Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/139/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, proti povinnému Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX K., o vymoženie 779,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného a Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. -24 zo dňa 22.01.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1. stupňa.

Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepripustil vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného.

Exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie samostatným uznesením.

Rozhodnutie o nepripustení vstupu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného odôvodnil právne podľa ust. , Exekučného poriadku, §; ods. 4 , pričom konštatoval, že účastníctvo je v exekučnom konaní upravené samostatne ako lex specialis, a preto naň nie je možné použiť všeobecnú úpravu . Vedľajšie účastníctvo je inštitútom patriacim výlučne do sporového konania a ako inštitút len základného konania zo svojej podstaty je v exekučnom konaní pojmovo vylúčené. Vzhľadom na absolútnu neprípustnosť vedľajšieho účastníctva v exekučnom konaní o nepripustení Združenia do konania ako vedľajšieho účastníka rozhodol aj bez námietky ex offo a v zmysle zásady, že o každom relevantnom procesnom podaní v konaní je potrebné rozhodnúť vo forme uznesenia.

Rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení odôvodnil súd prvého stupňa právne podľa ust. §; ods. 1 Exekučného poriadku, , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre občanov, , o spotrebiteľských úveroch, §, ; ods. 1, , , , zákona o rozhodcovskom konaní a aplikoval Smernicu Rady 93/13/EHS, pričom konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je vo

veci exekučným titulom, je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a je v rozpore s ust. a nasl. a Smernice 93/13/EHS,

Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a proti výroku o nepripustení vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov.

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov (ďalej len združenie) odvolávajúc sa na ustanovenie druhá veta , Združenie v odvolaní namietalo, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, aby niektorý z účastníkov namietal neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Súd prvého stupňa rozhodoval arbitrárne, bez zákonného opodstatnenia a bez predpokladu, ktorý vyplýva z ustanovenia , pri absencii návrhu na takéto rozhodnutie.

Združenie nesúhlasilo s názorom prvostupňového súdu, že vedľajšie účastníctvo je pojmovo vylúčené v exekučnom konaní, pričom argumentovalo tým, že takéto závery teórie, ale aj súdnej praxe by bolo možné bezvýhradne akceptovať pred 15.10.2008, kedy nadobudla účinnosť novela , vykonaná

V súčasnosti sú podľa Združenia tieto závery aplikovateľné len na pôsobenie vedľajšieho účastníka, vystupujúceho v konaní podľa ust. .

Združenie ďalej argumentovalo tým, že s účinnosťou od 15.10.2008 bola do zavedená tzv. druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní ako vedľajší účastníci podľa ust. . Rozdiel medzi prvou skupinou vedľajšieho účastníctva, pri ktorej musí byť preukázaný hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania oproti druhej skupine je ten, že druhú skupinu účastníkov legitimizuje na vstup do konania samotný o ochrane spotrebiteľa. Nastáva nová situácia, kedy pohnútka vedľajšieho účastníka k vstupu do konania nevyplýva zo subjektívneho záujmu na výsledku sporu, ale vstup a pôsobenie vedľajšieho účastníka v súdnom konaní je výsledkom objektivizovanej a spoločenskej objednávky, so zámerom chrániť vyššie sociálne princípy. Ide o jednu z foriem napĺňania cieľov politiky EÚ pri zabezpečovaní vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov v zmysle čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ a článku 38 Charty základných práv EÚ.

Združenie ďalej namietalo, že v posledných rokoch dochádza v exekučných konaniach oprávneného, ale aj ďalších, najmä nebankových subjektov, k najmasovejšiemu plošnému porušovaniu spotrebiteľských práv, paradoxne za aktívnej asistencie súdov SR. Exekučné súdy dlhoročne vykonávajú exekúcie na podklade rozhodcovských rozsudkov ako paktov, prípadne na podklade notárskych zápisníc, ako nespôsobilých exekučných titulov. V exekučnom konaní je potrebné tieto veci namietať, pretože „ožívajú“ inštitúty zo základného konania (dobré mravy, právom nedovolené plnenie, plnenie nemožné § 45 zákona o rozhodcovskom konaní). V exekučných veciach má súd postupovať z úradnej moci v prípadoch, v ktorých Exekučný poriadok dáva právomoc rozhodnúť, ako je to v prípade zastavenia exekúcie. Vstup vedľajšieho účastníka do konania je zákonný, odôvodnený a spoločensky žiaduci.

Združenie žiadalo, aby v prípade, ak by mal súd aj napriek týmto argumentom pochybnosti o možnosti vedľajšieho účastníka pôsobiť v exekučnom konaní na ochranu spotrebiteľa, v ktorom sa vymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, Združenie navrhuje prerušiť konanie podľa ust. a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálnu otázku, znenie ktorej Združenie predloží na výzvu súdu.

Na základe uvedeného Združenie žiadalo, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu Združenia sa vyjadril oprávnený. Vo vyjadrení uviedol, že vedľajšie účastníctvo je možné iba v sporovom konaní a v exekučnom konaní nemá miesto.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd uznesenie vo výroku o nepripustení vstupu Združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného potvrdil.

Oprávnený v odvolaní namietal, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec a zároveň prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti, ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Zo zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že ak sú splnené dôvody podľa § 45, exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s končenou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd tretej inštancie. Takýto výklad je neprípustný.

Oprávnený ďalej namietal, že pokiaľ ide o dôvody podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, tieto dôvody sa týkajú zastavenia exekučného konania, ak sa výrokom rozhodcovského rozsudku ukladá povinnosť uskutočniť plnenie, ktoré je buď objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pri výklade významu tohto ustanovenia je potrebné mať na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu a skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. Dôvodom na zastavenie exekučného konania by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom.

Odvolávajúc sa na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08 oprávnený ďalej namietal, že z európskeho práva za súčasného právneho stavu nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý o svojich právach vedel, ale neuplatnil si ich.

Oprávnený tiež namietal, že právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy. Pokiaľ bola zmluva uzavretá pred 01.01.2008, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pre 01.01.2008 posudzovať podľa ustanovení až 54. Z dôvodovej správy k ustanoveniu vyplýva, že úvaha a postup prvostupňového súdu je nesprávny. Uvedené ustanovenie nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený si zároveň uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní celkom vo výške 40,24 eur.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaných odvolaní preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212

, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. a zistil, že odvolania oprávneného a Združenia nie sú dôvodné.

K odvolaniu Združenia odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie a dôvody, pre ktoré prvostupňový súd nepripustil Združenie do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného, považuje v celom rozsahu za správne.

K dôvodom neprípustnosti vedľajšieho účastníka v exekučnom konaní odvolací súd len na doplnenie uvádza, že vedľajšie účastníctvo je možné iba v sporovom konaní, kde sa v plnej miere prejavuje dispozičná a prejednacia zásada, a teda väčšia miera iniciatívy a aktivity účastníkov k dosiahnutiu priaznivého výsledku konania. Inštitút vedľajšieho účastníctva sa viaže práve k výsledku konania a k právnemu záujmu na výsledku konania. Právny záujem na výsledku sporu vedľajšieho účastníka je záujem tretej osoby na víťazstve strany, ku ktorej pristupuje. Účelom inštitútu vedľajšieho účastníctva je to, aby tretia osoba, ktorá sama osebe nemôže vystupovať v konaní ako účastník, mohla pomôcť strane, ku ktorej pristupuje, k víťazstvu. Exekučné konanie je čisto procesným konaním, ktoré slúži k vykonaniu exekučných titulov. Exekučné rozhodnutie vo veci samej, ktoré sa vydáva na začiatku exekúcie, má čisto procedurálny charakter a smeruje len k tomu, či sa exekúcia vykoná, resp. nevykoná. Pokiaľ sú splnené procesné podmienky exekučného konania, účinky právoplatnosti exekučného titulu sa v exekučnom konaní nedajú zvrátiť. K podmienkam zastavenia exekúcie súd vždy pristupuje za uplatnenia vyšetrovacej zásady. Pomoc zo strany vedľajšieho účastníka je v exekučnom konaní nepotrebná. Preto nemá vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní miesto. Exekučné konanie je samostatné konanie, ktoré má viac štádií, preto v ňom nemožno vedľajšie účastníctvo uplatniť. Pripustením vedľajšieho účastníka v exekúcii by sa narušila efektivita exekučného konania a právna istota účastníkov konania. Vedľajšiemu účastníkovi by sa tak umožnilo predlžovať exekúciu, čo by mohlo v konečnom dôsledku poškodiť hlavne povinného. Aj z tohto dôvodu exekučný súd nepredložil vec na Európsky súdny dvor. Súd nemôže v prebiehajúcej exekúcii konanie prerušiť, lebo touto neistotou môže vzniknúť škoda, ktorá sa následne prenáša na niektorého z účastníkov. Pokiaľ to zákon výslovne neumožňuje, nemožno ani analogicky použiť ustanovenie v exekučnom konaní, pričom Exekučný poriadok výslovne v ustanovení určuje, že ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť. Vedľajší účastník tak z pojmového hľadiska nie je v exekučnom konaní prípustný.

Preto prvostupňový súd správne rozhodol, pokiaľ zamietol vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov do konania.

V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 15. januára 2013, sp. zn. -8, z ktorého vyplýva, že Ústavný súd SR nepodporil vedľajšiu intervenciu v exekučnom konaní.

K odvolaniu oprávneného a k jeho návrhu na prerušenie konania odvolací súd konštatuje:

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.

K otázke preskúmania rozhodcovského rozsudku po formálnej, ako aj materiálnej stránke je potrebné uviesť, že rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup, ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak okrem iného odporuje zákonu alebo dobrým mravom.

Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok. Teória rozoznáva dvojaké účinky právoplatnosti,

tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné prostriedky už nemajú suspenzívny účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku ( rei iudicatae ), v ktorom nemožno znovu konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je, alebo nie je napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho väčšou flexibilitou.

Materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky. Určenie týchto dôvodov a rozsahu, v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať patrí zákonu, teda zákonodarcovi a súdom nepatrí skúmať vhodnosť či nevhodnosť zákonodarcom zvoleného riešenia, pokiaľ nie je v rozpore s , ústavnými zákonmi alebo medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom ( a ).

Vzhľadom na ustanovenie o rozhodcovskom konaní sa uvedené vzťahuje aj na rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol účinky právoplatného rozsudku súdu. Z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku tak existujú výnimky rovnako, ako z účinkov materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní, o žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie o rozhodcovskom konaní vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s viazaný. Takýto výklad by bol zjavne proti zreteľne vyjadrenej vôli zákonodarcu, ktorý v zákona o rozhodcovskom konaní zakotvil oprávnenie súdu takýto rozhodcovský rozsudok preskúmať v rozsahu tam uvedenom.

Z uvedeného dôvodu je preto potrebné i ustanovenie o rozhodcovskom konaní v spojení s redukovať tak, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na základe žaloby podľa zákona o rozhodcovskom konaní. V tomto zmysle je potom potrebné vykladať aj ustanovenie citovaného zákona. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút

- prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.

Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona rozhodcovskom konaní je potrebné na účely § 45 zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda pri postupe podľa citovaného zákona oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, teda nie je ním viazaný v zmysle a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v zákona o rozhodcovskom konaní, aj čo do jeho materiálnej právoplatnosti.

Pokiaľ sa týka právneho posúdenia rozhodcovskej doložky dojednanej v zmluve uzavretej medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v rozpore so zákonom a tiež výkon práv a povinností z takejto rozhodcovskej doložky odporuje dobrým mravom. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka už v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu exekúciu zastaví (zamietne návrh na udelenie poverenia o vykonanie exekúcie) o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka, čo je aj v tomto prípade a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.

Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu, prípade nevydá poverenie na vykonanie exekúcie, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy ( § 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. t/ ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní ). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993, t.j. postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality bežných ľudí nezaväzovali.

síce až od 1. 1. 2008 v ustanovení za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31. 12. 2007. účinný do 31. 12. 2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. s takýmito neprijateľnými podmienkami, spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti ( O. z.), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ustanovenie považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako správne v súlade s ustanovením

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania oprávnený nemá nárok na náhradu trov a ostatným účastníkom v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.