predloženého listu vlastníctva vyplýva, že XXXX katastrálne územie F. vyplýva, že k nehnuteľnosti nie sú žiadne zapísané žiadne ťarchy.
20. Žalobca tvrdil, že má dôvodnú obavu z toho, že žalovaná bude v činnosti - účelovom zbavovaní majetku pokračovať a že bude podnikať kroky, aby sa zbavila svojho majetku. Žalobca však žiadnu činnosť žalovanej ohľadom zbavovania sa majetku neosvedčil a ani neuviedol konkrétne skutkové tvrdenia. Ide iba o domnienky žalobcu bez osvedčeného reálneho základu, ktoré bez ďalšieho nemôžu zakladať dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia./ pozri taktiež uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1 Cob 175/2017 zo dňa 26.10.2017, IČS: 1217211242/. V danom prípade ani nepredložené listinné dôkazy neosvedčujú, že by sa žalovaná zbavovala majetku alebo sa zadlžovala. Žalovaná v predloženom vyjadrení vysvetlila účel pôžičky,
ktorá slúžila na vyplatenie bytu, pričom následne bola ihneď po prijatí plnenia v zmysle predloženej kúpnej zmluvy vrátená. Žalovaná však majetok iba transformovala z likvidných finančných prostriedkov na nehnuteľnosť a teda nemožno v žiadnom prípade hovoriť, že by ohrozila možnosť vymoženia pohľadávky.
21. Podľa názoru žalobcu už samotná skutočnosť, že sa vedie súdne konanie vo veci samej o určenie, že pohľadávka vo výške 171.500€ patrí do dedičstva po poručiteľke K. je vysoko rizikové, že sa žalovaná môže zbaviť majetku. Takéto tvrdenie však nemá oporu v zákone. Úlohou súdu je vždy skúmať obavy z budúceho zmarenia exekúcie, pričom ako už súd uviedol v sporovom konaní musí žalobca existenciu svojich obáv osvedčiť aspoň minimálnym spôsobom /taktiež uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2 Cob 24/2018 zo dňa 26.03.2018, IČS: 1217219314/. Medzi skutočnosťami, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovanej, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jej majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jej majetkové pomery /rozhodnutie NS SR, sp. zn. 5 Obo 144/97, zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č.k. R 20/1998, taktiež pozri rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. KS v BA 1 Cdo 175/2017/. Takéto konanie zo strany žalovanej žalobca ako už súd uviedol vyššie konkrétne neuviedol a ani neosvedčil. Bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno ( povinnosť osvedčenia zákonných predpokladov) zaťažovalo žalobcu.
22. Súd taktiež poukazuje na konanie vo veci samej do skončenia ktorého žiadal žalobca nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Predmetom konania vo veci samej č.k. 31C 19/2023 je určovací žalobný petit, že pohľadávka patrí do dedičstva. Avšak zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť z rôznych právnych titulov. Zabezpečovacie opatrenie nebude prichádzať do úvahy v prípadoch, kde predmetom konania bude určovací nárok. Keďže predmetom konania vo veci samej je určovací nárok, zriadenie záložného práva by nezabezpečovalo peňažnú pohľadávku žalobcu a teda nebol splnený ani jeden zo základných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
23. Keďže súdu neboli preukázané predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie, súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho konania nie je rozhodnutím vo veci samej, preto súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval, súd rozhodne o trovách konania až v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí ( t.j. vo veci č.k. 31C 19/2023).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Malacky písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).