Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Co-181-2013.pdf
PDF · 77.93 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/181/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove vo veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: X. F., bytom E.. U. XX/XX, XXX XX W., v 2. rade: J. F., nar. XX.X.XXXX, bytom E.. U. XX/XX, XXX XX W., o zaplatenie 4.296,37 Eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom v Stropkove, Námestie SNP 7, proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 17Ro 215/2012 - 60 zo dňa 15.5.2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel odvolaniu vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaného, Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778 a zrušil uznesenie Okresného súdu Humenné č.k. 17Ro/215/2012 - 39 zo dňa 30.1.2013.
V odôvodnení konštatoval, že tamojší súd vydal dňa 11.12.2012 platobný rozkaz č.k. 17Ro/215/2012-37, ktorým uložil žalovaným povinnosť uhradiť v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu spornú sumu, úroky z omeškania a náhradu trov konania s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných alebo v tej istej lehote podať odpor proti platobnému rozkazu. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS doručilo dňa 18.9.2012 na tamojší súd oznámenie o vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaných a podalo odpor proti platobnému rozkazu. Následne prvostupňový súd uznesením č.k. 17/Ro/215/2012-39 zo dňa 30.1.2013 vydaným vyšším súdnym úradníkom odpor Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS proti platobnému rozkazu zo dňa 11.2.2012 odmietol ako podaný neoprávnenou osobou s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/207/2011 zo dňa 10.10.2012. Na odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zákonný sudca napadnutým uznesením zrušil rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka postupom podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p.
Napadnuté rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 93 ods. 2 až 4 O.s.p. a uviedol, že s účinnosťou od 15.10.2008 bola do Občianskeho súdneho poriadku zavedená nová skupina subjektov, ktoré môžu v konaní vystupovať ako vedľajší účastníci. Medzi tieto subjekty boli zaradené aj právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa, pričom tento zámer zákonodarcu vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu § 93 ods. 2 O.s.p. Citované ustanovenie nevyžaduje právny záujem právnických osôb, ktorých cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Legitimáciu na vstup do konania dáva samotný zákon. Z dôvodovej správny vyplýva, že je tomu tak preto, že cieľom tejto právnej úpravy bolo rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu vstupovať do konaní ako vedľajší
účastníci. Oprávnenie na vstup do konania vyplýva priamo zo zákona. V prípade sporov na ochranu spotrebiteľa, preto na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vedľajší účastník v súlade s ustanovením § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu súdu urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak môže vstúpiť do konania kedykoľvek od momentu jeho začatia až do doby, kedy sa konanie skončí. Začiatok konania je daný dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu (§ 82 ods. 1 O.s.p.). Prvostupňový súd mal za to, že v danej veci vedľajší účastník vstúpil do ešte právoplatne neskončeného konania a odpor proti platobnému rozkazu podal v 15-dňovej lehote stanovenej na podanie odporu, počítanej odo dňa doručenia platobného rozkazu vedľajšiemu účastníkovi, preto zrušil uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom č.k. 17Ro/215/2012-39 zo dňa 30.1.2013.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s napadnutým rozhodnutím poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/207/2011. Zastával názor, že vedľajší účastník nie je osobou oprávnenou na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Z hmotnoprávneho predpisu výslovne nevyplýva spôsob vyrovnania vzťahu medzi vedľajším účastníkom a účastníkom. Zároveň mal za to, že postavenie vedľajšieho účastníka je čiastočne obmedzené a limitované lehotou hlavného účastníka konania. Pri doručovaní platobného rozkazu vedľajšiemu účastníkovi ide len o jeho informovanie o forme a obsahu platobného rozsahu bez toho, aby vedľajšiemu účastníkovi plynula nová, samostatná lehota na podanie odporu. Na základe uvedeného žiadal napadnutí uznesenie tak, že odpor podaný Združením na ochranu občana spotrebiteľa odmietne. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Vedľajší účastník na strane žalovaných vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že vedľajšiemu účastníkovi plynie samostatná odvolacia lehota, ktorá začína dňom doručenia rozhodnutia vedľajšiemu účastníkovi. K oprávneniu vedľajšieho účastníka podať vo veci odpor poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obdo 27/2012 z 27.8.2012. K argumentácii odvolateľa a jeho odkazu na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 207/2011 zo dňa 10.10.2012 poznamenal, že Najvyšší súd SR rozhodoval v predmetnej veci o vedľajšom účastníctve v dovolacom konaní v exekučnej veci. Mal za to, že názory právnych teoretikov a právnikov z roku 1985 vyjadrené na margo vedľajšieho účastníctva v konaní podľa § 93 ods. 1 O.s.p., nemožno nekriticky preberať a aplikovať na zmenené podmienky z dôvodu vývoja viacnásobnej novelizácie občianskeho procesného kódexu. Nie je možné porovnávať terajší právny stav so stavom v roku 1985, kedy zákon ani nepripúšťal, aby v pozícii vedľajšieho účastníka pôsobili právnické osoby uvedené v § 93 ods. 2 O.s.p. Vývoj občianskeho práva procesného súvisí s aproximáciou slovenského právneho poriadku s právom Európskej únie a s postupnou transpozíciou právnych aktov Európskej únie a ich implementáciou do vnútroštátneho právneho poriadku. Na základe uvedeného navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, ods. 2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodným.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v odôvodnení len na margo odvolacích dôvodov žalobcu a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa ďalšie dôvody.
Odvolací súd predovšetkým poukazuje na ust. § 93 ods. 2 O.s.p. v znení platnom od 15.10.2008. Je nutné zdôrazniť, že týmto ustanovením bola zavedená tzv. druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní ako vedľajší účastník. Pri týchto subjektoch zákon nevyžaduje preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu. Je tomu tak preto, lebo cieľom tejto úpravy bolo rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti,
záujem na ochrane tohto verejného záujmu vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. Oprávnenie na vstup do konania pre nich vyplýva priamo zo zákona.
Vedľajší účastník v zmysle § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania je obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak môže vstúpiť do konania kedykoľvek od momentu jeho začatia až do doby, kedy sa konanie končí.
Začiatok konania je daný dňom, kedy došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu (§ 82 ods. 1 O.s.p.).
Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo plynie z § 93 ods. 4 O.s.p. Má teda právo podať odvolanie aj dovolanie. Z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva nemožnosť podania odporu proti platobnému rozkazu zo strany vedľajšieho účastníka. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že platobný rozkaz predstavuje formu rozhodnutia v skrátenom konaní bez vypočutia žalovaného, kedy sa vychádza zo skutkových tvrdení uvedených žalobcom (§ 172 ods. 1 O.s.p.). Pri takejto skrátenej forme rozhodovania je možnosť ohrozenia práv spotrebiteľa vystupujúceho na strane žalovanej podstatne vyššia. Preto ak vedľajší účastník chrániaci záujmy spotrebiteľa môže podať odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v riadnom konaní, o to viac je potrebné pripustiť možnosť vedľajšieho účastníka podať odpor proti platobnému rozkazu vydanému v skrátenom konaní. Inak ani efektívna ochrana spotrebiteľa nemôže byť zabezpečená. Odpor proti platobnému rozkazu je prostriedkom brániacim uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi, a preto niet dôvodu vylúčiť možnosť podania odporu proti platobnému rozkazu zo strany vedľajšieho účastníka ako subjektu zameraného na ochranu spotrebiteľov.
Ak dodávateľ uplatnil plnenie z neprijateľnej podmienky a súd sám z úradnej moci ex offo nezbavil neinformovaného spotrebiteľa do dôsledkov účinkov neprijateľnej zmluvnej podmienky a rozhodol o povinnosti spotrebiteľa plniť z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky, je treba ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. vykladať tak, že ak vedľajší účastník vstúpil do konania do právoplatného skončenia veci, je treba mu rozhodnutie doručiť a umožniť mu podať opravný prostriedok, ak sa takýmto opravným prostriedkom dá zabrániť porušeniu čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 ES o neprijateľných zmluvných podmienkach.
Ak by súd vedľajšiemu účastníkovi neumožnil podať opravný prostriedok proti platobnému rozkazu, ktorým spotrebiteľovi uložil plniť z neprijateľnej zmluvnej podmienky a súd sám pritom nevyvodil dôsledky z neprijateľnej zmluvnej podmienky vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorý nebol informovaný o povahe podmienky a nebol zastúpený advokátom, išlo by o procesný postup v rozpore s princípom efektivity unijného práva. Občiansky súdny poriadok vôbec nebráni vedľajšiemu účastníkovi podať odpor proti platobnému rozkazu do právoplatného skončenia konania.
V prejednávanej veci vedľajší účastník nepochybne vstúpil do ešte právoplatne neskončeného konania a odpor proti platobnému rozkazu podal v zákonom určenej 15-dňovej lehote (§ 172 ods. 1 O.s.p.) počítanej odo dňa doručenia platobného rozkazu vedľajšiemu účastníkovi.
Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia a konania ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že prvostupňový súd náležite a správne zhodnotil skutkový stav a vyvodil z neho správne závery, preto stotožniac sa s jeho dôvodmi v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.