Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-317-2013.pdf
PDF · 93.42 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/317/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grosslingova 4, IČO: 36 864 421 proti odporcovi Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. 3C/98/2012-61 zo dňa 18. 4. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, odporcovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznal.
Uviedol, že v prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 330,- Eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nevydal poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom. Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej odporcom vychádzal zo skutočnosti, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 26. 11. 2010, pričom poverenie súdneho exekútora bolo tunajším súdom vydané 14. 1. 2011. Za zrejmé považoval, že oprávnený ako účastník exekučného konania, ktorý inicioval exekučné konanie, mal v spise k dispozícii informáciu o škode, ktorá mu vznikla tým, že súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa jeho tvrdenia už dňom 15. 1. 2011, t.j. dňom nasledujúcim po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Návrh na súd bol podaný 27. 9. 2012, preto zastal názor, že bol podaný včas a námietka premlčania je nedôvodná. K podmienke uplatnenia nároku na súde, a to v zmysle predbežného prerokovania návrhu na náhradu škody príslušným orgánom v zmysle § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. poukazoval, že v zmysle vyjadrenia odporcu 23. 4. 2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Je pravdou, že už dňa 27. 9. 2012 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba vo veci, a teda nebola podaná po uplynutí 6-mesačnej lehoty, avšak za nepochybné je možné ustáliť, že ku dňu rozhodovania súdu v tejto právnej veci lehota 6 mesiacov uplynula. Ďalej uviedol, že pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť splnené kumulatívne všetky tri podmienky súčasne. Vykonaným dokazovaním zistil, že po tom, čo bola súdu 26. 11. 2010 doručená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., ku ktorému bola pripojená aj zmluva o úvere, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, súd vyzval prípisom zo dňa 7. 12. 2010 Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. na zaslanie fotokópie zmenky vystavenej 17. 8. 2009 v lehote 10 dní. Tento prípis súdu bol Stálemu rozhodcovskému súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. doručený 4. 1. 2011. následne 5. 1. 2011 Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. doručil okresnému súdu požadovanú fotokópiu zmenky a okresný súd vydal 14. 1. 2011 poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súd konštatoval, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené po uplynutí zákonom stanovenej 15- dňovej lehoty, ktorá uplynula 15. 12. 2010. Tvrdenie navrhovateľa v návrhu na začatie konania, že v danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 182 dní, označil za nepravdivé. Poverenie bolo vydané 24 dní po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ odporca namietal, že v danom prípade zákonná 15-dňová lehota na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie neplatí, uviedol, že táto dôvodná nie je s poukazom na znenie ust. § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom od 1. 6. 2010 do 31. 5. 2011. V zmysle tohto ustanovenia možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, pričom právny inštitút rozhodcovských komisií nemožno stotožňovať s inštitútom rozhodcovských súdov. Zastal názor, že v opačnom prípade by sa jednalo o príliš extenzívny výklad predmetného ustanovenia, pričom s inštitútom rozhodcovských komisií sa možno stretnúť pri pracovných sporoch podľa Zákonníka práce, čo s predmetnou vecou vôbec nesúvisí. Za potrebné považoval zdôrazniť, že exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci bol rozhodcovský rozsudok. Ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní oprávňuje exekučný súd aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Práve v nadväznosti na uvedené exekučný súd za účelom preskúmania charakteru plnenia priznaného rozhodcovským súdom bol nútený vyžiadať si od Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. fotokópiu zmenky vystavenej 17. 8. 2009 za účelom skúmania, či nejde o plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V neposlednom rade okresný súd poukázal i na pasívny prístup navrhovateľa v rámci exekučného konania, keď súd na porušenie svojho práva žiadnym spôsobom neupozornil, neobrátil sa na predsedu okresného súdu so sťažnosťou na zbytočné prieťahy v tomto konaní, nepodal ústavnú sťažnosť. V tejto súvislosti poukazoval na právnu úpravu účinnú ku dňu rozhodovania súdu, a to ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2013 Z.z., podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v porušení povinností vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, možno vychádzať len z tam uvedených výsledkov šetrení, resp. rozhodnutí, ktoré navrhovateľ v tomto konaní nepredložil. Okresný súd tiež skúmal ďalší nevyhnutný predpoklad zodpovednosti za škodu, a to vznik majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti uviedol, že nárok na náhradu majetkovej škody v uvedenej výške navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd nemal preukázanú príčinnú súvislosť medzi tvrdeným neoprávneným úradným postupom a vynaloženými nákladmi, ktoré mali byť spojené s vyhotovovaním urgencií adresovaných okresnému súdu na poštové, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou konania na exekučnom súde v sume 15,- Eur. Pokiaľ sa týkalo náhrady nemajetkovej ujmy uviedol, že v danom prípade súd nielenže vo svojom rozsudku nekonštatuje porušenie práva navrhovateľa - nesprávny úradný postup, avšak v konaní nemal preukázanú žiadnu nemajetkovú ujmu navrhovateľa, ani splnenie podmienky, že pre prípadné konštatovanie porušenia práva. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziko insolvencie povinného, súd pripustil, že faktor času v týchto prípadoch môže byť rozhodujúci, avšak zároveň zastal názor, že sa jedná len o všeobecné tvrdenia, ktoré nevychádzajú z konkrétnych okolností tohto prípadu, to znamená, netýkajú sa predmetného exekučného konania vedeného voči povinnému C. W..
O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na úspech odporcu v spore a skutočnosť, že tento si náhradu trov konania návrhom neuplatnil, ani nevyčíslil.
Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie navrhovateľ. V podanom odvolaní vytýkal, že došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). V konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 O.s.p. - rozhodoval vylúčený sudca (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. ). V konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Poukazoval, že nemal možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami, vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s písomným vyjadrením odporcu k žalobe. Toto mu bolo doručené už so samotným rozsudkom vo veci samej. Nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť sa. Nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Tvrdil, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, pokiaľ tak súd urobil, porušil právo navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces. Upozornil, že súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Dodal, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný, nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Ďalej poukazoval, že v zmysle ust. § 15 O.s.p. ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Osobitne zdôraznil, že nedostatok nestrannosti sudcu je súčasťou pojmu „zákonný sudca“. Nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo na ústnom pojednávaní, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Ďalej uviedol, že súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Zastal názor, že ním tvrdený nesprávny úradný postup bol v konaní jednoznačne preukázaný. Súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak zbytočné prieťahy v konaní, nerozhodol o návrhu navrhovateľa v zákonnej lehote, v nadväznosti na čo žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil správny právny záver. Svoje rozhodnutie napokon náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.
Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní namieta, že vo veci rozhodoval nezákonný sudca, krajský súd sa s touto jeho námietkou nestotožnil, nakoľko z vyjadrenia navrhovateľa, ktoré okresnému súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil, výslovne vyplýva, že námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi nepodal. Zákonná sudkyňa JUDr. Krajčiová obom účastníkom konania oznámila, že nemá žiaden taký vzťah k prejednávanej veci, k účastníkom konania, ktorý by objektívne vzbudzoval pochybnosti o jej nezaujatosti, nepodieľala sa rozhodovacou činnosťou na rozhodnutí, ktoré súvisí s nárokom navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom okresného súdu. Uviedla, že samotná skutočnosť, že navrhovateľ sa domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom okresného súdu, nie je objektívne spôsobilá bez ďalšieho vyvolať pochybnosti o jej nezaujatosti a uzavrela, že v danom prípade nie je dôvodný postup v zmysle § 15 ods. 1 O.s.p.. S prihliadnutím potom na skutočnosť, že zákonným sudcom v exekučnej veci súvisiacej s nárokom navrhovateľa bol iný sudca, odlišný od zákonnej sudkyne v predmetnej veci, krajský súd dospel k záveru, že o veci rozhodoval zákonný sudca a námietka navrhovateľa v tomto smere neobstojí.
Pokiaľ ďalej namietal navrhovateľ, že mu nebolo doručené vyjadrenie odporcu k ním podanej žalobe, čím nedošlo len k porušeniu základného práva navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces, ale aj k priamemu porušeniu ust. § 114 ods. 2 O.s.p., krajský súd považoval za potrebné uviesť, že ust. § 114 ods. 2 O.s.p. ukladá súdu v rámci prípravy pojednávania povinnosť doručiť odporcovi (žalovanému) do
vlastných rúk návrh na začatie konania (žalobu) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu. Povinnosťou súdu nie je doručovať navrhovateľovi vyjadrenie odporcu k žalobe. Ak by sa i dalo uvažovať o povinnosti doručiť takéto vyjadrenie druhého účastníka, malo by k tomu dôjsť iba vtedy, pokiaľ vyjadrenie má zásadný vplyv na rozhodnutie súdu. Iný pohľad na realizáciu práva účastníka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany by mohol v praxi znamenať neustály opakujúci sa a nikdy nekončiaci proces vyjadrovania sa jedného účastníka konania k vyjadreniu druhého účastníka konania, pričom možnosť spoznať obsah príslušného vyjadrenia je zabezpečené aj právom účastníka konania na nahliadnutie do súdneho spisu. Naviac, v prejednávanej veci okresný súd nariadil vo veci pojednávanie. Na vytýčený termín pojednávania navrhovateľa a jeho právneho zástupcu riadne predvolal, a to že sa navrhovateľ na nariadený termín pojednávania nedostavil, pojednávanie žiadal odročiť z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, správne okresný súd vyhodnotil podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. V danom prípade totiž táto námietka navrhovateľa nebola akceptovateľná vzhľadom na skutočnosť, že sám na výzvu súdu uviedol, že námietku zaujatosti voči sudcom okresného súdu nepodal a otázka zákonného sudcu bola vyriešená už tým, že zákonná sudkyňa doručila obom účastníkom konania prípis, v ktorom im dala na vedomie, že vo veci sa necíti byť zaujatá vzhľadom na skutočnosť, že v exekučnej veci súvisiacej s predmetným konaním rozhodoval ako zákonný sudca iný sudca okresného súdu.
Pokiaľ sa týkalo ďalších námietok navrhovateľa o tom, že súd sám určil rozsah dokazovania, navrhovateľ ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spisu a nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, nemal možnosť k týmto dôkazom a tvrdeniam sa vyjadriť a nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, je potrebné uviesť, že navrhovateľ sám sa tohto svojho práva vzdal, keď sa na vytýčený termín pojednávania, na ktorý bol riadne predvolaný, nedostavil. Pokiaľ i žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, vzhľadom na rozhodovaciu činnosť a prax nadriadeného súdu Okresnému súdu Ružomberok o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov okresného súdu v jednotlivých obdobných veciach, nemal dôvod spoliehať sa na to, že okresný súd jeho žiadosti o odročenie pojednávania vyhovie a v konaní nebude ďalej pokračovať. Naviac, okresný súd v rámci dokazovania oboznámil exekučný spis, oboznámenie ktorého ako dôkazu bolo navrhnuté samotným navrhovateľom. Pokiaľ sa týkalo ďalších námietok navrhovateľa v podanom odvolaní o tom, že súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané a nevysporiadal sa so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu, jednalo sa o všeobecné námietky, ktoré navrhovateľ bližšie nezdôvodnil, ani nepodložil.
Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Odvolací súd preskúmal vec iba v rozsahu odvolacích dôvodov, vymedzených navrhovateľom a dospel k záveru, že konajúci súd postupoval procesne správne, a to nielen v otázke vymedzenia a ustálenia zákonného sudcu, ale i v otázke doručovania vyjadrenia odporcu k žalobe navrhovateľa, ako i v otázke vykonania dokazovania.
Pokiaľ sa týkalo samotného právneho posúdenia veci krajský súd sa stotožnil s postupom okresného súdu, pokiaľ návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Krajský súd sa plne stotožnil i s dôvodmi, o ktoré okresný súd svoje rozhodnutie oprel, tieto považoval za dostatočne vyčerpávajúce. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že v dobe po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd vykonával ďalšie úkony, zabezpečoval si podklady pre ďalší procesný postup. Oprávňovalo ho k tomu priamo ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v súvislosti s ust. § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní.
Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty nemožno automaticky považovať za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vždy je potrebné skúmať dôvody, pre ktoré k nedodržaniu lehoty došlo a od toho odvíjať i zodpovednosť konajúceho subjektu. V poukazovanej exekučnej veci skutočne exekučný súd nedodržal zákonom stanovenú lehotu. Neurobil to však svojvoľne tým, že by vo veci vôbec nekonal, naopak v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 zákona o rozhodcovskom konaní zabezpečoval si podklady pre ďalší procesný postup. Konal v súlade so zákonom, keď žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia vyhovel až po obdržaní a preskúmaní potrebných podkladov - exekučného titulu.
V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného súdu, krajský súd jeho rozhodnutie ako správne, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tieto si návrhom neuplatnil, ani nevyčíslil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie prípustné.