Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Ek/2673/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: UBC 2020, k. s., so sídlom kancelárie Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, ako správca konkurznej podstaty úpadcu Silverside, a. s. v konkurze, so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50052560, právne zast.: VIVID LEGAL, s. r. o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 36807915, proti povinnému: P. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX W., o vymoženie 1.650,56 EUR s prísl., vedenej u súdneho exekútora Mgr. Viera Lesňáková, so sídlom exekútorského úradu Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 37946285, ktorý ju vedie pod sp. zn. 290EX 953/2021, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. zo dňa 21.04.2022, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v konaní o sťažnosti vo výške 56,77 EUR, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 21.04.2022 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (výrok I.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (výroky II. a III.). V odôvodnení, za použitia ustanovení , , a , , a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a (ďalej len „“) konštatoval, že návrh povinného bol podaný po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a nie je dôvodný. K povinným vznesenej námietke premlčania uviedol, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 08.01.2021 a návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 15.07.2021. V zmysle , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov nejde o premlčanú pohľadávku. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na zastavenie bol povinným podaný oneskorene, vyšší súdny úradník bližšie neskúmal jeho dôvodnosť a ten v zmysle Exekučného poriadku zamietol. Povinný neuviedol relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. Exekučného poriadku v spojitosti s ust. Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa po zákonnej lehote môžu namietať tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Na základe uvedeného vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia Exekučného poriadku zamietol. O trovách rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznal z dôvodu, že sa k návrhu povinného na zastavenie

exekúcie nevyjadril a povinný nebol v konaní právne zastúpený. Z uvedených dôvodov žiadnemu z nich nárok na náhradu trov exekučného konania nevznikol.

2/ Voči uzneseniu podal povinný sťažnosť, v ktorej uviedol, že vyšší súdny úradník upomínacieho súdu nerešpektoval povinnosti pri posudzovaní návrhu na vydanie platobného rozkazu voči spotrebiteľovi. V danom prípade medzi oprávneným a povinným sa jedná o spor spotrebiteľský a sám zákonodarca pripúšťa vyššiu mieru ingerencie súdu v záujme zabezpečiť vyrovnanie síl sporiacich sa subjektov v záujme ochrany práva spotrebiteľa, ktorý je slabšou sporovou stranou. Poukázal, že v čase od 01.05.2014 (t.j. od účinnosti ) až do 27.09.2018, kedy bol v Zbierke zverejnený nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 07.02.2018, bolo v o ochrane spotrebiteľa účinné ustanovenie , v zmysle ktorého bol súd v spotrebiteľských sporoch ex offo povinný v záujme spotrebiteľa na premlčanie voči nemu dodávateľom uplatňovaného nároku prihliadať bez toho, aby ju spotrebiteľ akokoľvek odôvodňoval. Dokonca s účinnosťou od 05.12.2018 je identická povinnosť t.j. ex offo prihliadať na premlčanie nároku uplatňovaného dodávateľom voči spotrebiteľovi, súdu daná aj v aktuálne účinnom . Aj z explicitne nevyplývala požiadavka, aby dlžník musel svoju námietku premlčania osobitne zdôvodniť (preukázať), postačovalo ak sa dlžník tejto námietky dovolá. Ďalej uviedol, že spotrebiteľská zmluva má preukázateľne neprijateľné zmluvné podmienky aj vady, ktorých obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a preukázateľne neboli dojednané individuálne. Súd sa pri rozhodovaní o tejto spornej veci vydal cestou neodborného benevoletného a bezpracného konania, z úradnej moci nepodrobil predmetnú zmluvnú dokumentáciu medzi oprávneným a spotrebiteľom súdnej kontrole, ani predbežnému právnemu posúdeniu a tak dospel k záverom, aké uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Z výslovne číselného a matematického pohľadu je pritom úplne jedno, či je zmluva bezúročná a bezpoplatková alebo súd uzná neprijateľné zmluvné podmienky, výsledok je matematicky totožný, t.j. dlžný spotrebiteľ má vrátiť veriteľovi to, čo od neho reálne dostal. V spotrebiteľskej zmluve sa veriteľ v rozpore s právnym poriadkom odvoláva na , teda preukázateľne koná v rozpore so zákonom a klame žalovaného v texte zmluvy (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.04.2015 sp.zn.3M , uznesenie Ústavného súdu SR z 19.6.2013 sp. zn. ). Je vylúčené, aby sa na spotrebiteľské záväzky aplikovali inštitúty a právny režim noriem obchodného práva pred normami občianskeho práva. Z verejne dostupných zdrojov je preukázateľné, že v súdnych spotrebiteľských sporoch je systematicky zaraďované ustanovenie a násl. pri ochrane slabšej strany - spotrebiteľa, ktorý priamo ukladá súdu, aby v prípade určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky uviedol vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, pričom súd neskúma naliehavosť právneho záujmu. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky ani k následnému uplatneniu práv zo strany dodávateľa na plnenie vyplývajúce z neprijateľných podmienok. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkané služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie , veta druhá, predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy. Ustanovenia sa týkajú podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú zo strany dodávateľ predložené, pričom často na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používaniu. Ochrana spotrebiteľa sa týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne sformulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy meniť nemôže a tak ani nemení. Na základe uvedených tvrdení mal povinný za to, že súd - jeho sudca a vyšší súdny úradník nadržiavajú protistrane nielen potvrdením nezákonných finančných nárokov úžerníckeho veriteľa, ale aj priznaním nárokov na trovy konania protistrane, ktorá bežne praktizuje nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľom a pripravila o majetok tisícky ďalších spotrebiteľov v

SR. Odmietal platiť akékoľvek náhrady trov konania nemorálnemu oprávnenému vzhľadom na svoje doteraz preukázané sociálne a finančné postavenie, ktoré mu spôsobil oprávnený svojimi nezákonnými aktivitami v jeho majetkový a finančný neprospech

3/ Oprávnený považoval tvrdenia povinného za nesprávne a zjavne čisto špekulatívne. Hoci sú pomerne rozsiahle, zároveň sú veľmi chaotické, ťažko zrozumiteľné a často úplne irelevantné. Napriek vyššie uvedenému, uviedol, že povinný len všeobecne tvrdí, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, bez konkrétneho označenia zmluvného ustanovenia, a neuvádza ani dôvody, pre ktoré by mala obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. Povinný vo vzťahu k predmetnému tvrdeniu neuniesol dôkazné bremeno. Ak sa má na základe ust. každé podanie posudzovať podľa jeho obsahu, obsah podania je všeobecný a špekulatívny, a v súlade s tým by tak naň nemal súd prihliadať. Zmluva je plne platná a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré slovenské právne predpisy označujú v ust. a nasl. . Zmluva obsahuje všetky náležitosti vymedzené v ust. a nasl. a v ust. a nasl. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, t. j. dňa 27.06.2018. Dokonca v ust. článku XIII. ods. 2. odkazuje na aplikáciu o ochrane spotrebiteľa v prípadoch výslovne neupravených zmluvou. Exekučný súd nemožno zamieňať za odvolací alebo dovolací súd. V exekučnom konaní nemožno právo nachádzať, pričom je možné ho iba vykonať. Exekučný súd, povinný a oprávnený sú viazaní exekučným titulom. V súlade s vyššie uvedeným mal oprávnený za to, že podanie povinného je nedôvodné.

4/ Uznesením Okresného súdu Bratislava I, č. k. -120 zo dňa 22.09.2022, právoplatného dňa 30.09.2022, ktoré bolo dňa 29.09.2022 zverejnené v Obchodnom vestníku č. 187/2022, bol vyhlásený konkurz na majetok oprávneného. Dňa 04.05.2023 bolo v Obchodnom vestníku č. 85/2023 zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.04.2023, sp. zn. , ktorým do funkcie správcu ustanovil UBC 2020, k. s., so sídlom kancelárie Zelinárska 6, 821 08 Bratislava. Vyhlásením konkurzu došlo v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“) k prerušeniu exekučného konania a v konaní bolo možné pokračovať len na návrh správcu ( ). Správca konkurznej podstaty oprávneného dňa 14.06.2023 doručil súdu súhlas s pokračovaním v exekučnom konaní, čím odpadla prekážka, ktorá bránila súdu rozhodnúť o sťažnosti povinného voči uzneseniu sp. zn. zo dňa 21.04.2022.

5/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

9/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10/ Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní

predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

11/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník správne posúdil, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je návrhom podľa Exekučného poriadku, teda návrhom podaným po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Tieto skutočnosti preukazuje i doručenka, podľa ktorej bolo upovedomenie doručené povinnému dňa 11.08.2021, a ten podal návrh na zastavenie exekúcie na pošte až dňa 03.03.2022, o čom svedčí poštová podacia pečiatka. Návrh bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 04.03.2022. Tieto zistenia v sťažnosti povinný vôbec nerozporoval.

12/ Platná právna úprava rozhodovania o zastavení exekúcie súdom podľa § 61k Exekučného poriadku obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie neuplatnil včas. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a teda má odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, čo je zároveň zákonným vyjadrením koncentračnej zásady uplatňovanej v exekučnom konaní, v každom ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej zásady pri návrhoch povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku). Skoncentrovaním obrany povinného v nových exekučných konaniach (začatých po 01.04.2017) zákonodarca so zreteľom na povinnosť každého správať sa zodpovedne a efektívne v súdnom konaní, stanovil, že na úkony, ktoré mohol povinný použiť už pri návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (bez ohľadu na to, či ho podal), sa neprihliada. Koncentrácia exekučného konania sa vzťahuje na všetkých povinných bez rozdielu, teda i na spotrebiteľov, keďže i spotrebiteľ musí dôsledne rešpektovať procesné limity práv a povinností ustanovených Exekučným poriadkom (porovnaj uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 24.05.2022 a sp. zn. zo dňa 21.02.2023). Zákonodarca takouto úpravou chcel zrýchliť poskytovanie súdnej ochrany, teda prinútil subjekty niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom budú svoju obranu či útok v konaní realizovať.

13/ Vzhľadom k tomu, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol súdom vyhodnotený ako návrh podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, tvrdenia povinného boli limitované tým, že v ňom mohol uvádzať len také skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Premietnutím na prejednávanú vec súd všetky tvrdenia povinného (o premlčaní vymáhaného nároku a všeobecné tvrdenia o povinnosti súdu skúmať ex offo neprijateľné zmluvné podmienky) považoval za tvrdenia, ktoré mohol a mal povinný tvrdiť v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Je bez akýchkoľvek pochýb, že otázka premlčania vymáhaného nároku a existencia neprijateľných zmluvných podmienok (ktoré povinný nekonkretizoval), nemohla nastať po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ale musela tu byť ešte pred začatím exekučného konania. V uvedenej veci nemožno na jeho tvrdenia nahliadať ani cez výnimku upravenú v § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, t.j. že tieto tvrdenia nemohol bez svojej viny uplatniť skôr, pretože také skutočnosti ktoré mu bránili podať návrh na zastavenie exekúcie z uvedených dôvodov v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný ani netvrdil (tak v návrhu na zastavenie exekúcie ako i ani v sťažnosti). Preto treba prisvedčiť záveru vyššieho súdneho úradníka, že tvrdenia povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, podanom po viac ako polroku od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, v ktorom namietal také skutočnosti, ktoré mohol uplatniť už skôr (podaním návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku), nemôžu mať za následok zastavenie exekúcie.

14/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca podľa ustanovenia zamietol sťažnosť povinného ako nedôvodnú.

15/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

16/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

17/ Podľa Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

18/ Právny zástupca oprávneného si v rámci vyjadrenia k sťažnosti povinného uplatnil trovy právneho zastúpenia. v ustanovení definuje, ktoré výdavky oprávneného sa považujú za jeho trovy v exekučnom konaní, pričom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie sú to výdavky na jeho zastupovanie. Ustanovenie Exekučného poriadku ďalej upravuje pravidlá ich náhrady. Keďže si ich oprávnený nevyčíslil, súd mu na základe zásady úspechu priznal nárok na náhradu trov vyplývajúci zo spisu. Vychádzajúc z predmetu konania (istiny 1650,56 EUR), priznal sudca oprávnenému podľa , v spojení s , a Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov náhradu trov konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k sťažnosti odmenu vo výške 35,68 EUR a 11,63 EUR ako režijný paušál za rok 2022 + 20% DPH, t.j. 9,46 EUR. Trovy exekúcie oprávneného za vyjadrenie k sťažnosti povinného vo výške 56,77 EUR priznané mu týmto rozhodnutím budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).