Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-2651-2012.pdf
PDF · 92.87 KB
Case nature
Subarea
4Er/2651/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, týka sa pobočky Banská Bystrica, Kapitulská 27, 974 26 Banská Bystrica, proti povinnému W.. I. G., L.. XX. XX. XXXX, D. G. C. XX, XXX XX C., Š. M. D., podnikajúci pod obchodným menom Ing. Ján Pecník - SPAS s miestom podnikania Dolná 81, 974 06 Môlča, IČO: 34707182, na vymoženie pohľadávky vo výške 4.143,09 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom Pallerom so sídlom Exekútorského úradu Žiar nad Hronom, Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom, pod spis. zn. EX 3531/2012, o námietkach povinného proti exekúcii a o námietkach povinného proti trovám exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
Súd námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 4.143,09 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučných titulov - vykonateľných rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica č. k. 700-2110200108-GC04/08 zo dňa 05. 03. 2008, č. k. 700-2110027709-GC04/09 zo dňa 18. 02. 2009 a č. k. 700-2111995412-GC04/12 zo dňa 08. 08. 2012.
Poverením č. 5601 095534 * Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Miroslava Pallera so sídlom Exekútorského úradu Žiar nad Hronom, Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 3531/2012.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 23. 05. 2013, súdny exekútor postúpil tunajšiemu súdu na rozhodnutie podanie povinného zo dňa 14. 05. 2013, ktorým podal námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie.
Povinný vo svojom podaní zo dňa 14. 05. 2013 uviedol, že podáva námietky proti vzniku exekučného titulu z dôvodu, že rozhodnutia mu neboli doručené, nemohol sa odvolať. Pohľadávky sú neopodstatnené, nakoľko má dlhodobú stratu a z mínusovej straty sa nedá hradiť sociálne poistné, pretože neobsahuje mzdu, ktorý by obsahovala aspoň 12-násobok minimálnej mzdy. Takisto je neplatné aj poverenie OS BB o vykonanie exekúcie, ktorá je sporná s daným zákonom OSP, nakoľko povinnému nebolo doručené, nemohol sa odvolať. Dlhodobý príkaz o zastavení účtu spravil nesmiernu škodu, zmarenie podnikania s následkami, čo bude riešiť GP SR. Následne podáva námietky voči trovám exekúcie.
K námietkam povinného sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že vo veci oznámenia a doručenia rozhodnutí oprávnený postupuje podľa ustanovenia § 212 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, rozhodnutia, na podklade ktorých je vykonávaná exekúcia, boli v súlade s
cit. Ustanovením povinnému doručované do vlastných rúk na adresu trvalého bydliska, ktorá je súčasne miestom podnikania povinného, a to s výzvou o opakované doručenie a následné uloženie zásielky na pošte. Poštová zásielka obsahujúca rozhodnutie č. 700-2110200108-GC04/08 zo dňa 05. 03. 2008 bola oprávnenému vrátená s označením pošty „zásielku neprevzal v odbernej lehote“, pričom pošta vyznačila na obálke ako deň uloženia 14. 03. 2008. Keďže si adresát zásielku v odbernej lehote neprevzal, v zmysle § 212 ods. 4 vyššie uvedeného zákona tretím dňom od uloženia sa zásielka považuje za doručenú, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Týmto spôsobom bolo povinnému doručované aj rozhodnutie č. 700-2111995412-GC04/12 zo dňa 08. 08. 2012 - deň uloženia 21. 08. 2012. Rozhodnutie č. 700-2110027709-GC04/09 zo dňa 18. 02. 2009 prevzal povinný osobne dňa 27. 02. 2009. K svojmu vyjadreniu oprávnený pripojil fotokópiu predmetných doručeniek. K tvrdeniu povinného, že pohľadávky sú vzhľadom na jeho dlhodobú stratu neopodstatnené, oprávnený uviedol, že povinný je evidovaný v registri poistencov ako samostatne zárobkovo činná osoba a poistenie mu vzniklo v zmysle zákona č. 100/1988 Zb o sociálnom zabezpečení (§ 6a). Oprávnený ďalej poukázal na ust. § 145 ods. 2 uvedeného zákona, na ust. § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 01. 01. 2013 a na ust. § 138 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2012. Povinný prekračuje zákonom stanovenú hranicu už od roku 2000, preto mu povinné poistenie naďalej trvá. Neplní si zákonom stanovenú povinnosť - neplatí povinné nemocenské a dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, preto mu boli dlžné sumy na poistnom predpísané vyššie uvedenými rozhodnutiami. Oprávnený zároveň poukázal na skutočnosť, že dôvody uvedené povinným v námietkam nesmerujú proti exekúcii ale proti exekučnému titulu, preto oprávnený považuje podaný návrh na vykonanie exekúcie za opodstatnený a námietky ako nedôvodné navrhuje zamietnuť.
Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 49 ods. 1 Exekučného poriadku, upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému do vlastných rúk.
Podľa § 49 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe oprávnenej podnikať na adresu jej miesta podnikania uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je exekútorovi známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky exekútorovi za doručenú, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba oprávnená podnikať o tom nedozvie.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 50 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku, o námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 57 ods. 1 O. s. p., do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Podľa § 57 ods. 3 O. s. p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, lehota na podanie námietok je 14-dňová a začína plynúť odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Uvedená lehota je lehotou procesnou, t. j. na jej zachovanie stačí, ak sa námietky podajú na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný ich doručiť, v posledný deň lehoty. Na zachovanie tejto lehoty je potrebné, aby sa námietky podali u povereného súdneho exekútora. Povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie v súlade s ust. § 49 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku doručené dňa 31. 12. 2012, ako to vyplýva z predloženej doručenky. Na základe konštatovaných skutočností súd zistil, že posledný deň, v ktorom mohol povinný podať námietky proti exekúcii pri zachovaní zákonom stanovenej 14-dňovej lehoty, bol deň 14. 01. 2013. Z predložených listinných dôkazov však vyplýva, že námietky povinného boli odovzdané na poštovú prepravu až dňa 17. 05. 2013 a súdnemu exekútorovi doručené dňa 21. 05. 2013, t.j. stalo sa tak po zákonom stanovenej lehote.
Nakoľko v exekučnom konaní je odpustenie zmeškania lehoty vylúčené, súd o podaných námietkach povinného rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 201 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45).
Podľa § 57 ods. 2 druhá veta O. s. p., ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, lehota na podanie námietok je trojdňová a začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ako aj pri námietkach proti exekúcii, lehota na podanie námietok proti trovám exekúcie je taktiež lehotou procesnou, t. j. na jej zachovanie stačí, ak sa námietky podajú na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný ich doručiť, v posledný deň lehoty. Povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie v súlade s ust. § 49 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku doručené dňa 31. 12. 2012, ako to vyplýva z predloženej doručenky. Na základe konštatovaných skutočností súd zistil, že posledný deň, v ktorom mohol povinný podať námietky proti trovám exekúcie pri zachovaní zákonom stanovenej trojdňovej lehoty bol deň 03. 01. 2013. Z predložených listinných dôkazov však vyplýva, že námietky povinného boli odovzdané na poštovú prepravu až dňa 17. 05. 2013 a súdnemu exekútorovi doručené dňa 21. 05. 2013, t.j. stalo sa tak po zákonom stanovenej lehote.
Nakoľko v exekučnom konaní je odpustenie zmeškania lehoty vylúčené, súd o námietkach povinného proti trovám exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Vo svojich námietkach povinný uviedol, že exekučné tituly mu neboli doručené, nemal možnosť sa odvolať. Pohľadávky sú neopodstatnené, nakoľko má dlhodobú stratu a z mínusovej straty sa nedá hradiť sociálne poistné, pretože neobsahuje mzdu, ktorý by obsahovala aspoň 12-násobok minimálnej mzdy. Takisto je neplatné aj „poverenie OS BB o vykonanie exekúcie“, ktoré je „sporné s daným zákonom OSP“, nakoľko povinnému nebolo doručené, nemohol sa odvolať. Súd na základe skutočností uvádzaných povinným preto skúmal, či v danom prípade nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie ex offo (bez návrhu).
Nakoľko povinný uviedol, že exekučné tituly mu neboli doručené, súd vykonal šetrenie za účelom zistenia, či mu tieto boli riadne doručené. Možnosť zastaviť exekúciu súdom Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania aj ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 86/2010). Podstatou tohto preskúmavania je preverenie materiálnej a formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu. Súdna exekúcia môže byť nariadená
a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom (§ 161, § 162, § 171 ap. O. s. p.); materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 306/07-18). Exekučný súd je oprávnený preskúmavať formálnu stránku exekučného titulu, a teda správnosť údajov uvedených v potvrdení o jeho vykonateľnosti (analogicky podľa § 275 ods. 2 O. s. p.). Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí pritom prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 159 ods. O. s .p., pretože poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať. Formálna stránka vykonateľnosti exekučného titulu je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom. Pokiaľ nebolo účastníkovi konania rozhodnutie riadne doručené (podľa príslušných procesnoprávnych predpisov), ale príslušný orgán, ktorý exekučný titul vydal napriek tomu vyznačí na rozhodnutí doložku právoplatnosti a vykonateľnosti, nie je exekučný súd takto vyznačenou doložkou viazaný.
V danom prípade sú exekučným titulom rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica č. k. 700-2110200108-GC04/08 zo dňa 05. 03. 2008, č. k. 700-2110027709-GC04/09 zo dňa 18. 02. 2009 a č. k. 700-2111995412-GC04/12 zo dňa 08. 08. 2012, ktorými Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica povinnému predpísala poistné v zmysle § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Keďže v zmysle § 172 ods. 1 prvej vety zákona o sociálnom poistení sa na konanie vo veciach sociálneho poistenia nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, na otázku doručovania rozhodnutí je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení.
Podľa § 212 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia.
Podľa § 212 ods. 3 prvá veta zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk".
Podľa § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Oprávnený postupoval správne, keď exekučné tituly doručoval povinnému do vlastných rúk s opakovaným doručením na adresu pobytu povinného, ktorá je súčasne miestom jeho podnikania. Z predložených fotokópií doručeniek súd zistil, že poštová zásielka obsahujúca rozhodnutie č. 700-2110200108-GC04/08 zo dňa 05. 03. 2008 bola oprávnenému z poštovej prepravy vrátená s označením pošty „zásielku neprevzal v odbernej lehote“, pričom pošta vyznačila na obálke ako deň uloženia 14. 03. 2008. Keďže si adresát zásielku v odbernej lehote neprevzal, v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa zásielka považuje za doručenú, aj keď sa povinný o uložení nedozvedel. Rovnako bolo povinnému doručené aj rozhodnutie č. 700-2111995412- GC04/12 zo dňa 08. 08. 2012 (deň uloženia 21. 08. 2012). Rozhodnutie č. 700-2110027709-GC04/09 zo dňa 18. 02. 2009 prevzal povinný osobne dňa 27. 02. 2009. Na základe toho boli na predmetných rozhodnutiach vyznačené doložky právoplatnosti a vykonateľnosti. Takýto postup oprávneného pri doručovaní exekučných titulov je v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Súd teda konštatuje, že exekučné tituly boli doručené povinnému v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Vzhľadom na uvedené považuje súd za preukázané, že boli splnené aj podmienky pre nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí, ktoré sú podkladom na vykonanie exekúcie.
K námietke povinného, že pohľadávky sú neopodstatnené, nakoľko má dlhodobú stratu a z mínusovej straty sa nedá hradiť sociálne poistné, pretože neobsahuje mzdu, ktorý by obsahovala aspoň 12-
násobok minimálnej mzdy, súd uvádza, že v exekučnom konaní súd už nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie, a to existenciu právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a skutočnosť, či povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Predmetné skutočnosti uvádzané povinným preto nie sú pre prebiehajúce exekučné konanie relevantné, nakoľko exekučný súd už neskúma vecnú správnosť exekučného titulu. V exekučnom konaní už povinný nemôže napádať rozhodnutie /exekučný titul/ alebo vady konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Obranu a tvrdenia, na ktoré poukazuje povinný mohol uplatniť iba v základnom konaní podaním opravného prostriedku proti exekučným titulom v zákonom stanovenej lehote.
Čo sa týka tvrdenia povinného, že je neplatné aj poverenie na vykonanie exekúcie, nakoľko povinnému nebolo doručené, nemohol sa odvolať, súd uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie sa povinnému nedoručuje, prvým procesným úkonom voči povinnému v exekučnom konaní je až upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré vydáva súdom poverený súdny exekútor a doručí ho povinnému. Povinný sa teda prvýkrát o vykonávaní exekúcie dozvie až z upovedomenia o začatí exekúcie, pretože návrh na vykonanie exekúcie ani poverenie pre súdneho exekútora sa povinnému nedoručuje. Exekučný poriadok proti povereniu na vykonanie exekúcie nepripúšťa možnosť podať opravný prostriedok.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd v predmetnej veci nemal preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 prvá a posledná veta O. s. p.).
Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.