Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7P-7-2013.pdf
PDF · 88.59 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/7/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou, vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: Z. K., nar. XX. XX. XXXX, dieťa rodičov: matky R. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M.Í., Y. L. XXX/XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: Mgr. Beáta Ďaďová, advokátka so sídlom Nižná, Hviezdoslavova 308, a otca: Ľ.M. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š., Y. Y. Č.. XXX/XX, mal. dieťa bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Ú. T., L. U. E. C. U. W., o návrhu matky mal. dieťaťa na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I/ Otec mal. Z. K., nar. XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý prispievať na jej výživu sumou 90 EUR mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletej, počnúc dňom 01.11.2012.
Tým sa m e n í rozsudok tunajšieho súdu, č.k. 1C/19/2011-46 zo dňa 21.10.2011 v časti o výživnom na maloletú.
II/ V prevyšujúcej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .
III/ Zameškané výživné za obdobie od 01.11.2012 do 29.05.2013 v sume 440 EUR je otec maloletej p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach po 30 EUR, splatných spolu s bežným výživným do rúk matky maloletej.
IV/ Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným súdu dňa 23. 01. 2013, upresneným na pojednávaní dňa 29. 05. 2013 matka mal. dieťaťa žiadala, aby súd zaviazal otca mal. dieťaťa prispievať na jeho výživu sumou 150 EUR mesačne, počnúc dňom 01. 11. 2012. Návrh odôvodnila tým, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom bola na materskej dovolenke, kde spolu s prídavkom na dieťa poberala mesačne 392 EUR. V súčasnosti je len poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 190 EUR spolu s prídavkom na dieťa 22 EUR, čo spolu predstavuje sumu 212 EUR. Od posledného rozhodnutia súdu je mal. dieťa staršie, zvýšili sa jeho nároky na stravu a oblečenie. Maloletú už nedojčí, kupuje jej mliečnu výživu. Od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene aj v tom, že dieťa už konzumuje pevnú stravu. Matka mal. dieťaťa býva s dieťaťom u svojej matky v M. - Y., pričom jej matka je nezamestnaná, takže majú problém pri platbách za bývanie. Matka na domácnosť musí prispievať 150 EUR mesačne. Zo zvyšku svojho príjmu musí uhradiť mesačné výdavky, ktoré má s mal. dieťaťom.
K návrhu sa vyjadril otec mal. dieťaťa. Uviedol, že jeho aktuálne finančné podmienky mu nedovoľujú s týmto návrhom súhlasiť. Má príjem iba zo zamestnania a vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom z predchádzajúceho manželstva, ktoré sú výrazne staršie než mal. Z. a náklady na ich výživu a výchovu sú vyššie ako u mal. Z.. Okrem toho má povinnosť splácať úvery, ktorými financoval kúpu bytu. Jeho priemerný mesačný čistý príjem je cca 550 EUR, z čoho mu zrážajú na výživné 261 EUR, čo je výživné na jeho deti z predchádzajúceho manželstva. Po zaplatení výživného na deti mu z jeho príjmu ostane 214 EUR na ostatné výdavky. Keďže je zamestnaný v nemocnici ako sanitár v 3-smennej prevádzke, jeho pracovné zaťaženie mu nedovoľuje nájsť si ešte ďalšie zamestnanie. Ak by súd rozhodol o zvýšení výživného na mal. Z., jeho čistý mesačný príjem by nedosiahol ani výšku životného minima, následkom čoho by prestal splácať hypotekárny úver a prišiel by o bývanie.
Súd vo veci uskutočnil pojednávanie dňa 29. 05. 2013, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchmi rodičov mal. dieťaťa a oboznámením listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v súdnom spise, a to: rodný list mal. Z. K., správa mesta Š. ohľadne otca mal. dieťaťa, správa mesta M. ohľadne matky mal. dieťaťa, potvrdenie zamestnávateľa otca mal. dieťaťa o jeho príjme zo zamestnania, rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 17P/81/2012-81 zo dňa 06. 12. 2012, zmluva o financovaní bývania, uzatvorená medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Bratislava a U. V. a otcom mal. dieťaťa zo dňa 09. 08. 2010, zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, uzatvorená medzi Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom, otcom mal. dieťaťa a U. V. ako dlžníkmi, poistka na investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok na meno otca mal. dieťaťa, doklady o výdavkoch otca mal. dieťaťa, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny W. ohľadne poberania rodičovského príspevku a prídavku na dieťa matkou mal. dieťaťa, správa kolízneho opatrovníka zo zisťovania pomerov mal. dieťaťa, doklady o výdavkoch matky mal. dieťaťa, a obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1C/19/2011, z neho osobitne rozsudok č.k. 1C/19/2011-46 zo dňa 21. 10. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 6Co/13/2012-59 zo dňa 22. 02. 2012 a dospel k záveru, že návrh matky mal. dieťaťa na zvýšenie výživného je dôvodný.
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ zákon o rodine „ ) pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vykonaným dokazovaním, a to z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 1C/19/2011-46 zo dňa 21. 10. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 6Co/13/2012-59 zo dňa 22. 02. 2012 súd zistil, že naposledy bolo o výživnom na mal. Z. K. rozhodnuté týmto rozsudkom, ktorým bol otec maloletej zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 35 EUR mesačne. V čase posledného rozhodnutia o výživnom maloletá Z. bola vo veku 5 mesiacov, bola doma v starostlivosti matky. Otec maloletej pracoval v G. W. U. F. s priemerným čistým mesačným príjmom 544 EUR. Platil výživné na tri deti - mal. N. vo výške 39,83 EUR, mal. L. vo výške 33,19 EUR a mal. Ľ. vo výške 26,56 EUR. Matka maloletej poberala materské 392 EUR mesačne, vrátane prídavku na dieťa. Z potvrdenia zamestnávateľa otca mal. dieťaťa vyplynulo, že v súčasnosti pracuje v G. W. U. F., s priemerným mesačným príjmom vo výške 577,48 EUR. Rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 17P/81/2012-81 zo dňa 06. 12. 2012 bol otec mal. dieťaťa zaviazaný prispievať na mal. L. Q.M., mal. Ľ. Q. a mal. N. Q. sumou po 87 EUR mesačne na každé z mal. detí.
V súčasnosti matka mal. dieťaťa poberá rodičovský príspevok 199,60 EUR a prídavok na dieťa 23,10 EUR. Oproti času posledného rozhodnutia o výživnom teda poklesol príjem matky mal. dieťaťa. Zmenili sa aj pomery na strane otca mal. dieťaťa, pretože hoci jeho príjem sa len mierne zvýšil, znížili sa jeho výdavky, pretože v čase posledného rozhodnutia o výživnom okrem úverov na byt, ktoré spláca aj v súčasnosti na polovice so svojou priateľkou U. V., splácal ešte aj spotrebný úver 121,79 EUR mesačne. Otec mal. dieťaťa totiž neuviedol medzi svojimi výdavkami splátku spotrebného úveru a hoci na otázku zástupkyne matky mal. dieťaťa uviedol, že je asi pravda, že spotrebný úver platí, na otázku súdu nevedel uviesť, odkiaľ bol tento spotrebný úver zobratý, v akej výške, kedy, aká je jeho mesačná splátka a dokedy ho ešte bude potrebné platiť. Z tohto súd urobil záver, že otec mal. dieťaťa skutočne spotrebný úver, ktorý splácal v minulosti, už nespláca. Hoci od posledného rozhodnutia o výživnom uplynul len relatívne krátky čas, zmenili sa aj pomery na strane mal. dieťaťa. V čase posledného rozhodnutia o výživnom totiž matka mal. dieťa dojčila, v súčasnosti už maloletú nedojčí, kupuje jej mlieko, zvýšili sa aj výdavky na oblečenie a obuv pre maloletú. Pokiaľ sa zvýšil výdavok otca mal. dieťaťa na výživné na ostatné jeho deti, súd podotýka, že otec mal. detí uzatvoril ohľadne výživného na mal. detí, ktoré pochádzajú z jeho predchádzajúceho manželstva, rodičovskú dohodu, takže so zvýšením výživného na ostatné svoje deti súhlasil zrejme preto, že je schopný platiť vyššie výživné. Otec mal. detí deklaroval svoje výdavky vo výške celkovo 602,46 EUR mesačne ( okrem výživného na mal. Z. K. ), pričom jeho príjem zo zamestnania je 577,48 EUR mesačne, teda ním deklarované výdavky prevyšujú ním deklarovaný príjem. Uviedol, že svoje výdavky si platí sám, nikto iný ich zaňho neplatí. Z tohto súd konštatuje, že nie je reálne, aby otec mal. dieťaťa len zo svojho príjmu zo zamestnania v G. W. U. F. zaplatil tieto svoje výdavky. Súd podotýka, že okrem výdavkov, ktoré otec mal. detí deklaroval vo svojom výsluchu, logicky ešte musí uhrádzať aj ďalšie výdavky na bežné živobytie - strava, ošatenie, obuv, hygienické potreby a lieky. Z toho súd urobil záver, že otec mal. dieťaťa okrem príjmu zo zamestnania musí mať ešte nejaký iný príjem, z ktorého hradí svoje deklarované, aj iné, bežné výdavky, len sa ho snažil pred súdom zatajiť. Otec mal. dieťaťa totiž súčasne uviedol, že nemá ani žiadne úspory, pohľadávky ani majetok, s výnimkou spoluvlastníckeho podielu na byte, ktorý využíva na potreby primeraného bývania. Ani týmto spôsobom, teda z úspor alebo správou svojho majetku si nemôže zadovážiť prostriedky na zaplatenie svojich výdavkov. Čo sa týka výšky výživného, pokiaľ matka mal. dieťaťa navrhla výživné 150 EUR mesačne, súdu sa výživné v takejto výške javí ako neprimerané odôvodneným potrebám mal. dieťaťa, ktoré je vo veku dvoch rokov, doma, v starostlivosti matky. Z toho vyplýva, že výdavky na výživu a výchovu mal. dieťaťa nemôžu byť príliš vysoké, pretože matka mal. dieťaťa ešte nemusí platiť poplatky za predškolské zariadenie, resp. na školské potreby ako v prípade dieťaťa, ktoré navštevuje materskú školu alebo základnú školu. U dieťaťa, ktoré je doma v starostlivosti matky, iste nie sú ani také vysoké výdavky na ošatenie a obuv, ako u detí, ktoré navštevujú či už materskú alebo základnú školu, nehovoriac o tom, že takéto malé dieťa sa ešte nevenuje žiadnej záujmovej činnosti, s ktorou majú rodičia mal. detí vo vyššom veku spravidla pomerne vysoké výdavky. Súd určil výživné sumou 90 EUR mesačne aj preto, aby výživné na mal. Z. K. nebolo neprimerane vysoké oproti výživnému na ostatné deti Q., ktoré sú výrazne staršie oproti mal. Z. a teda ich potreby či už psychické alebo aj fyzické, sú vyššie. Aj keď matka mal. dieťaťa návrh podala až 23. 01. 2013, súd zvýšené výživné priznal od 01. 11. 2012, ako žiadala. Dôvod hodný osobitného zreteľa súd videl v tom, že matka mal. dieťaťa požiadala o právnu pomoc Centrum právnej pomoci, ktorá jej bola rozhodnutím Centra právnej pomoci sp.zn. 1N 3958/12 zo dňa 14. 12. 2012 aj priznaná a bola jej určená advokátka na zastupovanie v konaní pred súdom. Tá potom návrh v mene matky mal. dieťaťa spísala a podala na súde. Z tohto dôvodu došlo k určitému časovému sklzu medzi dňom, od kedy matka mal. dieťaťa žiadala zvýšiť výživné a dňom podania návrhu na súd. Keďže otec mal. dieťaťa doteraz platil výživné vo výške 35 EUR mesačne, súd ho zároveň zaviazal na zaplatenie zameškaného výživného za obdobie od 01. 11. 2012, od kedy súd výživné zvýšil, do dňa vyhlásenia rozsudku 29. 05. 2013. Zároveň otcovi mal. dieťaťa povolil splátky zameškaného výživného, v súlade s ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku tak, že náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov, pretože ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).