Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-132-2023.pdf
PDF · 104.71 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/132/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: CASTONEL, s. r. o., Čerlinská 1399/20, 091 01 Stropkov – Bokša, IČO: 44 615 761, právne zastúpeného: JUDr. Marek Bujdoš, advokát, Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, IČO: 37 874 675, proti žalovanému: EKO OR, s.r.o., Hospodársky dvor Gyňov, 044 14 Gyňov, IČO: 36 599 425, právne zastúpenému: CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., Krmanova 6, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 857 416, o zaplatenie 75.564,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice – okolie (teraz Mestský súd Košice) zo dňa 16. marca 2023, č. k. 17Cb/40/2022-79, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice – okolie zo dňa 16. marca 2023, č. k. 17Cb/40/2022-79 v jeho I., II. a III. výroku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice – okolie (teraz Mestský súd Košice, ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 73.291,58 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 10.512,- eur od 01.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 10.468,20 eura od 01.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 8.239,22 eura od 01.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 10.404,- eur od 01.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 10.404,- eur od 01.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 10.608,- eur od 01.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 6.309,60 eura od 01.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 6.346,56 eura od 01.08.2019 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Konanie o zaplatenie 2.272,78 eura s príslušenstvom zastavuje.
III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 93,98 % účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Rozhodol tak o nároku uplatnenom pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica cestou upomínacieho konania vedeného pod sp. zn. 32Up/461/2022 na zaplatenie sumy 75.564,36 eur ako kúpnej ceny dodaného tovaru.
3. Žalobca dôvodil, že na základe objednávky žalovaného uzavreli strany sporu kúpnu zmluvu, kde bol žalobcom žalovanému dodaný objednaný tovar, následne vyúčtovaný faktúrami v celkovej výške 75.564,36 eur. Faktúry zo strany žalovaného boli riadne prevzaté a potvrdené, ako aj doklady o dodaní tovaru (CMR a dodacie listy).
4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s tým, že neuznáva nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky, pretože 1) žalobca nepreukázal, že predmet kúpy tak, ako bol uvedený v kúpnej zmluve predloženej žalobcom žalovanému dodal; 2) poukázal aj na rozpor medzi žalovanou sumou 75.564,36 eur a sumou uvedenou v knihe pohľadávok vo výške 73.291,58 eur.
5. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby súd zastavil konanie o zaplatenie 2.272,78 eur s príslušenstvom (§ 145 ods. 2 CSP).
6. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:
- dňa 22.01.2019 si žalovaný písomnou objednávkou u žalobcu objednal dodanie hnojiva, jeho konkrétnou špecifikáciou čo do druhu a množstva, s požadovaným termínom dodania. Objednávka bola podpísaná konateľom žalovaného a opatrená pečiatkou spoločnosti;
- medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 30.01.2019 uzatvorená písomná kúpna zmluva, je podpísaná a opatrená pečiatkou oboch zmluvných strán;
- za dodaný tovar vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 19VF0134 v sume 10.512,- eur s dátumom splatnosti 31.07.2019, č. 19VF0143 v sume 10.468,20 eur s dátumom splatnosti 31.07.2019, č. 19VF0158 v sume 10.512,- eur s dátumom splatnosti 31.07.2019, č. 19VF0163 v sume 10.404,- eur s dátumom splatnosti 31.07.2019, č. 19VF0173 v sume 10.404,- eur s dátumom splatnosti 31.07.2019, č. 19VF0178 v sume 10.608,- eur s dátumom splatnosti 31.07.2019, č. 19VF0280 v sume 6.309,60 eur s dátumom splatnosti 31.07.2019, č. 19VF0299 v sume 6.346,56 eur s dátumom splatnosti 31.07.2019;
- dňa 07.05.2020 vystavil žalobca pre žalovaného predžalobnú výzvu na zaplatenie vtedy dlžnej sumy 101.106,98 eur;
- na zabezpečenie pohľadávky voči žalovanému bola uzatvorená záložná zmluva dňa 01.02.2019, z ktorej vyplýva aj žalovaná pohľadávka žalobcu voči žalovanému. Vklad záložnej zmluvy bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Košice – okolie, katastrálny odbor 07.03.2019 pod V539/2019;
- z knihy pohľadávok žalobcu zo dňa 17.02.2022 vyplýva, že spoločnosť EKO OR, s.r.o. mala uhradiť žalobcovi 75.564,35 eur a k 17.02.2022 jej ostáva uhradiť 73.291,58 eur;
- na základe dohody o započítaní vzájomných pohľadávok z 31.07.2020 podpísanej oboma zmluvnými stranami došlo k vzájomnému započítaniu aj časti fakturovanej sumy fa. 19VF0158 v sume 2.272,78 eur, ktorá skutočnosť sa uvádza aj v knihe pohľadávok.
7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 409 a nasl. OBZ (právna úprava kúpnej zmluvy), § 411 a § 417 OBZ (právna úprava povinností predávajúceho), § 477 OBZ (právna úprava povinností kupujúceho zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou).
8. Podriadiac zistený skutkový stav pod príslušné právne normy, dospel súd prvej inštancie k záveru, že strany sporu uzavreli kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, a to písomne, kde bola určená aj kúpna cena dodaného tovaru, dodacie a platobné podmienky, ktoré sa premietli aj v dodacích listoch a vystavených faktúrach. Z dodacích listov bolo preukázané, že dodanie tovaru sa uskutočnilo v čase od 08.03.2019 do 27.03.2019 a následne v čase 31.05.2019 a 07.06.2019. Splatnosť vo faktúrach bola určená v súlade s uzavretou zmluvou (čl. 5 zmluvy). Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalobca preukázal, že svoju povinnosť z uzavretej kúpnej zmluvy dodať žalovanému tovar, splnil riadne a včas, preto žalovaného na jej úhradu zaviazal a to aj vrátane úrokov z omeškania podľa § 365, § 369 Obchodného zákonníka. Ich výšku určil podľa § 1 Nariadenia vlády č. 21/2013.
9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 93,98 %.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie - jeho I., II. a III. výroku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP.
10.1. Argumentuje, že súd prvej inštancie sa nezaoberal a nevysporiadal s dodaním tovarov, ktorých zaplatenie si žalobca uplatnil v konaní, ktoré však neboli predmetom kúpnej zmluvy. Tvrdí, že z faktúr č. 19VF0280 a č. 19VF0299 vyplýva, že žalobca mal žalovanému dodať tovar (Nitrosol – 23,9 ton za 220,- eur/t bez DPH a DAN30 – 24,04 ton za 220,- eur/t bez DPH), pričom tento tovar predmetom kúpnej zmluvy nebol. Žalobca nepreukázal, že by sa so žalovaným dohodol na dodaní tohto tovaru, a že sa s ním dohodol na výške ceny za tento tovar. V tejto súvislosti poukázal na § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka a argumentoval, že za dohodu o výške kúpnej ceny nemožno považovať faktúry a ani dodacie listy, nakoľko neboli podpísané osobou oprávnenou konať v mene žalovaného.
10.2. V ďalšom odvolateľ argumentuje, že súd prvej inštancie sa riadne právne nevysporiadal so započítaním pohľadávok v zmysle dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 31.07.2020. Ako z tejto dohody vyplýva, dohodou malo dôjsť k započítaniu pohľadávok žalobcu voči pohľadávke žalovaného, ktorá však v čase započítania nebola splatná. V tejto súvislosti poukazuje na § 359 Obchodného zákonníka.
10.3. V ďalšom namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď sa nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, preto je jeho rozsudok arbitrárny a nepresvedčivý, čím súd prvej inštancie znemožnil odvolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
10.4. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na opätovné prejednanie a nové rozhodnutie, resp. ho zmenil tak, že žalobu zamietne.
11. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
13. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t. j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; písm. f), t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. d), t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; písm. e), t. j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a písm. a), t. j. že neboli splnené procesné podmienky. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.
13.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP je daný vtedy, ak neboli v konaní splnené podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť a ktorých skúmanie je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania (napr. nedostatky žaloby, právomoc súdu procesnej subjektivity, procesná spôsobilosť, prekážka rozsúdenej veci.
13.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
13.3. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom, na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ ods. 1 CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu, s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t. j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania, a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.
13.4. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené, spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
13.5. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.
13.6. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
13.7. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP je daný vtedy, ak je možné použiť prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré doteraz neboli uplatnené (vo vzťahu k stranám sporu ich tieto nemohli pred súdom prvej inštancie použiť bez vlastnej viny), v dôsledku ktorých súdom prvej inštancie zistený skutkový stav neobstojí.
14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.07.2024 o 11.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. 200/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.
15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP, na zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy, z ktorých vyvodil správne práva a povinnosti strán sporu.
16. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 1 CSP). Na doplnenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navyše udáva:
17. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu - povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno). Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť sa vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti (skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé), je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Uvedené ale neplatí bezvýhradne - ide o tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, ktorá vychádza z toho, že nemožno od strany sporu spravodlivo žiadať, aby preukázala reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, sa odvíja od hmotného práva.
17.1. Na uvedené odvolací súd poukazuje, pretože chce zdôrazniť, že rozhodnutie vo veci samej je ovplyvnené aktivitou strán sporu, t. j. ich tvrdeniami a označovaním dôkazov na preukázanie ich pravdivosti, ktoré sú následne sudcom v zmysle princípu voľného hodnotenia dôkazov vyhodnocované ako preukázané alebo nie (resp. preukázané s vysokou pravdepodobnosťou).
18. Ako už bolo uvedené, žalovaný vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru namietal že: 1) žalobca nepreukázal dodanie tovaru (v odpore proti vydanému platobnému rozkazu), 2) je rozpor medzi sumou uvedenou v platobnom rozkaze a knihe pohľadávok predloženej žalobcom (vyjadrenie zo dňa 5.10.2022).
18.1. Odvolací súd konštatuje, že ak súd prvej inštancie uzavrel, že vyššie uvedené skutkové tvrdenia žalovaného nespochybnili skutkové tvrdenia žalobcu, tento záver je správny. Žalobca predložil na preukázanie dodania tovaru kúpnu zmluvu podpísanú stranami sporu; faktúry, kde žalovaný potvrdil ich prevzatie pečiatkou a podpisom; dodacie listy preukazujúce dodanie tovaru, podpísané žalovaným; CMR podpísané žalovaným. Vzhľadom na žalobcom predložené dôkazy aj odvolací súd zhodnotil obranu žalovaného ako účelovú.
19. V ďalšom odvolací súd poukazuje na zákonnú koncentráciu konania, ktorá sa uplatňuje v konaní pred súdom prvej inštancie a aj v opravných konaniach.
20. Zásada koncentrácie konania, ktorou sa sporové konanie riadi, znamená, že strany sporu nemôžu vykonávať niektoré procesné úkony kedykoľvek počas konania, ale len v jeho určitom štádiu. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania sú prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (skutkové tvrdenie, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky - § 149 CSP), o ktorých platí, že ich možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP). Po tomto úkone súdu, sa na ďalšie prostriedky procesného útoku, resp. procesnej obrany strán sporu neprihliada.
21. Je pravdou, že prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, možno za istých okolností, ak neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie (tzv. „novoty“) uplatniť aj v odvolacom konaní, a to za podmienok uvedených v § 366 CSP a to vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie. Aj tu však platí, že musia byť uplatnené do konca lehoty na podanie odvolania.
22. Na uvedené odvolací súd upozorňuje vzhľadom k skutočnosti, že odvolateľ v odvolaní uvádza nové tvrdenia, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie uvádzané neboli (dodanie tovaru, ktorý nebol predmetom kúpnej zmluvy, započítanie nesplatnej pohľadávky). Tieto tvrdenia sú tzv. novotami, u ktorých neboli splnené podmienky na to, aby na ne odvolací súd prihliadal (ich splnenie odvolateľ ani netvrdí).
22.1. Ako už bolo uvedené vyššie, jedinými námietkami žalovaného (uplatnenými ako procesnou obranou) boli námietky uvedené v ods. 18 tohto rozhodnutia, s ktorými sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal. Nedôvodnou je preto aj námietka nepreskúmateľnosti (nedostatočného odôvodnenia) súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti stanovené § 220 CSP, keď jasne a výstižne posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, pod aké právne normy zistený skutkový stav podriadil a aké práva a povinnosti z nich pre strany sporu vyplývajú.
23. Odvolací súd tak dospel k záveru, že nie sú naplnené odvolateľom tvrdené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP.
23.1. Vo vzťahu k odvolateľom uvádzaným odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. d), a), e), g) CSP je potrebné uviesť, že v odvolaní nestačí formálne citovať v zákone uvedený odvolací dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t. j. uviesť, v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí jeho naplnenie. Keďže pri týchto odvolacích dôvodoch uvedené absentuje, nemohli byť predmetom odvolacieho prieskumu.
24. Na základe uvedeného bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdený (§ 387 ods. 1 CSP).
25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní plne úspešný žalobca. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku súdnym úradníkom, samostatným uznesením (§ 262 ods. 1, 2 CSP).
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie zvonu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).