Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/487/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, v konaní zastúpený JUDr. Marekom Czompolym, advokátom, Ventúrska 16, Bratislava, proti odporcovi: Z., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO 42176778, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 701,99 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 468,56 eur s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 01.12.2010 do zaplatenia, trovy konania 42,00 eur a k rukám zástupcu navrhovateľa trovy právneho zastúpenia 142,22 eur, všetko v splátkach po 50,00 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred pod stratou výhody splátok, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Súd u r č u j e , že zmluvné podmienky uvedené v bode V.-3. a V.-4. Všeobecných podmienok uvedených na rube Žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15. 7. 2009 ohľadne zmluvnej pokuty a úroku sú ako neprijateľné n e p l a t n é .

Vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia žalovanej čiastky titulom nevrátenia poskytnutého úveru. Žalovaná čiastka predstavovala neuhradený dlh, dohodnuté úroky. Návrh odôvodnil tým, že odporcovi poskytol na základe písomnej žiadosti odporcu z 15.7.2009 úver na nákup spotrebného tovaru vo výške 568 eur. Odporca sa zaviazal splatiť poskytnutý úver 30-imi mesačnými splátkami po 30,81 eur. Podľa článku V.-3. Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, žalobca je oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej sumy, s platením ktorej sa žalovaný dostal do omeškania viac ako 30 dní a bol žalobcom vyzvaný na jej zaplatenie. Dňa 8.10.2010 sa stal splatným dlh žalovaného vo výške 701,99 eur. V súvislosti s úverovou kartou bola úroková sadzba stanovená na 21,24%, ktorý si navrhovateľ takisto uplatňuje. Odporca pohľadávku neuhradil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, v súlade s ust. konal v neprítomnosti navrhovateľa a zistil nasledovný skutkový stav:

Odporkyňa v časti istiny uznala pohľadávku čo do dôvodu aj výšky, a to do čiastky 468,56 eur. Predložila doklad o zaplatení čiastky 64,08 eur dňa 18. 2. 2009, čiastky 35,36 eur zo dňa 9. 6. 2010,ktorými časť úveru uhradila. Zvyšné poplatky a úroky neuznala z dôvodu ich neprimeranosti. Pohľadávku bola ochotná splácať po 50 eur mesačne vzhľadom na jej finančnú situáciu.

Zo Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.XXXXXXXXXXXXXXX, vyhotovenej 15.7.2009 na štandardnom, formulárovom tlačive žalobcu obsahujúcom na rube aj Všeobecné podmienky žalobcu pre poskytnutie spotrebiteľského úveru vyplýva, že žalovaný ako klient požiadal o spotrebiteľský úver vo výške 568 eur, ktorý mal splatiť mesačnými splátkami po 30,81 eur, splatnými vždy k 15. dňu v mesiaci, pri ročnej úrokovej sadzbe 39%, priemernej hodnote RMN vo výške 50,78%. Súčasťou zmluvy je vyhlásenie odporcu o prijatí súboru poistenia špecifikovaného v časti D/ zmluvy bod 1. Podľa C1 zmluvy /ktorá je súčasťou tlačiva na štandardnom formulárovom tlačive vopred naformulovaná žiadosť klienta o poskytnutie úverového rámca - revolvingový spotrebiteľský úver/ kreditná karta - ročná úroková sadzba bola určená sumou 39%, RPMN vo výške 50,78%. Podľa tejto časti zmluvy účastníkov poskytol navrhovateľ odporcovi úverový rámec vo výške 700 eur a vydal kreditnú kartu na meno odporcu. Podľa dohody účastníkov po vzniku zmluvy mal navrhovateľ právo kedykoľvek zmeniť výšku úverového rámca na ním stanovenú výšku /bod C zmluvy/. Výška splátky bola dohodnutá sumou 30,81 eur s poplatkom za správu úveru s 30-imi mesačnými splátkami. Klient sa zaviazal čerpaný úver a príslušné náklady bez ďalšej špecifikácie splácať v pravidelných splátkach.

Odporca na pohľadávku navrhovateľa v celom rozsahu neuhradil, ktorú skutočnosť uznal. Podľa predložených dokladov prevzal PIN kód na čerpanie finančných prostriedkov v rámci úverového rámca.

Navrhovateľ prípisom z 8. 10.2010 označeným ako odstúpenie od zmluvy, vzhľadom na omeškanie so splácaním úveru, ktorého splatnosť nastala 30. 11.2010, vyzval žalovaného na úhradu sumy 701,99 eur.

V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol odporca v postavení spotrebiteľa, keďže navrhovareľ má podľa výpisu z obchodného registra v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že sa jedná o vopred pripravenú formulárovú (typovú) zmluvu žalobcom, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v , ktorý je k ustanoveniam s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia , vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Nakoniec aj podľa veta prvá Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona () v neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa a nasl. a podľa .

Členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do .

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku ( ) nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Podľa zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia a , , , ods. 1 a a sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Ustanovenia predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č.

o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy , odstúpenie od zmluvy , úpravu vád podľa Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa .

Súd podanie navrhovateľa označené ako odstúpenie od úverovej zmluvy -predžalobná upomienka, nepovažuje, podľa obsahu tohto podania, za odstúpenie od zmluvy podľa s. 1 , ale ani podľa , keďže okrem názvu tohto prípisu sa v jeho texte odstúpenie od zmluvy vôbec nespomína. V skutočnosti je to výzva na úhradu uvedenej sumy.

Súd má za to, že navrhovateľovi s poukazom na nevznikol nárok na poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve účastníkov. Súd na žalobcom predložené sadzobníky poplatkov neprihliadol, keďže nemal za preukázané, že tieto sadzobníky sú súčasťou zmluvy o úvere. Pokiaľ je odporca v omeškaní s platením peňažného dlhu, je možné priznať mu len úroky z o meškania vo výške určenej nar. vl. č

Oprávnenie žalobcu požadovať od spotrebiteľa - odporcu v prípade porušenia jeho povinností splácať poskytnutý úver riadne a včas, zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania o viac než 30 dní, resp. vo výške 4 % z odloženej sumy, súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa , keďže zmluvná pokuta v danom prípade je len jednostranná, zaťažuje len žalovaného spotrebiteľa. „Dojednania“ o jednostrannej zmluvnej pokute podľa citovaného zákona v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, typickej tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch, bez možnosti spotrebiteľa zmeniť jej obsah vzhľadom na formulárovú predtlač dodávateľa, je nepochybne zhoršením zmluvného postavenia spotrebiteľa ako dlžníka. Spotrebiteľ je nepochybne v danom prípade slabšou zmluvnou stranou, ktorý v snahe získať úver spravidla náležite nevyhodnotí rozsiahle zmluvné podmienky pripravené dodávateľom v časovom predstihu a navyše písané veľmi malým písmom. Takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tento výklad obsahu spotrebiteľskej zmluvy je v súlade s , keďže je priaznivejší pre spotrebiteľa., najmä, keď podľa citovaného zákona si spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Táto zmluvná podmienka obsiahnutá vo formulárových Všeobecných podmienkach spôsobuje menej priaznivejšie postavenie žalovaného spotrebiteľa (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu z 25.1.2011), ktorého omeškanie s úhradou je sankcionované aj povinnosťou zaplatiť úrok z omeškania vo výške určenej príslušným právnym predpisom (nar. vlády ). Dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 8% z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal dlžník do omeškania v konečnom dôsledku zvyšuje výšku sankcie, ktorú je dlžník povinný v dôsledku porušenia tej istej povinnosti zaplatiť a tým, je zmarený účel úpravy výšky úrokov z omeškania zakotvený v ustanovení ods, 1 a 2 , v spojení s ustanovením a nariadenia vlády č. . Zmluvná podmienka o nároku žalobcu na zmluvnú pokutu spôsobuje v danom prípade značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto ju súd považuje za neprijateľnú. Neprijateľná zmluvná podmienka je s poukazom na ustanovenie neplatná ako celok.

Z uvedených dôvodov (absencia zmluvných dojednaní o povinnosti platiť poplatky za upomienky, poplatky za vstup do vymáhania, oprávnenie žalobcu požadovať od spotrebiteľa zmluvnú pokutu) súd návrh navrhovateľa v časti nároku zo Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, nepovažuje za dôvodný, keďže navrhovateľ nad akúkoľvek pochybnosť nepreukázal existenciu svojej pohľadávky nad rámce skutočne poskytnutého úveru, teda istiny. Dohodnuté úroky, zmluvná pokuta a ďalšie poplatky sú v zmysle citovaných ustanovení zákona neprijateľné a neplatné.

Ak aj navrhovateľ spôsobom uvedeným v čl. IV-1.-1. VP rozhodne o poskytnutí úverového rámca v plnom rozsahu alebo nižšom rozsahu a vydaní úverovej karty, pričom toto rozhodnutie závisí od posúdenia údajov uvedených klientom v súvislosti so žiadosťou o posúdenie priebehu splácania klasického úveru /

na ktoré kladné rozhodnutie nemá dovtedy klient-spotrebiteľ žiadny právny nárok/ a následne poskytne klientovi peňažné prostriedky, a teda za zmluvu o revolvingovom úvere považuje žiadosť spotrebiteľa o zradenie do zoznamu uchádzačov a o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty /listinu zmluvu/žiadosť následne potvrdí ako to vyplýva z navrhovateľom predloženej listiny, avšak z ktorého potvrdenia nie je bez ďalšieho zrejmé, že sa cíti byť viazaný aj časťou C/ zmluvy/žiadosti, keďže podľa čl. IV.-1.-1 prijatím žiadosti a teda okamihom vzniku zmluvy o úvere je odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti a poskytnutí úverového rámca adresované klientovi/ bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol bezpodmienečne individudalizovaný v zmysle ust. a zák č. , má súd za to, že nedošlo k dodržaniu predpísanej písomnej formy, ako to požaduje ust. Z. z, a preto zmluva o revolvingovom úvere, na ktorú navrhovateľ poukazuje, je aj z tohto dôvodu neplatná, rovnako aj podľa 40 ods. 1 .

Je neprijateľné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala viaceré varianty, pričom na základe jednej má byť poskytnutý spotrebiteľský úver výhodnejšie ako na základe druhej a zároveň nie je možné určiť, ktorou variantou sa má zmluvný vzťah spravovať, prípadne obsah právneho úkonu má byť určený až podľa následného konania účastníka úkonu, podľa je zmluvná podmienka v časti B/ Klasický úver, na základe ktorej veriteľ má možnosť domáhať sa plnenia jednej z viacerých variant úpravy úverového vzťahu podľa konania dlžníka nasledujúceho po uzavretí zmluvy, je neprijateľná.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere

- zmluvy o úverovom rámci, a to pre absenciu písomnej akceptácie návrhu zmluvy- Žiadosti/Zmluvy navrhovateľom. Z uvedeného dôvodu súd na čiastočné odstúpenie žalobcu od úverovej zmluvy podľa neprihliadal, keďže od neplatnej zmluvy sa nedá odstúpiť. Žalobca potom neuniesol dôkazné bremeno preukázania jeho tvrdenia o existencii peňažného záväzku žalovaného zo zmluvného vzťahu, teda nepreukázal dôvodnosť svojich tvrdení o existencii peňažného záväzku žalovaného titulom dlhu z úverovej zmluvy. Preto pokiaľ žalobca žalovanému poskytol titulom „úverového rámca“ , odporca získal týmto plnením majetkový prospech v uvedenej výške bez právneho dôvodu, teda bezdôvodne sa obohatil podľa . Žalovanému tak vznikla povinnosť podľa , , , teda vznikla mu povinnosť predmet bezdôvodného obohatenia vydať tomu, na úkor koho ho získal.

Zmluvu považoval súd za úmyselne zmätočnú v rozpore s ust. , , nakoľko hoci aj navonok spĺňala formálne stanovené podmienky, uvedením viacerých údajov v jednej zmluve spojených s poskytnutím jedného úveru s nejasnosťou ohľadom voľby podmienok za ktorých má byť úver poskytnutý, predstavuje snahu obchádzať zákon, teda právnu úpravu, ktorá striktne žiada uvádzať presné a vyčerpateľné údaje o podmienkach poskytovaného úveru tak, aby tieto boli jednoznačné a nezameniteľné. Naviac zmluva obsahuje nečitateľné malé písmo a javí sa ako nepreskúmateľná.

Z uvedených dôvodov súd priznal istinu vo výške tak, ako ju sám navrhovateľ vo svojom návrhu špecifikoval, teda vo výške skutočne čerpaných prostriedkov, po odrátaní úhrady platieb zo strany odporkyne a vo zvyšku bolo potrebné návrh zamietnuť ako nedôvodný. Pohľadávku povolil súd odporcovi splácať vzhľadom na jeho finančnú situáciu.

Súd v súlade s , vo výroku rozsudku určil, ktoré zmluvné podmienky považuje za neprijateľné.

Pokiaľ navrhovateľ namietal vstup vedľajšieho účastníka, tejto námietke nebolo možné vyhovieť. Podľa ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa do konania vstúpi buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

V danom prípade vedľajší účastník vystupoval na strane odporcu na obranu jeho spotrebiteľských práv, súd nerozhodol o jeho vstupe do konania, nakoľko o jeho vstupe nie je potrebné rozhodovať. Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné. Podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní je stanovisko účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Iba ak by tento vyjadril svoj nesúhlas, rozhodol by o prípustnosti alebo neprípustnosti vedľajšieho účastníka súd. Odporca však nevyjadril nesúhlas s vedľajším účastníctvom, a teda nebolo potrebné o tomto rozhodovať napriek námietke navrhovateľa, pretože nevystupoval na jeho strane.

Námietke premlčania vznesenej vedľajším účastníkom nebolo možné vyhovieť. Návrh bol podaný 30. 5. 2013, pohľadávka sa stala v dôsledku nesplácania úveru splatnou 30. 11. 2010, a teda návrh bol podaný v 3-ročnej premlčacej lehote podľa § 100 ods. 1 Obč. zák.

V spore bol navrhovateľ neúspešný len v nepatrnej časti, preto mu súd s poukazom na ust. priznal náhradu trov konania za súdny poplatok, ako aj trovy právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, napísanie žaloby á 51,45 eur, paušál, DPH 20% podľa vyhl. č.

Vedľajšiemu účastníkov, ktorý vystupoval na strane odporcu, súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporkyňa bola úspešná len v nepatrnej časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.