Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-26-2010.pdf
PDF · 87.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6Er/26/2010
Uznesenie
Okresný súd Revúca v exekučnej veci oprávneného: 1/ R. K., nar. XX.XX.XXXX, V. XX, XXX XX C., zast. na základe plnej moci matkou: T. K., nar. XX.XX.XXXX, V. XX, XXX XX C. a 2/ mal. C. K., nar. XX.XX.XXXX, V. XX, XXX XX C., zast. zák. zást. matkou: T. K., nar. XX.XX.XXXX, V. XX, XXX XX C. proti povinnému: E. K., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX I. o vymoženie pohľadávky 599,02 € zameškané výživné a na mal. C. naďalej počnúc 16.12.2009 mesačne vo výške 30 % sumy životného minima, do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky a na R. počnúc 16.12.2009 do 31.08.2011 mesačne vo výške 30 % sumy životného minima, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, Exekútorský úrad Michalovce, Ľudovíta Štúra 12,071 01 Michalovce, pod sp.zn. EX 1396/2009, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii, vedenej na exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu pod sp.zn. EX 1396/2009, došlé na exekútorský úrad súdneho exekútora dňa 22.07.2013, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Dňa 30.07.2013 predložil súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina Okresnému súdu Revúca na rozhodnutie námietky povinného proti exekúcii vedenej na jeho exekučnom úrade pod sp.zn. EX 1396/2009.
Zo súdneho spisu súd zistil:
Okresný súd Revúca poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu vykonaním predmetnej exekúcie poverením č. 5608 039096 zo dňa 30.05.2013. Exekúcia sa vedie na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 08.12.2009 a na základe exekučného titulu - rozsudku č.k. 9P/12/2008-67, ktorý vydal Okresný súd Michalovce dňa 10.03.2009, v spojitosti s rozsudkom č.k. 7CoP/171/2009, ktorý vydal Krajský súd Košice dňa 11.06.2009.
Spolu s písomným podaním povinný predložil žiadosť o zrušenie rozsudku č.k. 7CoP/171/2009, ktorý vydal Krajský súd Košice dňa 11.06.2009, nakoľko výživné na deti bolo jeho bývalej manželke vyplatené v rámci predaja ich rodinného domu, o čom má čestné prehlásenie svedkov a podpis bývalej manželky o prevzatí peňazí.
Zákonná zástupkyňa oprávneného 2/ sa k námietkam povinného vyjadrila podaním zo dňa 05.08.2013, pričom uviedla, že k úhrade zameškaného výživného zo strany povinného nedošlo. Peniaze na úhradu tohto výživného pri rozdeľovaní spoločného majetku jej vyplatené neboli, ani o tom neexistuje žiadny dôkaz. Ide len o špekuláciu zo strany povinného.
Dňa 02.09.2013 povinný predložil súdu kúpnu zmluvu zo dňa 10.06.2009 o predaji nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastvníctve povinného a vtedajšej zákonnej zástupkyne oboch maloletých detí
ako doklad o dohode, ktorú uzavreli o platení výživného na maloleté deti a predaji rodinného domu (ďalej len Dohoda). Spolu s uvedenou Dohodou povinný predložil čestné prehlásenia 2 osôb, ktoré mali byť prítomné pri vzniku tejto Dohody.
Podľa § 50 ods.1 zák č.233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len Exekučný poriadok), povinný môže vzniesť u exekútora námietky proti exekúcií, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 50 ods. 3 Exekučného poriadku, rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia je lehota na podanie námietok proti exekúcií 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie povinný prevzal dňa 12.07.2013 a teda lehota na podanie námietok proti exekúcií sa končila dňom 26.07.2013. Povinný podal námietky dňa 22.07.2013, teda námietky proti exekúcií boli podané v zákonnej lehote.
Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Súd skúmal podané námietky, z hľadiska ich obsahu a odôvodnenosti. Námietky musia byť odôvodnené, keďže nimi možno dosiahnuť zastavenie exekúcie, prípadne upustenie od nej. Tvrdenia povinného musia byť podložené dôkazmi, z ktorých by vyplývalo, že vedená exekúcia je nezákonná.
V danej veci povinný namietal skutočnosti, ktoré sa týkajú zaplatenia vymáhanej sumy.
Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a/ sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b/ zastupovanie maloletého dieťaťa,
c/ správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 31 ods. 1 zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o rodine, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník").
Podľa § 76 ods. 2 zákona o rodine, proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len OZ), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie
Podľa § 581 ods. 4 OZ, započítanie proti pohľadávkam na výživné upravuje Zákon o rodine.
Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa; nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom. Pri vymáhaní pohľadávok výživného je teda oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané, a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné.
Pri zastupovaní maloletého dieťaťa v exekučnom konaní na vymoženie výživného od povinného rodiča sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu dieťa zastupoval druhý rodič. Uvedené konštatoval i Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 6 Cdo 61/2011 z 11. mája 2011.
Pojem povinná osoba pri plnení vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sa vzťahuje na rodičov. Výživné je právnym nárokom dieťaťa. Ide o vyživovaciu povinnosť ex lege a nie o povinnosť, ktorá vznikne až na základe rozhodnutia súdu. Vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov k ich maloletému dieťaťu je obsiahnutá v úprave rodičovských práv a povinností
Prednosť pred určením výšky výživného voči maloletým deťom formou súdneho rozhodnutia má dohoda rodičov. Ak sa rodičia dohodnú v konaní o úprave práv a povinností rodičov voči maloletým deťom na výške výživného, tak je potrebné túto dohodu schváliť súdom.
Rodičovská dohoda schválená súdom má účinky právoplatného súdneho rozhodnutia. Ak povinná osoba zaviazaná rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou rodičovskou dohodou k plneniu vyživovacej povinnosti dobrovoľne neplní takto určenú vyživovaciu povinnosť alebo sa omešká s jej plnením, takéto rozhodnutie alebo rodičovská dohoda schválená súdom po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti je podkladom pre vykonanie exekúcie.
V danej exekúcii je exekučným titulom rozsudok č.k. 9P/12/2008-67, ktorý vydal Okresný súd Michalovce dňa 10.03.2009, v spojitosti s potvrdzujúcim rozsudkom č.k. 7CoP/171/2009, ktorý vydal Krajský súd Košice dňa 11.06.2009. Rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. 9P/12/2008-67 zo dňa 10.03.2009, bola povinnému určená vyživovacia povinnosť voči (v tom čase) maloletej R. a maloletému C. a zaviazal povinného výživné uhrádzať k rukám matky maloletých detí.
Povinný je povinný plniť výživné na dieťa riadne a včas, t. j. formou pravidelných opakujúcich sa sumách splatných vždy mesiac dopredu do rúk osoby, ktorej dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti, ktorá je teda platobným miestom.
Výživné sa platí k rukám oprávnenej osoby ( v prípade maloletého dieťaťa sa výživné platí k rukám rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do výchovy a opatery, t.j. do osobnej starostlivosti). V danom prípade boli (v tom čase) maloleté deti rozsudkom č.k. č.k. 9P/12/2008-67, ktorý vydal Okresný súd Michalovce dňa 10.03.2009, zverené do osobnej starostlivosti matky.
Ustanovenie § 76 vyjadruje spotrebný charakter výživného. Možno ho vidieť v potrebe priebežného uhrádzania priebežne vznikajúcich výdavkov. Vyplýva z podstaty výživného ako inštitútu, ktorý má zabezpečovať odôvodnené životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ktoré sa spravidla v rôznej periodicite opakujú. Z tohto dôvodu sa výživné platí v opakujúcich sa dávkach. Jednorazová úhrada výživného sa nezhoduje s uvedeným charakterom výživného. To však neznamená, že výnimočne vznikajúce potreby nemožno považovať za súčasť výživného.
Určitú formu ochrany oprávneného predstavuje aj kogentná úprava splatnosti výživného mesiac vopred. Tým je zabezpečené, že v čase vzniku výdavkov má oprávnený k dispozícii prostriedky na ich úhradu. Súd by nemohol schváliť dohodu rodičov alebo súdny zmier v rámci konania o výživnom, ktorých
predmetom by bolo zloženie výživného v jednorazovej sume, keďže takáto dohoda je v rozpore so zákonom. Ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, možno využiť inštitút tezaurácie výživného.
Osobitné postavenie výživného v právnom poriadku je zrejmé pri úprave jedného zo spôsobu zániku záväzkov - započítania pohľadávok podľa § 580 a nasl. OZ.
V cit. ust. § 76 ods. 2 zákona o rodine je upravená možnosť započítania pohľadávok na výživné, a to len dohodou. Uvedené započítanie je možné len proti pohľadávkam na výživné plnoletých osôb. Proti pohľadávkam na výživné maloletých je započítanie neprípustné.
Vylúčené je však jednostranné započítanie pohľadávok proti pohľadávkam na výživné. Špecifiká výživného, ktoré je síce plnením majetkovej povahy, avšak so silnou väzbou na osobné vzťahy, si vyžiadali osobitnú úpravu. V štádiu výkonu rozhodnutia ukladajúceho vyživovaciu povinnosť to znamená, že povinný nemôže jednostrannou kompenzačnou námietkou dosiahnuť zastavenie výkonu rozhodnutia z dôvodu zániku práva.
Pokiaľ ide o výživné maloletých detí, žiadna forma započítania nie je možná. Znenie druhej vety § 76 odseku 2 zákona o rodine (na rozdiel od prvej vety, že len "proti" pohľadávke na výživné nie je započítanie možné", ale všeobecne, "započítanie nie je možné") naznačuje, že ani zo strany dieťaťa disponujúceho takouto pohľadávkou nie je možné jej započítanie voči inej pohľadávke, odhliadnuc od posudzovania spôsobilosti dieťaťa na takýto právny úkon. Rodič v rámci práva zastupovať dieťa nemôže započítať pohľadávku dieťaťa na výživné proti druhému rodičovi s akoukoľvek pohľadávkou druhého rodiča.
Povinný predložil súdu kúpnu zmluvu zo dňa 10.06.2009 o predaji nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastvníctve povinného a vtedajšej zákonnej zástupkyne oboch maloletých detí ako doklad o dohode, ktorú uzavreli o platení výživného na maloleté deti a predaji rodinného domu a čestné prehlásenia 2 osôb, ktoré mali byť prítomné pri vzniku kúpnej zmluvy. Na základe tejto skutočnosti povinný tvrdil, že tento listinný dôkaz obsahuje dohodu povinného a zákonnej zástupkyne maloletých oprávnených o zániku vymáhanej pohľadávky, nakoľko v rámci predaja nehnuteľností medzi ním a zákonnou zástupkyňou došlo k finančnému vyrovnaniu.
Súd uvádza, že po oboznámení sa s obsahom uvedeného listinného dôkazu konštatuje, že v žiadnom zmluvnom dojednaní nie je uvedená dohoda o vyporiadaní pohľadávky povinného so zákonnou zástupkyňou maloletých oprávnených o úhrade zameškaného výživného alebo bežného výživného. Predložená kúpna zmluva obsahuje v čl. III. len určenie sumy z predaja nehnuteľnosti pripadajúcej povinnému a sumy pripadajúcej zákonnej zástupkyni v tom čase maloletých oprávnených.
V zmysle cit. ust. § 31 ods. 2 zákona o rodine, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom. To znamená, že v prípade osobného nároku maloletého dieťaťa, matka ( hoci jej dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti) dohodu o zániku vyživovacej povinnosti s povinným uzatvoriť nemohla, nakoľko ide o právny úkon, pri ktorom by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičom a maloletým dieťaťom.
Vzhľadom tomu, že zákonná zástupkyňa nie je oprávnená v mene maloletého dieťaťa takúto dohodu uzavrieť, súd by považoval kúpnu zmluvu zo dňa 10.06.2009 o predaji nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastvníctve povinného a vtedajšej zákonnej zástupkyne oboch maloletých detí ako doklad o dohode, ktorú uzavreli o platení výživného na maloleté deti a predaji rodinného domu (ďalej len Dohoda), v zmysle skutočností uvádzaných povinným, obsahujúci takúto dohodu, za absolútne neplatný právny úkon. Súd ďalej uvádza, že nároky z vyporiadania medzi povinným a zákonnou zástupkyňou maloletej v rámci predaja ich majetku sa netýkajú nároku v tom čase maloletých oprávnených na poskytovanie výživného zo strany povinného. Nároky v rámci predaja nehnuteľností medzi povinným a zákonnou zástupkyňou, nesúvisia s vymáhaním výživného v danej exekúcii. Platbu poskytnutú zákonnej zástupkyni maloletých z predaja nehnuteľností v spoločnom vlastníctve s povinným, nemožno započítať proti pohľadávke maloletých detí na výživné, nakoľko uvedená platba patrí zákonnej zástupkyni titulom bezpodielového spoluvlastníctva.
Súd ďalej uvádza, že do času rozhodnutia súdu, povinný nepredložil doklad o úhrade vymáhanej pohľadávky v danej exekúcii ani o zrušení exekučného titulu.
Zo samotnej podstaty inštitútu námietok proti exekúcii vyplýva, že v nich povinný musí uviesť dôvody, pre ktoré exekúciu namieta, aby súd vedel posúdiť, či skutočnosti v nich uvedené predstavujú niektorý z dôvodov uvedených v ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. Nakoľko povinný svoje námietky proti exekúcii nepodložil dôkazmi o zaplatení dlžnej sumy, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.