Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-295-2012.pdf
PDF · 77.91 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/295/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Angely Čechovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci navrhovateľov 1. J. Y., bytom I., H. Č.. XX, 2. I. Y., bytom M. R. Č.. XX, 3. C. Y., bytom H. Č.. XX, 4. Z. Y., bytom I., H. Č.. XX, všetkých zast. JUDr. Máriou Urbanovou, advokátkou, Michalovce, Okružná č. 112, proti odporcovi B. D., zast. JUDr. Dušanom Černákom, advokátom, Michalovce, Námestie osloboditeľov č. 25, o nahradenie vôle povinného uzatvoriť s navrhovateľmi dohodu o vydaní nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku 14C 99/2010-88 z 12.4.2012 Okresného súdu Michalovce
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej na účet jej právneho zástupcu JUDr. Dušana Černáka, náhradu trov odvolacieho konania vo výške 66,32 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom v predmetnej veci domáhajú nahradenia vôle povinného Obce D. vo veci rozsudku Okresného súdu Michalovce sp.zn. 10C 44/1996 zo 17.6.2009 a to uzatvoriť s nimi dohodu o vydaní nehnuteľnosti. Návrh skutkovo odôvodnili tým, že na základe výzvy z 18.1.2010 na uzavretie dohody o vydaní nehnuteľnosti adresovanej odporcovi bola im ním doručená odpoveď, že má záujem o uzatvorenie dohody a predloženie návrhu dohody o vydanie nehnuteľnosti, že následne na to podľa požiadavky povinného vypracovali a predložili odporcovi v siedmich exemplároch Dohodu o vydaní nehnuteľnosti, na ktorej overili podpisy ako aj návrh na zápis do katastra nehnuteľností, že však odporca Dohodu nepodpísal a starosta obce oznámil, že ju nepodpíše a to bez uvedenia dôvodu. Poukázali na označený rozsudok, ktorým bolo uložené odporcovi uzatvoriť dohodu o vydaní nehnuteľnosti v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu a keďže k vykonaniu tejto povinnosti nedošlo a odporca robí rôzne obštrukcie, navrhli, aby súd nahradil vôľu povinného vydať navrhovateľom do vlastníctva nehnuteľnosti ďalej označené. Odporca navrhol návrh navrhovateľov zamietnuť ako nedôvodný s tým, že ide v predmetnej veci o duplicitný návrh. Odporca mal za to, že o žalobnom návrhu navrhovateľov už bolo právoplatne rozhodnuté vo veci 10C 44/1996, a preto opätovne o takejto veci nie je možné konať. Tvrdenie navrhovateľov, že treba nový rozsudok alebo dohodu je v rozpore s ust. § 161 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého právoplatné rozsudku ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie.
Súd prvého stupňa rozsudkom návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a zaviazal ich spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 392,19 € právnemu zástupcovi odporcu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce 10C 44/1996-364 zo 17.6.2009 bola odporcovi uložená povinnosť uzatvoriť s navrhovateľmi dohodu o vydaní nehnuteľností, ktoré sú označené v znaleckom posudku znalca I. U. č. 16/92, prílohou ktorého je geometrický plán a to parciel č. A./4 - ostatné plochy o výmere 957 m2, A./5 - ostatné plochy o výmere 38 a 70 m2, ktoré nehnuteľnosti boli vytvorené z pôvodných pozemnoknižných parciel zapísaných vo vložkách č. A. a A. kat. úz. D.. V prevyšujúcej časti bol návrh navrhovateľov na vydanie nehnuteľností označený vo vyššie označenom geometrickom pláne vylúčený na samostatné konanie. Po vykonaní aj ďalšieho dokazovania a to výpoveďami navrhovateľov, výpoveďou starostu Obce D. a listinami po právnom posúdení v zmysle § 159 ods. 3 a § 161 ods. 3 O.s.p. s poukazom aj na § 5 zák.č. 81/1991 Zb. dospel k záveru, že v danej veci už raz bolo právoplatne rozhodnuté vyššie označeným rozsudkom Okresného súdu Michalovce, ktorým odporcovi bola uložená povinnosť uzatvoriť s navrhovateľmi dohodu o vydaní predmetných nehnuteľností. V uvedenom konaní bolo o návrhu navrhovateľov rozhodnuté v zmysle zák.č. 87/1991 Zb., na základe ktorého sa navrhovatelia domáhali vydania rozhodnutia. Mal za to, že na základe § 5 ods. 3 cit. zák. nie je možné nahradiť vôľu povinného, keďže uvedené ustanovenie takúto možnosť neobsahuje, a preto pokiaľ by vydal takéto rozhodnutie, toto by bolo vydané duplicitne, čo v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. nie je možné. Žalobe nie je možné vyhovieť aj z dôvodu ust. § 161 ods. 3 O.s.p., nakoľko právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie, preto duplicitne nemôžu vo svojom rozhodnutí nahradiť vyhlásenie vôle. Z týchto dôvodov žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia.
Rozsudok napadli včas podaným odvolaním navrhovatelia. Uviedli, že dôvodom podania návrhu na začatie tohto konania je skutočnosť, že odporca ako povinná osoba podľa zák.č. 87/1991 Zb. neuzatvorila s nimi ako s oprávnenými osobami dohodu o vydaní nehnuteľností napriek právoplatnému rozsudku 10C 44/1996 Okresného súdu Michalovce. Mali za to, že žaloba na nahradenie vôle povinného súdom je žalobou na plnenie podľa § 80 písm. b/ O.s.p. Poukázali aj na to, že návrh nepodali podľa § 159 ods. 3 a § 161 ods. 3 O.s.p. a že súd sa v odôvodnení rozsudku stotožnil s mylným názorom odporcu, v dôsledku čoho došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. Mali tiež za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutím v danej veci súd podľa nich vytvoril prekážku v ich prístupe k súdu, čo je v rozpore s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Vytýkali súdu, že súd dostatočne nepreskúmal obštrukcie odporcu ako povinnej osoby o tom, že v predloženej dohode boli uvedené iné veci ako v rozsudku. Odvolali sa aj proti výroku o náhrade trov konania, keď súd priznal trovy právneho zastúpenia za nekvalifikovaný právny názor právneho zástupcu a za obštrukcie v tomto spore. Navrhli zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, uplatnili si aj náhradu trov konania.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvého stupňa vo výroku rozsudku rozhodol správne, a preto navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok vrátane výroku o trovách konania. Poukázal na to, že odvolatelia neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by súdu neboli známe pred rozhodnutím vo veci samej a namiesto vecnej argumentácie polemizujú s jeho stanoviskom, ktoré podával počas konania o veci. Poukazujúc na § 161 ods. 3 O.s.p. mal za to, že právoplatnosťou rozsudku je splnená podmienka tohto ustanovenia a objektívne nie je možné ani potrebné opakovane domáhať sa ďalšieho rozhodnutia, aké už existuje. Navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak
a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,
d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
Podľa odseku 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p., keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p), za dodržania podmienok podľa § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých poukazuje, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku.
Skutočnosti uvedené navrhovateľmi v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. K dôvodom odvolania sa žiada dodať, že navrhovatelia už majú právoplatný a aj vykonateľný rozsudok voči odporcovi. Pokiaľ ho odporca odmieta rešpektovať, na splnenie povinnosti vyplývajúcej mu z vykonateľného rozhodnutia možno použiť iné právne prostriedky.
Vzhľadom na výsledok v odvolacom konaní, mal odporca úspech, preto mu bola priznaná uplatnená náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia. Ide o odmenu advokáta za poskytnutý úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľov (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) v základnej sadzbe 58,68 € a k tomu paušálna náhrada výdavkov vo výške 7,63 €, spolu 66,32 €.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.