Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Sp-42-2013.pdf
PDF · 110.74 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sp/42/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčínovou, v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporkyni: Správa katastra Michalovce, Sama Chalúpku 18, Michalovce, za účasti: Z. H. X. N. Á. E., Z. XXX/X, Z., zastúpený: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, P. O. BOX 261, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. zo dňa 24. mája 2013 č. k.: V 1282/2013, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 24. mája 2013, č. k. V 1282/2013.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur na účet Krajského súdu v Košiciach č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (Katastrálny zákon) o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa 26.04.2013, ktorého prílohou je záložná zmluva rozhodla tak, že návrh na vklad zamietla.
V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že bola povinná pri rozhodovaní o povolaní vkladu vecného práva skúmať v prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (dohoda o splnomocnení), či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.
V mene záložcu Z. H. záložnú zmluvu mal na základe dohody o splnomocnení uzavrieť ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci. Zistila, že dohoda o splnomocnení bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo predtlačenej), keď teda dlžník - záložca - účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, t. j. v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa - záložcu
- účastníka konania zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený). Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi konania pri uzatváraní úverovej zmluvy dňa 18.05.2011, na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi konania). Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný (v podstate ani
nemal možnosť) ovplyvniť výber iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca nedošlo z vôle účastníčka konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Z obsahu dohody o plnomocenstve nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv, skôr naopak má hájiť práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu.
Záložná zmluva je absolútne neplatná aj vzhľadom na fakt: je zrejmé, že záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi - na vrátenie istiny 500,00 Eur, ďalej poplatku 484,00 Eur, ako aj príslušenstva, pričom v danom prípade sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy - výška úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorý sa dotýka nehnuteľnosti vo vlastníctve účastníka konania v podstatne vyššej hodnote než je výška plnenia dlžníka - účastníka konania zo zmluvy o úvere. Tým sa výrazne zasahuje v neprospech účastníka konania do práv dlžníka - záložcu a v konečnom dôsledku sa uvedeným konaním ohrozujú aj dobré mravy.
Preto má zato, že dohoda o splnomocnení je neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a neplatná je aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla, aby sama odporkyňa preskúmavané rozhodnutie zrušila a jej návrhu na na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam tak, ako tieto špecifikovala, vyhovela. V prípade, že návrhu nevyhovie žiadala, aby vec bola predložená súdu, ktorému navrhla preskúmavané rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec vrátiť na správne konanie a súčasne zaviazať odporkyňu nahradiť jej trovy konania.
Uviedla, že z § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti pre odporkyňu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Odporkyňa nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila. Rozhodnutie je nezákonné, pretože došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu združením ProHelp, pričom neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp. V tejto časti je rozhodnutie odporkyne zmätočné a nepreskúmateľné. Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané. Neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp. Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo dohodnuté medzi zmluvnými stranami a ona ako veriteľ len využila zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva.
Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, podľa jeho názoru nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odporkyňa poukazuje v rozhodnutí.
Z odôvodnenia nemožno zistiť, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku za poskytnutie úveru, prípadne v iných skutočnostiach. Uviedla, že je logické s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvykle bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úveru v určenom období. Zároveň poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12Cno 95/2005 a Komentár Občianskeho zákonníka § 1 až § 459.
Účastník konania podľa obsahu písomného vyjadrenia navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť. Uviedol, že so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. uzavrel zmluvu o úvere, samotný úver už zaplatil a zaplatil aj 50 % z ich úžerníckych úrokov. Z dôvodu finančných problémov žiadal spoločnosť o zníženie splátok, ale doposiaľ odpoveď nedostal, len mu bol ponúknutý ďalších úver na zaplatenie skoršieho úveru, s čím nesúhlasil, ale splátkový kalendár mu ponúknutý nebol. Je ochotný uhradiť aj zostatok dlžnej sumy, ale v nižších mesačných splátkach než 250,-00 Eur. S navrhovateľkou žiadnu záložnú zmluvu dňa 01.04.2013 neuzavrel.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť z dôvodov, ktoré uviedla v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.
Súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporkyne, účastníka Z. H., pripojeným administratívnym spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.
Z pripojeného administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom Z. H. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.05.2011. Zmluvou o úvere veriteľ (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi (Z. H.) úver v sume 500,00 Eur a dlžník sa zaviazal splatiť úver spolu s poplatkom v sume 484,00 Eur, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25% denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných Všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia v mesačných splátkach. Spolu so Zmluvou o úvere dlžník podpísal aj dohodu o splnomocnení, ktorou splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Dohodu o splnomocnení dlžník podpísal dňa 18.05.2011, t. j. v deň, keď bola uzavretá aj zmluva o úvere a zástupca splnomocnenca podpísal dohodu o splnomocnení v Bratislave tiež 18.05.2011.
Dňa 01.04.2013 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-S. medzi záložným veriteľom (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) a záložcom (Z. H.) zastúpený na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k nehnuteľnostiam, ktorých navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom a sú zapísané na Liste vlastníctva č. XX katastrálne územie E. na LV č. XXX katastrálne územie M., na LV Č.. XXX katastrálne územie C., na LV č. XXX katastrálne územie E., na LV č. XXX katastrálne územie E., na LV č. XXX katastrálne územie M., na LV č. XXX katastrálne územie M. a na LV č. XXXX katastrálne územie C.. Z Listov vlastníctva vyplýva, že Z. H. je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, pričom ide o ornú pôdu, resp. o trvalé trávnaté porasty. Záložná zmluva bola zriadená za účelom zabezpečenia pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.05.2011.
Podľa článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (Nález z Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 17/99, I.ÚS 54/02).
Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanovuje zákon.
Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v článku 20.
Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva Ústava, alebo zákon.
Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy v celom rozsahu a včas.
Zákon o Katastri nehnuteľnosti v § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.
Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona kataster nehnuteľnosti je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností, súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov.
V zmysle § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliadne okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
Podľa § 36b ods. 2 Vyhlášky Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorým sa vykonáva zákon NS SR o katastri nehnuteľnosti a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza, alebo či sa neprieči dobrým mravom a najmä, či
a) účastník bol spôsobilý na právny úkon,
b) účastník nespôsobilý na právny úkon bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom,
c) za právnickú osobu koná oprávnený zástupca,
d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej zápisnice,
e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých, ktorých právo na jej základe vzniká alebo sa obmedzuje,
f) k uzavretiu zmluvy účastníkom nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou a či právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas.
Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky.
Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.
Vkladové konanie ako navrhované správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.
Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o jeho zamietnutí.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Právny vzťah zastúpenia pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku vzniká buď priamo zo zákona na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného štátneho orgánu a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme zmluvu, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonníka nazýva takúto zmluvu dohodou o splnomocnení (§ 22). Dohoda o splnomocnení je dvojstranný právny úkon. Forma plnomocenstva všeobecne nie je ustanovená, obligatórne sa však vyžaduje písomná forma vtedy, ak sa právny úkon v mene splnomocniteľa robí v písomnej forme, napr. prevod nehnuteľnosti a pod..
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Platný právny úkon podľa citovaného ustanovenia je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne s možným plnením. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné náhodile, alebo vedľajšie zložky. Z týchto zložiek môže odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v citovanom ustanovení vyvoláva iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých zložiek, ktoré nie sú podstatné ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov právneho úkonu. Účelom právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárne určenie, ktoré je alebo nie je v súlade s účelom dovoleným zákonom. Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú) práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov).
Vkladové konanie, ktoré je návrhovým konaním, pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.
Preto v priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona a v § 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z., teda posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. V prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (v danom prípade záložného práva) uzatvára zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenia) je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu opravného prostriedku navrhovateľky a so zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom Z. H. ako splnomocniteľkou podpísanou dňa 18.05.2011 t. j. v deň, keď bola podpísaná aj Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.05.2011 a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktoré dohodu o splnomocnení podpísalo v Bratislave svojim zástupcom tiež 18.05.2011, nie je platne uzavretá. Totiž dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára a dlžník nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Mohol s dohodou o splnomocnení buď súhlasiť alebo nesúhlasiť, teda aj s tým koho vlastne splnomocňuje, aby ho zastupoval v budúcnosti v súvislosti s uzatváranou zmluvou o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o.. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca (v predtlačnom formulári) a to zrejme záložným veriteľom, lebo aj tento bol vytlačený priamo v dohode o splnomocnení, bola obmedzená slobodná vôľa splnomocniteľky a zrejme aj samotného splnomocnenca, ktorý by mal v mene dlžníka uzatvoriť v budúcnosti záložnú zmluvu a skutočne by mal hájiť aj jeho záujmy. Iba veľmi obtiažne si možno predstaviť, aby samotný dlžník si vyhotovil predtlačený formulár, ktorý je dokonca identický s predtlačeným formulárom v konaniach o preskúmanie rozhodnutí správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad záložných zmlúv. Sám dospel k rozhodnutiu, že na zabezpečenie záväzku zo Zmluvy o úvere už pri jej uzatváraní je potrebné zvoliť si zástupcu, ktorý by v jeho mene uzavrel v budúcnosti Záložnú zmluvu ohľadne jemu vlastnícky patriacich nehnuteľnosti, ktorých identifikáciu pri uzatváraní Zmluvy o úvere, ako aj podpísaní dohody o splnomocnení zrejme vedel presnú identifikáciu nehnuteľnosti, ktoré mu vlastnícky patria, ako aj hodnotu týchto nehnuteľnosti. Na základe uvedených skutočnosti nie je možné jednoznačne vysloviť právny záver, že dlžník pri podpisovaní dohody o splnomocnení mal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere splnomocnenca, ktorý by hájil v budúcnosti jeho záujmy. Takéto dojednanie dohody o splnomocnení spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle citovaných ustanovení § 37 ods. 1 a § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka Z. H.. Teda neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie vkladu vlastníckeho práva k predloženej zmluve o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-S. zo dňa 01.04.2013.
K námietke rozporu s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo poplatku alebo úroku z omeškania súd nevidí dôvod zaujímať stanovisko, lebo ani odporkyňa v preskúmavanom rozhodnutí sa nevyporiadavala
s otázkou, či Zmluva o úvere bola platne uzavretá. Návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti bol zamietnutý z dôvodu, že dlžník pri uzavretí Zmluvy o záložnom práve č. XX/XXXX-S. zo dňa 01.04.2013 nebol riadne zastúpený a Záložná zmluva je absolútne neplatná, vzhľadom aj na fakt, že mala byť zriadená na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom z úverovej zmluvy, pričom hodnota nehnuteľnosti uvedená v Záložnej zmluve v danom prípade je nepomerne vyššia ako nesplatený úver s príslušenstvom. Vzhľadom na spôsob vyhotovenia, ako i obsah samej dohody o splnomocnení sa javí, že táto bola uzavretá účelovo, skôr hájiť záujmy veriteľa ako samotného dlžníka.
Z uvedených dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom konania ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľka v konaní úspešná nebola, účastníčka si ich náhradu neuplatnila a odporkyňa zo zákona nemá právo na ich náhradu.
Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- Eur podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.