Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Sp-6-2013.pdf
PDF · 107.28 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sp/6/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľa O. N. T. Č. R. Š. F. , trvale bytom J. Č.. X, B., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, so sídlom Slovenská č. 40, Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 23. 11. 2012 sp. zn. 4N 3387/12, ev. č. 3514/2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 23. novembra 2012 sp. zn. 4N 3387/12, ev. č. 3514/2012.
Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Rozhodnutím zo dňa 23. 11. 2012 sp. zn. 4N 3387/12, ev. č. 3514/2012 odporca podľa ustanovenia § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej iba „ zákon o poskytovaní právnej pomoci“), nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dňa 01. 10. 2012 mu bola doručená žiadosť navrhovateľa vo veci žaloby o neplatnosť závetu s tým, že tento požiadal o priznanie nároku na zastupovanie v dovolacom konaní. Po prehodnotení žiadosti zistil, že v predmetnej veci nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím navrhovateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie právneho nároku na právnu pomoc. Uvedené odporca konštatoval vychádzajúc z dôkazov, obsiahnutých v administratívnom spise tak, ako boli špecifikované v odôvodnení tohto rozhodnutia.
Poukázal na to, že z navrhovateľom predložených dokladov a vyjadrení zistil, že menovaný podal dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 19Co/12/2012-46 zo dňa 14. 02. 2012, ktoré mu bolo doručené dňa 21. 03. 2012. Svoje dovolanie navrhovateľ na výzvu súdu doplnil dňa 16. 04. 2012 a tiež podaním zo dňa 10. 07. 2012, na ktoré však súd nemôže prihliadať, ako na doplnenie rozsahu dovolania, pretože v zmysle ustanovenia § 242 ods. 3 O. s. p. bolo podané po lehote na dovolanie, preto sa centrum týmto podaním nezaoberalo.
Z dovolania navrhovateľa vyplýva, že napáda vyššie uvedené uznesenie vo výroku o potvrdení zamietnutia návrhu na prerušenie konania a žiada dovolací súd, aby konanie o neplatnosť závetu prerušil do vynesenia právoplatného rozsudku o zmene opatrovníka. Dovolanie odôvodnil poukazom na zmenu opatrovníka pre navrhovateľa v konaní o neplatnosť závetu - W. N.. Toto ustanovenie je podľa žiadateľa v rozpore s ustanoveniami § 27 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
Navrhovateľ preto požiadal o zmenu opatrovníka pre svojho brata - W. N. v konaní o zmenu opatrovníka a žiada o prerušenie konania do skončenia tohto konania. Proti vyššie uvedenému uzneseniu, ktorým sa potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa v plnom rozsahu, nie je možné podať dovolanie, pretože sa nejedná o rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie prípustné v zmysle ustanovení § 238 a § 239 O. s. p. Dovolací súd je však povinný preskúmať prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v ustanovení § 237 O. s. p., či nejde o dôvody zmätočnosti súdneho konania aj napriek tomu, že ich v dovolaní navrhovateľ neuvádza. Keďže o týchto dôvodoch súd právoplatne nerozhodol, je centrum oprávnené a zároveň povinné posúdiť existenciu týchto dôvodov ako predbežnú otázku, pretože posúdenie týchto dôvodov je nevyhnutné na posúdenie otázky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti. Centrum z predložených dokladov nezistilo existenciu dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O. s. p. a preto má za to, že vo veci, v ktorej navrhovateľ dovolanie podal, dovolanie nie je prípustné.
Centrum posúdilo vec ako zrejme bezúspešnú aj napriek tomu, že v dovolacom konaní je povinné zastúpenie žalobcu advokátom. Rozhodlo podľa ustanovení zákona č. 327/2005 Z. z., kde jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci vylúčenie zrejmej bezúspešnosti veci. Keďže ide o jednu z troch kumulatívnych podmienok poskytnutia právnej pomoci, centrum právnu pomoc priznať nemôže, pokiaľ vec je zrejme bezúspešná. Zo zákona č. 327/2005 Z. z. nevyplýva žiadna výnimka z tejto podmienky, ani pokiaľ ide o konania s povinným zastúpením advokátom. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc sa centrum s ohľadom na vyššie uvedené splnením ďalších podmienok nezaoberalo.
Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom doučeným Krajskému súdu v Košiciach dňa 08. 02. 2013 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Uviedol, že o zmene opatrovníka pre brata W. N.F., nar. XX. XX. XXXX, t. č. klienta T. M., N. Č.. X, v konaní o dovolaní proti uzneseniu o neplatnosti závetu, napadnutom riaditeľkou X. M., N.Č. Č.. X, sudkyňa rozhodla nezákonne a vydala rozhodnutie, ktorým porušila zákon o rodine. Na základe vyššie uvedeného navrhovateľ požiadal o opätovné prehodnotenie zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci v zmysle príslušného právneho predpisu.
Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 01. 03. 2013 navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v jeho odôvodnení.
Uviedol, že tak konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci navrhovateľovi O. N., ako aj rozhodnutie centra sp. zn. 4N 3387/12, ev. č. 3514/2012 zo dňa 23. 11. 2012 je zákonné. Centrum právnej pomoci ako správny orgán môže postupovať iba v medziach platných právnych predpisov. Citujúc ustanovenia § 6 ods. 1, § 8 a § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v platnom znení konštatoval, že fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti za kumulatívneho splnenia všetkých podmienok, uvedených v § 6 ods. 1, medzi ktoré patrí aj podmienka, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Na konanie o nároku na poskytovanie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Zdôraznil, že v zmysle základných zásad správneho konania rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 34 ods. 5 cit. zákona dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej sa už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný, inak si môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Správny orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, alebo o existencii právnickej osoby, ako patrí o tom rozhodovať súdu. Centrum právnej pomoci v zmysle citovaných ustanovení vyhodnotilo dôkazy vo veci žiadateľa O. N. negatívne, pre nesplnenie jednej z podmienok, ktorých kumulatívne splnenie zákon č. 327/2005 Z.
z. predpokladá, a to podmienky zrejmej bezúspešnosti sporu. Žiadateľ ako dôkazy predložil písomné dokumenty uvedené a rozpísané v predmetnom rozhodnutí centra, z ktorých je zrejmé, že žiadateľ podal dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu Prešov č. k. 19Co/12/2012-146, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie Okresného súdu v Prešove o zamietnutí návrhu žiadateľa na prerušenie konania. Centrum primárne hodnotilo, či v danej veci ide o rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie prípustné v zmysle ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. v znení neskorších predpisov.
Proti vyššie uvedenému uzneseniu je dovolanie neprípustné podľa ustanovenia § 238 ods. 2 a 5 a § 239 O. s. p. Toto tvrdenie považuje centrum za nesporné. Pre vyhodnotenie splnenia podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu sa centrum muselo vysporiadať s otázkou, či je proti danému uzneseniu prípustné odvolanie podľa ustanovenia § 237 O. s. p. Posúdenie otázky existencie tzv. zmätočných dôvodov bolo nevyhnutné pre posúdenie splnenia podmienky, že v danom prípade sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť sporu. Túto otázku bolo centrum oprávnené a zároveň povinné v danom konaní vyhodnotiť ako predbežnú otázku v zmysle ustanovenia § 40 zákona o správnom konaní, pri dodržaní zásady zákonnosti a hospodárnosti správneho konania. Po vykonanom dokazovaní preskúmaním doložených dokladov centrum nezistilo existenciu dôvodov prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 237 O. s. p. Centrum zároveň poukázalo na charakter podania žiadateľa, ktoré má evidentne za cieľ oddialiť rozhodnutie súdu v konaní o neplatnosti závetu a dosiahnuť zmenu opatrovníka brata žiadateľa na svoju osobu. Toto podanie má podľa centra charakter tzv. šikanózneho podania, pričom zákon zveril, za účelom odbremenenia súdov od takýchto podaní, centru právomoc takéto podania filtrovať v podobe vydávania negatívnych rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci a to z dôvodu nesplnenia podmienky zrejmej bezúspešnosti sporu. Centrum je toho názoru, že takýto postup je plne v súlade so zákonom, ako aj s právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedeným v rozsudku sp. zn. 6Sžo/36/2011 zo dňa 22. 08. 2012.
Odvolanie žiadateľa neobsahuje žiadne relevantné odvolacie dôvody, resp. skutočnosti, na základe ktorých by malo byť rozhodnutie centra, resp. konanie, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, nezákonné. Žiadateľ vo svojom podaní iba konštatoval, že napáda rozhodnutie centra v celom rozsahu dôvodu, že došlo k porušeniu § 27 zákona o rodine. Centrum poukazuje aj na úvahu, ktorú vyslovil v rozsudkoch zo dňa 22. 03. 2007 k sťažnosti č. 8932/05 a 59519/00 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na prístup k súdu) Európsky súd pre ľudské práva cit. „Nie je úlohou štátu zaviazať právneho zástupcu, aby inicioval konanie alebo podal opravný prostriedok proti svojmu presvedčeniu ohľadne vyhliadok na úspech tohto opravného prostriedku. Štát je zodpovedný zabezpečiť nevyhnutnú rovnováhu medzi efektívnym prístupom k spravodlivosti a nezávislosti povolania právnika“.
Súd v konaní podľa ustanovenia § 250l a nasledujúcich O. s. p., po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu, dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 06. 01. 2013 nie je dôvodný.
Z administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci žiadosťou zo dňa 20. 09. 2012, doručenou odporcovi dňa 01. 10. 2012 vo veci dovolania, ktoré navrhovateľ podal proti uzneseniu Krajského súdu Prešov zo dňa 14. 02. 2012 č. k. 19Co/12/2012-146, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie Okresného súdu v Prešove zo dňa 28. 11. 2011 č. k. 8C/251/2010-114 o zamietnutí návrhu žiadateľa na prerušenie konania.
V citovanom konaní súd I. stupňa zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania, v ktorom sa jeho brat W. N., pozbavený spôsobilosti na právne úkony, v zastúpení X. M. domáhal voči navrhovateľovi a ďalšiemu bratovi V. N. určenia neplatnosti závetu spísaného poručiteľkou E. N. dňa 22. 04. 2002, a to z dôvodu jeho absolútnej i relatívnej neplatnosti. Dôvodom pre podanie návrhu na prerušenie konania bolo prebiehajúce konanie na Okresnom súde v Prešove sp. zn. 27P/127/2010, v ktorom bol nesvojprávnemu W. N. uznesením zo dňa 30. 03. 2010 ustanovený opatrovník X. M., a v ktorom navrhovateľ návrhom zo dňa 14. 10. 2010 požiadal o zmenu opatrovníka s tým, že za nového opatrovníka by bol ustanovený on. Návrh na prerušenie konania bol zamietnutý z dôvodu, že konanie o zmene opatrovníka podľa názoru súdu I. stupňa nemá pre rozhodnutie súdu o platnosti, resp. neplatnosti závetu význam, keďže neovplyvní skutkový stav. Po podaní odvolania navrhovateľom v uvedenom konaní
odvolací súd potvrdil citované uznesenie súdu I. stupňa konštatujúc, že v danom prípade neboli dôvody na prerušenie konania, pretože konanie o zmene opatrovníka nie je konaním , v ktorom by sa riešila otázka zásadného významu, majúca vplyv na rozhodnutie v konaní o určenie neplatnosti závetu tak, ako to konštatoval súd I. stupňa, s ktorého názorom sa odvolací súd stotožnil.
Keďže účastníci konania boli súdom vyzvaní na písomné vyjadrenie súhlasu s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a zároveň riadne a písomne poučení o následkoch nevyjadrenia sa, a keďže títo zhodne uviedli, že súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia súdneho pojednávania (§ 250f ods. 2 O. s. p.), a to navrhovateľ v podaní zo dňa 01. 03. 2013 a odporca v podaní z toho istého dňa, postupoval súd podľa ustanovenia § 250f ods. 1 O. s. p. a vo veci rozhodol bez pojednávania tým, že tento postup nie je v rozpore s verejným záujmom.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci:
a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky,
b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach a,
c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. i) cit. zákona na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke k hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 cit. zákona fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak:
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a,
b) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 cit. zákona podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.
Podľa ustanovenia § 8 cit. zákona pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa ustanovenia § 237 O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Podľa ustanovenia § 238 ods. 1 O. s. p. dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Podľa ods. 4 cit. zákonného ustanovenia dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.
Podľa ods. 5 cit. zákonného ustanovenia dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.
Podľa ustanovenia § 239 ods. 1 O. s. p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak:
a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,
b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c).
Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak:
a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia,
c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľa napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podaného opravného prostriedku a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že postup odporcu pri vydaní tohto rozhodnutia bol v súlade s platnou právnou úpravou. Odporca dostatočne zistil skutkový stav veci a na jeho základe vyvodil aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Na základe dokazovania vykonaného v správnom a súdnom konaní, vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti súd konštatuje, že navrhovateľ nespĺňa jednu zo zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci, a síce podmienku neexistencie zrejmej bezúspešnosti sporu, pretože okrem už uvedených skutočností v priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že v danom prípade vychádzajúc citovaných ustanovení § 237, § 238 i § 239 O. s. p. dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 02. 2012 č. k. 19Co/12/2012-146, ktorým tento potvrdil uznesenie Okresného súdu v Prešove zo dňa 28. 11. 2011 č. k. 8C/251/2010-114 o zamietnutí návrhu žiadateľa na prerušenie nie je prípustné. Keďže všetky podmienky pre priznanie navrhovateľom požadovaného nároku v zmysle platnej právnej úpravy musia byť splnené kumulatívne, nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok nepriznanie nároku.
Vychádzajúc z obsahu všetkých listín, ktoré tvoria obsah administratívneho spisu odporcu, sa súd stotožňuje aj s konštatovaním odporcu o účelovosti konania navrhovateľa (podanie návrhu na zmenu opatrovníka brata navrhovateľa W. N. z X. M. na navrhovateľa v čase, keď prebieha konanie o neplatnosť závetu na základe návrhu opatrovanca, zastúpeného uvedeným opatrovníkom, smerujúceho proti navrhovateľovi a jeho ďalšiemu bratovi V. N., návrhu na prerušenie tohto konania z už vyššie uvedeného dôvodu, to všetko v snahe dosiahnuť zmenu opatrovníka a následne späťvzatie návrhu na určenie neplatnosti predmetného závetu). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 22. 08. 2012 č. k. 3CoP/58/2012, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu v Prešove zo dňa 24. 01. 2012, č. k. 27P/517/2010-169, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľa na zmenu opatrovníka opatrovanca W. N..
Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa ustanovenia § 250q ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil.
Právo na náhradu trov konania súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p. navrhovateľovi nepriznal, pretože tento v konaní úspešný nebol. Odporcovi podľa tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.