Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/394/2012

Potvrdené rozhodnutím 6Co/8/2014
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne O. M., bytom J. XX, E., zastúpenej advokátom JUDr. Lukášom Kišeľakom, so sídlom Jarková 63, Prešov, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, zastúpenému advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, so sídlom Boženy Němcovej 22, 040 01 Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C 394/2012-202 zo dňa 25.9.2013 takto jednohlasne rozhodol: P o t v r d z u j e sa rozsudok. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 128,21 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Lukáša Kišeľaka, advokáta v Prešove, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: O. M., Y. J. XX, E., právne zastúpenej JUDr. Lukášom Kišeľakom, advokátom so súdom Jarková 63, Prešov, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2, Košice, právne zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom Nemcovej 22, Košice, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. zo dňa 9.1.2012,

o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice sp. zn. zo dňa 9.1.2012 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobou súdu doručenou dňa 21.11.2012 navrhla žalobkyňa zrušiť rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 9.1.2012 sp. zn. a zároveň odložiť jeho vykonateľnosť. V rámci žaloby poukázala na to, že žalobu podáva z viacerých dôvodov a to: podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní t.j., že ako jedna z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, podľa § 40 ods. 1 písm. d) t.j., že sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal a zároveň ako ďalší dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku uviedla ustanovenie § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní t.j. že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Žalobkyňa poukázala na to, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, pretože nemohla ovplyvniť jej obsah a bez podpísania rozhodcovskej doložky by s ňou poisťovňa nebola uzavrela poistnú zmluvu, pričom podľa sa má chápať takéto ustanovenie ako nedojednané individuálne, a preto podľa neprijateľné. V rámci odôvodnenia žaloby, žalobkyňa taktiež poukázala na to, že v predmetnej veci došlo k zániku poistenia ku dňu 15.6.2010.

Z rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 9.1.2012 sp. zn. vyplýva, že žalobkyni (v rozhodcovskom konaní žalovanej) bola uložená povinnosť do 5 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi) peňažnú sumu vo výške 41,16 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 EUR. Z predmetného rozhodcovského rozsudku nevyplýva, čo predstavuje sumu 41,16 EUR a taktiež ani výpočet a odôvodnenie priznaných trov konania.

Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že jej je ľúto, že sa musela dostaviť pred súd, pretože poisťovňu Rapid life považovala za serióznu, pričom už aj v minulosti s nimi mala uzavretú zmluvu, ktorá bola riadne ukončená. Čo sa týka poistnej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania, tak túto zrušila a dokonca jej ešte prišiel od žalovaného preplatok, preto považovala celú vec za uzavretú a ostala veľmi prekvapená, keď jej bol doručený rozhodcovský rozsudok s tým, že má zaplatiť sumu 41,16 EUR a sumu 276 EUR ako trovy konania. Ohľadom sumy 41,16 EUR sa vyjadrila, že táto predstavuje províziu, ktorú musela vrátiť E.. X., ktorá s ňou dojednala poistnú zmluvu, keďže zmluva bola ukončená v určitom období, kedy musí ten kto zmluvu dojednal províziu vrátiť, pričom tú istú sumu má vrátiť aj ona duplicitne. Žalobkyňa uviedla, že pri dojednávaní poistenia ju p. X. nepoučila o tom, čo je obsahom všeobecných poistných podmienok a teda ju nepoučila ani o tom, že v prípade sporov sa tieto budú riešiť na základe rozhodcovského konania rozhodcovským súdom, resp. ju nepoučila ani o skutočnosti, že sa dojednáva nejaká rozhodcovská doložka. Zároveň uviedla, že pri dojednávaní poistnej zmluvy jej nebolo vysvetlené, čo je rozhodcovské konanie, resp. čo je rozhodcovská doložka resp. ani to, že si môže vybrať medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom.

Žalovaný v rámci svojho písomného vyjadrenia zo dňa 18.12.2012 poukázal na to, že charakter konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom, pričom konanie o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (typické súdne konanie podľa ) je potrebné odlíšiť od konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku (osobitné konania podľa ). Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je sporom spotrebiteľským, ale len konaním o preskúmanie zákonnosti postupu a záverov rozhodcovského súdu z hľadísk a dôvodov taxatívne vymedzených v . Z vyjadrenia ďalej vyplýva, že žalobkyňa sa nemusela podriadiť rozhodovaniu sporov rozhodcovským konaním a aj keď tak urobila, mohla ešte v určitej dobe rozhodcovskú doložku individuálne odmietnuť a zrušiť jej účinky bez toho, aby mala vplyv na zvyšok poistného vzťahu, preto rozhodcovská doložka nemôže byť neprijateľnou podmienkou, keďže bola individuálne dojednaná.

Svedkyňa L. X. v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že u žalovaného pracovala v zákazníckom centre od roku 2004 do roku 2011, pričom v minulosti to bola ešte Prvá československá poisťovňa. Poukázala na to, že v rámci školení ich žalovaný školil v tom zmysle, že majú predstaviť spoločnosť, aké produkty spoločnosť ponúka, pričom ona to takto realizovala aj vo vzťahu k žalobkyni a informovala ju o jednotlivých druhoch poistení, jednotlivých pripoisteniach, na akú dobu sa poistenie uzatvára, aká je výška poistného, spôsob jeho platenia, keďže na tieto veci boli školení. Poukázala tiež na to, že asi od roku 2008 sa vyhotovoval aj záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ktorý ostával pre potreby poisťovne a klientovi sa kópia neodovzdávala. Zároveň uviedla, že klientovi odovzdávala všeobecné poistné podmienky a upovedomila ho o tom, že sú tam vysvetlené pojmy, vrátane napr. civilizačných chorôb, ako je potrebné postupovať pri vzniku úrazu, kto je oprávnenou osobu a pod.. Svedkyňa sa ďalej vyjadrila, že klientom, ktorým dojednávala zmluvy nevysvetľovala nejaké osobitné zmluvné dojednania týkajúce sa rozhodcovského konania, resp. uzavretia rozhodcovskej doložky, pričom o týchto veciach vôbec nič netušila a nikto ich o tom ani neškolil. Ohľadom podpisu klientov na všeobecných poistných podmienkach uviedla, že v rámci školení im to bolo vysvetlené tak, že klient podpisuje to, že preberá všeobecné poistné podmienky, pričom ich nikto neškolil o tom, že jeden podpis by sa mal týkať niečoho iného a druhý rozhodcovského konania, pretože im bolo povedané iba to, že klient musí všeobecné podmienky podpísať na obidvoch miestach, kde je pretlač, pričom pokiaľ by ich nepodpísal, zmluva by nebola poisťovňou akceptovaná. Svedkyňa sa zároveň vyjadrila, že zmluvy dojednávala aj svojím známym, napr. aj svojmu bratovi, preto pokiaľ by bola školená na to, čo je podstatou rozhodcovského konania a za akých podmienok prebieha, tak by určite nebola klientom odporúčala podpísanie takýchto dohôd, resp. doložiek. Svedkyňa uviedla, že u žalovaného pracovala do roku 2011, avšak už asi od roku 2009 začali u žalovaného určité problémy, boli rušené niektoré pobočky, v médiách sa prezentovali negatívne reakcie na túto poisťovňu a z tohto dôvodu ľudia aj rušili poistky, pričom od roku 2011 sa zrušili všetky zákaznícke centrá, likvidovali sa produkty, preto nebolo ani čo ponúkať, a z tohto dôvodu ukončila živnosť a prestala pre žalovaného pracovať. Ohľadom vrátenia provízie uviedla, že nikto ich neškolil na to, že v rámci všeobecných poistných podmienok sú ustanovenia o tom, že aj klient má vracať províziu, keďže túto províziu v prípade ak bola zmluva zrušená do 25 mesiacov vracali oni, pričom si museli vytvárať aj tzv. kaučné konto, kde im žalovaný strhával vždy 10% z provízie, ktoré malo byť vo výške 1.000 EUR, pričom u nej bola situácia také, že značné množstvo ľudí, ktorým dojednávala zmluvné poistenia, zmluvy porušilo, preto jej z tohto konta boli stiahnuté všetky peniaze.

Podľa , , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa , rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.1) Podľa , účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (), rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a) Podľa , ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Podľa , ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa a , pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Podľa v platnom znení, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak jej ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom medzi účastníkmi nebolo sporné podanie tejto žaloby v zákonnej lehote. Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.12.2009 uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení , pričom zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľkou, keďže zmluvu uzavrela ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského súdu, ani z vyjadrení účastníkov nevyplýva, aby bola žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj prejednávanej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive žalovaného.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

Súd pri posudzovaní prejednávanej veci vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej republiky ako obyvateľom členského štátu minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS. Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle veta prvá nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa veta prvá ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie obsahuje príkladmý, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte sa s účinnosťou od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach bolo to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná v osobitných zmluvných dojednaniach č. 02/2008 k poistnej zmluve, ktoré sú bezprostrednou súčasťou všeobecných poistných podmienok (VPP) a v časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE týchto VPP, ktoré predstavujú neprehľadný text písaný malými písmenami na 13-tich stranách. Z bodu 1 osobitných zmluvných dojednaní vyplýva, že tieto osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve vyššie uvedeného čísla sú samostatnými zmluvnými dojednaniami oddeliteľnými od zvyšku poistnej zmluvy, resp. všeobecných poistných podmienok (ďalej aj „poistné podmienky“ alebo „VPP“), pričom ak sú oboma zmluvnými stranami dojednané a riadne podpísané, tvoria neoddeliteľnú a právne obojstranne záväznú súčasť poistného vzťahu. Poisťovňa je z dôvodov uvedených v ods. 7d, XVII. časti VPP oprávnená tieto osobitné zmluvné dojednania meniť a dopĺňať mechanizmom a s účinkami uvedenými v ods. 7d, XVII. časti VPP. Z bodu 3 vyplýva, že poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa na miesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konania v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Z bodu 4 vyplýva, že napriek odseku 1 týchto osobitných zmluvných dojednaní sa zmluvné strany dohodli, že za účelom realizácie osobitného práva poistníka individuálne ovplyvniť poistný vzťah v súlade s potrebami poistníka môže poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistník individuálne písomne odmietnuť ustanovenia časti XV. VPP, ktoré tvoria súčasť jeho poistenia a zároveň ods. 3 týchto osobitných zmluvných dojednaní, a to bez toho, aby tým bol právne dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený ostatný zvyšok poistného vzťahu. Súd poukazuje na skutočnosť, že v rámci osobitných zmluvných dojednaní nie je dojednaná výlučne iba tzv. rozhodcovská doložka, ale aj ďalší inštitút zániku poistenia, pričom samotná žalobkyňa sa vyjadrila tak, že osoba, ktorá s ňou dojednávala poistnú zmluvu (E.. X.) jej vôbec nevysvetlila obsah všeobecných poistných podmienok, iba jej ukázala, kde má zmluvu resp. tieto VPP podpísať, pričom nebola ani zmienka o tom, že v prípade vzniknutých sporov budú tieto riešené cestou rozhodcovského súdu. V tomto ohľade súd poukazuje na to, že právny zástupca žalovaného síce tvrdil, že žalobkyňa mala možnosť osobitné dojednanie podpísať alebo nepodpísať, avšak z výsluchu svedkyne vyplynulo, že pokiaľ by VPP neboli podpísané na oboch miestach predtlače, žalovaný by zmluvu neakceptoval. Súd má za to, že rozhodcovská doložka zakomponovaná v rámci všeobecných poistných podmienok, aj keď je obsiahnutá v rámci osobitného zmluvného dojednania, v rámci ktorého je zahrnutý ešte ďalší inštitút (zánik poistenia) nie je individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou. V tomto ohľade súd zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.3.2012, z ktorého vyplýva, že na závere o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná nemení nič ani skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného formulára osobitných podmienok, aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.

Z časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE bod 1.),2.), a 8.) VPP vyplýva, že: 1.) poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. 2.) Pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke. Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho postupom podľa uverejnením v Obchodnom vestníku. 8.) Dojednanie tohto článku má univerzálnu povahu a zaväzuje bezvýhradne všetkých právnych nástupcov zmluvných strán. S prechodom alebo prevodom pohľadávky z postupcu na postupníka nadobúda postupník zároveň celé príslušenstvo pohľadávky (vrátane nároku na úhradu nákladov spojených s uplatnením tejto pohľadávky pred rozhodcovským súdom, ktorý mu bude v prípade úspechu v spore rozhodcovským súdom priznaný), všetky hmotné práva, iné práva a procesné práva, ktorú sú s postúpenou pohľadávkou spojené vrátane práva ustanovovať rozhodcu dojednaným spôsobom podľa ods. 2 tohto článku. Z tejto časti VPP nevyplýva poučenie o práve žalobkyne domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku.

Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.11.2011 pod sp. zn. vyplýva, že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnutá procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že žalobkyňa aj keby mala pred podpisom poistnej zmluvy možnosť oboznámiť sa so VPP, resp. osobitnými zmluvnými dojednaniami, v rámci ktorých je aj ustanovenie týkajúce sa riešenia sporov a tzv. rozhodcovská doložka, nemohla ovplyvniť obsah týchto zmluvných dojednaní a z tohto dôvodu rozhodcovskú doložku nemožno považovať za individuálne dojednanú ( ), pričom žalovaný ako dodávateľ nepreukázal opak, preto sa zmluvné ustanovenia týkajúce sa rozhodcovskej doložky, ktoré ani nie sú súčasťou zmluvy, ale neprehľadných, drobným písmom písaných zmluvných dojednaní resp. VPP nepovažujú za individuálne dojednané ( ). Vzhľadom na uvedené je teda podľa názoru súdu nesporné, že v rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, minimálne ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v , konkrétne ustanovenia , a z tohto dôvodu súd žalobe na základe , vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil. Z vykonaného dokazovania, obsahu VPP, ako aj rozhodcovského rozsudku, mal súd zároveň za to, že v prejednávanej veci bola taktiež porušená zásada rovnosti účastníkov (, ), a to minimálne už pri výbere rozhodcu, s poukazom na to, že rozhodcovský súd vytvára podľa potreby od prípadu k prípadu poisťovňa, t.j. žalovaný, bez akejkoľvek možnosti poistníka t.j. žalobkyne na kreovanie tohto orgánu.

Súd zároveň uvádza, že pokiaľ právny zástupca žalovaného poukazoval na to, že žalobkyňa mala vedomosť o tom čo je rozhodcovský súd, resp. rozhodcovské konanie, keďže už v minulosti bola na základe rozhodcovského rozsudku zaviazaná na zaplatenie dlžného poistného v sume 12 EUR a trov konania 230 EUR, súd poukazuje na skutočnosť, že aj samotná žalobkyňa sa vyjadrila, že pri prvej zmluve, ktorú uzavrela so žalovaným si bola vedomá svojej povinnosti doplatiť dlžné poistné, ktoré neuhradila z dôvodu, že prišla o prácu, pričom ohľadom trov konania si dohodla splátkový kalendár, keďže išlo o vysokú sumu, čo ale podľa názoru súdu neznamená, že žalobkyňa bola ako spotrebiteľ informovaná o podstate rozhodcovského konania, o rozdiele tohto konania v porovnaní s konaním pred všeobecným súdom, pričom iba fakt, že žalovaná doplatila dlžné poistné a uhradila žalovanému trovy rozhodcovského konania neznamená v prejednávanej veci jej informovať o týchto inštitútoch. Právny zástupca žalovaného ďalej poukázal vo vzťahu k výsluchu svedkyne X. na skutočnosť, že táto vyhotovila pri jednaní so žalobkyňou záznam o požiadavkách a potrebách klienta, z ktorého vyplýva, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania, k čomu samotná svedkyňa uviedla, že v rámci školení im táto skutočnosť bola vysvetlená tak, že pokiaľ by sa klient sťažoval na nich ako sprostredkovateľov z dôvodu, že klientovi nevysvetlili všetky druhy poistenia, tak takýto vzťah by bolo možné riešiť takýmto spôsobom, pričom takýto záznam sa začal vyhotovovať iba od určitého obdobia z dôvodu, že určitý klient sa prišiel sťažovať s tým, že nemal vybavenú poistnú udalosť a sťažoval sa na sprostredkovateľa v tom zmysle, že ho neoboznámil so všetkými pripoisteniami, preto sa začal vyhotovovať tento záznam, z ktorého vyplýva, aké požiadavky má klient, aká bude výška poistného, spôsob platenia a pod.. Z týchto skutočností podľa názoru súdu taktiež nemožno vyvodiť to, že žalovaný náležite školil sprostredkovateľov poistenia a že títo následne oboznamovali osoby, ktorým bolo poistenie dojednané, keďže jednak z výsluchu žalobkyne, ako aj svedkyne vyplynulo to, že žalobkyňa nebola žiadnym spôsobom informovaná o podstate rozhodcovského konania, resp. o dojednaní rozhodcovskej doložky. K námietke právneho zástupcu žalovaného ohľadom možnosti písomného odmietnutia ustanovenia časti XV. VPP (bod 4. osobitných zmluvných dojednaní), súd poukazuje na to, že ani táto možnosť poistníka nemení nič na závere, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Na základe vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobe vyhovel a zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok.

Na základe návrhu žalobkyne súd v zmysle ustanovenia rozhodol aj o odložení jeho vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa s. 1 O.s.p, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa O.s.p, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom úspešná žalobkyňa si síce uplatnila náhradu trov konania, avšak tieto nevyčíslila v zákonnej lehote, preto súd nie je viazaný vyhláseným rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, pričom neúspešný žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.