Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-89-2019.pdf
PDF · 178.8 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/89/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne: AJ Investments s.r.o., so sídlom Bottova 2A, Bratislava, IČO: 52 002 691, zastúpená: LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 5433/40, Bratislava, IČO: 36 677 175, proti žalovanému: A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, C., o zaplatenie 9 000 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 4 684,80 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 684,80 € od 20.8.2019 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 4,1 %.
odôvodnenie:
1. Pôvodná žalobkyňa LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 5433/40, Bratislava, IČO: 36 677 175, sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v tzv. upomínacom konaní v zmysle zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní (ďalej len „ZoUK“) vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 9 000 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9 000 € od 16.1.2019 do zaplatenia. V žalobe s poukazom na splnomocnenie zo dňa 14.1.2019 uviedla, že splnomocnila žalovaného na zastupovanie vo veci predaja jej motorového vozidla D. E., VIN: F., EČV: G. (ďalej tiež len „motorové vozidlo“), a to v nasledovnom rozsahu: na predaj motorového vozidla, na všetky predpísané úkony spojené s odhlásením (prihlásením) motorového vozidla, k úkonom súvisiacim s vydávaním duplikátu TP na príslušných úradoch, k zastupovaniu splnomocniteľa v konaní pred štátnymi orgánmi, k prihlasovaniu dovezených motorových vozidiel zo zahraničia na okresnom úrade, k prevzatiu peňazí za vozidlo. V kontexte horeuvedeného bola medzi pôvodnou žalobkyňou, v zastúpení žalovaným, v zmluvnej pozícii predávajúceho a obchodnou spoločnosťou C. H. I., I. I. J. XXXX/XX, J., K.: XX XXX XXX (L. C. „C. H. I.“) v zmluvnej pozícii kupujúceho dňa 11.1.2019 uzatvorená kúpnopredajná zmluva, predmetom ktorej bol predaj motorového vozidla za kúpnu cenu vo výške 9 000 € s DPH. V súvislosti s úhradou kúpnej ceny za predmetné motorové vozidlo žalovaný predložil spoločnosti C. H. I. M. č. XXXXXXX, údajne vystavenú pôvodnou žalobkyňou dňa 14.1.2019, splatnú dňa 28.1.2019. S poukazom na uvedené bola dohodnutá kúpna cena vo výške 9 000 € s DPH spoločnosťou C. H. s.r.o. uhradená dňa 14.1.2019 v prospech bankového účtu vedeného v N. G. H. O. D. I., a.s., pobočka zahraničnej banky, IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom predmetná úhrada mala byť podľa jej dostupných informácií pripísaná v prospech uvedeného účtu dňa 15.1.2019. Obchodná spoločnosť C. H. s.r.o. zároveň prevzala od žalovaného predmetné motorové vozidlo. Napriek tomu, že na faktúre sú v časti „Dodávateľ“ uvedené údaje obchodnej spoločnosti LEGAL CARTEL s.r.o. v rozsahu obchodné meno, sídlo, IČO, DIČ, IČ DPH, pôvodná žalobkyňa predmetnú faktúru nevystavila, ani ju neviduje vo svojom účtovníctve. Rovnako bankový účet uvedený na faktúre nikdy nebol a nie je bankovým účtom pôvodnej žalobkyne, ale jedná sa o bankový účet žalovaného. Žalovaný síce bol na základe uvedeného plnomocenstva oprávnený na prevzatie peňazí v mene pôvodnej žalobkyne, avšak v zmysle ich dohody bol povinný prijaté peňažné prostriedky obratom poukázať pôvodnej žalobkyni. Žalovaný však peňažné prostriedky získané z predaja motorového vozidla pôvodnej žalobkyni i napriek opakovaným výzvam a prísľubom zo strany žalovaného, nepreposlal. Dlžnú sumu ani do podania návrhu na vydanie platobného rozkazu neuhradil.
2. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom zo dňa 18.9.2019 sp. zn. 23Up/1033/2019 návrhu pôvodnej žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.
3. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že popiera právny nárok čo do dôvodu aj výšky a že opis skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, je nesprávny a nepravdivý. Doplnil, že chce byť vo veci vypočutý a žiadal, aby súd vypočul aj P. Q. ku skutkovým okolnostiam predaja osobného automobilu.
4. Podaním včasného a vecne odôvodneného odporu žalovaným sa platobný rozkaz zo zákona zrušil (§ 11 ods. 1 ZoUK). Pôvodná žalobkyňa na výzvu súdu v zmysle § 14 ods. 3 ZoUK navrhla pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Zároveň sa vyjadrila aj k podanému odporu. Uviedla, že vzhľadom na všeobecnosť a vágnosť tvrdení žalovaného, ktorý v podanom odpore nepoprel žiadne podstatné skutočnosti, ktoré uviedla v návrhu a o ktoré opiera svoj nárok, ergo relevantným spôsobom nespochybnil žiadne jej tvrdenia či dôkazy pripojené k návrhu, považuje tieto skutočnosti v konaní za nesporné a žiada, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.
5. Okresný súd Banská Bystrica s poukazom na návrh žalobkyne na pokračovanie v konaní v zmysle § 14 ods. 3 ZoUK dňa 25.11.2019 postúpil vec na prejednanie Okresnému súdu Malacky ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a upovedomil o tom strany sporu.
6. Súd uznesením zo dňa 28.2.2022 č.k. 4C/89/2019-109 na návrh pôvodnej žalobkyne v zmysle § 80 ods. 1 a 2 C.s.p. pripustil, aby z konania vystúpila pôvodná žalobkyňa a na jej miesto vstúpila terajšia žalobkyňa. Súd mal totiž za preukázané, že po začatí konania došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania z pôvodnej žalobkyne na súčasnú žalobkyňu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3.3.2022.
7. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 16.3.2022 uviedol, že dlhoročne podniká v oblasti servisu a opráv motorových vozidiel rôzneho druhu, a to v súčasnosti prostredníctvom obchodnej spoločnosti COLORCAR SERVIS, spol. s r.o., ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Práve v súvislosti s týmto svojim profesijným zameraním sa zoznámil s konateľom pôvodnej žalobkyne R. O. S., ktorý sa pravidelne obracal na neho v prípadoch, keď potreboval služby týkajúce sa servisu a opráv jeho motorových vozidiel. V letných mesiacoch roku 2018 mu konateľ pôvodnej žalobkyne oznámil, že má poruchu na svojom vozidle D. E. X.0 TDI a požiadal ho, aby uvedené motorové vozidlo opravil vo svojom autoservise. Žalovaný mu vyhovel a motorové vozidlo bola umiestnené v autoservise žalovaného. Na základe vykonanej diagnostiky sa ukázalo, že vozidlo má nefunkčný motor, ako aj ďalšie vady a poškodenia. Žalovaný informoval konateľa pôvodnej žalobkyne, že oprava vozidla bude trvať niekoľko týždňov či mesiacov a bude musieť na ich odstránenie vynaložiť sumu okolo 4 000 € až 5 000 €. Konateľ pôvodnej žalobkyne naďalej trval na tom, že má záujem o opravu vozidla a chce, aby potrebné opravy vykonal žalovaný. Vzhľadom na dobré vzťahy si žalovaný od konateľa pôvodnej žalobkyne nevypýtal vopred žiadnu zálohovú platbu. Konateľ pôvodnej žalobkyne a žalovaný spolu komunikoval neformálne a neprebiehala žiadna oficiálna komunikácia medzi pôvodnou žalobkyňou a obchodnou spoločnosťou žalovaného. Po určitom čase konateľ pôvodnej žalobkyne oznámil žalovanému, že už viac nechce vlastniť predmetné motorové vozidlo. Súčasne s tým požiadal žalovaného, aby motorové vozidlo predal s tým, že toto vozidlo vlastní pôvodná žalobkyňa, v mene ktorej bude žalovaný vystupovať pri predaji vozidla. Hoci bolo vozidlo už opravené, tak konateľ pôvodnej žalobkyne si nechcel toto vozidlo prevziať. Naopak, chcel, aby až do momentu predaja bolo naďalej umiestnené u žalovaného. Žalovaný prosbe konateľa pôvodnej žalobkyne vyhovel. Súčasne s tým sa žalovaný s konateľom pôvodnej žalobkyne dohodli na tom, že náklady na opravu motorového vozidla budú žalovanému uhradené tak, že žalovaný si z predajnej ceny za vozidlo ponechá sumu zodpovedajúcu nákladom na opravu vozidla a prevyšujúcu sumu vyká konateľovi pôvodnej žalobkyne. Žalovaný nepožadoval od pôvodnej žalobkyne akúkoľvek odmenu či sprostredkovateľský poplatok za realizáciu predaja motorového vozidla.
Po dlhšom hľadaní sa žalovanému podarilo nájsť subjekt, ktorý prejavil ochotu vozidlo kúpiť. Žalovaný bol na základe dohody s konateľom pôvodnej žalobkyne, resp. pôvodnou žalobkyňou oprávnený konať v mene pôvodnej žalobkyne pri predaji motorového vozidla, teda žalovaný priamo zastupoval pôvodnú žalobkyňu pri predaji motorového vozidla a uzatváraní kúpnej zmluvy. Na základe toho uzatvoril dňa 11.9.2019 kúpnopredajnú zmluvu s C. H. I., predmetom ktorej bolo vozidlo D. E. TDI, pričom kúpna cena bola vo výške 9 000 €. Pri uzatváraní zmluvy konal žalovaný v mene pôvodnej žalobkyne v súlade s ich dohodou, pričom kupujúci bol o tejto skutočnosti uzrozumený a vedel, že žalovaný nekoná vo vlastnom mene. O výške kúpnej ceny žalovaný a konateľ pôvodnej žalobkyne komunikovali ešte pred samotným predajom a konateľ pôvodnej žalobkyne konečnú kúpnu cenu odsúhlasil. Dohoda o tom, že žalovaný obstará predaj vozidla a uzatvorí s kupujúcim zmluvu, ktorej súčasťou bolo aj plnomocenstvo na zastupovanie pôvodnej žalobkyne, bola uzatvorená neformálne a v ústnej forme. Kupujúci nežiadal od žalovaného pri podpise kúpno-predajnej zmluvy predloženie písomného plnomocenstva. Pre lepšou dôveryhodnosť však napokon pôvodná žalobkyňa dňa 14.1.2019 formalizovala plnomocenstvo aj písomnou formou, čím dodatočne potvrdila rozsah oprávnenia žalovaného konať v jej mene. V zmysle dohody s konateľom pôvodnej žalobkyne bol žalovaný oprávnený prevziať peniaze za vozidlo od kupujúceho. Reálnosť tohto dojednania vyplýva aj z písomného plnomocenstva zo dňa 14.1.2019. Dôvod, pre ktorý bol žalovaný oprávnený prevziať peniaze od kupujúceho, vyplýval zo skutočnosti, že v zmysle dojednania s konateľom pôvodnej žalobkyne si mal žalovaný ponechať sumu zodpovedajúcu nákladom na opravu motorového vozidla a zvyšnú časť potom vydať pôvodnej žalobkyni. To, že kupujúci prevedie kúpnu cenu za vozidlo na účet žalovaného preto bolo logickým krokom. Preto žalovaný dňa 14.1.2019 vystavil kupujúcemu faktúru, na ktorej bolo uvedené jeho číslo účtu. Je pravdou, že na predmetnej faktúre bola ako dodávateľ uvedená pôvodná žalobkyňa, hoci ona túto faktúru nevystavila. Po predaji vozidla a prijatí kúpnej ceny zaň sa chcel žalovaný vyrovnať s pôvodnou žalobkyňou. Náklady na opravu vozidla pred jeho predajom predstavovali sumu 4 684,80 €. Od kúpnej ceny 9 000 € teda odpočítal túto sumu a výslednú sumu 4 315,20 € plánoval vrátiť pôvodnej žalobkyni. K vráteniu peňazí nedošlo okamžite. Konateľ pôvodnej žalobkyne dodatočne požiadal žalovaného o vystavenie faktúry za vykonanú opravu vozidla s tým, že dodávateľom bude COLORCAR SERVIS, spol. s r.o. Pôvodne konateľ pôvodnej žalobkyne požiadavku na predloženie faktúry nevzniesol a celú záležitosť chcel vyriešiť neformálne. Konateľ pôvodnej žalobkyne nikdy predtým nenaznačil, že by mala byť do veci zainteresovaná spoločnosť COLORCAR SERVIS, spol. s r.o. Žalovaný celú záležitosť s opravou a predajom vozidla vnímal ako nekomerčnú vec a ako priateľskú službu pre konateľa pôvodnej žalobkyne. V dôsledku požiadavky konateľa pôvodnej žalobkyne však žalovaný vystavil faktúru za opravu motorového vozidla dňa 6.3.2022. Túto faktúru doručila konateľovi pôvodnej žalobkyne osobne P. Q., účtovníčka žalovaného. Konateľ pôvodnej žalobkyne odmietol prevzatie faktúry podpísať s tým, že si ju musí najprv pozrieť. Vzhľadom na dobré vzťahy žalovaného a konateľa pôvodnej žalobkyne, ako aj jej samej s konateľom pôvodnej žalobkyne, nepovažovala P. Q. túto skutočnosť za relevantnú a faktúru za vykonanú opravu motorového vozidla konateľovi pôvodnej žalobkyne nechala bez toho, aby ten podpísal jej prevzatie. Súčasne mu odovzdala v hotovosti sumu 4 315,20 €, ktorá jej bola odovzdaná žalovaným za tým účelom, aby ju vydala konateľovi pôvodnej žalobkyne. Pôvodnej žalobkyni bola teda vydaná časť kúpnej ceny prevyšujúca náklady na opravu motorového vozidla. Účtovníčka žalovaného si od konateľa pôvodnej žalobkyne nevyžiadala žiadne potvrdenie prijatia peňazí, a to vzhľadom na dobré vzájomné vzťahy a dôveru v serióznosť a charakter konateľa pôvodnej žalobkyne. Žalovaný si z kúpnej ceny v zmysle dohody s konateľom pôvodnej žalobkyne ponechal sumu zodpovedajúcu nákladom na vykonanú opravu a zvyšná časť bola vrátená pôvodnej žalobkyni v hotovosti k rukám jej konateľa. Žalovaný bol preto presvedčený, že žalobkyňa sa od neho neoprávnene domáha zaplatenia sumy 9 000 €. Navrhol preto žalobu zamietnuť.
8. Žalobkyňa v následnom vyjadrení doručenom súdu dňa 4.4.2022 uviedla, že sa jednalo o štandardnú opravu a za týmto účelom bolo vozidlo umiestnené v priestoroch spoločnosti žalovaného COLORCAR SERVIS spol. s r.o. Bolo nepochybné, že opravu bude vykonávať táto spoločnosť, keďže žalovaný nemal živnostenské oprávnenie na servis a opravu motorových vozidiel. Žalovaný od samého začiatku vystupoval ako konateľ tejto spoločnosti a jeho komunikácia s konateľom pôvodnej žalobkyne bola komunikáciou s pôvodnou žalobkyňou. Bol to práve žalovaný, ktorý presvedčil pôvodnú žalobkyňu, aby vozidlo opravil autoservis žalovaného a že sa po oprave dohodnú na odmene. Žalovaný od začiatku vedel, že pôvodná žalobkyňa má záujem vozidlo predať, akurát sa rozhoduje, či ho predá pred opravou (náklady opravy jej mal žalovaný oznámiť, čo neurobil), alebo po jej vykonaní. Konateľ pôvodnej žalobkyne sa pri každom rozhovore pýtal, koľko bude oprava stáť a či nie je potrebné uhradiť nejakú zálohu, na čo mu žalovaný vždy odpovedal, že sa dohodnú potom. Konateľ pôvodnej žalobkyne nevedel o tom, že by oprava mala stáť 4 000 € až 5 000 €, keby to bol vedel, na oprave by nebol trval. Tvrdenie, že i napriek vedomosti o tom na oprave trval, žalobkyňa označila za nepravdivé a zo strany žalovaného za nepreukázané. Pôvodná žalobkyňa nežiadala žalovaného, aby vozidlo predal, ale aby zistil, či existuje záujemca o kúpu vozidla, s ktorým by mohla pôvodná žalobkyňa kúpnu zmluvu uzavrieť. Dohoda bola taká, že ak žalovaný nájde záujemcu o kúpu vozidla, oznámi túto skutočnosť pôvodnej žalobkyni a zároveň jej oznámi, za akých podmienok môže dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy, pričom súčasťou tejto dohody bolo odsúhlasenie kúpnej ceny pôvodnou žalobkyňou – oprávnenie žalovaného konať v mene pôvodnej žalobkyne bolo takto limitované. Pred prípadným predajom sa dohodli, že pôvodná žalobkyňa je ochotná predať motorové vozidlo za predpokladu, že kúpna cena nebude po odpočítaní DPH nižšia ako 9 000 €, nižšia cena by nemala pre ňu žiaden ekonomický zmysel. Sumu 9 000 € s DPH uvedenú v kúpnej zmluve konateľ pôvodnej žalobkyne žalovanému nikdy neodsúhlasil, s takouto cenou by ani nesúhlasil. Žalobkyňa potvrdila, že žalovaný si od konateľa pôvodnej žalobkyne žiadnu províziu, či odmenu za sprostredkovanie neuplatňoval, rovnako mu po vykonaní opravy nevystavil ani nezaslal faktúru za opravu a nevyzval pôvodnú žalobkyňu na prevzatie motorového vozidla. Poprela tvrdenie žalovaného, že by medzi konateľom pôvodnej žalobkyne a žalovaným došlo k dohode o tom, že náklady na opravu budú žalovanému uhradené tak, že si z predajnej ceny ponechá sumu zodpovedajúcu nákladom na opravu vozidla a prevyšujúcu sumu vydá konateľovi pôvodnej žalobkyne. Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 11.1.2019 a žalovaný až následne, bez toho, aby pôvodnú žalobkyňu o tom informoval, ju žiadal, aby mu udelila plnú moc na zastupovanie, ktorú mu pôvodná žalobkyňa dňa 14.1.2019 udelila. Urobila tak na naliehanie žalovaného, žiadnym spôsobom tým „dodatočne nepotvrdzovala rozsah oprávnenia žalovaného konať v jej mene“, vôbec „neformalizovala plnomocenstvo aj písomnou formou“, keďže žiadne takéto ústne plnomocenstvo nejestvovalo. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na list advokáta kupujúcej spoločnosti zo dňa 24.5.2019, ktorý vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia – sumy 9 000 €, potom, čo ho pôvodná žalobkyňa informovala, že žalovanému plnomocenstvo na podpis kúpnej zmluvy neudelila, faktúru nevystavila a ani ju neeviduje v účtovníctve. Žalovaný nebol pri podpise kúpnej zmluvy oprávnený konať za pôvodnú žalobkyňu a ani prevziať kúpnu cenu. Ak by aj bol na to oprávnený, bol povinný túto sumu vydať pôvodnej žalobkyni, čo však neurobil. O uzavretí kúpnej zmluvy sa konateľ pôvodnej žalobkyne dozvedel až 6.3.2019, kedy mu P. Q. doručila osobne faktúru vystavenú dňa 14.1.2019 na 9 000 € s DPH, ktorou bol fakturovaný predaj motorového vozidla. Žalobkyňa tvrdila, že pri osobnej návšteve P. Q. konateľ pôvodnej žalobkyne po predložení oboch faktúr (za predaj motorového vozidla a za jeho opravu) oznámil tejto pani, že nerozumie týmto dokumentom, vidí ich prvý krát, nezodpovedajú žiadnej dohode medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovaným a nech oznámi žalovanému, že trvá na osobnom stretnutí, keďže sa mu od uzavretia kúpnej zmluvy vyhýba. Preto odmietol s touto pani komunikovať. Žalobkyňa poprela tvrdenie žalovaného, že pani Q. konateľovi pôvodnej žalobkyne pri tomto stretnutí odovzdala sumu 4 315,20 €. Na základe uvedeného zotrvala na podanej žalobe a žiadala jej vyhovieť.
9. Žalovaný v následnom vyjadrení doručenom súdu dňa 28.4.2022 uviedol, že konateľ pôvodnej žalobkyne kontaktoval žalovaného v lete 2018 s požiadavkou opravy motorového vozidla v čase, keď už vedel, že vozidlo je nepojazdné a má zadretý motor. Vozidlo malo vážne poruchy už v predchádzajúcom období. V roku 2017 bol na ňom vymenený motor. Vo vyjadrení žalobkyne sa uvádza, že náklady na túto prvotnú opravu vozidla presahovali 5 000 €. Konateľ pôvodnej žalobkyne teda zo skúseností z minulého roka vedel, aká je približná cena za vykonanie takejto opravy. O rozsahu poškodení a vád na vozidle bol navyše informovaný aj zo strany žalovaného. Ten po prevzatí vozidla vykonal jeho diagnostiku, zistil mieru a závažnosť vád a poškodení tohto vozidla a bez meškania o nich informoval konateľa pôvodnej žalobkyne. Takouto formou sa žalovaný (poznámka súdu – žalovaný tu mal zrejme na mysli pôvodnú žalobkyňu) dozvedel o tom, akými poškodeniami a vadami je vozidlo postihnuté, aké opravy bude treba vykonať a aká bude cena uvedených opráv. V priebehu procesu opravy boli odhalené aj pôvodne nezistené vady a poškodenia, pričom aj s nimi žalovaný bezodkladne oboznámil konateľa pôvodnej žalobkyne. Žalovaný komunikoval o uvedených okolnostiach prevažne telefonicky. Nie je pravdou, že konateľ pôvodnej žalobkyne chcel od žalovaného vyčíslenie nákladov na opravu vozidla s tým, že až následne sa rozhodne o tom, či vozidlo nechá opraviť alebo nie. Konateľ pôvodnej žalobkyne od začiatku žiadal žalovaného o vykonanie opravy vozidla a za týmto účelom nechal doviezť toto vozidlo do autoservisu žalovaného odťahovou službou z Českej republiky. Konateľ pôvodnej žalobkyne nástojil na oprave vozidla aj po tom, čo mu žalovaný oznámil rozsah potrebných opráv. Bol to práve žalovaný, kto po úvodnom zoznámení sa s technickým stavom vozidla odporúčal konateľovi pôvodnej žalobkyne vozidlo predať, nakoľko bolo v zlom stave. Nie je pravdou, že by konateľ pôvodnej žalobkyne sa iniciatívne zaujímal o to, či nie je potrebné uhradiť nejakú zálohu za opravy. Konateľ pôvodnej žalobkyne neprejavil v tomto smere žiadnu snahu či ochotu. V dôsledku nesporného faktu, že motorové vozidlo konateľa pôvodnej žalobkyne bolo umiestnené v servise žalovaného tak dlhý čas, je potrebné odmietnuť tvrdenie žalobkyne, že konateľ pôvodnej žalobkyne nevedel o opravách jeho vozidla a cene týchto opráva a jeho argumentáciu v tomto smere je nutné označiť za nedôveryhodnú a zavádzajúcu. Nie je pravdou, že konateľ pôvodnej žalobkyne sa dozvedel o kúpnej zmluve až dňa 6.3.2019. O predaji motorového vozidla bol konateľ pôvodnej žalobkyne informovaný v reálnom čase, kedy sa uvedený obchod uskutočnil. Konateľ pôvodnej žalobkyne vedel aj o presnej výške kúpnej ceny za vozidlo a táto bola ním aj odsúhlasená. Súhlasil s kúpnou cenou 9 000 € s DPH, pričom pre žalovaného bolo problém nájsť kupujúceho už aj pri tejto kúpnej cene. Žalovaný poukázal na to, že zo žiadnej dôkazu nevyplýva, že by si žalovaný mal vopred vyžiadať osobitný písomný súhlas s výškou kúpnej ceny za vozidlo, inak sa dopustí konania v rozpore s dojednaním s konateľom pôvodnej žalobkyne.
10. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 2.9.2022 prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že podstata sporu spočíva v tom, že žalovaný bez vedomia pôvodnej žalobkyne ním vystavenou faktúrou vyfaktúroval kúpnu cenu na predaj motorového vozidla patriaceho pôvodnej žalobkyni, na ktorej uviedol ako číslo účtu svoj osobný bankový účet, tieto peňažné prostriedky prijal a pôvodnej žalobkyni neuhradil. Žalovaný zaslal emailom konateľovi pôvodnej žalobkyne návrh plnomocenstva zo dňa 10.1.2019, ktorý konateľ pôvodnej žalobkyne podpísal a na základe ktorého žalovaný podpísal bez vedomia pôvodnej žalobkyne kúpnu zmluvu. Nepochybne z toho plnomocenstva nevyplývalo, že je oprávnený prevziať kúpnu cenu za motorové vozidlo a už vôbec nie za akú kúpnu cenu má vozidlo predať. Následne po podpise kúpnej zmluvy žalovaný trval na tom a zaslal nový návrh plnomocenstva, v ktorom už výslovne formuloval aj oprávnenie prevziať kúpnu cenu. Plnomocenstvo bolo datované 14.01.2019, teda po podpise kúpnej zmluvy na predaj motorového vozidla. Od uzavretia kúpnej zmluvy a prijatia peňažných prostriedkov na osobný účet žalovaného, žalovaný bol až do 06.03.2019 nekontaktný, neodpovedal konateľovi pôvodnej žalobkyne ani na telefonáty a ani na sms správy. Až po tomto čase sa uskutočnilo niekoľko stretnutí, obsahom ktorých bola žiadosť konateľa pôvodnej žalobkyne o zákonné vyriešenie tejto situácie s tým, že žalovanému bolo navrhnuté, aby faktúru, ktorú v mene pôvodnej žalobkyne vystavil, dobropisoval. Túto faktúru by po dobropise vystavila pôvodná žalobkyňa ako vlastník motorového vozidla a následne by sa vysporiadali vzťahy medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovaným, resp. jeho obchodnou spoločnosťou. Žalovaný návrh tohto postupu odsúhlasil, avšak po dopyte konateľa pôvodnej žalobkyne smerom ku kupujúcemu motorového vozidla, či bol kupujúcemu doručený dobropis, tento reagoval negatívne. Žalovaný teda nemal záujem napriek dohode túto situáciu riešiť právom aprobovaným spôsobom, a preto bola pôvodná žalobkyňa donútená jednak požiadať kupujúceho o vrátenie motorového vozidla, na čo však dostala negatívnu odpoveď, a preto vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške predstavujúcej kúpnu cenu. Podľa vedomostí pôvodnej žalobkyne kupujúci vyzval žalovaného na vrátenie kúpnej ceny, na čo žalovaný reagoval tak, že poprel dôvodnosť jej vrátenia.
11. Žalovaný na tom istom pojednávaní uviedol, že nemá vedomosť o splnomocnení zo dňa 10.1.2019, ktoré doložil právny zástupca žalobkyne. Zotrval na tvrdení, že s konateľom pôvodnej žalobkyne sa dohodli ústne a ústne mu udelil aj plnomocenstvo na predaj motorového vozidla a aj na prevzatie kúpnej ceny.
12. Súd na pojednávaní uskutočnenom dňa 18.1.2023 uznesením pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v podstatnej zmene rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, a to v zmysle prednesov právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní dňa 2.9.2022. Zmena spočívala predovšetkým v tom, že podľa tvrdení žalobkyne na uvedenom pojednávaní žalovaný uzavrel predmetnú kúpnu zmluvu na základe písomného plnomocenstva zo dňa 10.1.2019, ktoré však nezahŕňalo oprávnenie žalovaného na prevzatie kúpnej ceny, to bolo zahrnuté až v plnomocenstve zo dňa 14.1.2019 udelenom žalovanému po uzavretí kúpnej zmluvy, o ktorej však pôvodná žalobkyňa nemala žiadnu vedomosť. V žalobe totiž pôvodná žalobkyňa tvrdila, že žalovaný predmetnú kúpnu zmluvu zo dňa 11.1.2019 uzavrel na základe plnomocenstva zo dňa 14.1.2019, pričom žalovaný bol oprávnený v zmysle tohto plnomocenstva na uzavretie kúpnej zmluvy a aj prevzatie kúpnej ceny. Keďže žalobkyňa na pojednávaní dňa 18.1.2023 uviedla, že trvá na svojich skutkových tvrdeniach z 2.9.2022, súd neprihliadal na skutkové tvrdenia uvedené v jej písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 4.4.2022, ktoré boli s týmto v rozpore (teda že žalovaný bol v zmysle dohody s pôvodnou žalobkyňou oprávnený len na nájdenie záujemcu o uzavretie kúpnej zmluvy za podmienok odsúhlasených pôvodnou žalobkyňou, nie však na uzavretie kúpnej zmluvy).
13. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v záverečnej reči uviedla, že v zásade sa v tomto spore jedná o to, že žalovaný na základe udeleného plnomocenstva podpísal kúpnu zmluvu, ktorou v mene pôvodnej žalobkyne predal motorové vozidlo D. E. špecifikované v návrhu na vydanie platobného rozkazu s tým, že bez vedomia konateľa vlastníka tohto motorového vozidla vystavil faktúru, na ktorej uviedol bankový účet patriaci jemu ako fyzickej osobe, na ktorý kupujúca dňa 14.1.2019 previedla kúpnu cenu vo výške 9 000 €, ktorú žalovaný pôvodnej žalobkyni nepoukázal. Túto faktúru pôvodná žalobkyňa nevystavila, neeviduje ju vo svojom účtovníctve a dodatočne na jar 2019 sa dozvedela, že bankový účet vo faktúre patrí žalovanému. Pôvodná žalobkyňa nikdy nesplnomocnila žalovaného na predaj motorového vozidla za sumu 9 000 € s DPH. Napriek opakovaným výzvam a prísľubom žalovaný tieto veci nedal do poriadku a preto pôvodnej žalobkyni neostalo iné len uplatniť si svoje práva na súde. Na jar 2019 žalovaný prostredníctvom zamestnankyne Q. doručil konateľovi pôvodnej žalobkyne faktúru č. XXXXXXX zo 06.03.2019, ktorou faktúroval opravu motorového vozidla. Žalovaný na pojednávaní dňa 18.01.2023 uviedol, že konateľ pôvodnej žalobkyne mu dal pokyn na predaj motorového vozidla za 9 000 € s DPH po podpise kúpnej zmluvy zo 14.01.2019, ergo poprel svoje predchádzajúce tvrdenia, že konateľ pôvodnej žalobkyne mu dal pokyn na predaj motorového vozidla za 9 000 € s DPH pred podpisom kúpnej zmluvy. Žalovaný sa v rozpore s realitou vyjadril, že nemá vedomosť o tom, že by v súvislosti s predajom motorového vozidla boli vystavené aj iné faktúry zo strany COLORCAR SERVIS, spol. s r.o. pre pôvodnú žalobkyňu. Po predložení faktúry na tomto pojednávaní za údajné sprostredkovanie predaja motorového vozidla sa k tomu vyjadriť nevedel. Vo svojich podaniach predtým však tvrdil, že za sprostredkovanie predaja motorového vozidla nepožadoval sprostredkovateľskú províziu a ani nevystavil faktúru. Svedkyňa Q. sa na pojednávaní vyjadrila, že ako faktúru za predaj motorového vozidla, tak i faktúru za opravu motorového vozidla, ako aj faktúru za sprostredkovanie predaja motorového vozidla vystavovala ona, bola si vedomá skutočnosti, že postup, keď na faktúre za predaj motorového vozidla uviedla ako predávajúceho pôvodnú žalobkyňu a ako číslo účtu účet žalovaného „nebola účtovne v poriadku“ a preto bolo potrebné „toto následne doriešiť“. Do sídla pôvodnej žalobkyne podľa jej tvrdení prišla s faktúrou za opravu motorového vozidla a ďalšou faktúrou, ktorú nazvala „nástrel“, pričom sa jednalo o evidentne vystavenú faktúru, ktorou COLORCAR SERVIS, spol. s r.o. faktúrovala pôvodnej žalobkyni sprostredkovateľskú províziu vo výške 9 000 € s DPH za predaj motorového vozidla za kúpnu cenu vo výške 9 000 € s DPH. Čiže výška kúpnej ceny za predaj sa rovnala výške provízie za sprostredkovanie predaja. Vo vzťahu k príjmovému dokladu predloženému PZ žalovaného na ostatnom pojednávaní uviedla, že až do ostatného pojednávania o ňom pôvodná žalobkyňa nemala žiadnu vedomosť, tento neeviduje v účtovníctve, nie je štatutárom tejto spoločnosti podpísaný a vykazuje všetky znaky vyfabulovaného dokladu, ktorý je bez akejkoľvek relevancie k tvrdeniam uvádzaných žalovaným. Mala za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniam, že došlo k objednávke opravy motorového vozidla, naopak ona svoje tvrdenia preukázala jasným a zrozumiteľným spôsobom a podložila dokladmi, a preto s poukazom na uvedené a obsah všetkých písomností žalobkyne, ktoré sú súčasťou spisu, navrhla súdu, aby žalobe v plnom rozsahu vyhovel a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
14. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že kúpna cena za predané vozidlo, ktorá je predmetom tohto konania a bola prevzatá žalovaným vo výške 9 000 €, bola spotrebovaná na účely opravy motorového vozidla vo výške 4 686,80 € a zbytok bol odovzdaný pánu S. v hotovosti vo výške 4 315,20 €, cestou asistentky pani Q. osobne v jeho kancelárii. Ďalej poukázal na to, že pôvodná žalobkyňa a súčasná právna zástupkyňa žalobkyne je identický subjekt, ktorého štatutárom je R. O. S.. Táto právna anomália bola spôsobená úmyselným a zlomyseľným spôsobom konania na strane pôvodnej žalobkyne, terajšej právnej zástupkyne, a to prevodom žalovanej pohľadávky z pôvodnej žalobkyne na terajšiu žalobkyňu. Týmto jednoduchým počinom sa žalobkyňa (poznámka súdu – žalovaný tu mal zrejme na mysli pôvodnú žalobkyňu) dostala do pozície subjektu, ktorého nemožno vypočuť ako účastníka a ani svedka v konaní, čím sa zamedzilo kontradiktórnosti a koncentrácii konania, obrane žalovaného a znemožnilo vykonanie dôkazu výsluchom strany sporu, ako aj svedka v konaní. Konaním žalobkyne a jej právnej zástupkyne bol zjavne zneužitý účel procesnoprávnej normy, ako aj princípov, na ktorých je postavený C.s.p., a preto by jej mala byť odmietnutá právna ochrana. Žalobkyňa (poznámka súdu – žalovaný tu mal zrejme na mysli pôvodnú žalobkyňu) zneužila procesnoprávne normy, nakoľko ju nebolo možné vypočuť ako svedka, ktorý je povinný hovoriť pravdu a ani ako účastníka konania, lebo je zároveň právnou zástupkyňou súčasnej žalobkyne. Žalobkyňa (poznámka súdu – žalovaný tu mal zrejme na mysli pôvodnú žalobkyňu) šikanózne vykonávala svoje právo na súdnu ochranu, ktoré predpokladá konanie, resp. výkon práva s cieľom poškodenia druhej strany vo forme úmyslu. Zlomyseľne previedla svoju pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania a zároveň sa ujala zastupovania nového subjektu, aby sa vyhla výsluchu v pozícii svedka a účastníka konania. Uvedeným konaním zároveň porušila princíp rovnosti strán pri uplatňovaní súdnej ochrany. Nakoľko konanie žalobkyne pri uplatňovaní jej práv na súde vykazuje zjavný rozpor s procesnoprávnymi normami ako aj princípmi C.s.p., ktorého dôsledkom by malo byť odmietnutie právnej ochrany, žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a zaviazať žalobkyňu k náhrade trov konania.
15. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a svedkyne P. Q., ako aj listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
16. Z kúpno predajnej zmluvy zo dňa 11.1.2019 uzatvorenej medzi C. H., I., I. I. J. XXXX/XX, J., K.: XX XXX XXX ako kupujúcim a pôvodnou žalobkyňou ako predávajúcim, súd zistil, že predmetom predaja bolo ojazdené motorové vozidlo EČV: G., továrenskej značky D. E., výrobné číslo karosérie: F., a to za kúpnu cenu 9 000 €. Strany si dohodli, že vlastníctvo vozidla prechádza z predávajúceho na kupujúceho odovzdaním vozidla pri podpise tejto zmluvy a vyplatení dohodnutej čiastky 9 000 €. V konaní nebolo sporné, že za predávajúceho podpísal túto zmluvu žalovaný.
17. Zo splnomocnenia vystaveného dňa 14.1.2019 pôvodnou žalobkyňou (podpísaného konateľom pôvodnej žalobkyne R. O. S.) pre žalovaného vyplýva, že žalovaný bol splnomocnený k týmto úkonom: k predaju motorového vozidla, na všetky predpísané úkony spojené s odhlásením (prihlásením) motorového vozidla na DI, k úkonom súvisiacim s vydávaním duplikátu TP na príslušných úradoch, k zastupovaniu zmocniteľa štátnymi orgánmi, k prihlasovaniu dovezených motorových vozidiel zo zahraničia na okresnom úrade, k prevzatiu peňazí za vozidlo. Splnomocnenie sa týkalo motorového vozidla D. E., VIN: F., EČV: G..
18. V konaní nebolo sporné, že žalovaný v súvislosti s úhradou kúpnej ceny za predmetné motorové vozidlo predložil spoločnosti C. H., s.r.o. faktúru č. XXXXXXX, s dátumom vystavenia 14.1.2019, splatnú dňa 28.1.2019, na ktorej je ako dodávateľ uvedená pôvodná žalobkyňa a ako odberateľ spoločnosť C. H., I., pričom pri údajoch o dodávateľovi bol uvedený bankový účet žalovaného IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Uvedené (až na číslo faktúry) vyplýva aj zo žalobkyňou priloženej kópie časti tejto faktúry priloženej k žalobe. Faktúra bola vystavená na sumu 9 000 € s DPH. Taktiež nebolo sporné, že pôvodná žalobkyňa túto faktúru nikdy nevystavila a ani ju neeviduje v účtovníctve.
19. Z detailu pohybu na bankovom účte IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (č.l. 13), patriaceho v zmysle kúpno predajnej zmluvy spoločnosti C. H., s.r.o., súd zistil, že táto spoločnosť uhradila dňa 14.1.2019 na bankový účet žalovaného uvedený na faktúre č. XXXXXXX sumu 9 000 € titulom kúpnej ceny za predmetné motorové vozidlo.
20. Z výsluchu svedkyne P. Q. vyplynulo, že dňa 6.3.2019 odovzdala konateľovi pôvodnej žalobkyne faktúru za opravu motorového vozidla pôvodnej žalobkyne, vystavenú spoločnosťou COLORCAR SERVIS, spol. s r.o., so sídlom Potočná 2, Lozorno, IČO: 31 446 043. Žalovaný doložil do spisu vyhotovenie tejto faktúry č. XXXXXXX vystavenej na sumu 4 684,80 € s DPH, avšak bez podpisu a pečiatky dodávateľa. Vo faktúre sú uvedené tieto položky: montáž a demontáž motora + pridružené práce 3 484,80 €, svetlomet 840 €, nemrznúca zmes 120 € a podblatník 240 €, DPH 780,80 €.
21. Z listu R. O. S. (právneho zástupcu spoločnosti C. H., s.r.o.) zo dňa 24.5.2019, adresovaného žalovanému, vyplýva, že konateľ pôvodnej žalobkyne oznámil uvedenej spoločnosti, že pôvodná žalobkyňa žalovanému plnú moc na podpis kúpnej zmluvy neudelila, faktúru č. XXXXXXX nevystavila a neeviduje ju ani vo svojom účtovníctve. Zároveň uviedol, že bankový účet, ktorý je uvedený vo faktúre, patrí žalovanému, nikdy nebol bankovým účtom pôvodnej žalobkyne a suma 9 000 € uhradená jeho klientkou titulom kúpnej ceny za vozidlo nebola pôvodnej žalobkyni uhradená.
22. Dňa 16.2.2022 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to medzi pôvodnou žalobkyňou ako postupcom a terajšou žalobkyňou ako postupníkom, predmetom ktorej bola pohľadávka vo výške 9 000 € vrátane príslušenstva – jedná sa o pohľadávku uplatňovanú žalobkyňou v tomto konaní.
23. Žalovaný v rámci svojej výpovede uviedol, že R. S. pozná 15 rokov. R. S. ho oslovil telefonicky, že niekde v Českej republike mu robili auto a znovu sa pokazilo, tak sa s ním radil, čo má robiť. Povedal mu, buď to reklamuj alebo ho dovez sem. Auto mu doviezli rozobrané, chýbali svetlá, plasty, nárazník, na chladiče dekle. Oni z tohto „auta“ urobili auto. Keby sa auto robilo v značkovom autoservise, stálo by to 15 000 €. On to auto robil pre kamaráta, hovoril mu, že to auto sprav, lebo ho chcem predať. Tým, že sa poznajú, tak to robili po kamarátskej línii. Povedal mu, nech to za akúkoľvek cenu predá. Oni nie že robili motor, ale tiež vymenili gumy, v prevodovke sa menil olej atď., teda tak, aby auto bolo schopné predaja. Tak pochodili asi štyri bazáre, pričom pani H. ponúkla najvyššiu sumu. Od R. S. mu prišiel list, že mu má dať peniaze a potom mu prišla žaloba zo súdu. On mu poslal 5 000 €, ktoré zaprel. Tvrdí, že tie peniaze nedostal. Jeho zamestnanec viezol jeho účtovníčku k pánovi S., ktorá mu mala odovzdať peniaze. Oni to auto odovzdali bazáru a peniaze z kúpnej ceny prišli na jeho osobný účet. Žalovaný uviedol, že tie peniaze vybral zo svojho osobného účtu, vložil ich do kasy svojej firmy a z toho sa následne vyplatila oprava a zbytok sa odniesol R. S.. H. to robil ako súkromná osoba. R. S. presvedčil jeho účtovníčku, že by potreboval doklady kvôli nákladom, a preto mu účtovníčka vystavila faktúru na jeho firmu vo výške zhruba 5 000 €. V rámci odpovedí na otázky právnej zástupkyne žalobkyne žalovaný uviedol, že rozsah opravy a jej predpokladanú hodnotu oznámil telefonicky a aj osobne pánovi S. asi dva týždne po rozobraní auta. Pán S. im povedal, že to majú opraviť, keďže auto chce predať. Oprava motorového vozidla bola dohodnutá s pánom S., keď bol osobne v servise a zároveň bol schválený aj predbežný rozpočet prác za opravu. V bazáre pani H. si auto vyskúšali a potom asi o dva týždne si určili cenu 9 000 €. Asi desať dní po tom, čo boli v autobazáre, telefonicky informovali pána S., že je tu záujemca o kúpu motorového vozidla a ten im dal pokyn na jeho predaj za 9 000 €. O uzavretí kúpnej zmluvy informoval pána S. telefonicky a e-mailom, nepamätal si však kedy presne. Vlastníkovi motorového vozidla nepoukázal kúpnu cenu za predaj vozidla preto, lebo sa dohodlo, že od kúpnej ceny sa odráta cena za opravu vozidla. Keby mu vyplatil plnú kúpnu cenu, za opravu vozidla by už nič nedostal.
24. Svedkyňa P. Q. (účtovníčka spoločnosti COLORCAR SERVIS spol. s r.o.) vo svojej výpovedi uviedla, že niekedy v júli 2018 odťahovka po dohode s pánom S. priviezla do servisu COLORCAR SERVIS spol. s r.o. motorové vozidlo. Pri tom nebola, keďže rieši administratívne veci a vyúčtovanie. Vie však, že auto prišlo, keďže to nie je taký veľký servis, že by si to nevšimla. Pán S. najprv komunikoval len s pánom A. a ten dával technikovi pokyny, čo a ako sa bude robiť. Vie, že pán S. viackrát volal s pánom A. ako pokračuje oprava. Oprava bola zdĺhavá. Pokiaľ vie, tak sa dohodli, že auto sa opraví a následne sa predá. Niekoľkokrát bola pri tom, keď pán A. telefonoval s pánom S., čiže pán S. musel vedieť, že auto sa opravuje a ide sa predať. Auto sa opravilo. Ona tiež osobne bola s pánom A. po autobazároch. Narazili na najlepšiu cenu, ktorú im ponúkli v autobazáre pani H. a tam auto predali. Peniaze prišli na účet pána A. na základe splnomocnenia od pána S.. To bolo niekedy v januári a potom spolu nekomunikovali. Stretla sa osobne s pánom S. v jeho kancelárii, kde mu priniesla faktúru s rozdielom peňazí, keďže pán S. nezaplatil za opravu v servise. Pokiaľ vie, prvá dohoda bola taká, že auto pána S. sa bude opravovať neformálne ako kamarátovi, čiže nie cez servis. Zrazu bolo od pána S. na stole, aby vystavila faktúru za opravu vozidla, tak ju vystavila a v marci išla s faktúrou za opravu vozidla s rozdielom peňazí z predaja a opravy za pánom S. do jeho kancelárie, kam ju viezol ich technik. Faktúru za opravu mu dala, jemu sa nepáčila, že prečo je na takú vysokú sumu. Dala mu peniaze, ktoré si zobral. V dobrej vôli, že sa 10 až 15 rokov pozná s pánom A., nenástojila na tom, aby jej potvrdil, že prijal tie peniaze. Povedali si, že ostatné formality týkajúce sa faktúr a zápočtov si doriešia neskôr. V rámci odpovedí na otázky právnej zástupkyne žalobkyne uviedla, že pán A. vozidlo predal a prevzal kúpnu cenu na základe splnomocnenia od pána S., jednalo sa o splnomocnenie z januára, ktoré si vystavil pán S.. V marci bola osobne u pána S. v jeho kancelárii, kde mu v obálke odovzdala peniaze. Pán S. peniaze prevzal, ale príjmový doklad odmietol podpísať. Taktiež uviedla, že na úhradu faktúry za opravu motorového vozidla sa nečakalo a rovno sa to započítalo s kúpnou cenou za predaj motorového vozidla z dôvodu, že to bolo jednoduchšie riešenie.
25. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
26. Podľa § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.
27. V prejednávanej veci mal súd z výpovede žalovaného a svedkyne Q. za preukázané, že žalovaný sa s pôvodnou žalobkyňou (konajúcou prostredníctvom konateľa R. O. S.) niekedy v druhej polovici roka 2018 ústne dohodli na tom, že žalovaný predá opravené motorové vozidlo patriace pôvodnej žalobkyni. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že motorové vozidlo mal žalovaný predať za akúkoľvek cenu. V konaní pritom nebolo sporné, že žalovaný a pôvodná žalobkyňa si nedohodli žiadnu odmenu za tento predaj. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení, súd tento právny vzťah medzi žalovaným a pôvodnou žalobkyňou právne kvalifikoval ako príkaznú zmluvu podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka, uzavretú v ústnej forme, kde pôvodná žalobkyňa vystupovala v postavení príkazcu a žalovaný ako príkazník, keď jej predmetom bol predaj motorového vozidla pôvodnej žalobkyne, pričom ohľadom výšky kúpnej ceny nebol žalovaný nijako limitovaný.
28. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
29. Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
30. Podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.
31. Podľa § 33 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela.
32. Vzhľadom na predmet príkaznej zmluvy, ktorého podstatou bolo vykonanie právneho úkonu v mene a na účet pôvodnej žalobkyne (uzavretie kúpnej zmluvy), súd nemal pochybnosti o pravdivosti tvrdenia žalovaného, že súčasťou tejto ústnej zmluvy bolo aj ústne plnomocenstvo udelené mu pôvodnou žalobkyňou na jej zastupovanie pri predaji motorového vozidla. Žalobkyňa nepopierala, že žalovaný bol oprávnený zastupovať ju pri predaji motorového vozidla, tvrdila však (po zmene skutkových tvrdení v tomto smere), že kúpnu zmluvu zo dňa 11.1.2019 žalovaný uzavrel v mene pôvodnej žalobkyne na základe písomného plnomocenstva, ktoré mu udelila dňa 10.1.2019 (nepodpísané vyhotovenie tohto plnomocenstva sa nachádza na č.l. 193 spisu). So zreteľom na to, že žalovaný toto skutkové tvrdenie popieral a žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz na jeho preukázanie, súd dospel k záveru, že udelenie tohto písomného plnomocenstva žalovanému žalobkyňa v konaní nepreukázala a v ďalšom vychádzal z toho, že žalovaný kúpnu zmluvu zo dňa 11.1.2019 podpísal len na základe spomínaného ústneho plnomocenstva. Plnomocenstvo v písomnej forme, oprávňujúce žalovaného na predaj motorového vozidla, mu totiž bolo pôvodnou žalobkyňou udelené až 14.1.2019, teda po podpise kúpnej zmluvy.
33. V súvislosti s rozsahom oprávnenia žalovaného konať na základe predmetného ústneho plnomocenstva za pôvodnú žalobkyňu pri predaji motorového vozidla súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 28.2.2002 sp. zn. 25 Cdo 960/2000, v ktorom tento súd dospel k záveru, že ak nie je v plnomocenstve zmocnenie k predaju vymedzené bližšie, resp. nie je jeho rozsah obmedzený, napr. len na zastupovanie pri rokovaniach s kupujúcim či len na uzavretie (podpis) kúpnej zmluvy, je treba z toho vyvodiť, že oprávňuje splnomocnenca ku všetkým úkonom, ktoré vedú k dosiahnutiu právnych účinkov vyplývajúcich z kúpnej zmluvy, t.j. k uskutočneniu prevodu vlastníckeho práva spolu s dispozíciou s vecou, teda k jej odovzdaniu kupujúcemu a k prevzatiu plnenia od kupujúceho. Splnomocnenec je preto oprávnený v mene splnomocniteľa a na jeho účet vykonať všetky úkony smerujúce k tomu, aby došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, vrátane toho, aby zmluvu v mene splnomocniteľa uzavrel a prevzal za neho plnenie s účinkom zániku dlhu podľa § 559 Občianskeho zákonníka.
34. Z ustanovenia § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa aj plnomocenstvo udeliť písomne. Uvedené platí bez rozdielu, či sa táto osobitná forma vyžaduje na základe právneho predpisu alebo dohody účastníkov (k tomu porovnaj tiež Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. zväzok (Všeobecná časť). Veľký komentár, 3. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2017, strana 378). V danom prípade písomná forma kúpnej zmluvy vyplývala len z dohody účastníkov. Keďže plnomocenstvo bolo udelené žalovanému iba ústne a nespĺňalo tak zákonom požadovanú písomnú formu v zmysle § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, možno konštatovať, že žalovaný nebol na jeho základe oprávnený v mene pôvodnej žalobkyne uzavrieť kúpnu zmluvu v písomnej forme. Vzhľadom na to, že žalovaný pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy konal za pôvodnú žalobkyňu bez tomu zodpovedajúceho plnomocenstva, súd jeho konanie posudzoval podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. ako konanie za iného bez plnomocenstva. V zmysle uvedeného ustanovenia platí, že ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli.
35. Pre dodatočné schválenie právnych úkonov v zmysle § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je stanovená osobitná forma. To znamená, že ku schváleniu právneho úkonu môže dôjsť písomne alebo ústne a môže sa tak stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Uvedené platí i vo vzťahu k právnym úkonom, ktoré pre svoju platnosť vyžadujú písomnú formu. Pokiaľ splnomocniteľ dodatočne bez zbytočného odkladu schváli konanie osoby, ktorá nebola vybavená plnomocenstvom (ratihabícia), je právnymi účinkami takéhoto konania viazaný. Dodatočne schválenie totiž znamená, že vznikajú rovnaké právne účinky, ako keby právny úkon bol už pôvodne urobený splnomocnencom oprávneným konať na základe plnomocenstva (k tomu porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 27.5.2009 sp. zn. 33 Cdo 26/2007).
36. Žalobkyňa tvrdila, že pôvodná žalobkyňa sa dozvedela o uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy až 6.3.2019, kedy to oznámila svedkyňa P. Q. konateľovi pôvodnej žalobkyne R. S.. Z vykonaného dokazovania, konkrétne z výpovedí žalovaného a svedkyne P. Q. mal súd za preukázané, že v uvedený deň P. Q. na pokyn žalovaného odovzdala konateľovi pôvodnej žalobkyne titulom zvyšnej časti kúpnej ceny za predaj motorového vozidla v hotovosti sumu rovnajúcu sa rozdielu medzi kúpnou cenou zinkasovanou žalovaným za jeho predaj (9 000 €) a sumou vyfakturovanou pôvodnej žalobkyni za opravu motorového vozidla (4 684,80 €), teda sumu 4 315,20 €, ktorú konateľ pôvodnej žalobkyne prevzal. Pôvodná žalobkyňa týmto konaním dala prostredníctvom svojho konateľa žalovanému nepochybne najavo, že s predmetnou kúpnou zmluvou zo dňa 11.1.2019 súhlasí a chce byť ňou viazaná. Nasvedčuje tomu aj následné konanie konateľa pôvodnej žalobkyne, ktorý namietal len nezákonnosť postupu žalovaného pri vystavovaní faktúry za predaj motorového vozidla a s tým súvisiace započítanie si pohľadávky za opravu motorového vozidla, nie však uzavretie kúpnej zmluvy ako takej. Skutkové tvrdenie žalobkyne, že pôvodná žalobkyňa následne žiadala kupujúceho, aby jej vrátil motorové vozidlo, nebolo v konaní ničím preukázané. Aj keby toto tvrdenie preukázané bolo, súd by takéto konanie pôvodnej žalobkyne musel z hľadiska § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyhodnotiť ako irelevantné, keďže svojim predošlým konaním (opísaným vyššie) už pôvodná žalobkyňa predmetný právny úkon dodatočne, bez zbytočného odkladu schválila.
37. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
38. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
39. Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
40. Podľa § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.
41. Podľa § 445 Obchodného zákonníka, strany si môžu písomne dohodnúť, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru neskôr, než je ustanovené v § 443. Ak z obsahu tejto výhrady vlastníckeho práva nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že kupujúci má nadobudnúť vlastnícke právo až úplným zaplatením kúpnej ceny.
42. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
43. V súvislosti s ratihabíciou je potrebné zdôrazniť, že táto má spätné účinky ku dňu urobenia právneho úkonu (teda ex tunc) a nie až od doby, keď právny úkon bol dodatočne schválený (ex nunc). Dodatočné schválenie kúpnej zmluvy pôvodnou žalobkyňou malo preto za následok, že pôvodná žalobkyňa bola z tejto zmluvy zaviazaná už od momentu jej uzavretia (od 11.1.2019), teda ako keby žalovaný bol v jej mene konal na základe riadneho písomného plnomocenstva. Možno teda konštatovať, že pôvodná žalobkyňa v zastúpení žalovaným dňa 11.1.2019 uzavrela so spoločnosťou C. H., s.r.o. kúpnu zmluvu v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže už pri vzniku kúpnej zmluvy bolo zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti (nebolo sporné, že motorové vozidlo patrilo pôvodnej žalobkyni a kupujúca motorové vozidlo kupovala v rámci prevádzkovania autobazára). Z výsluchu svedkyne P. Q. vyplynulo, že v autobazáre predložili kupujúcej splnomocnenie, faktúru, odovzdali auto a kupujúca potom poslala peniaze na bankový účet žalovaného. Nakoľko písomné splnomocnenie pôvodná žalobkyňa udelila žalovanému až 14.1.2019, v rovnaký deň bola vystavená aj faktúra za predaj motorového vozidla a dňa 14.1.2019 kupujúca uhradila na bankový účet žalovaného kúpnu cenu, je zrejmé, že k odovzdaniu motorového vozidla kupujúcej došlo taktiež 14.1.2019. So zreteľom na to, že žalovaný od 14.1.2019 už disponoval spomínaným písomným plnomocenstvom, v ktorom bolo dokonca výslovne uvedené, že sa vzťahuje aj na prevzatie peňazí za vozidlo, niet pochýb, že zaplatením kúpnej ceny vo výške 9 000 € na bankový účet žalovaného (hoci kupujúca o tomto fakte nemala vedomosť) nastali účinky splnenia dlhu voči pôvodnej žalobkyni v zmysle § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka a kupujúca zároveň v súlade s výhradou vlastníckeho práva dohodnutou v kúpnej zmluve nadobudla vlastnícke právo k motorovému vozidlu.
44. Podľa § 727 Občianskeho zákonníka, príkazník je povinný podať príkazcovi na jeho žiadosť všetky správy o postupe plnenia príkazu a previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu; po vykonaní príkazu predloží príkazcovi vyúčtovanie.
45. V zmysle citovaného ustanovenia je príkazník povinný previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu. V prípade nepriameho zastúpenia, teda keď príkazník pri vykonávaní príkazu konal vo vlastnom mene a na účet príkazcu, tak príkazník urobí právnym úkonom. Pokiaľ ale príkazník konal v mene príkazcu na základe plnomocenstva (tzv. priame zastúpenie), vznikajú zo zastúpenia práva a povinnosti priamo zastúpenému, t.j. príkazcovi. V takomto prípade je príkazník v zmysle uvedeného ustanovenia povinný už len vydať úžitky príkazcovi (veci či plnenia, ktoré pre neho pri plnení príkazu získal, napr. výnos dosiahnutý z predaja veci), pretože tie sú už príkazcovým majetkom (k tomu porovnaj tiež Fekete, I.: Občiansky zákonník 4. zväzok (Záväzkové právo - zmluvy). Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015, strany 555-556). V okolnostiach prejednávanej veci to znamená, že žalovaný po prijatí kúpnej ceny od kupujúcej vo výške 9 000 € na svoj bankový účet bol v zmysle § 727 Občianskeho zákonníka povinný sumu 9 000 € uhradiť pôvodnej žalobkyni. Z výsluchu žalovaného a svedkyne Q. mal súd za preukázané, že z časti sumy prijatej titulom kúpnej ceny za predaj motorového vozidla sa uhradila oprava tohto motorového vozidla (bola vložená do pokladnice spoločnosti COLORCAR SERVIS spol. s r.o.) a zvyšok vo výške 4 315,20 € svedkyňa Q. dňa 6.3.2019 na pokyn žalovaného odovzdala v hotovosti konateľovi pôvodnej žalobkyne. Z uvedeného je zrejmé, že časť dlžnej sumy vo výške 4 315,20 € bola žalovaným pôvodnej žalobkyni uhradená. Súd preto žalobu v tejto časti požadovanej istiny ako nedôvodnú zamietol.
46. Pokiaľ ide o zvyšnú časť žalobkyňou uplatnenej istiny vo výške 4 684,80 €, žalovaný sa bránil tým, že pôvodnej žalobkyni túto sumu nevyplatil preto, že sa s konateľom pôvodnej žalobkyne dohodli na tom, že žalovaný si z kúpnej ceny za motorové vozidlo ponechá sumu zodpovedajúcu nákladom na opravu motorového vozidla a len prevyšujúcu sumu vydá konateľovi pôvodnej žalobkyne. V podstate teda tvrdil, že sa s pôvodnou žalobkyňou dohodli na započítaní týchto pohľadávok.
47. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
48. Podľa § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka, započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
49. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
50. Podľa § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.
51. Prvým predpokladom úspešného započítania je vzájomnosť pohľadávok. Vzájomnosť pohľadávok predstavuje taký právny stav, kedy dlžník právneho vzťahu má zároveň pohľadávku voči svojmu veriteľovi. Žalovaný v rámci svojej výpovede uviedol, že opravu motorového vozidla pôvodnej žalobkyne realizoval po dohode s jej konateľom R. O. S., a to po kamarátskej línii ako súkromná osoba, teda nie cez servis, ktorým mal na mysli spoločnosť COLORCAR SERVIS, spol. s r.o., so sídlom Potočná 2, Lozorno, IČO: 31 446 043, ktorej bol v tom čase (podľa jeho nesporných tvrdení) jediným konateľom a spoločníkom. Uvedené je ale v priamom v rozpore s ďalším obsahom jeho výpovede, z ktorej vyplynulo, že motorové vozidlo bolo privezené do servisu spoločnosti COLORCAR SERVIS, spol. s r.o., kde ho pozerali dvaja mechanici – zamestnanci tejto spoločnosti a v tomto servise sa po dohode s konateľom pôvodnej žalobkyne následne aj opravilo. Rovnako z výpovede svedkyne Q. vyplynulo, že motorové vozidlo bolo po dohode s konateľom pôvodnej žalobkyne v júli 2018 odťahovou službou privezené do priestorov spoločnosti COLORCAR SERVIS, spol. s r.o., kde sa opravovalo (v súvislosti s vykonávaním opravy výslovne spomenula mechanika uvedenej spoločnosti R. J.), ďalej že konateľ pôvodnej žalobkyne o oprave vedel, keď viackrát telefonoval so žalovaným ohľadne toho ako pokračuje oprava a že nezaplatil za opravu v „servise“. Z dokazovania taktiež vyplynulo, že faktúru za vykonanú opravu vystavila pôvodnej žalobkyni spoločnosť COLORCAR SERVIS, spol. s r.o. Dokonca sám žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že časť peňazí, ktoré prevzal od kupujúcej titulom kúpnej ceny, vložil do pokladnice spoločnosti COLORCAR SERVIS, spol. s r.o., čím sa uhradila oprava motorového vozidla. Keby žalovaný realizoval opravu sám ako fyzická osoba, teda nie cez servis, na takýto postup by nemal žiaden rozumný dôvod. Navyše, v konaní nebolo sporné tvrdenie žalobkyne, že žalovaný v tom čase ako fyzická osoba ani nemal živnostenské oprávnenie na vykonávanie servisu a opravy motorových vozidiel. Po vyhodnotení vyššie uvedeného tak súd dospel k záveru, že opravu motorového vozidla po dohode s pôvodnou žalobkyňou realizovala spoločnosť COLORCAR SERVIS, spol. s r.o., a nie žalovaný ako fyzická osoba, ktorý bol v celej záležitosti zainteresovaný len ako konateľ a spoločník COLORCAL SERVIS, spol. s r.o. Z uvedeného je zjavné, že v súvislosti s opravou motorového vozidla pôvodnej žalobkyne vznikol právny vzťah len medzi pôvodnou žalobkyňou a spoločnosťou COLORCAR SERVIS, spol. s r.o., nie však medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovaným. Žalovanému preto ani nemohla vzniknúť voči pôvodnej žalobkyni žiadna pohľadávka z titulu vykonanej opravy motorového vozidla. So zreteľom na to, že nebol splnený hneď prvý predpoklad pre započítanie pohľadávok, t.j. existencia vzájomných pohľadávok medzi žalovaným a pôvodnou žalobkyňou, súd dospel k záveru, že k zániku pohľadávky pôvodnej žalobkyne (teraz už patriacej žalobkyni) vo zvyšnej časti rovnajúcej sa sume 4 684,80 € započítaním nedošlo.
52. Podľa čl. 5 C.s.p. zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.
53. Pokiaľ žalovaný v záverečnej reči namietal, že súd by mal žalobkyni odmietnuť právnu ochranu, nakoľko jej konanie pri uplatňovaní práv na súde vykazuje zjavný rozpor s procesnoprávnymi normami ako aj princípmi C.s.p., súd sa s týmto jeho názorom nestotožňuje. V prejednávanej veci si pôvodná žalobkyňa uplatňovala voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 9 000 € s príslušenstvom. V priebehu konania pôvodná žalobkyňa v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka písomnou zmluvou postúpila predmetnú pohľadávku žalobkyni, na čo však bez ďalšieho nemožno nazerať inak ako len na prejav zmluvnej slobody obidvoch účastníkov zmluvy. V nadväznosti na toto postúpenie pohľadávky pôvodná žalobkyňa v zmysle § 80 ods. 1 C.s.p. navrhla, aby do konania na jej miesto vstúpila žalobkyňa, pričom súd tomuto návrhu vyhovel. Žalobkyňa súčasne udelila plnomocenstvo na zastupovanie v tomto konaní pôvodnej žalobkyni. Uvedený krok žalobkyne bol logický a nemožno jej ho zazlievať, nakoľko pôvodná žalobkyňa je právnickou osobou založenou na účel výkonu advokácie a predmetom jej činnosti je tak poskytovanie právnych služieb, čím si žalobkyňa zabezpečila náležité zastúpenie v súdnom konaní. Je pravdou, že súd v priebehu konania nevyhovel návrhu žalovaného na výsluch konateľa pôvodnej žalobkyne, advokáta R. O. S., a to s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 58/2017, v zmysle ktorého osoba, ktorá je v konkrétnom súdnom konaní v postavení právneho zástupcu strany sporu, nemôže byť zároveň vypočúvaná ako svedok. Avšak tvrdenia žalovaného, že pôvodná žalobkyňa s takýmto postupom súdu vopred kalkulovala a postúpením pohľadávky sledovala znemožnenie výsluchu svojho konateľa ako účastníka konania a žalobkyňa následným zvolením si pôvodnej žalobkyne za právnu zástupkyňu chcela zabrániť výsluchu tohto konateľa ako svedka, objektívne nemožno vyhodnotiť inak, len ako ničím nepodložené závery žalovaného. Obzvlášť keď v čase postúpenia pohľadávky návrh na vykonanie tohto dôkazu zo strany žalovaného ešte vznesený nebol. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že nevykonaním výsluchu R. S. sa žalovaný nedostal do dôkaznej núdze. Súd na návrh žalovaného vykonal jeho výsluch ako aj výsluch svedkyne Q., z čoho je zjavné, že žalovaný mal dostatok iných dôkazných prostriedkov na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaným napádané procesné úkony žalobkyne ako aj pôvodnej žalobkyne nevykazovali znaky zjavného zneužitia práva nepožívajúceho právnu ochranu v zmysle čl. 5 C.s.p.
54. Vzhľadom na vyššie uvedený záver, v zmysle ktorého pohľadávka žalobkyne voči žalovanému v časti istiny vo výške 4 684,80 € nezanikla započítaním, súd uvedenú sumu žalobkyni ako dôvodne uplatnenú priznal.
55. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
56. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
57. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu, žalobkyni vznikol voči nemu nárok aj na úroky z omeškania. Žalobkyňa požadovala úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9 000 € od 16.1.2019 (teda odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bola kúpna cena podľa informácii žalobkyne pripísaná na účet žalovaného) až do zaplatenia. V žalobe totiž tvrdila, že na základe udeleného plnomocenstva zo 14.1.2019 bol žalovaný oprávnený aj na prevzatie peňazí v jej mene, avšak v zmysle ich dohody bol povinný jej prijaté peňažné prostriedky obratom poukázať. V priebehu konania však tieto skutkové tvrdenia zmenila, keď tvrdila, že žalovaný konal na základe plnomocenstva zo dňa 10.1.2019, ale nebol oprávnený ani len na prevzatie kúpnej ceny. Keďže z ustanovenia § 727 Občianskeho zákonníka nevyplýva, dokedy má príkazník vydať príkazcovi úžitok z vykonaného príkazu a z dokazovania nevyplynulo, že by si žalovaný s pôvodnou žalobkyňou v rámci ústnej príkaznej zmluvy dohodli túto dobu, súd vo veci aplikoval ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého platí, že ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodná žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne listom zo dňa 12.8.2019 vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 9 000 € s príslušenstvom v lehote do 3 dní od doručenia tejto výzvy, v dôsledku čoho sa dlh stal splatným v posledný deň takto určenej lehoty. Keďže žalovaný si túto výzvu podľa potvrdenia o doručení prevzal dňa 15.8.2019, posledný deň trojdňovej lehoty na plnenie mu pripadol na pondelok 19.8.2019 a do omeškania sa tak dostal až 20.8.2019. So zreteľom na to, že k uvedenému dňu bola výška úrokov z omeškania 5 % ročne, súd priznal žalobkyni úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 684,80 € od 20.8.2019 až do zaplatenia a vo zvyšnej časti požadovaných úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.
58. Žalobkyňa ponechala súdu na zváženie, či vykoná výsluch konateľky spoločnosti C. H. I.. s. r.o. Súd tento dôkaz nevykonal, keďže výsluch tejto konateľky by podľa názoru súdu neprispel k objasneniu sporných skutkových okolností podstatných pre rozhodnutie vo veci a priečil by sa tak princípu hospodárnosti konania. Z rovnakého dôvodu súd nevykonal ani výsluch mechanika spoločnosti COLORCAR SERVIS, spol. s r.o. R. J., nakoľko rozsah opravy vozidla touto spoločnosťou nebol pre rozhodnutie veci podstatný a to, kedy a za akým účelom tento mechanik viezol pani Q. na stretnutie s R. S., mal súd preukázané už z výsluchu svedkyne Q..
59. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
60. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
61. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana úspech vo veci len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
62. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z toho, že predmetom konania bolo zaplatenie sumy 9 000 €. Žalobkyňa mala vo veci úspech v časti sumy 4 684,80 €, čo predstavuje 52,05 % z predmetu konania. Vo zvyšnej časti rovnajúcej sa sume 4 315,20 €, t.j. 47,95 % z predmetu konania, bol úspešný žalovaný. Celkovo tak bola v konaní úspešnejšia žalobkyňa, ktorej preto súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 4,1 % (52,05 – 47,95). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).