Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10CoP-87-2013.pdf
PDF · 82.76 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/87/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a členov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa Z. K., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove, dieťa rodičov: matka R. K., nar. XX.X.XXXX, bytom M., Y., L. XXX/XX, právne zastúpená advokátkou Mgr. Beátou Ďaďovou, so sídlom W., Q. XXX; otec: M. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom U., Y. Y. XXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 7P/7/2013-75 zo dňa 29.5.2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 7P/7/2013-87 zo dňa 28.6.2013 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok okresného súdu tak, že s účinnosťou od 1.11.2012 z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletej Z. na sumu 50 eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec p o v i n n ý platiť vždy do 15.tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Vo zvyšnej časti (v rozsahu nad 50 eur a do 90 eur mesačne) návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 1C/19/2011-46 zo dňa 21.10.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súd v Žiline sp. zn. 6Co/13/2012 zo dňa 22.2.2012 vo výroku o výživnom na maloletú Z..
Zameškané zvýšené výživné za obdobie od 1.11.2012 do 29.5.2013 v sume 105 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným k rukám matky; s tým, že prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku.
Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti (v rozsahu nad 90 eur a do 150 eur mesačne) zostáva n e d o t k n u t ý .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej Z. sumou 90 eur mesačne s účinnosťou od 1.11.2012 a v prevyšujúcej časti (do 150 eur mesačne) návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Vychádzal z toho, že oproti predchádzajúcej úprave výživného poklesol príjem matky a zmenili sa pomery i na strane otca, nakoľko už nespláca spotrebný úver v sume 121,79 eur mesačne. Dotknutý úver totiž otec neuviedol medzi jeho výdavkami a nevedel uviesť ani bližšie údaje (poskytovateľa úveru, jeho zostatok, výšku splátky...). Zmenu pomerov okresný súd konštatoval i u maloletej; vzhľadom na rastúci vek sa zvýšili jej výdavky na stravu, oblečenie i obuv. V súvislosti
so zvýšením vyživovacej povinnosti otca na jeho tri maloleté deti pochádzajúce z iného partnerského/ manželského vzťahu (celkovo v sume 261 eur mesačne) okresný súd zdôrazňoval, že otec o výške tohto výživného uzavrel dohodu. Taktiež dával do pozornosti, že otec deklaruje príjmy 577,48 eur mesačne a výdavky 602,46 eur (a to bez stravy, ošatenia, hygienických potrieb a pod.), z čoho je zrejmé, že musí mať ešte nejaký iný príjem.
Určené výživné považoval za primerané potrebám dieťaťa, keďže zatiaľ nenavštevuje predškolské zariadenie. Okresný súd určil výživné spätne od 1.11.2012 (hoci návrh bol podaný až 23.1.2013), keď za dôvod hodný osobitného zreteľa vyhodnotil, že matka požiadala o (bezplatnú) právnu pomoc, ktorá jej bola i priznaná, ktorá okolnosť oddialila bezprostredné podanie návrhu. Výšku nedoplatku na (zvýšenom) výživnom za obdobie od 1.11.2012 do 29.5.2013 v sume 440 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie alebo jeho zmeny tak, že bude povinný platiť zvýšené výživné v sume 50 eur mesačne a vzniknutý nedoplatok splácať po 10 eur mesačne. Rozhodne poprel, že by mal iný príjem ako z jeho terajšieho zamestnania; nakoľko pracuje v trojzmennej prevádzke, ďalší pracovný pomer nie je ani možný. V tejto súvislosti doplnil, že tretinu jeho príjmu tvoria príplatky za služby. Otec tvrdil, že spotrebný úver naďalej (spolu s priateľkou) splácajú po 121,79 eur mesačne. Zdôrazňoval zvýšenie výživného na jeho ďalšie tri maloleté deti - celkovo o sumu 161 eur mesačne. Jedná sa o deti vo veku 12 až 15 rokov, na ktoré predtým dlhodobo platil spolu len 100 eur mesačne. Na dohodu o zvýšení výživného pristúpil aj vzhľadom na vážne ochorenie (leukémia) matky detí. S výškou výživného na Z. nesúhlasil aj v porovnaní s výživným na tieto (výrazne) staršie deti. Odvolateľ podrobne poukázal tiež na to, ak by výživné na Z. zostalo vo výške určenej okresným súdom, jeho reálny príjem by nedosiahol ani výšku životného minima. Uviedol, že väčšiu časť ich spoločných výdavkov financuje jeho priateľka, ktorá pracuje ako zdravotná sestra. Nemôže však od nej požadovať, aby platila za neho aj zvýšené výživné na maloletú Z..
Matka sa stotožňovala s rozsudkom okresného súdu tak v jeho výrokovej časti, ako i v časti odôvodnenia. Za účelové označila otcovo tvrdenie, že mu s úhradou jeho výdavkov pomáha terajšia priateľka. Stanovené výživné považovala za plne dôvodné.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením§ 212 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 211 ods. 1O.s.p. (z toho titulu zostal nedotknutým odvolaním nenapadnutý výrok o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti; v časti nad 90 eur a do 150 eur mesačne) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) v preskúmavanej časti napadnutý rozsudok zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozhodnutia.
Hoci okresný súd primerane zistil skutkový stav, jeho (právne) posúdenie nebolo celkom dôsledné. Podstatou rozhodovania o zmene (zvýšení alebo znížení) rozsahu vyživovacej povinnosti je ustálenie zmeny pomerov, a to predovšetkým zmeny pomerov na strane výživou oprávnenej osoby (v súdenej veci maloletá Z.) a na strane výživou povinnej osoby (v súdenej veci otec). Zmena pomerov u rodiča, ktorý má dieťa v bezprostrednej osobnej starostlivosti (v prejednávanom prípade matka), len výnimočne môže znamenať nutnosť úpravy doterajšieho rozsahu vyživovacej povinnosti. Zároveň je potrebné mať na zreteli, že (predmetné) výživné je plnením poskytovaným dieťaťu, hoci miestom plnenia - priamym poberateľom výživného - je matka, resp. výživné je plnené „k rukám matky“. To znamená, že výživné pre (maloleté) dieťa nemá vykrývať prípadný pokles príjmu na strane rodiča, ktorý ho má zverené do osobnej starostlivosti.
Od predošlej úpravy výživného uplynulo len 8 mesiacov (rozhodnutie odvolacieho súdu v predchádzajúcom konaní o výživnom na mal. Z. nadobudlo právoplatnosť 28.2.2012 a k zvýšeniu
výživného dochádza od 1.11.2012), v ktorom období nedošlo u maloletej Z. k tak výraznému nárastu výdavkov, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného na takmer dva a pol násobok, ako to učinil okresný súd. Uvedené - napokon - netvrdí ani samotná matka (na pojednávaní pred súdom prvého stupňa vymedzila zvýšené výdavky na zakupovanie mlieka sumou 16 eur mesačne, na oblečenie a obuv cca 17 eur mesačne). Došlo teda len k priebežnému nárastu nákladov spojených s postupným rastom dieťaťa; najmä v otázke stravovania, ktoré boli spojené s nutnosťou dieťa - popri dojčení - dokrmovať mliekom a priebežným prechodom aj na tuhú stravu.
Rovnako na strane otca nebola zistená zásadná zmena pomerov v zmysle zlepšenia jeho finančného/ príjmového statusu. Nárast príjmu dosiahol cca iba 30 eur, naproti tomu výrazne sa zvýšila jeho vyživovacia povinnosť na ďalšie tri maloleté deti (vo veku 13, 14 a 15 rokov) - z cca 100 eur na 261 eur mesačne. Krajský súd zdôrazňuje, že samotnú skutočnosť, že otec v dotknutom konaní o zvýšenie výživného uzavrel rodičovskú dohodu, nemožno vykladať na jeho ťarchu. Aj bez detailnejšieho poznania skutkových okolností predmetného konania je možné konštatovať, že výška vyživovacej povinnosti na deti vo vyššom školskom veku po 87 eur mesačne - osobitne v porovnaní s rozsudkom okresného súdu stanovujúcim zvýšenie výživného na dieťa vo veku 2 rokov, ktoré nenavštevuje ani predškolské zariadenie, na sumu 90 eur mesačne - nie je neprimeraná. Ohľadne danej vyživovacej povinnosti tiež (zhodne ako vo vzťahu k vyživovacej na maloletú Z.) platí, že má prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča/otca - § 62 ods. 5 Zákona o rodine.
Pokiaľ z priemerného mesačného príjmu otca 577 eur sa odpočíta vyživovacia povinnosť voči (všetkým) maloletým deťom (už po modifikácii odvolacím súdom vykonanej týmto rozhodnutím), tak na krytie jeho všetkých ďalších výdavkov zostáva 266 eur (577-3 x 87-50). Uvedené predstavuje takmer hraničnú čiastku, ktorá umožňuje otcovi zabezpečiť si nielen uspokojovanie najzákladnejších potrieb, ale aj zodpovedajúcu regeneráciu pracovnej sily, ktorá schopnosť je z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti nevyhnutná. V tejto súvislosti krajský súd dodáva, že otcovi nemožno vytknúť, že by nemal záujem pracovať. Vzhľadom na jeho len základné vzdelanie a pracovné skúsenosti a zručnosti iba s prácou sanitára, nie je možné zdôrazňovať ani otázku potenciality príjmu. Takáto úvaha vždy musí totiž vychádzať z konkrétnosti jednotlivého prípadu.
Okresný súd nepresne v otázkach tvrdených výdavkov otca vzal za smerodajné čiastky, ktoré sa viažu k „celku“ (splátky hypotekárneho úveru, stavebného úveru, či platby spojené s užívaním bytu), hoci bolo nepochybné, že tieto sú uhrádzané (minimálne) v rovnakej výške i terajšou partnerkou otca.
Z konštatovaného vyplýva - bez ohľadu na splácanie (i) spotrebného úveru - že v otcových aktuálnych schopnostiach a možnostiach nie je platiť vyššie výživné na maloletú Z. ako 50 eur mesačne. Uvedené zároveň korešponduje s reálnymi nevyhnutnými potrebami maloletej. Krajský súd (v podstate zhodne s rozhodnutím odvolacieho súdu v predchádzajúcom konaní o výživnom) konštatuje, že životná úroveň dieťaťa sa môže odvíjať len od životnej úrovne rodičov. Pokiaľ táto je na nízkej úrovni (tak ako v súdenej veci), nie je prípustné nereálnym určením/zvýšením výživného fakticky prehliadať tento nedostatočný základ. Inými slovami, životná úroveň dieťaťa - nech sa to javí akokoľvek „tvrdé“ - môže (len) kopírovať životnú úroveň rodičov.
V nadväznosti na doteraz uvedené vo zvyšnej časti t.j. nad 50 eur a do 90 eur mesačne bol návrh matky na zvýšenie výživného zamietnutý.
Vzhľadom na zmenu rozhodnutia ohľadne rozsahu zvýšenia výživného bolo nutné zmeniť i výšku nedoplatku na zvýšenom výživnom. Za obdobie od 1.11.2012 do 29.5.2013 (do času, kedy rozhodoval okresný súd) bolo splatné zvýšené výživné za 7 mesiacov, čo pri zvýšení o 15 eur mesačne predstavuje 105 eur. Tento nedoplatok krajský súd povolil otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku. Ak rozsudok krajského súdu nadobudne právoplatnosť do 15. dňa v mesiaci (vrátane), otec už v danom mesiaci je povinný zaplatiť aj (prvú) splátku zameškaného výživného. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudne právoplatnosť až po 15. dni v mesiaci, prvá splátka zameškaného výživného bude splatná až v nasledujúcom kalendárnom mesiaci.
Krajský súd samostatným výrokom konštatoval zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s tým, že doplnil aj označenie súvisiaceho odvolacieho rozhodnutia.
Vzhľadom na zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa krajský súd rozhodoval v zmysle § 224 ods. 2 O.s.p. o trovách celého konania. Súdená vec v celom jej priebehu je konaním, ktoré môže začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.), preto v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ čiastočne v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.