Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/37/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateľa Š. A., D.. XX.XX.XXXX, N. Z. XX, XXX XX A., právne zastúpený JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti odporkyni O. A., D.. XX.XX.XXXX, N. H. Š. XX, XXX XX A., právne zastúpená JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, v konaní o zaplatenie 6 377,00 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Návrh z a m i e t a.

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy právneho zastúpenia na účet jej právneho zástupcu vo výške 882,54 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 7. 8. 2012 žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 6 377,00 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 1. 1. 2011 do zaplatenia, ako aj trovy konania.

Návrh vo veci samej odôvodnil tým, že bol na Liste vlastníctva číslo XXXXX, k.ú. Prešov zapísaný ako podielový spoluvlastník v podiele 1/2 - vice k bytu, ako aj k priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu nachádzajúcom sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX D.a 1. poschodí, stojaceho na parcele číslo XXXX, zapísanom na LV XXXXX G..Ú.. Prešov, pozostávajúceho z dvoch obytných miestností a príslušenstva . Od vydania predbežného opatrenia, t. j. odo dňa 14. 11. 2006 v byte nebýva, ale býva v podnájme v rodinnom dome pani G.

nachádzajúcom sa na ulici Z. XX A., kde má vyčlenenú jednu samostatnú obývaciu izbu s kuchyňou, WC, kúpeľňu a chodbu. Za nájom tohto bytu platil od počiatku nájmu, t. j. od novembra 2006 do konca februára 2012 mesačne sumu 167,00 Eur a od marca 2012 do budúcna platí mesačne 200,00 Eur. Je pravdou, že v ustanovení je upravený inštitút obmedzenia užívacieho práva spoluvlastníka alebo úplného vylúčenia jeho práva z užívania, pričom vlastnícke právo, ale i právo spoločného nájmu takouto úpravou zostávajú zachované, obmedzuje sa len jedna zložka užívacie právo a to buď na určitý čas alebo na neurčito. V dôsledku obmedzenia takéhoto užívacieho práva bol nútený nájsť si náhradné ubytovanie a to terajší podnájom za ktorý platí pravidelne mesačne vlastníkovi rodinného domu nájomné tak, ako vyššie uviedol a odporkyňa užíva celý ich spoločný byt, pričom za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu mu od samého začiatku jeho vylúčenia z užívania bytu do dnešnej doby nič neuhrádza, navyše do bytu si nasťahovala svojho priateľa.

Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa vyjadrila v písomnom podaním, súdu doručenom dňa 23. 7. 2013, v ktorom žiadala návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala aj na rozsudky tunajších

súdov, ako aj na tú skutočnosť, že požadované nájomné vzhľadom na vyššie uvedené rozsudky tunajších súdov je v rozpore s dobrými mravmi .

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania a pripojenými spismi tunajšieho súdu spisová značka , , , , a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. - 65 zo dňa 26. 4. 2008 súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, zveril maloletú U. A., narodenú 19. 10. 1995 na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá ju mala zastupovať a spravovať jej majetok. Navrhovateľa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 3.000,- Sk mesačne a zároveň zakázal styk navrhovateľa s maloletou.

Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. - 12 zo dňa 14.11. 2006 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil navrhovateľovi dočasne nevstupovať do bytu číslo 3, vchod 24, na 1. poschodí obytnej budovy na ulici Tarasa Ševčenka, súpisné číslo XXXX parcela číslo XX XXX S. k.ú Prešov .

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. - 75 zo dňa 7. 10. 2008 súd navrhovateľa úplne vylúčil z užívania bytu číslo 3 a k nemu pripadajúcemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktoré sa nachádzajú v dome súpisné číslo XXXX, na ulici Tarasa Ševčenka v Prešove, v k.ú. Prešov, na parcele číslo XXXX, zapísaného na U. Č.. XXXXX a odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že účastníci konania sú vlastníkmi bytu číslo 3 a k nemu pripadajúcemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktoré sa nachádzajú v dome súpisné číslo XXXX na

ulici Tarasa Ševčenka v k.ú. Prešov, na parcele číslo XXXX, zapísaného na liste vlastníctva XXXXX. Súd mal za to, že medzi účastníkmi konania sú narušené vzťahy o čom svedčia aj závery z predchádzajúcich šetrení orgánov činných v trestnom konaní, z konania o rozvod manželstva a výpoveďou svedkyne. Súdom bolo zistené, že navrhovateľ sa pod vplyvom alkoholu dopúšťal násilia voči odporkyni a voči ich deťom a to útokmi v slovnej forme, ale dopustil sa aj útokov fyzickej povahy najmä, keď v novembri 2006 napadol odporkyňu, pričom len v októbri 2006 bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Následne bol vzatý do väzby v novembri 2006, v ktorej bol do apríla 2007 a vo výkone trestu od apríla 2007 do mája 2007. Dňa 8. novembra 2006 odporkyňa podala na tunajšom súde návrh, aby súd predbežným opatrením zakázal navrhovateľovi vstupovať do predmetného bytu. Zo správy MUDr. B. C. zo dňa 14.04.2008 vyplynulo, že navrhovateľ pravidelne navštevuje psychiatrickú ambulanciu, užíva lieky a deklaruje abstinenciou, avšak s prihliadnutím na závery znaleckého posudku vyhotoveného pre potreby trestného konania možno len konštatovať, že vylúčenie navrhovateľa z užívania tohto bytu bolo pre súd dôvodné a to pre neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia. O tom svedčí aj pokles jeho útokov voči odporkyni aj keď na poslednom pojednávaní uviedla, že navrhovateľ sa jej naďalej vyhrážal telefonicky. Toto tvrdenie navrhovateľ poprel, pričom vzápätí priznal, že odporkyni telefonuje. Súd vylúčil navrhovateľa z užívania tohto bytu pre jeho celkové správanie pretrvávajúce niekoľko rokov, pričom zhodnotil, že spolužitie navrhovateľa a odporkyne v dvojizbovom byte je neznesiteľné.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov číslo konania - 121 zo dňa 17. septembra 2012 súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k dvojizbovému bytu číslo 3, vchod 24, nachádzajúcom sa na 1. poschodí bytového domu, súpisné číslo 3937, stojacom na parcele číslo 3498, zapísaného na LV č. XXXXX, k.ú. Prešov, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a do výlučného vlastníctva odporkyne prikázal dvojizbový byt číslo 3, vchod 24, nachádzajúcom sa na 1. poschodí bytového domu, súpisné číslo XXXX, stojacom na parcele číslo XXXX, zapísanom na LV č. XXXXX, katastrálne územie Prešov, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva finančnú náhradu vo výške 17 652 Eur v lehote do 30. decembra 2012,

náhradu trov konania účastníkom nepriznal a zároveň zaviazal navrhovateľa a odporkyňou zaplatiť trovy štátu každého vo výške 49,82 Eur Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu 1. stupňa s výnimkou lehoty na plnenie, ktorú predĺžil odporkyni do 31. decembra 2013.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. - 157 zo dňa 3. 4. 2007 súd uznal navrhovateľa za vinného, že dňa 13. novembra 2006 o deviatej hodine v Prešove na ulici H. Š. Č. XX vo svojom byte a po predchádzajúcich slovných vyhrážkach zabitím a fyzickom napádaní, ku ktorému došlo v minulosti v kuchyni vzal do ruky kuchynský nôž, ktorým namieril na svoju manželku, čo však zbadala ich dcéra U., ktorá od strachu vykríkla, na čo obvinený nôž vrátil do stojana, pričom týmto konaním vzbudil u svojej manželky dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky môže uskutočniť. Inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal tento čin na chránenej osobe, čím spáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa , za čo mu

súd uložil trest odňatia slobody podľa v trvaní šiestich mesiacov nepodmienečne a podľa súd ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. - 271 zo dňa 21. júna 2005 bol obžalovaný Š. A.Š. uznaný vinným z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa a , ktorý spáchal tým, že v dobe od decembra 2003 do augusta 2004 v mieste svojho bydliska v Prešove na ulici H. Š. XX fyzicky týral svoju manželku, ako aj deti O. A., O. A., U. A. takým spôsobom, že v prítomnosti svojich detí vyvolával hádky s manželkou, ktorej nadával, vyhrážal sa jej zabitím a fyzicky ju napádal, keď syn matku bránil, fyzicky napadol aj jeho, opakovane nadával svojej dcére O., ktorej zakazoval stretávať sa s kamarátmi, ako aj nosiť moderné veci na oblečenie a súčasne manželku aj deti vyháňal z bytu, pričom im zabraňoval používať domáce spotrebiče s tým, že ide o jeho majetok, čo takto sústavne vyvolával u nich nadmerný strach. Tým teda týral blízku osobu a osoby, ktoré boli v jeho starostlivosti spôsobujúc im psychické utrpenie a fyzické utrpenie najmä bitím kopaním, údermi, ponižovaním, zlým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, bezdôvodným odopieraním spánku, neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k jeho majetku, ktorý mali právo užívať, pričom čin spáchal na viacerých osobách a pokračoval v páchaní tohto trestného činu po dlhší čas, za čo mu súd podľa uložil trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov zároveň podľa ho pre výkon uloženého trestu zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny podľa a zároveň mu uložil ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou podľa v súlade s a zákona číslo o ochrannom dohľade

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že byt na ulici Tarasa Ševčenka v Prešove získal ešte pred uzatvorením manželstva, pričom išlo o podnikový byt. Keď sa byty odkupovali prepísal ho aj na odporkyňu, ktorá bola vedená ako podielová spoluvlastníčka a neskôr ho odporkyňa udala za týranie a vraj týral aj ich deti, pričom len im nechcel dovoliť, aby chodili po nociach, ale aby sa učili. Za predmetný byt platil dane a poplatky za smeti. Posledný rok nezaplatil, nakoľko odporkyňa mu zase dávala šeky, ale on jej povedal, že byt bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva, tak nech predmetné poplatky zaplatí sama. V súčasnosti býva u svojho kamaráta, ak by ho nemal skončil by na ulici. S odporkyňou boli vedení ako podieloví spoluvlastníci tohto bytu, na súde prebehlo konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré je toho času právoplatne skončené. V súčasnosti býva v podnájme u pani Kazimírovej a to od času, keď bol vylúčený z užívania bytu. S pani G. nemá uzatvorenú žiadnu písomnú zmluvu. Za bývanie jej platil dva roky dozadu sumu 200 eur, ešte predtým jej platil 170 eur. Sumu za nájom jej platí do rúk, žiadne doklady o odovzdaní, resp. prijatí týchto peňazí nemá. Navrhovateľ súdu zároveň predložil potvrdenia Mesta Prešov- pokladničné doklady, z ktorých vyplýva, že zaplatil komunálny odpad za byt. Na odporkyňu zároveň podal trestné oznámenie, nakoľko jej z výkonu trestu poslal sumu 250 000,- Sk, rovnako sumu 70 000,- Sk, ktoré mu odcudzila. Býva v rodinnom dome, ktorý má jednou izbou, nachádza sa tam

kuchyňa, izba, chodbička, sprchovací kút, WC, pričom táto platba, ktorú platí vo výške 200,00 Eur zahŕňa nájom, elektrinu, plyn, vodu, ako aj ďalšie služby.

Odporkyňa uviedla, že v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bol predmetný byt prikázaný do jej výlučného vlastníctva. Toto konanie bolo právoplatne ukončené a teda v byte býva spolu s dcérou, ktorá bude mať 18 rokov a so svojím synom, ktorý je toho času dospelý. Je zamestnaná ako upratovačka a jej mesačný príjem zo zamestnania predstavuje sumu 300,00 Eur. Za byt platí Spravbytkomfortu sumu 47,00 Eur a ďalej platí zálohu na plyn 35,00 Eur, elektrinu, zálohu 55,80 Eur, rozhlas a televíziu 4,64 Eur. Pokiaľ ide o príčinu rozvodu manželstva s navrhovateľom bolo to týranie, psychické a fyzické vyhrážanie nielen jej, ale aj ich deťom, alkoholizmus za čo bol navrhovateľ aj právoplatne odsúdený za týranie blízkej a zverenej osoby. Vrátil sa z výkonu trestu, bol doma 2 alebo 3 mesiace a opätovne bol stíhaný za trestný čin nebezpečného vyhrážania. Z dôvodu obavy o svoj život podala návrh na súd, aby bol navrhovateľ vylúčený z užívania tohto bytu, pričom súd tomuto návrhu aj vyhovel. Tri roky dozadu daň za byt platila ona, minulý rok ju navrhovateľ predbehol, čo jej povedali pracovníci mestského úradu, preto za minulý rok daň za byt nezaplatila. So žalobou, aby bola zaviazaná platiť navrhovateľovi za bývanie sumu 200 eur nesúhlasí, sama platí celý nájom za byt v sume 47 eur. Rozsudkom súdu bola zaviazaná vyplatiť mu jeho podiel na byte a tento mu aj do konca roka zaplatí. V byte býva aj ich syn, ktorý nie je zárobkovo činný, avšak prispieva jej na domácnosť sumou 50,00 eur. Ich dcéra študuje na gymnáziu. Nie je pravdou, ako to uvádza navrhovateľ, že v byte býva aj jej priateľ, ten tam nebýva, chodí k nim len na návštevu. Na výživu maloletej dcéry navrhovateľ prispieva cestou exekútora.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa , z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa , ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Navrhovateľ si touto žalobou uplatnil za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu 1 k bytu a k spoločným častiam a zariadeniam domu odporkyňou finančnú náhradu za obdobie tri roky spätne od podania návrhu, spočívajúcu v platení nájomného za užívanie jednoizbového bytu za obdobie od augusta 2009 do februára 2012, celkovo

sumu 6.377 eur. Mal za to, že síce jeho užívacie právo bolo obmedzené, naopak vlastnícke právo, ako aj spoločný nájom mu zostali zachované.

Súd mal za to, že návrh navrhovateľa, aby mu odporkyňa vyplatila finančnú náhradu titulom, že bol vylúčený z užívania jeho spoluvlastníckeho podielu k bytu je podľa názoru súdu v celom rozsahu nedôvodný.

Súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Prešov, ktorý je právoplatný a vykonateľný, na základe ktorého bol navrhovateľ vylúčený z užívania bytu a to podľa z dôvodu fyzického a psychického týrania nielen samotnej odporkyne, ale aj detí pochádzajúcich z manželstva.

V rozsudku je konštatované, že ďalšie spolužitie účastníkov tohto konania v dvojizbovom byte bolo absolútne neznesiteľné. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na trestné rozsudky tunajšieho súdu

na základe ktorých bol navrhovateľ uznaný vinným z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, ako aj z trestného činu nebezpečného vyhrážania .

Je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ bol rozhodnutím súdu vylúčený z užívania bytu, ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve účastníkov tohto konania.

Zákonné ustanovenie neukladá povinnosť zaplatiť osobe, ktorá bola vylúčená z užívania bytu finančnú náhradu.

Je potrebné zdôrazniť, že aj odporkyňa po celý čas platila za byt nájom sama, ako aj za služby spojené s užívaním bytu. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v byte spolu s ňou bývali aj jej deti pochádzajúce z manželstva, ktorým poskytovala potrebnú pomoc, ochranu, výchovu a výživu.

Cieľom zákonného ustanovenia bolo to, aby z bytu bolo možné vysťahovať osobu, ktorá psychicky, fyzicky týra manžela, detí. Ak súd takémuto návrhu vyhovel musel mať v konaní za preukázané, že ďalšie spolužitie manželov v byte je neznesiteľné, že pomery v byte druhému manželovi a jeho deťom, či iným blízkym príbuzným bývajúcim v byte nedovoľujú byt pokojne užívať bez strachu o svoju osobu a bez strachu o svoj život a zdravie.

Na zdôraznenie svojho rozhodnutia súd uvádza, že právny systém a právo musí chrániť slabšiu stranu aj za cenu zásahu do výkonu vlastníckeho práva poskytnúť možnosť, aby sa právne situácie riešili takým spôsobom, aby ten z manželov, ktorý zasahuje do práva druhého na pokojný, zdravý život, bol obmedzený aj v takých právach, ako je právo spoluvlastníka na užívanie, resp. spolunažívanie bytu. Ide o pomerne veľký zásah do práv druhého spoluvlastníka, avšak ešte väčšmi ako vlastníctvo je podľa názoru súdu potrebné chrániť zdravie, život druhého manžela a detí pochádzajúcich z manželstva bývajúcich v spoločnom byte. Súd je toho názoru, že navrhovateľ svojím konaním a správaním spôsobil, že bol rozhodnutím súdu vylúčený z užívania predmetného bytu pre ďalšie neznesiteľné spolužitie

s odporkyňou a deťmi v byte. Zákon neukladá, aby osoba, ktorá zostane bývať v byte uhrádzala finančnú náhradu osobe, ktorej užívacie právo bolo súdom obmedzené. V byte zostala bývať odporkyňa spolu s deťmi pochádzajúcimi z manželstva.

V neposlednom rade súd zároveň poukazuje aj na znenie , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi .

Dobré mravy sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku Za dobré mravy je treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie a sú uznávané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

Súd je toho názoru, že takýto výkon práva, ak by súd vyhovel návrhu by bol v rozpore s dobrými mravmi.

Právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala, aby súd vykonal dôkaz a to vypočutím pani Kazimírovej, u ktorej navrhovateľ býva a niektorého zo susedov odporkyne s cieľom dokázať, že v byte býva aj priateľ odporkyne.

Súd návrh na doplnenie dokazovania vypočutím navrhnutých svedkov na pojednávaní v celom rozsahu zamietol .

Súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 8. októbra 1997, podľa ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky je oprávnený preskúmať aj také konania a rozhodnutia všeobecných súdov, ktorým by došlo k porušeniu základných práv, tvoriacich obsah ústavného inštitútu súdnej ochrany. Do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré účastník konania pred všeobecným súdom navrhol nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci sudcovi a súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú .

Súd nepovažoval za odôvodnené vykonať dokazovanie vypočutím navrhnutých svedkov, nakoľko mal za to, že návrh navrhovateľa na platenie nájomného titulom, že bol vylúčený z užívania bytu je v celom rozsahu nedôvodný a z tohto dôvodu zamietol návrh na vykonanie dokazovania vypočutím navrhnutých svedkov aj s poukazom na zásadu hospodárnosti konania.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ bol v konaní v celom rozsahu neúspešný, je preto povinný nahradiť úspešnej odporkyni trovy konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia.

Uznesením Krajského súdu v Prešove spisová značka -23 zo dňa 29. novembra 2012 bolo zmenené uznesenie súdu 1. stupňa, ktorým súd nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov tak, že odvolací súd priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov nad sumu 50,00 Eur

Oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa neznamená súčasne zbavenie sa zodpovednosti účastníka konania za výsledok sporového konania. To znamená, že v prípade, ak účastník konania, ktorý bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov bude celkom, respektíve čiastočne neúspešný v konaní, bude za podmienok podľa zaviazaný na znášanie náhrady trov konania účastníkovi, ktorý v konaní mal celkom alebo čiastočný úspech.

Pre použitie ustanovenia podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, nemá vplyv skutočnosť, že účastník, ktorý má platiť náhradu trov konania bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Meradlom pre nárok na náhradu trov je aj miera úspechu vo veci. ( Uznesenie NS SR zo dňa 13.10.2010 sp. zn. ).

Pre súd vyplynulo, že navrhovateľ je invalidný dôchodca a jeho príjem tvorí priznaný invalidný dôchodok v sume 330,00 Eur mesačne a mesačná renta vo výške 305,00 Eur. Zároveň odporkyňa bola tunajším súdom zaviazaná zaplatiť mu finančnú náhradu titulom vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva vo výške 17 650,00 Eur v lehote do konca roka 2013. Podľa jej výpovede na pojednávaní zároveň uviedla, že túto náhradu navrhovateľovi aj v celom rozsahu do konca roka vyplatí.

Súd poukazuje na to, že navrhovateľ bol v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov nad sumu 50,00 Eur, to ho však ešte nezbavuje zodpovednosti za výsledok konania a za to, aby nemohol byť súdom zaviazaný na náhradu trov konania. Súd uvádza aj to, že odporkyňa je upratovačka a jej čistý mesačný príjem zo zamestnania predstavuje sumu 300,00 Eur, do starostlivosti jej bola zverená maloletá dcéra pochádzajúca z manželstva a aj ona bola v konaní zastúpená právnym zástupcom, v súvislosti s čím jej rovnako vznikli náklady. Rovnako je potrebné poukázať na skutočnosť, že aj navrhovateľ sa v tomto konaní dal zastúpiť svojim právnym zástupcom.

O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol postupom podľa a , , vyhlášky číslo o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a úspešnej odporkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia.

Pri rozhodovaní o odmene za jeden úkon právnej pomoci súd vychádzal z hodnoty sporu 6 377,00 Eur, kde odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje sumu 237,34 Eur a súd priznal odmenu celkovo za tri úkony právnej pomoci a to príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 23. 7. 2013, písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 23.

7. 2012 a účasť na pojednávaní dňa 26. septembra 2013. Celkovo odmena za tri úkony právnej pomoci predstavuje sumu 712,02 Eur. Zároveň súd postupom podľa vyhlášky číslo priznal aj 3x režijný paušál po 7,81 Eur, spolu 23,43 Eur a postupom podľa vyhlášky 20 % DPH vo výške 147, Eur. Celkovo je tak navrhovateľ povinný nahradiť odporkyni trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 882,54 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.