Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_KE-6S-28-2023.pdf
PDF · 109.54 KB
Case nature
Subarea
KE-6S/28/2023
Uznesenie
Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: Súkromná materská škola, A. XXXX/X, XXX XX B., IČO: 42 029 520, právne zastúpený: Advokátska kancelária POPOVIČ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Mojmírova 8, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 53 669 177, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice, Odbor Inšpekcie ochrany prírody a krajiny, so sídlom Rumanová 14, 040 53 Košice, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - Protokolu o kontrole č. 6198/55/2022-41430/2022 zo dňa 20.12.2022 v spojení s Oznámením o ukončení štátneho dozoru č. 6198/55/2022-6373/2023 zo dňa 17.02.2023, takto
rozhodol:
I. Žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.03.2023 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia Protokolu o kontrole č. 6198/55/2022-41430/2022 zo dňa 20.12.2022 v spojení s Oznámením o ukončení štátneho dozoru č. 6198/55/2022-6373/2023 zo dňa 17.02.2023. Vo svojej žalobe uviedol, že má za to, že protokol a oznámenie spolu súvisia do takej miery, že je nevyhnutné ich v príslušných častiach vnímať ako jeden celok. Žalobca namietal že protokol v spojení s oznámením vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, tiež, že zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a tiež z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktorá mohla mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca vo svojej žalobe poukázal na ustanovenie § 64 ods. 1 písm. b) zákona číslo 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len "Zákon o ochrane prírody a krajiny") podľa, ktorého štátnu správu vo veciach ochrany prírody a krajiny vykonáva Slovenská inšpekcia životného prostredia. Uviedol, že protokol vydala Slovenská inšpekcia životného prostredia prostredníctvom svojej organizačnej zložky - inšpektorátu životného prostredia Košice so sídlom Rumanova 14 Košice. Žalobca vo svojej žalobe ďalej uviedol, že obsah protokolu je ako celok nesúrodý a zmätočný a podľa jeho názoru ho nemožno posudzovať ako rozhodnutie predbežnej povahy pretože má povahu medzitýmneho rozhodnutia o právnom základe pre uloženie budúcej sankcie voči žalobcovi za vymedzené protiprávne konanie. Poukázal na skutočnosť že žalovaný ustálil celkovú spoločenskú hodnotu drevín, ktorá mala predstavovať ujmu v dôsledku protiprávneho konania žalobcu vo výške 37. 280,76 eura a táto priamo zakladá hrozbu budúceho zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Žalobca ďalej namietal žalovaným nariadené vykonanie opatrení - povinnosť monitorovania poškodených drevín s povinnosťou vykonania nadväzujúcich opatrení na zvýšenú ochranu/uzdravenie poškodených drevín z dôvodu, že takto uložené povinnosti nie sú dostatočne určité a sú bez časového ohraničenia čo je v rozpore s princípom proporcionality a právnej istoty nakoľko žalovaný určil žalobcovi vykonávať takéto povinnosti v podstate ad infinitum a žalobca konštatuje, že nariadenie takýchto povinností zakladá
zmätočnosť a nepreskúmateľnosť protokolu. Žalobca ďalej uviedol, že v prípade, ak by bola žaloba odmietnutá pre nesplnenie podmienok, podľa jeho názoru by došlo k odmietnutiu spravodlivosti a teda ku konaniu porušujúcemu princíp zákazu denegatio iustitiae. Žalobca tiež namietal procesný postup žalovaného vykazujúci znaky arbitrárnosť až svojvoľnosti ktoré viedli k nezákonnosti celého procesného postupu. Namietal tiež skutočnosť, že mu opakovane nebolo zo strany žalovaného umožnené vykonať nahliadnutie do administratívneho spisu, čím došlo k zásadnému zásahu do procesných práv žalobcu, pričom poukázal na čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy slovenskej republiky ako aj na skutočnosť, že dostatočný rozsah informácií je nevyhnutný predpoklad na efektívne uplatnenie akéhokoľvek ďalšieho procesného práva účastníka pri štátnom dozore. Ďalej uviedol že dňa 06.06.2022 doručil žalovanému námietky zaujatosti, s ktorými sa mal žalovaný kvalifikovane a včas vysporiadať ešte pred vykonaním úkonu dňa 07.06.2022 a tak považuje úkony žalovaného realizované dňa 07.06.2022 za rozporné so zákonom a uviedol, že nemohli viesť k produkovaniu zákonných dôkazov. Poukázal na to, že skutočnosti uvedené v oznámení a protokole sa nezakladajú na pravde, zdôraznil, že zamestnanci žalovaného neoznámili právnym nástupcom žalobcu presný čas kedy sa má kontrolná úloha realizovať, čím došlo k zmareniu možnosti účasti na kontrolnej úlohe a k porušeniu práva žalobcu na právnu pomoc garantované článkom 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, tiež na skutočnosť, že po vykonaní kontrolnej úlohy nebolo žalobcovi odovzdané žiadne potvrdenie záznam a protokol ani iný dokument preukazujúci vykonávanie štátneho dozoru a jeho priebeh a tak nemal možnosť sa k postupu a priebehu kontrolnej úlohy vyjadriť, pričom tiež poukázal na to že podaním námietok zaujatosti bola založená prekážka na strane zamestnancov žalovaného s výnimkou úkonov, ktoré nedovoľujú odklad, ale aj napriek tejto skutočnosti zamestnanci žalovaného kontrolnú úlohu realizovali. Žalobca namietal, že rozhodnutie o námietkach zaujatosti bolo vydané po zákonom ustanovenej v lehote piatich pracovných dní od ich uplatnenia. Dôvodil, že navrhol doplniť dokazovanie výsluchom klienta súkromnej materskej školy cestou jej štatutárneho orgánu a tiež vypočutím svedka - riaditeľa organizácie Memoria - neziskovej organizácie so sídlom Staničná 13 Snina, avšak žalovaný navrhované dôkazy nevykonal a tak konštatovanie žalovaného že v námietkach neboli uvedené nové skutočnosti preukazujúce nesprávnosť kontrolných zistení sa podľa názoru žalobcu nezakladajú na pravde. Žalobca vo svojej žalobe siahodlho citoval ustanovenia Správneho poriadku, Správneho súdneho poriadku, Zákona o ochrane prírody a krajiny, Zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie aj Ústavy slovenskej republiky, žiadal súd o nariadenie pojednávania, a navrhol súdu, aby napadnutý protokol o kontrole č. 6198/55/2022-41430/2022 zo dňa 20.12.2022 v spojení s Oznámením o ukončení štátneho dozoru č. 6198/55/2022-6373/2023 zo dňa 17.02.2023 zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie s tým, že žalobcovi prizná právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% . 2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom správnemu súdu dňa 31.05.2023 uviedol že protokol o kontrole č. 6198/55/2022-41430/2022 zo dňa 20.12.2022 nemá charakter prvostupňového meritórneho rozhodnutia. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol súdu, aby uznesením zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný dôvodil že súdny prieskum protokolu je možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinnosti kontrolovanému subjektu, ktoré majú smerovať k náprave zistených nedostatkov poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4žfk/25/2018 zo dňa 03.07.2018 kde zdôraznil že rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy je vždy ich spôsobilosti zasiahnuť do práv a slobôd alebo záujmov subjektov, ktorým sú určené a podľa názoru žalovaného napadnutý protokol nie je spôsobilý zasiahnuť do práv a povinnosti kontrolovaného subjektu, pretože má iba predbežnú povahu a nepodlieha súdnemu prieskumu. Žalovaný navrhol súdu, aby vec uznesením odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku. Poukázal na to že štátny dozor bol vykonaný v súlade s ustanoveniami zákona o ochrane prírody a krajiny a zákona o kontrole v štátnej správe pričom predmetné zákony neupravujú možnosť kontrolovaného subjektu nahliadať do spisu. To však neznamená, že kontrolovaný subjekt nemá možnosť vyjadriť sa ku kontrolovaným zisteniam, je oprávnený počas výkonu kontroly písomne sa vyjadrovať ku kontrolným zisteniam a v čase oboznámenia sa s protokolom do termínu určeného pracovníkmi kontroly je oprávnený podať ku kontrolným zisteniam námietky. Žalovaný poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca disponoval všetkými informáciami počas priebehu štátneho dozoru a po ukončení miestneho šetrenia dňa 24.03.2022 bol žalobcovi odovzdaný záznam z miestneho šetrenia, ktorý mu bol následne odoslaný aj listom zo dňa 13.06.2022. Zdôraznil že záznam z miestneho šetrenia bol žalobcovi odovzdaný, avšak až do skončenia štátneho dozoru sa žalobca k zisteniam z miestneho šetrenia nevyjadril. Podľa názoru žalovaného vykonanie kontrolnej úlohy prebehlo zákonne, argumentáciu žalobcu považuje za tendenčnú a zmätočnú nakoľko miestnym zisťovaním bolo zistené, že došlo k neodbornému o rezu 26 kusov drevín a výrobu 2 kusov, pričom zodpovednosť právnických
osôb za spáchanie správnych deliktov je objektívna, a preto pokiaľ došlo k porušeniu právnych predpisov v areáli žalobcu ako súkromnej materskej školy je úvaha žalobcu o totožnosti osoby irelevantná. Záverom vyjadrenia žalovaný zotrval na svojom tvrdení o vylúčení napadaného protokolu zo súdneho prieskumu pričom uviedol že protokol o kontrole je zákonný ako aj štátny dozor, ktorý mu predchádzal, bol v súlade so zákonom o kontrole ako aj so zákonom o ochrane prírody a krajiny. Navrhol žalobu ako neprípustnú odmietnuť a v prípade preskúmateľnosti protokolu žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť. 3. Správny súd v Košiciach uznesením č. k. KE-6S/28/2023 - 65 zo dňa 18.07.2023 návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 4. Žalobca vo svojej replike doručenej správnemu súdu dňa 30.08.2023 k vyjadreniu žalovaného uviedol že v celom rozsahu zotrváva na svojej argumentácii uvedenej v správnej žalobe na, ktorý žalovaný podľa jeho názoru nereagoval relevantným spôsobom. Namietal, že žalovaný poukázal na nesúvisiacu judikatúru, ktorá je na predmetnú vec nepriliehavá a podľa jeho názoru žalovaný žiadnym racionálnym a relevantným spôsobom nereagoval na odôvodnenú argumentáciu žalobcu, nevyjadril sa k svojim klamlivým a zavádzajúcim krokom, ktoré v priebehu štátneho dozoru realizoval a zopakoval, že žalobcovi bolo znemožnené sa spolupodieľať pri štátnom dozore na získanie objektívnych, správnych a verifikovateľných kontrolných zistení. Žalobca uviedol, že žalovaný počas štátneho dozoru nepostupoval, tak aby zistil všetky okolnosti veci a aby zabezpečil všetky dôkazy nevyhnutné pre riadne ustálenie skutkového stavu veci, pričom dôkazy, ktoré zabezpečil a úkony, ktoré realizoval boli poznačené nezákonnosťou, opakovane znemožňoval žalobcovi sa riadne zúčastniť štátneho dozoru a spolupodieľať sa na ňom a to opakovaným porušovaním jeho procesných práv spočívajúcich v nahliadnutí do spisu, vykonaním kontrolnej úlohy bez prítomnosti žalobcu a podobne. 5. Žalovaný vo svojej duplike k vyjadreniu žalobcu, doručenej súdu dňa 09.10.2023 zotrval na svojej právnej argumentácii uvedenej vo svojom vyjadrení správnej žalobe zo dňa 31.05.2023. 6. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 162/2015 Z. z., Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 7. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 8. Podľa § 3 ods.1 písm. c) SSP, opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 9. Podľa § 6 ods.1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 11. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 12. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 13. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 14. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie, orgány štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia (ďalej len „starostlivosť o životné prostredie“) sú: a) Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), b) okresné úrady v sídle kraja, c) okresné úrady, d) Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len „inšpekcia“).
15. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie, štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vykonávajú obce v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.
16. Podľa § 9 ods. 1 písm. d) Zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie, inšpekcia je odborný kontrolný orgán, ktorý vykonáva ďalšiu činnosť vo veciach starostlivosti o životné prostredie v rozsahu osobitných predpisov (pričom jeden z týchto osobitných predpisov je Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny).
17. Podľa § 10 ods. 1,2 Zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie, ústredie inšpekcie a inšpektoráty vykonávajú štátnu správu starostlivosti o životné prostredie v rozsahu podľa § 9 ods. 1 vo svojich územných obvodoch. Územným obvodom ústredia inšpekcie je územie Slovenskej republiky. Sídla a územné obvody inšpektorátov sú uvedené v prílohe č. 2 tohto zákona, podľa ktorej je Inšpektorát v Košiciach vykonáva štátnu správu v územnom obvode prostredníctvom Odboru inšpekcie ochrany prírody a krajiny.
18. Podľa § 64 ods. 1 Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, štátnu správu vo veciach ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona vykonáva a) ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny, b) Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len „inšpekcia"), c) okresný úrad v sídle kraja, d) okresný úrad, e) obec.
19. Podľa § 64 ods. 1 Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, Inšpekcia a) je orgánom štátneho dozoru, ktorého prostredníctvom ministerstvo vykonáva štátny dozor, b) ukladá fyzickým osobám, podnikateľom a iným právnickým osobám sankcie podľa tohto zákona a informuje ministerstvo o ich uložení, c) nariaďuje potrebné nápravné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, d) môže nariadiť vykonanie analýzy krvi alebo iného tkaniva (DNA testu) na preukázanie identity jedinca, rodičovstva a dosiahnutej generácie chránených živočíchov, ak je dôvodné podozrenie, že jedinec bol nadobudnutý v rozpore s týmto zákonom, e) rozhoduje podľa § 44 ods. 14 a § 96, f) plní ďalšie úlohy podľa § 44 ods. 13 a § 47 ods. 12.
20. Podľa § 71 ods. 1 Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, štátny dozor je a) zisťovanie, či fyzické osoby alebo právnické osoby dodržiavajú tento zákon a všeobecne záväzné právne predpisy vydané na jeho vykonanie, ako aj rozhodnutia orgánov ochrany prírody vydané na ich základe, b) objasňovanie spočívajúce v prešetrovaní podozrení alebo podnetov poukazujúcich na porušenie tohto zákona, ktorého účelom je obstaranie podkladov potrebných na zistenie, či sa stal skutok, ktorý môže byť priestupkom alebo iným správnym deliktom podľa tohto zákona, ako aj to, kto takýto skutok spáchal.
21. Podľa § 71 ods. 12 Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že protiprávneho konania sa dopustila určitá fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „kontrolovaná osoba“), vypracuje orgán ochrany prírody protokol, ktorý obsahuje najmä označenie orgánu ochrany prírody a osoby vykonávajúcej štátny dozor, označenie kontrolovanej osoby, miesto a dátum vykonania kontroly, predmet kontroly a kontrolné zistenia s uvedením ustanovenia zákona, ktoré bolo porušené. Orgán ochrany prírody je povinný s protokolom oboznámiť kontrolovanú osobu, ktorá má právo sa vyjadriť ku kontrolným zisteniam v lehote určenej orgánom ochrany prírody. Ak sa kontrolovaná osoba nevyjadrí v stanovenej lehote, má sa za to, že nemá ku kontrolným zisteniam námietky. Lehotu na vyjadrenie môže orgán ochrany prírody z dôležitých dôvodov na základe žiadosti kontrolovanej osoby predĺžiť. Ak boli ku kontrolným zisteniam uvedeným v protokole podané námietky preukazujúce nesprávnosť kontrolných zistení, orgán ochrany prírody vypracuje dodatok k protokolu. 22. Podľa § 71 ods. 13 Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ak je to možné a účelné, orgán ochrany prírody kontrolovanej osobe nariadi vykonanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, a to bezodkladne po nariadení alebo v určenej lehote. Kontrolovaná osoba je povinná predložiť orgánu ochrany prírody písomnú správu o splnení opatrení do siedmich dní od ich vykonania.
23. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. V tomto konaní však nejde o takýto prípad. 24. Žalovaný v prejednávanej veci vykonal kontrolu podľa zákona o ochrane prírody a krajiny v spojení so zákonom č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie, na základe anonymného občianskeho podnetu zo dňa 15.03.2022. Na podklade kontrolou zistených skutočností bol podľa žalovaného dostatočne odôvodnený záver že zo strany žalobcu došlo k protiprávnemu konaniu a tak vypracoval protokol, v ktorom špecifikoval zistené nedostatky resp. dospel k záveru že žaloba ako kontrolovaná osoba vykonal činnosť zakázanú podľa § 47 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny tým, že v období mesiacov január až marec 2022 vykonal neodborný rez 26 kusov drevín, a to 3 kusov druhu javor horský, 1 kusu druhu javor tatársky, 1 kusu druhu buk lesný, 8 kusov druhu jaseň štíhly, 1 kusu druhu orech kráľovský, 3 kusov druhu vŕba biela, 1 kusu druhu jarabina vtáčia, 7 kusov druhu lipa malolistá a 1 kus druhu smrek obyčajný s obvodmi kmeňov od 51 do 260 centimetrov, a meranými vo výške 130 centimetrov nad zemou, a to v areáli materskej školy na ulici Vihorlatská v Snine na parcelách KN-C č. 2297/69 a 2490/7 v zastavanom území obce v katastrálnom území B. (1. stupeň ochrany) ako aj výrub 2 kusov drevín druhu buk lesný s prepočítaným obvodom kmeňa vo výške 130 centimetrov nad zemou - 97 centimetrov a 51 centimetrov v období mesiacov január až marec 2022 v areáli materskej školy na ulica Vihorlatská v Snine, na parcelách KN-C č. 2297/69 a 2490/7 v zastavanom území obce v katastrálnom území B. (1. stupeň ochrany), bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody podľa § 47 ods. 3 Zákona o ochrane prírody a krajiny. 25. Napadnuté opatrenie – protokol a oznámenie o ukončení štátneho dozoru je len podkladovým, predbežným rozhodnutím, na ktoré môžu nadväzovať ďalšie administratívne akty, resp. rozhodnutia žalovaného. Nejde o rozhodnutie vo veci samej, ktorým by sa zakladali, menili alebo deklarovali práva a povinnosti, prípadne, ktoré by sa dotýkalo práv žalobcu. Žalovaný napadnutým opatrením len skonštatoval porušenie ustanovení Zákona o ochrane prírody a krajiny zo strany žalobcu. Napadnuté opatrenie preto tvorí len podklad pre ďalšie konanie žalovaného. V prípade, že žalovaný uloží žalobcovi za konštatované porušenie zákona o ochrane prírody a krajiny pokutu, prípadne inú vynútiteľnú povinnosť, čím autoritatívne zasiahne do jeho práv a povinností, môže sa žalobca následne po neúspešnom využití riadnych opravných prostriedkov domáhať preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia žalovaného správnym súdom. 26. Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/47/2017 zo dňa 28.08.2018, kde súd konštatoval, že protokol o výsledku inšpekcie nemá formálne znaky rozhodnutia a nie je vydaný v rámci správneho konania. Súdny prieskum protokolu je možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu, ktoré majú smerovať k náprave zistených nedostatkov. Platí, že uvedené určenie povinností určuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je možné skúmať len zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia kontrolovaného subjektu. Až prípadné nesplnenie povinností môže následne viesť k uloženiu sankcie. Inšpekcia je konaním a postupom správneho orgánu, ktorým predovšetkým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu a zistené skutočnosti následne slúžia najmä ako podklad pre ďalší postup správneho orgánu, teda pre rozhodnutie, či má byť následne začaté vo veci správne konanie. Výsledky a závery inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie, ktorého náležitosti stanovuje § 71 ods. 12 Zákona o ochrane prírody a krajiny. Protokol predstavuje v následne začatom správnom konaní jeden z dôkazných prostriedkov, nezbavuje však správny orgán povinnosti vykonať v začatom správnom konaní riadne dokazovanie, výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom posúdiť. Protokol o výsledku inšpekcie nemá formálne znaky rozhodnutia a nie je vydaný v rámci správneho konania. Súdny prieskum protokolu je možný len za predpokladu, že obsahuje
autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu, ktoré majú smerovať k náprave zistených nedostatkov. Platí, že uvedené určenie povinností určuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je možné skúmať len zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia kontrolovaného subjektu. Až prípadné nesplnenie povinností môže následne viesť k uloženiu sankcie. 27. Správny súd aj s poukazom na právny názor vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012 konštatuje, že Protokol a ani Zápisnica o prerokovaní protokolu ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sami o sebe nepredstavujú zásah do práva, právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Iba ich časť obsahujúcu uloženie povinnosti alebo sankcie je nutné s ohľadom na ich spôsobilosť takéhoto zásahu vylúčiť spod negatívnej enumerácie § 7 SSP (predtým § 248 OSP), avšak za predpokladu, že táto uložená povinnosť je riadne špecifikovaná a zadefinovaná, aby pri kontrole bolo možné jednoznačne posúdiť, či uložené opatrenia sú splnené, resp. boli splnené. Súd konštatuje, že o takýto prípad v prejednávanej veci však nejde, pretože preskúmavaným Protokolom v spojení s oznámením o ukončení štátneho dozoru nebola žalobcovi uložená žiadna povinnosť, ktorú by mal žalobca splniť. Z uvedeného dôvodu tento protokol nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože nepredstavuje zásah do práva, právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. 28. Je nesporné, že aj napriek skutočnosti že žalovaný v protokole určil celkovú spoločenskú hodnotu dotknutých drevín, absentuje v ňom právne vynútiteľný výrok, a tak je len písomnosťou s informatívnym charakterom, ktorá môže slúžiť ako podklad pre vydanie ďalších rozhodnutí. Napadnuté opatrenie – protokol v spojení s oznámením o ukončení štátneho dozoru nie je konečným autoritatívnym rozhodnutím orgánu verejnej správy o právach a povinnostiach žalobcu a súdne preskúmanie protokolu v spojení s oznámením o ukončení štátneho dozoru na základe podanej správnej žaloby je preto neprípustné. 29. Vzhľadom na uvedený záver sa správny súd nezaoberal ďalšími námietkami žalobcu, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona, ak boli, resp. budú na základe záveru z vykonanej kontroly vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu. 30. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd konštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie rozhodnutia v rámci správneho súdnictva a preto s poukazom na § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP žalobu odmietol. 31. O trovách konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4/ SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa§ 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania ) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). a) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: b) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), d) je žalovaným Centrum právnej pomoci. ( § 449 ods. 1, 2 SSP ).