Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-37C/48/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom Mgr. Kamilom Petrovičom, v spore žalobkyne: A. B., narodená X.XX.XXXX, trvale bytom: C. XX, XXX XX D., zastúpená: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom: Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice, IČO: 00691135, v konaní o zaplatenie sumy 30.564 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu o zaplatenie sumy 1.888,18 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.888,18 eura od 26.9.2020 do zaplatenia z a m i e t a. II. Žalovaný má právo voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 34,06% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. III. Mení IV. výrok rozsudku zo dňa 7.12.2020, č. k. -259, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet Mestského súdu Košice súdny poplatok za podanie žaloby nasledovne: Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Mestského súdu Košice súdny poplatok vo výške 199,30 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Súd vracia žalovanému zaplatený súdny poplatok za podanie žaloby v sume 230,60 eura prostredníctvom prevádzkovateľa systému platby súdnych poplatkov Slovenská pošta, a.s., ktorý poplatok vráti do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 9.8.2019 domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 30.564 eura s príslušenstvom (úroky z omeškania) titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie C. A., ako parcela č. 7595/2 o výmere 2021 m2 a parcela č. 7597/2 o výmere 526 m2, v podiele 2/4 k celku, že na predmetných pozemkoch sa nachádza kúpalisko Triton pod Šibenou horou, ktorého vlastníkom je žalovaný. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný dlhodobo užíva predmetné pozemky, avšak bez poskytnutia finančnej odplaty. Pri výpočte výšky nájomného žalobkyňa vychádzala zo sumy 12 eur/rok/ m2, čo predstavuje 10% z odhadovanej predajnej ceny pre daný druh pozemku, t. j. 10% zo sumy 120 eur za 1 m2. 2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe elektronickým podaním doručeným súdu dňa 20.1.2020, v ktorom žalobkyňou uplatnený nárok v konaní neuznal a navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný potvrdil, že parcela č. 7595/2 sa nachádza v oplotenom areáli kúpaliska Triton. Pokiaľ však ide o parcelu č. 7597/2 žalovaný uviedol, že sa nachádza mimo daného areálu a že ju užíva z titulu zákonného vecného bremena tvrdiac, že na predmetnej parcele sa nachádza pozemná komunikácia – cesta na ulici Rastislavova, ktorá je v jeho vlastníctve, z ktorého dôvodu právne pomery medzi stranami sporu sú upravené . Žalovaný nesúhlasil s odhadnutou výškou náhrady za bezdôvodné obohatenie dôvodiac tým, že ju považuje za nepresnú a nesprávnu, ktorú argumentáciu žalovaný podporil predložením

znaleckého posudku č. 59/2019 zo dňa 30.12.2019 vypracovaného znalcom Ing. Vladimírom Závackým, v rámci ktorého znalec stanovil všeobecnú hodnotu nájmu parcely č. 7595/2 na jednotkovú cenu 4,411 eur/m2/rok. 3. Žalobkyňa elektronickým podaním doručeným súdu 22.9.2020 označeným ako „Zmena žaloby“ doplnila, reagujúc na vyjadrenie žalovaného, že predmetnou žalobou si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku – parcely č. registra „E“ č. 7595/2 o výmere 2021 m2, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie C. A., a to spätne za dva roky predchádzajúce podaniu žaloby, t. j. od 9.8.2019 do dňa 31.12.2019 (spolu 144 dní). Pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia žalobkyňa vychádzala zo Znaleckého posudku č. 59/2019 vypracovaného E. F. G., predloženého žalovaným, t. j. zo sumy 4,411eur/rok/m2. Vzhľadom na 2/4 podiel žalobkyne na parcele č. 7595/2 a teda výmeru m2, výška finančnej odplaty podľa žalobkyne predstavuje za 1 rok sumu 4.457,32 eura, t. j. x 4,411/m2/rok, za 2 roky a 144 dní je to suma 10.673,14 eura. Vo vzťahu ku parcele č. 7597/2 o výmere 526 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie C. A., ktorej je žalobkyňa podielovým spoluvlastníkom o veľkosti podielu 2/4 celku, čo predstavuje výmeru 263 m2 žalobkyňa uviedla, že si uplatňuje náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom, a to za obdobie od 8.8.2017 do 31.12.2017 a tiež za obdobie rokov 2018 a 2019. Pri stanovení výšky tejto náhrady žalobkyňa vychádzala zo Znaleckého posudku č. 36/2020 vypracovaného znalcom Ing. Dušanom Šoltýsom, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena pre rok 2017 vo výške 2,34 eura/m2/rok, čo za rok 2017 predstavuje sumu 244,48 eura (263 x 2,34 eura/m2/rok = 615,42 eura/365 dní x 145 dní = 244,48 eura), pre rok 2018 vo výške 2,55 eura/m2/rok, čo za rok 2018 predstavuje 670,65 eura (263 x 2,55 eura/m2/rok), pre rok 2019 vo výške 2,42 eura/m2/rok, čo za rok 2019 predstavuje 636,46 eura (263 x 2,42 eura/m2/rok). Celkovo si tak žalobkyňa proti žalovanej uplatňovala sumu 11.951,73 eura. 4. Žalovaný reagoval elektronickým podaním doručeným súdu 19.10.2020, v ktorom vo vzťahu k nároku žalobkyne na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom konštatoval, vychádzajúc zo súkromnoprávnej úpravy vecných bremien, že so zriadením vecného bremena nie je nerozlučne spätá povinnosť poskytnúť náhradu. Žalovaný sa vyjadril aj k Znaleckému posudku č. 36/2020, ktorý predložila žalobkyňa tak, že závery predmetného znaleckého posudku nespochybňuje. 5. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 19.11.2020 žalovaný upriamil pozornosť na skutočnosť, že časť parcely č. 7595/2, ktorá sa z väčšej časti nachádza v oplotenom areáli kúpaliska Triton, sa nachádza, a to približne o veľkosti 500 m2, mimo daného areálu, konkrétne pod miestnou komunikáciou na Rastislavovej ulici. Podľa žalovaného preto nie v danom prípade správne pri výpočte finančnej náhrady vzťahujúcej sa túto časť parcely č. 7595/2 aplikovať jednotkovú cenu nájmu vo výške 4,411 eura/m2/rok, vyplývajúcu zo Znaleckého posudku č. 59/2019, ale jednotkovú cenu za vecné bremeno vyplývajúce zo Znaleckého posudku č. 36/2020, tak ako v prípade parcely č. 7597/2. 6. Na vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa elektronickým podaním doručeným súdu 1.12.2020, v ktorom vychádzajúc z výmery parcely č. 7595/2 uviedla, že z tejto parcely sa pod miestnou komunikáciou na Rastislavovej ulici nachádza časť o veľkosti 113 m2 a nie 500 m2, ako to tvrdil žalovaný. Na základe uvedeného žalobkyňa upravila výpočet výšky bezdôvodného obohatenia za pozemok – parcelu č. 7595/2 o výmere 2021 m2 tak, že z jednotkovej ceny nájmu vo výške 4,411 eura/ m2/rok, vyplývajúcu zo Znaleckého posudku č. 59/2019, vychádzala iba pri výmere 1908 m2 (2021 m2

- 113 m2). Spoluvlastnícky podiel žalobkyne, 2/4 k celku k tejto časti parcely o výmere 1908 m2, tak predstavuje 954 m2 a výška finančnej odplaty za jeden rok predstavuje 4.208,09 eura (954 x 4,411 eura/ m2/rok) a za dva roky a 144 dní je to suma 10.076,37 eura. Čo sa týka tej časti parcely č. 7595/2 o výmere 113 m2, vo vzťahu ku ktorej si žalobkyňa uplatňovala nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom, žalobkyňa pri výpočte tejto náhrady vychádzala z jednotkovej ceny za vecné bremeno vyplývajúce zo Znaleckého posudku č. 36/2020, tak ako v prípade parcely č. 7597/2. Vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, t. j. 2/4 k celku, z výmery 113 m2 na žalobkyňu pripadá 56,50 m2. Pre rok 2017 (obdobie od 8.8.2017 do 31.12.2017) vo výške 2,34 eura/m2/rok, čo za rok 2017 predstavuje sumu 55,78 eura (výmera 56,50 m2 x 2,34 eura/m2/rok = 132,21 eura/365 dní x 145 dní = 55,78 eura), pre rok 2018 vo výške 2,55 eura/m2/rok, čo za rok 2018 predstavuje 144,08 eura (výmera 56,50 m2 x 2,55 eura/m2/rok), pre rok 2019 vo výške 2,42 eura/m2/rok, čo za rok 2019 predstavuje 136,73 eura (výmera 56,50 m2 x 2,42 eura/m2/rok). Čo sa týka náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom vo vzťahu k parcele č. 7597/2 o výmere 526 m2, tento nárok ostal bez zmeny, tak ako bol uplatnený v podaní doručenom súdu dňa 22.9.2020 (bod 3 tohto odôvodnenia). 7. Žalobkyňa si žalobou pôvodne proti žalovanému uplatnila nárok na zaplatenie sumy 30.564 eura s príslušenstvom (úroky z omeškania). Následne podaniami zo dňa 18.9.2020 a zo dňa 30.11.2020 žalobkyňa upravila výšku sumy, ktorú si uplatnila proti žalovanému, konkrétne na výšku 11.964,55 eura.

Súd podania žalobkyne posúdil ako čiastočné späťvzatie, nakoľko oproti pôvodnej žalobe žalobkyňa žiadala kvantitatívne menej. 8. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 7.12.2020, č. k. -259 tak, že konanie o zaplatenie sumy 18.599,45 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 18.599,45 eura od 20.12.2019 do zaplatenia zastavil, žalovanému uložil zaplatiť žalobkyni sumu 11.964,55 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 9.995,09 eura od 20.12.2019 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.969,46 eura od 26.9.2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalovaný súd tiež uložil zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok vo výške 436,60 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 9. Rozsudok súdu v rozsahu III. výroku napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa a v rozsahu II., III. a IV výroku rozsudok súdu napadol v zákonnej lehote žalovaný. Krajský súd rozsudkom zo dňa 15.11.2022, č. k. -341, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku do sumy 10.076,37 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 9 995,09 eur od 20.12.2019 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 81,28 eur od 26.9.2020 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti tohto výroku a v treťom výroku rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolanie žalovaného voči štvrtému výroku odvolací súd odmietol. 10. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynulo, že po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny v druhom jeho výroku, čo do sumy 10.076,37 eura s príslušenstvom, úrokom z omeškania 5% ročne od 20.12.2019 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 81,28 eur od 26.9.2020 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti druhého výroku, čo do sumy 1.888,18 eura s príslušenstvom, odvolací súd rozsudok zrušil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia nároku žalobkyne, v dôsledku čoho súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu nevykonal potrebné dokazovanie. Nakoľko nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 1.888,18 eura sa vzťahuje k časti parcely č. 7595/2 v rozsahu 113 m2 a k parcele č. 7597/2 o výmere 526 m2, na ktorých parcelách sa nachádza miestna komunikácia na Rastislavovej ulici v Košiciach, odvolací súd konštatoval, nárok žalobkyne je potrebné posúdiť nie z titulu bezdôvodného obohatenia, ale z titulu náhrady za zákonné vecné bremeno. Miestna komunikácia spadá pod režim zák. , ak sú splnené týmto zákonom stanovené podmienky - musí ísť o stavbu, ktorá prešla na obec z vlastníctva štátu podľa zák. o majetku obcí. V prípade splnenia týchto zákonných podmienok patrí jednorazová náhrada vo výške určenej znalcom, lebo nepôjde o nájomné, pričom jednorazová náhrada musí byť primeraná. Odvolací súd ďalej uviedol, že vecné bremeno, obsah ktorého je vymedzený v z. č. vzniká zo zákona, a to už nadobudnutím jeho účinnosti, pokiaľ nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo. Vznik vecného bremena zo zákona, i keď vo verejnom záujme, neznamená, že toto vecné bremeno vzniká bez náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku ( SR). V kontexte uvedeného odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vychádzať z ustálenej rozhodovacej praxe a v rozsahu zrušenia opakovane posúdiť nárok žalobkyne nie z titulu bezdôvodného obohatenia, ale z titulu náhrady za zákonné vecné bremeno a v tomto smere posúdiť aj primeranosť tejto náhrady, a to jednak s prihliadnutím na rozhodovaciu prax všeobecných súdov v obdobných prípadoch a v prípade potreby určenia jednorazovej náhrady vo výške určenej znalcom v znaleckom posudku. 11. V zmysle ust. (ďalej len „“), ak bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolacím súdom zrušené a vrátené na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty ( SR), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. To znamená okrem iného aj to, že každý adresát právnej normy sa môže dôvodne spoliehať na to, že všeobecný súd nielenže bude platné právo aplikovať, ale i na to, že bude rešpektovať právny názor, ktorým je viazaný, ak mu takúto povinnosť ukladá zákon, opačný prístup už sám o sebe predstavuje porušenie základného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivý proces. 12. Po rozhodnutí odvolacieho súdu predmetom konania tak zostal nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 1.888,18 eura spolu s príslušenstvom. 13. Žalovaný po rozhodnutí odvolacieho súdu doručil súdu dňa 13.6.2023 svoje vyjadrenie, v ktorom nespochybnil, že na časti pozemku, parcele E-KN č. 7595/2, ako aj na pozemku, parcele E-KN č. 7597/2, sa nachádza miestna komunikácia v jeho vlastníctve, ku ktorým v zmysle ust. vzniklo zo vecné bremeno v prospech žalovaného, ktoré mu zakladá právny titul k ich užívaniu. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky žalovaný zastával názor, že žalobkyňou požadovaná náhrada za vecné bremeno zriadené vo forme opakujúceho sa plnenia nemá oporu v zákone. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, keďže jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena vznikla vlastníkovi zaťaženého pozemku ex lege ku dňu účinnosti , pričom v súlade s ustanovením sa nárok na takúto náhradu premlčuje v zákonom stanovenej 3-ročnej premlčacej dobe, ktorá uplynula dňa 01.07.2012. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej namietol výmeru parcely E-KN č. 7597/2 evidovanú na LV č. XXXXX, t. j. 526 m2, keďže z údajov nachádzajúcich sa v informačných mapových systémoch GISPLAN a ZBGIS je zrejmé, že táto výmera nezodpovedá skutočnosti. Zameraním predmetnej parcely prostredníctvom nástroja v aplikácií GISPLAN žalovaný dospel k záveru, že jej skutočná výmera predstavuje nanajvýš 106 m2. Podľa žalovaného tomu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že so spornou parcelou E-KN č. 7597/2 bezprostredne susediaca parcela E-KN č. 7597/501 je vo vyššie menovaných mapových informačných systémoch graficky vyobrazená (zakreslená) ako parcela rozlohou mierne väčšia než sporná parcela E-KN č. 7597/2, pričom výmera parcely E-KN č. 7597/501, evidovaná na príslušnom LV č. XXXXX, predstavuje 121 m2, čomu zodpovedá aj žalovaným uskutočnené zameranie v systéme GISPLAN. 14. Žalobkyňa na vyššie uvedenú argumentáciu žalovaného nereagovala. 15. Ako z nesporných súd postupom podľa ust. vyšiel z tvrdení žalobkyne, že žalobkyňa bola v rozhodnom období podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie C. A., ako parcela č. 7595/2 o výmere 2021 m2 a parcela č. 7597/2, v podiele 2/4 k celku, že na časti parcely č. 7595/2 o výmere 1908 m2 (a z toho výmera 954 m2 pripadajúca na žalobkyňu vzhľadom na jej podiel 2/4 k celku) sa nachádza kúpalisko Triton a na zostávajúcej časti 113 m2 (z toho výmera 56,50 m2 pripadajúca na žalobkyňu vzhľadom na jej podiel 2/4 k celku) sa nachádza miestna komunikácia na Rastislavovej ulici v Košiciach, a tiež že parcela č. 7597/2 sa nachádza pod miestnou komunikáciou na Rastislavovej ulici v Košiciach. Ako z nesporného súd postupom podľa ust. vyšiel z tvrdenia žalovaného, že výmera parcely č. 7597/2 predstavuje nanajvýš 106 m2. V konaní tiež nebolo sporné, že žalovaný bol v rozhodnom období vlastníkom kúpaliska Triton a tiež vlastníkom cestnej komunikácie na ulici Rastislavova v Košiciach. Rovnako na základe zhodných tvrdení sporových strán si súd skutkovo osvojil výšku náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom, konkrétne 2,34 eura/m2/rok 2017, 2,55 eura/m2/rok 2018 a 2,42 eura/m2/rok 2019, ktorá výška bola objektivizovaná Znaleckým posudkom č. 36/2020 vypracovaným znalcom Ing. Dušanom Šoltýsom, ktorý v znaleckom posudku stanovil všeobecnú hodnotu ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena a ktorého závery žalovaný nespochybnil. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobkyňou ako vlastníkom pozemku a žalovaným ako vlastníkom miestnej komunikácie doposiaľ nedošlo k majetkovoprávnemu vyporiadaniu. 16. Medzi stranami konania nebolo sporné, že žalobkyňou uplatnený nárok je nárokom na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva . Sporové strany však neboli zajedno v tom, či v prípade náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom sa má jednať o náhradu jednorazovú alebo náhradu vo forme opakujúceho sa plnenia. V tomto kontexte bolo potrebné posúdiť aj dôvodnosť žalovaným vznesenej námietky premlčania. 17. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona: Podľa ust. , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa ust. , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa ust. , z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. Podľa ust. , o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len ""). Podľa ust. a , obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len ""), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok

v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu. Podľa ust. , ak nemá ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa ust. , vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Podľa ust. a , (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckou práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Podľa ust. , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 18. Medzi sporovými stranami neboli sporné skutkové okolnosti tak, ako ich prezentovala žalobkyňa vo svojej žalobe a ani to, že za obmedzenie vlastníckeho práva , vlastníkovi dotknutého pozemku patrí primeraná náhrada, v ktorej otázke sa súdy jasne zhodujú. Sporná však bola právna otázka, či je náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom, zriadeným , jednorazového charakteru (právny názor žalovaného) alebo ide o náhradu, ktorá sa má poskytnúť za časové obdobie existencie vecného bremena (právny názor žalobkyne). Súd pri riešení uvedenej právnej otázky, vychádzajúc z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd viazaný, zaujal názor taký, že náhrada za vecné bremeno, ktoré vzniklo na základe dňom účinnosti tohto zákona (1.7.2009), má byť jednorazová 19. Pre posúdenie uplatneného nároku preto bolo v preskúmavanej veci potrebné ustáliť charakter náhrady za vecné bremeno zriadené . V tomto kontexte sú z vyjadrení sporových strán zrejmé rozpory, pričom jednotná nebola vždy ani rozhodovacia prax súdov. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného podstata problému spočíva v charaktere náhrady za vecné bremeno, teda či náhrada je svojou povahou jednorazovou alebo opakovanou náhradou. 20. Žalobkyňa pri obhajovaní svojho nároku na opakujúcu sa náhradu za vecné bremeno poukazovala na doterajšiu rozhodovacou praxou súdov. Aj na tunajšom súde i odvolacom súde bolo opakovane rozhodnuté tak, že v prípade náhrady za vecné bremeno podľa vlastníkom pozemkov, na ktorých je umiestnená stavba vo vlastníctve žalovaného, patrí náhrada za vecné bremeno v podobe opakujúceho sa plnenia, a to až do doby usporiadania vlastníckych vzťahov strán sporu tak, ako predpokladá tohto pritom v čase prijatia týchto rozhodnutí nebola predmetom rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu. 21. V ostatnom období dovolací súd opakovane rozhodol o tom, že (aj) náhrada za vecné bremeno podľa je náhradou jednorazovou. Východiskom jeho rozhodnutí s týmto záverom je, tak ako to vyplýva z uznesenia dovolacieho súdu sp. zn. z 26. augusta 2019 tá okolnosť, že: „Obdobnú „dovolaciu otázku“ už najvyšší súd riešil v rozsudku z 24. marca 2015 sp. zn. ako aj v rozsudku zo 14. apríla 2016 sp. zn. , ktoré sa týkali priznávania primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „“). Vyslovený právny názor je plne prijateľný a použiteľný aj na priznávanie primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa Aj obmedzenie vlastníckeho práva podľa patrí totiž k tzv. legálnym (zákonným) vecným bremenám, čiže k verejnoprávnym

obmedzeniam vlastníckeho práva. Jeho verejnoprávny charakter a jeho povaha nasvedčujú tomu, že sa významne približuje k obmedzeniu vlastníckeho práva zakotveného v Svedčí o tom nakoniec aj ich zhodná zákonná konštrukcia.“ Z uvedeného rozhodnutia dovolacieho súdu súd tiež ďalej cituje: „Ak judikatúra najvyššieho súdu akceptovaná ústavným súdom dospela k záveru, že právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa vzniklo ex lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona, nemôže byť tomu inak ani pri zriadení vecného bremena podľa Ak tieto legálne (zákonné) vecné bremená majú všetky jednotiace znaky, t. j. ide o obmedzenia vlastníckeho práva založené verejnoprávnymi normami kogentného charakteru s významným prvkom súkromnoprávnym, okruh oprávnených subjektov je vymedzený druhovo a nezapisujú sa do katastra nehnuteľností, vyjadrené v zhodnej právnej úprave, nemôže byť tomu inak ani v súvislosti s finančnou náhradou za obmedzenie vlastníckeho práva. Pre opačný právny názor niet žiadnych presvedčivých argumentov. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. konštatoval, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena podľa je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne v prípade každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová; nemá teda charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. Podstatu predmetného názoru považoval za „ústavne udržateľný“ aj ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. IV. . Ani ďalšie rozhodnutia ústavného súdu týkajúce sa posudzovania opakovanosti finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa , v ktorých posudzoval ústavnosť rozhodnutí založených na obdobných záveroch (sp. zn. , , , II. ), na tom nič nezmenili. Ani nález ústavného súdu sp. zn. Pl. neovplyvnil vyššie ustálený právny názor. Ako vyplýva z uznesenia ústavného súdu sp. zn. II. „nemožno stotožňovať právnu úpravu o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý upravoval primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena a náhradu za vecné bremeno upravené v zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keďže upravujú rozličné situácie, ktoré vyjadrujú rôznu formu obmedzenia v užívaní nehnuteľností. Kým pri obmedzení vlastníckeho práva podľa sa poskytuje náhrada za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia, a to pri výkone práv a povinností podľa , ktorých rozsah a frekvenciu nemožno vopred určiť, pri právnej úprave zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, teda rozsah vecného bremena je určiteľný už pri jeho vzniku, t. j. od účinnosti zákona 1. septembra 1993“. Je tomu tak aj pri zriadení vecného bremena podľa , ktorého rozsah je určiteľný už pri jeho vzniku. 22. Z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - uznesenia sp. zn. z 26. augusta 2019 a rovnako aj uznesenia sp. zn. z 30. novembra 2020 je zrejmé, že náhrada za zriadenie vecného bremena má charakter jednorazovej odplaty. Najvyšší súd tiež celkom jednoznačne uviedol, že uvedené rozhodnutia tvoria ustálenú rozhodovaciu prax ohľadne tejto otázky. 23. Súd si je vedomý doterajšej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu a posudzovania náhrady za vecné bremeno ako opakujúceho sa nároku, tá však bola prelomená rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu vyššej inštancie, ktorou je aj tento súd viazaný. 24. Je potrebné tiež uviesť, že neexistuje a ani nemôže existovať žiadna garancia proti zmene judikatúry, nakoľko v oblasti aplikácie práva dochádza k neustálemu vývoju, a preto súdy musia mať možnosť doterajší, na základe novozískaných poznatkov nesprávny právny názor prekonať. A to aj napriek tomu, že zmena ustálenej judikatúry nepochybne znamená zásah do princípu právnej istoty a tiež zásah do dôvery občana v právo. Vo všeobecnosti sa však jedná o proces prispievajúci ku skvalitňovaniu práva. Pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej normy, súdy v prípade takejto zmeny nemôžu vedome aplikovať nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor. V prejednávanom prípade, ak by súd ignoroval zmenenú judikatúru, znamenalo by to toľko, že súd by aplikoval síce pôvodný, ale novo už nesprávny právny názor. 25. Na základe uvedeného súd pri riešení uvedenej právnej otázky zaujal názor taký, že náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom, ktoré vzniklo na základe dňom účinnosti tohto zákona (1.7.2009), má byť jednorazová.

26. Aplikujúc právne závery vyplývajúce z uvedených rozhodnutí, na ktoré nadväzuje a potvrdzuje ich i rozhodnutie dovolacieho súdu z 26. januára 2022 sp. zn. , na skutkový stav v tomto spore, je nárok uplatnený žalobkyňou na zaplatenie náhrady za vecné bremeno (uplatnený vo forme opakovanej náhrady za obdobie od 8.8.2017 do 31.12.2019) premlčaný. Zákon pre náhradu za vecné bremeno neupravuje premlčaciu dobu samostatne, preto sa v preskúmavanej veci uplatní všeobecná premlčacia doba. Pre určenie jej začiatku je rozhodné, kedy bolo možné právo uplatniť prvý raz, teda ako náhle je možné podať voči žalovanému žalobu. Premlčacia doba nesporne začala plynúť dňa 1.7.2009, t. j. odo dňa účinnosti , ku ktorému okamihu žalobkyňa k svojmu pozemku pod stavbou – miestnou komunikáciou nemala zmluvne dohodnuté iné právo, pričom tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti, teda či žalobca vedel alebo nevedel o svojom práve (porovnaj R 1/1998). V kontexte uvedeného sa právo žalobkyne na zaplatenie náhrady za vecné bremeno premlčalo najneskôr 1.7.2012, pričom žalobkyňa podala žalobu na súde 9.8.2019. S poukazom na uvedené súd žalobu v tejto časti zamietol. 27. Podľa ust. , súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. 28. Podľa ust. , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

29. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 30. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 31. Podľa ust. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 32. Podľa ust. , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 33. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania súd rozhodol podľa citovaného ust. v spojení s ust. , ust. a tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,06%. Rozsah v akom súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vyplýva zo skutočnosti, že súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 10.076,37 eura, čo predstavuje úspech žalobkyne. Za neúspech žalobkyne v konaní súd považoval späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 18.599,45 eura, keďže žalobkyňa zobrala žalobu späť bez bližšieho zdôvodnenia a bez toho, aby sa domohla voči žalovanému uplatneného nároku, z ktorého dôvodu procesne zavinila zastavenie konania. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná ani v časti o zaplatenie sumy 1.888,18 eura, v ktorom rozsahu súd žalobu zamietol. Vychádzajúc z uvedeného, miera úspechu žalobkyne vo vzťahu k pôvodnému predmetu konania (30.564 eur), predstavuje 32,97% a miera úspechu žalovaného predstavuje 67,03%. V konečnom dôsledku to znamená, že žalovaný má vo veci samej úspech vo veľkosti 34,06% (67,03% - 32,97%), a preto má v rovnakej veľkosti proti žalobkyni aj nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, ktoré mu počas konaní vznikli. 34. Súd v zmysle citovaného ust. rozhodol o nároku na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 35. V rozsudku zo dňa 7.12.2020, č. k. -259, vo štvrtom výroku, súd uložil žalovanému zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok vo výške 436,60 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto výroku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odvolanie odvolací súd odmietol, nakoľko odvolanie proti uzneseniu ukladajúcemu povinnosť zaplatiť súdny poplatok nie je prípustné odvolanie. Rozsudok v časti štvrtého výroku tak nadobudol právoplatnosť dňa 16.3.2021. 36. Podľa ust. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „“), ak vydá súd nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti, takéto rozhodnutie zruší alebo zmení aj bez návrhu. 37. Uvedené ustanovenie zakladá oprávnenie súdu zrušiť alebo zmeniť nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti. Pri rozhodovaní o zrušení alebo zmene nesprávneho rozhodnutia o poplatkovej povinnosti sa teda vychádza zo zásady oficiality a súd nie je viazaný podnetom, resp. návrhom poplatníka alebo iného účastníka konania. Ak teda akokoľvek (či už sám, alebo na návrh) zistí, že o poplatkovej povinnosti rozhodol nesprávne, takéto rozhodnutie buď zruší v plnom rozsahu, alebo ho zmení, napríklad v časti výšky vyrubeného poplatku.

38. V danom prípade súd nerozhodol správne o povinnosti žalovaného zaplatiť štátu súdny poplatok za žalobu vo výške 436,60 eura. Podľa prvého rozsudku zo dňa 7.12.2020, č. k. -259, bol procesný úspech žalobkyne vo výške 39,15% a procesný úspech žalovaného vo výške 60,85%. Súd pri výpočte výšky súdneho poplatku nesprávne vychádzal z percentuálneho vyjadrenia procesného úspechu žalovaného, t. j. 60.85%, v dôsledku čoho súd nesprávne v rozhodnutí uviedol výšku súdneho poplatku 436,60 eura. Správna výška súdneho poplatku, pri zohľadnení procesného neúspechu žalovaného, mala byť 280,90 eura, čo napokon vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku zo dňa 7.12.2020, č. k. -259. 39. Ďalším dôvodom zmeny štvrtého výroku rozsudku zo dňa 7.12.2020, č. k. -259, je tiež skutočnosť, že po rozhodnutí odvolacieho súdu a vrátení veci súdu prvej inštancie, súd o nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 1.888,18 eura, v ktorom rozsahu bol prvý rozsudok zrušený, rozhodol tak, že žalobu zamietol. Táto skutočnosť má potom vplyv aj na pomer úspechu sporových strán v konaní a následne tiež aj na výpočet súdneho poplatku, ktorý v zmysle ust. , má povinnosť žalovaný zaplatiť, keďže žalobkyňa bola v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu a súd jej žalobe vyhovel v rozsahu čiastky 10.076,37 eura. 40. Nakoľko teda súd žalobe žalobkyne vyhovel v rozsahu čiastky 10.076,37 eura, z ktorej sumy poplatok podľa pol. 1a sadzobníka súdnych poplatkov – prílohy č. 1 k zákonu, činí 604,50 eura, žalovaný je podľa výsledku konania, v ktorom jeho procesný neúspech predstavoval 32,97%, zaplatiť na neho pripadajúcu pomernú časť 199,30 eura (t. j. 32,97% zo sumy 604,50 eura). 41. Na základe uvedených skutočností súd v zmysle ust. zmenil štvrtý výrok rozsudku zo dňa 7.12.2020, č. k. -259 tak, ako je to uvedené v treťom výroku tohto rozsudku. 42. Žalovaný na základe právoplatného rozsudku zo dňa 7.12.2020, č. k. -259, v časti štvrtého výroku, uhradil súdny poplatok tak, ako mu bolo uložené vo výške 436,60 eura. Nakoľko však správna výška súdneho poplatku za podanie žaloby, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, je 199,30 eura, na strane žalovaného vznikol preplatok vo výške 230,60 eura. 43. Podľa ust. veta prvá , poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. 44. Podľa ust. , ak sa zaplatil vyšší poplatok, ako sa mal zaplatiť, preplatok sa vráti, ak prevyšuje sumu 1,70 eura. 45. Podľa ust. , Okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. 46. Podľa ust. , orgány uvedené v , ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia. 47. Na základe uvedeného a v súlade s ust. , , a súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalovanému vo výške 230,60 eura (po krátení o 1% najmenej však o sumu 6,70 eura) po právoplatnosti tohto rozhodnutia o jeho vrátení prostredníctvom prevádzkovateľa systému evidencie poplatkov - spoločnosti Slovenská pošta, a.s..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v časti I. a II. výroku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice písomne v dvoch vyhotoveniach. Proti rozsudku v časti III. výroku a IV. výroku, odvolanie nie je prípustné. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.