Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/36/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členov senátu JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., vo veci starostlivosti súdu o maloletého T. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: Y.. T. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., I. XX a Q. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., W., U. 7, zastúpený JUDr. Martinom Jánským, advokátom so sídlom Nitra, Štúrova 13, o zákaz styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 17. 04. 2013 č. k. -209, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa upravil styk otca s maloletým T. S., nar. XX. XX. XXXX tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým telefonicky každú nedeľu kalendárneho týždňa v čase od 18.30 hod. do 19.00 hod. a prostredníctvom internetovej komunikácie - Skype každú stredu kalendárneho týždňa v čase od 18.30 hod. do 19.00 hod. s tým, že matka je povinná zabezpečiť uvedené formy kontaktu, a to písomným oznámením telefónneho čísla, mailovej adresy a prihlasovacieho hesla otcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v stanovenom čase zabezpečiť prítomnosť maloletého pri uvedených technicko-komunikačných prostriedkoch, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 29. 06. 2010 č.k. -298 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 02. 10. 2010 č.k. -378 v časti úpravy styku otca s maloletým T.. Zároveň zakázal osobný styk otca s maloletým dieťaťom. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. , -4 a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len Zákon o rodine ). Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh matky je dôvodný, keďže v súčasnosti by osobný styk otca s maloletým dieťaťom ohrozil osobnosť dieťaťa a jeho ďalší zdravý psychický vývoj. Poukázal na to, že otec opakovane bez súhlasu matky a bez toho, aby o tom dieťa dopredu upovedomil, odišiel s dieťaťom do S., dieťa matke nevrátil, čím sa dopustil občianskoprávneho únosu dieťaťa, a tým vystavil dieťa stresujúcej skúsenosti. Naviac dieťa prestáva mať pocit bezpečia a istoty, pričom u dieťaťa bola znalcom zistená emočná nestabilita, opatrnosť a väčšia tendencia prejavovať strach v určitých situáciách. Vychádzajúc z psychologického vyšetrenia a z výslovných vyhlásení otca mal za to, že otec sa takéhoto neuváženého konania v neprospech maloletého nevie a nechce zdržať. Dôvodil, že otec na pojednávaní sám uviedol, že bolo správne, keď sa nemohol dostať k dieťaťu, keďže mu

matka bránila v kontakte so synom, vziať si dieťa do S., pričom by tak konal opakovane. Tvrdenia otca o tom, že mu matka bránila v styku s dieťaťom nemal za preukázané. V tejto súvislosti zdôraznil, že matka rešpektovala rozhodnutie súdu v časti úpravy styku otca s maloletým po rozvode manželstva, pričom iná forma kontaktu, napr. telefonická a pod. súdom upravená nebola, a teda matka nemala súdom stanovenú povinnosť umožňovať mu túto formu kontaktu. Uzavrel, že v súčasnosti nie je možný osobný styk otca s maloletým z dôvodu neprimeraného a nerozvážneho správania sa otca. Prihliadajúc na závery znaleckého dokazovania a skutočnosť, že kontakt otca so synom je v záujme dieťaťa ( dieťa má vytvorený vzťah k otcovi, otca vníma ako primeranú autoritu ) a že komunikácia medzi rodičmi absentuje, upravil styk prostredníctvom mobilného telefónu a internetovej komunikácie cez Skype. Konštatoval, že obaja rodičia majú pre tento typ komunikácie k dispozícii technické vybavenie. Vyslovil, že matka by sa mala vyhnúť správaniu, konaniu alebo postoju vo vzťahu k otcovi, ktoré by mohli v dieťaťu vzbudiť pocit, že kontakt s otcom nie je žiaduci a otec by sa mal vyhnúť negatívnym ( až vulgárnym ) hodnoteniam matky pred maloletým. Záverom poukázal, že osobný zákaz otca s maloletým je opatrením časovo obmedzeným, a preto otec má právo kedykoľvek podať návrh na začatie konania o úprave styku so svojim dieťaťom v prípade, ak sa zmenia pomery. Opierajúc sa o postoj otca prezentovaný počas súdneho konania mal za to, že otec by mal zvážiť možnosť podrobiť sa poradenskému procesu s terapeutom, resp. psychológom, ktorý mu pomôže korigovať jeho postoje a správanie tak, aby bolo v súlade so záujmami dieťaťa. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. , keďže išlo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, domáhajúc sa ním jeho zmeny a zamietnutia návrhu matky v celom rozsahu. Dôvodil, že súd prvého stupňa nedostatočne skutkovo a právne vec posúdil a jeho rozhodnutie označil za nepreskúmateľné. Tvrdenia matky o tom, že je dobrovoľne nezamestnaný, maloletý prestal s ním komunikovať a že starí rodičia maloletému nerozumejú pre jazykovú bariéru, považoval za účelové a zavádzajúce. Mal za to, že závery znalca boli vytrhnuté z kontextu, pričom súd nevzal do úvahy aj iné rozhodné skutočnosti na strane matky. Naviac súd prvého stupňa vychádzal pri svojom rozhodovaní len z tvrdení matky, pričom viaceré jej tvrdenia sa nepreukázali. Poprel, že by sa dopustil opätovného občianskoprávneho únosu, keď podľa Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí sa opatrovnickým právom rozumie okrem iného právo týkajúce sa starostlivosti o osobu dieťaťa, najmä právo určiť miesto jeho pobytu. Rovnako podľa dohovoru sa právom styku rozumie právo odviesť dieťa na obmedzený čas na iné miesto, ako je miesto jeho obvyklého pobytu. V tomto smere zdôraznil, že bol a je opatrovníkom ( zákonným zástupcom ) maloletého s tým, že má právo odviesť ho na iné miesto. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v náleze Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 17. 01. 2006 sp. zn. . Súd prvého stupňa podľa jeho názoru nezohľadnil záujmy a práva dieťaťa, keď i napriek záverom znalca a skorším šetreniam aj v konaní vedenom na súde prvého stupňa pod sp. zn. a bez akejkoľvek opory v zákone zakázal jeho osobný styk s maloletým dieťaťom. Naviac zámerom zákonodarcu podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine je úprava styku osobného, pričom súd prvého stupňa nemohol osobný styk predpokladaný Zákonom o rodine zakázať a nahradiť ho stykom elektronickým, resp. telefonickým. Súd prvého stupňa taktiež svojim rozhodnutím porušil práva maloletého na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Namietal tiež nevykonateľnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keďže si nevie predstaviť, ako by bol realizovaný výkon telefonického kontaktu s maloletým. Taktiež súd prvého stupňa postupoval v rozpore s ust. , , keď na základe návrhu matky styk s maloletým nezakázal, ale zmenil rozsah úpravy styku bez toho, aby sa toho matka domáhala, prípadne, aby začal konanie bez návrhu. Záverom vytkol súdu prvého stupňa, že mu nebolo doručené uznesenie o začatí konania bez návrhu, v ktorom by súd rozhodoval, na základe vlastnej iniciatívy o zmene jeho úpravy styku s maloletým.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že z vykonaného dokazovania v súdnych konaniach vedených na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. jednoznačne vyplýva, že otec je jediným, ktorý v rozpore so zákonom a právoplatnými súdnymi rozhodnutiami bráni stretávať sa maloletému s druhým rodičom. Otec totiž neoprávnene premiestnil a zadržiaval maloletého v cudzine, a to 2 krát za posledné 4 roky. Otcovi v styku s maloletým nebránila a rozhodnutie súdu dodržiavala i napriek tomu, že s takouto úpravou styku nesúhlasila. Zdôraznila, že otcovi nejde o syna,

ale o osobnú pomstu voči jej osobe. Poukázala na nevhodné správanie sa otca, ktorý už dva krát neoprávnene premiestnil maloletého do S., kde ho zadržiaval a odmietal ho vydať. Mala za to, že právo dieťaťa na zdravý psychický a fyzický vývoj má prednosť pred právom na stretávanie sa s rodičom. Uviedla, že syn sa pred znalcom vyjadril, že by sa chcel stretávať s otcom ale len za predpokladu, že to bude len po určitú vopred známu dobu a potom sa vráti späť domov. Otec ho však niekoľkokrát oklamal, v dôsledku čoho stráca maloletý v ňom dôveru. Zdôraznila, že otec opakovane porušuje súdne rozhodnutie, v telefonických rozhovoroch neustále maloletého napáda a klame ho o skutočnostiach, ktoré sú maloletému známe. Po každom telefonickom rozhovore s otcom je maloletý rozrušený a rozčúlený, pričom na otca sa nepýta. Požiadavku súdu, aby zabezpečila skypeovú komunikáciu otcovi, ktorý sa finančne nepodieľa na nákladoch na výžive a výchove svojho syna označila za rozpornú s dobrými mravmi. Konštatovala, že nie je v jej finančných možnostiach kúpiť synovi počítač a zabezpečiť mu internetové pripojenie, a preto mal súd prvého stupňa zároveň uložiť otcovi povinnosť zabezpečiť tento typ komunikácie i vzhľadom k tomu, že celé konanie o zmenu úpravy práv a povinností k maloletému je iniciované pre protiprávne správanie sa otca.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že riziko zo správania sa otca stále pretrváva, a preto na pojednávaní navrhol obmedziť styk otca s maloletým dieťaťom.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie otca na odvolacom pojednávaní podľa , na ktorom doplnil dokazovanie výsluchom maloletého dieťaťa a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je návrh matky, doručený súdu prvého stupňa dňa 29. 11. 2011, ktorým sa domáhala zmeny styku otca s mal. dieťaťom upraveného skorším súdnym rozhodnutím tak, aby bol styk otca s maloletým T. zakázaný od vykonateľnosti rozhodnutia.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení ( ďalej len Zákon o rodine ), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičmi alebo ho zakáže (§ 25 ods. 3 Zákona o rodine).

Úvodom je potrebné uviesť, že úprava styku rodičov, ktorí nežijú s maloletým dieťaťom, ako špeciálna zložka rodičovských práv a povinností je inštitútom, pri ktorom zákonodarca preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletými deťmi a do tejto úpravy zasahuje len v špecifických a neštandardných situáciách, keď sa rodičia o tejto otázke nevedia dohodnúť. V takomto prípade upraví styk rodičov s mal. deťmi súd, postupujúc v intenciách ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, ktoré ako rozhodujúcu podmienku pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností preferuje rešpektovanie práva

maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Až od tejto podmienky sa odvíjajú ostatné kritéria pre posudzovanie záujmov maloletého dieťaťa, a to s ohľadom najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a s ohľadom na schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Rovnako tak súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Právo styku rodičov s ich maloletými deťmi je totiž významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa a vyplýva i z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého dňa 20. 11. 1989, ktorý vo svojom článku 3 ods. 1 stanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už je uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň čl. 9 ods. 3 predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Znamená to potom, že pokiaľ by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava z takéhoto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže. Obmedzením styku sa rozumie zúženie styku súdom určeného alebo medzi rodičmi dohodnutého (zúženie rozpätia styku, skrátenie časových intervalov, viazanosť styku na prítomnosť inej osoby alebo na miesto, zmena spôsobu styku a pod.) a zákazom styku odňatie práva rodičovi na styk s dieťaťom akýmkoľvek spôsobom. V každom prípade rozhodovania je pre súd prioritou záujem mal. dieťaťa a snaha vytvoriť stav spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodiča, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. I keď zákon explicitne neustanovuje pojem „záujem maloletého dieťaťa“, konštantná judikatúra ho poníma ako vyrastanie dieťaťa v stabilnej atmosfére pokoja, harmónie, porozumenia, lásky a v ktorom výchova dieťaťa smeruje k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravného, duchovného a sociálneho rozvoja. Preto záujem mal. dieťaťa pri rozhodovaní o obmedzení, resp. zákaze styku dieťaťa pri rozhodovaní o obmedzení, resp. zákaze styku rodiča s ním možno vidieť nielen v ochrane fyzického a psychického zdravia maloletého, ale aj v dôsledku jeho ochrany pred možnou neurotizáciou a chronifikovaním až psychotizáciou dieťaťa z dôvodu styku s rodičom, resp. ako ochranu dieťaťa pred rodičom, ktorý je pre neho nevhodným životným príkladom.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Vychádzajúc i z ust. je zrejmé, že úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v čase rozhodovania súdu. Po tejto úprave však môžu nastať zmeny tak v pomeroch rodičov, ako aj v pomeroch maloletých detí, odôvodňujúce zmenu pôvodného rozhodnutia súdu ( dohody rodičov ) o výkone ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Základným predpokladom pre takúto zmenu je zistenie, že od pôvodnej úpravy práv a povinností rodičov k dieťaťu došlo k takej zmene pomerov, ktorá zohľadňujúc záujem maloletého dieťaťa vyžaduje zmenu pôvodnej úpravy.

Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora uvedených hľadísk dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa. Prvostupňový súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ako výstižným a presvedčivým, využijúc postup podľa obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

Na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozsudku len podčiarkuje, že ani odvolací súd nespochybňuje právo otca mal. T. na udržiavanie pravidelných osobných kontaktov so synom ako jedného z dôležitých atribútov podieľajúcom sa vo všeobecnosti na zdravom vývine mal. detí nežijúcich spoločne s oboma rodičmi. Toto právo bolo v plnom rozsahu i súdom rešpektované, keď po prerušení spolužitia rodičov v rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností bol upravený i styk otca s maloletým a to po prvý krát rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 13. 10. 2009 č.k. -141

(i keď nie právoplatne) a následne i v rozvodovom konaní rodičov rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 29. 06. 2010 č.k. -298 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 02. 12. 2010 č.k. -378, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. 12. 2010. Označeným rozsudkom otcovi vzniklo oprávnenie stretávať sa s mal. dieťaťom každý nepárny mesiac a to posledný víkend v danom mesiaci od 17.00 hod. od piatka do nedele do 17.00 hod., počas letných prázdnin v mesiaci august od 01. 08. od 09.00 hod. do 15. 08. do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok v čase od 25. 12. od 09.00 hod. do 01. 01. nasledujúceho roka do 18.00 hod. s tým, že si dieťa prevezme v mieste bydliska maloletého a po ukončení doby styku ho na tom istom mieste riadne a včas odovzdá matke. I napriek tomuto rozhodnutiu, podľa ktorého styk otca s dieťaťom sa aj realizoval (opak v konaní preukázaný nebol), otec dňa 27. 11. 2011 po skončení určenej doby styku maloletého matke neodovzdal, zadržiaval ho v S., kde ho zapísal i do základnej školy a k opätovnému návratu dieťaťa do miesta obvyklého pobytu došlo až dňa 03. 12. 2012 po predchádzajúcom vydávacom konaní. Zo strany otca tak nešlo o prvý prípad, keď obdobne už dňa 27. 12. 2008 bez súhlasu a vedomia matky, i keď v tej dobe nebol súdnym rozhodnutím upravený výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu, mal. T. premiestnil do S., z ktorého dôvodu bolo i uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 05. 01. 2009 č.k. -11 nariadené predbežné opatrenie, ktorým bola otcovi uložená povinnosť odovzdať maloletého do starostlivosti matky a až následne v priebehu výkonu súdneho rozhodnutia bol zabezpečený návrat mal. dieťaťa na územie Slovenska. Samotný otec vo svojich viacerých vyjadreniach pred súdnymi orgánmi, naposledy i v tomto konaní na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 28. 06. 2012, neustále prezentuje odmietanie podrobiť sa rozhodnutiam slovenských súdov, pretože tieto neuznáva. Tento svoj postoj si otec zachoval doposiaľ, čoho dôkazom je skutočnosť, že i keď predbežným opatrením, nariadeným uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 08. 02. 2012 č.k. -39 v tomto konaní mu, bolo uložené zdržať sa výkonu práva styku s mal. T. až do právoplatného skončenia veci samej, otec viackrát osobne dieťa kontaktoval v škole počas vyučovacieho procesu.

S ohľadom na uvedené zistenia predmet tohto konania si vyžadoval poznať i vlastný názor mal. T. na prejednávanú vec, keďže ide o dieťa, ktoré je už schopné s ohľadom na stupeň svojho vývoja vytvoriť si tomu zodpovedajúci vlastný názor a posúdiť dosah jeho sa týkajúcich opatrení. Tento záver je kompatibilný i s čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý garantuje dieťaťu právo byť vypočuté v každom konaní, ktoré sa ho dotýka a jeho názoru venovať patričnú pozornosť. Odvolací súd preto doplnil dokazovanie výsluchom maloletého, ktorý výslovne uviedol, že sa s otcom stretávať nechce, týchto stretnutí sa bojí z obavy, že ho otec opätovne zoberie do S., čo mu neustále zdôrazňuje i pri ich telefonických rozhovoroch a na jeho námietky, že s ním ísť nechce, mu otec hovorí, že bude musieť. Ďalej uviedol, že nevie, či otca má rád, a preto je pre neho postačujúci telefonický a elektronický kontakt s otcom.

Hodnotiac skutkové okolnosti, ktoré vyšli v konaní najavo v ich vzájomnej súvislosti, tieto v nadväznosti na zhora uvedené postuláty dávajú predpoklad pre záver, že ďalší osobný kontakt maloletého s otcom by bol v rozpore so záujmami dieťaťa, ktorého nerušený zdravý a psychický vývin si okrem iného vyžaduje u dieťaťa aj pocit bezpečia, istoty a stability, ako i absencie strachu a ďalších negatívnych vplyvov spojených s jeho prípadným premiestnením mimo miesta bydliska, nepriaznivo pôsobiacich na jeho ďalší vývoj. Nie je rozporný ani so závermi znaleckého psychologického posudku znalca T., ktorý síce konštatoval, že kontakt maloletého s otcom je v záujme dieťaťa, avšak za podmienky, že otec dokáže rešpektovať pravidlá stretávania sa so synom a upustí od konania odchodu s dieťaťom bez dohody s matkou a izolácie dieťaťa, pričom však toto riziko stále trvá, z ktorého dôvodu navrhol styk otca s dieťaťom upraviť v prítomnosti tretej osoby a pokiaľ by takáto forma nebola dostatočná na zabránenie otcovi konať neprimeraným spôsobom, konštatoval, že bude potrebné pristúpiť k zákazu styku otca s dieťaťom. V danom prípade však podľa názoru odvolacieho súdu ani znalcom navrhovaná alternatíva úpravy styku otca s maloletým v prítomnosti tretej osoby nie je v záujme mal. dieťaťa s ohľadom na konflikty rodičov pri ich osobných kontaktoch prehlbujúce vnútorné napätie maloletého, vyjadrenie kolízneho opatrovníka v tomto smere, ale predovšetkým na zmenu postoja mal. dieťaťa k stretávaniu sa s otcom za takmer ročnú dobu od vykonania znaleckého dokazovania a pri stále trvajúcom riziku protiprávneho konania otca. Od posledného rozhodovania o úprave styku otca s dieťaťom tak preukázateľne došlo k zmene pomerov odôvodňujúcu zmenu úpravy styku prevedenú preskúmavaným rozsudkom.

Reagujúc na námietky otca uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd ďalej dodáva, že predmetom tohto konania je návrh matky na zákaz styku otca s mal. T. a teda návrh na zmenu ostatného rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým v zmysle § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Uvedené zákonné ustanovenie za situácie, že osobnému styku rodiča s dieťaťom, ako to má na mysli § 24 ods. 4 Zákona o rodine, bráni záujem dieťaťa, však nevylučuje upraviť styk rodiča s dieťaťom aj inou formou ako osobným kontaktom. V tomto smere vodítkom môže byť i Dohovor o styku s deťmi podpísaný 15. 05. 2003 v Štrasburgu niektorými členskými štátmi Rady Európy, i keď nebol Slovenskou republikou podpísaný ratifikovaný a ani vyhlásený spôsobom ustanoveným zákonom. Jeho predmetom je však stanovenie všeobecných zásad na vydávanie rozhodnutí o styku, stanovenie vhodných ochranných nástrojov a záruk na zabezpečenie riadneho uplatňovania styku a okamžitého vrátenia detí po uplynutí doby styku a zavedenie spolupráce medzi ústrednými orgánmi, justičnými orgánmi a inými orgánmi s cieľom propagovať a zlepšovať styk medzi rodičmi a ich deťmi. Podľa čl. 2 Dohovoru o styku s deťmi styk znamená akúkoľvek formu komunikácie medzi dieťaťom a rodičom. Pokiaľ súčasná úroveň technického pokroku už za bežné formy komunikácie ľudstva považuje komunikáciu prostredníctvom telefonického styku alebo výpočtovej techniky, niet preto prekážky, aby v odôvodnených prípadoch o úprave styku rodiča s dieťaťom bolo rozhodnuté i týmto výnimočným spôsobom. O takýto prípad ide i v súdenej veci, keď za situácie, že otcovi bol zakázaný osobný styk s maloletým, je pre realizáciu jeho práv nadviazať a udržovať vzájomný pravidelný styk s maloletým nutné použiť inú formu styku, než je styk osobný. S prihliadnutím ku všetkým okolnostiam je preto súdom prvého stupňa upravený styk prostredníctvom telefónu a skypu najvhodnejším spôsobom, akým možno zaistiť kontakt otca s mal. T., čím je rešpektované i právo dieťaťa oddeleného od rodiča udržiavať s ním pravidelný kontakt, pričom je povinnosťou matky pri výchove maloletého rešpektovať jeho práva a vychovávať ho tak, aby toto jeho právo bolo zachované. V neposlednom rade neobstojí ani argumentácia otca, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k procesným pochybeniam spočívajúcim v tom, že súd zmenil rozsah úpravy styku bez návrhu matky alebo bez vydania uznesenia o začatí takéhoto konania v zmysle , . Niet pochýb o tom, že predmetné konanie je konaním vo veci starostlivosti o maloletých, v ktorom ust. prelamuje dispozičnú zásadu a umožňuje súdu začať konanie i bez návrhu. Zároveň však, ako vyplýva z ust. , zákonodarca v prípadoch konaní, ktoré môžu začať bez návrhu, zakotvuje pravidlo, že súd návrhmi účastníkov nie je viazaný. Znamená to potom, že pokiaľ sa matka svojim návrhom domáhala zákazu styku maloletého s otcom, súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní jej návrhom nebol viazaný a vychádzajúc z hmotného práva preto bez porušenia procesných ustanovení mohol rozhodnúť spôsobom uvedeným v preskúmavanom rozsudku. V podrobnostiach odvolací súd už len poukazuje na jeho vyčerpávajúce dôvody ako na svoje vlastné, osobitne zdôrazňuje, že vzťah medzi rodičovským právom podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa a osobný kontakt s ním nemožno chápať izolovane a autoritatívne si ho vynucovať bez toho, aby bol rešpektovaný záujem dieťaťa. V prípade, ak otec nezostane pasívnym a vyvinie snahu po svojej náprave, môže v prípade zmeny pomerov opätovne sa návrhom domáhať zmeny úpravy styku s mal. T., ako to avizoval už súd prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil, keď súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.