Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3CoE-108-2013.pdf
PDF · 114.15 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/108/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, sídlo: Bratislava, Mliekarenská 10, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom: Kubániho 16, Bratislava, proti povinnému: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom: P. XXXX/XX, K. A., exekúcii vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Drahomír Kriváň, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka ul. č. 60, 821 08 Bratislava, pod spis. značkou EX 321/12, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, , o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 23.01.2013 pod č. k. 10Er/234/2012-55, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu
- právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina dňa 04.08.2011, spisová značka RK-535/11-EK, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 19.08.2011 a vykonateľnosť dňom 23.08.2011. Na základe tohto právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku je povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 6.739,24 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,00 % ročne zo sumy 6.864,24 EUR od 09.12.2008 do 20.04.2010, spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,00 % ročne zo sumy 6.844,24 EUR od 21.04.2010 do 19.09.2010, spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,00 % ročne zo sumy 6.829,24 EUR od 20.09.2010 do 26.10.2010, spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,00 % ročne zo sumy 6.814,24 EUR od 27.10.2010 do 21.11.2010, spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,00 % ročne zo sumy 6.799,24 EUR od 22.11.2010 do 23.01.2011, spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,00 % ročne zo sumy 6.784,24 EUR od 24.01.2011 do 14.02.2011, spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,00 % ročne zo sumy 6.769,24 EUR od 15.02.2011 do 15.03.2011, spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,00 % ročne zo sumy 6.754,24 EUR od 16.03.2011 do 19.04.2011, spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,00 % ročne zo sumy 6.739,24 EUR od 20.04.2011 do dňa zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 22,68 EUR a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 149,37 EUR.
Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na základe tohto exekučného titulu odôvodnil súd ustanoveniami § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods.1, ods.2 zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Smernicou rady EÚ č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zmluvu o revolvingovej pôžičke č. 62939-16030 uzavretú účastníkmi konania dňa 29.09.2006 posúdil ako spotrebiteľskú podliehajúcu režimu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka napriek tomu, že povinný bol v úverovej zmluve označený ako fyzická osoba podnikateľ. Podľa názoru prvostupňového súdu , len zo samotnej skutočnosti, že dlžník je v zmluve označený ako živnostník, teda údajmi pod ktorými vykonáva podnikateľskú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba, nie je možné vyvodiť právny záver o poskytnutí pôžičky na účely podnikania. Takáto skutočnosť zo zmluvy nevyplýva, nikde v ustanoveniach príslušnej zmluve nie je uvedený účel, na ktorý sa pôžička poskytuje. Naviac v samotnej zmluve je dlžník, teda povinný v tomto konaní označený aj osobnými údajmi, menovite rodným číslom tak ako ktorákoľvek iná fyzická osoba, či spotrebiteľ. Účastníci teda uzavreli spotrebiteľskú zmluvu, ktorú súd prvého stupňa podrobil posúdeniu z hľadiska kritérií vyžadovaných ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že úverová zmluvná podmienka ukladajúca účastníkom riešiť majetkové spory zo zmluvy len rozhodcovským súdom (rozhodcom), je neprijateľnou zmluvnou podmienkou priečiacou sa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul, je preto právne neúčinný, nulitný, nespôsobilý vyvolať právne následky, nakoľko bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por. a ustanovenia § 45 ods. 1 písm. b), nakoľko exekučný titul trpí vadou uvedenou v ustanovení § 40 ods. 1 písm. a) ZoRK. Z vyššie uvedených dôvodov preto okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Oprávnený napadol uznesenie súdu prvého stupňa odvolaním podaným v zákonnej lehote, pričom napadnuté uznesenie žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prvom rade namietal, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou o revolvingovej pôžičke nie je a nikdy nebol spotrebiteľským právnym vzťahom, nakoľko povinný ako podnikateľ bol v zmluve označený jednak identifikačným číslom ( ktorá povinnosť mu pri vykonávaní podnikateľskej činnosti vyplýva zo zákona) a taktiež uvedením obchodného mena, z čoho jasne vyplýva, že v danom prípade nejde o spotrebiteľa. Taktiež uviedol, že vymáhaná pohľadávka je pohľadávkou z vlastnej zmenky, ktorou vznikol samostatný právny vzťah ( abstraktný záväzok), ktorý nie je súd oprávnený preskúmavať. Vzhľadom na podnikateľský charakter zmluvy považuje odvolateľ za nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods.1 OZ, no i napriek tomu mal za potrebné uviesť, že exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul výlučne z formálnej stránky ( všetky formálne náležitosti exekučného titulu- rozhodcovského rozsudku) a materiálnej stránky ( dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi), no nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. Postupom súdu a jeho výkladom ustanovenia § 45 o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP) a to v zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. OSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.).
Podľa § 219 ods. 1 a 2. OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 OSP) po preskúmaní napadnutého uznesenia a tiež predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto
poukazuje. Z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd považuje za potrebné dodať nasledovné.
Oprávnený v odvolaní namietal predovšetkým nesprávne posúdenie postavenia účastníkov zmluvy o revolvingovej pôžičke, keď súd prvého stupňa uzavrel, že ide o vzťah spotrebiteľský, nakoľko povinný v danom právnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako i spisového materiálu súdu prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že posúdenie právneho vzťahu účastníkov zmluvy o úvere súdom prvého stupňa bolo správne.
V predmetnej veci bola medzi oprávneným a povinným dňa 29.09.2006 uzatvorená zmluva o revolvingovej pôžičke, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 94.032,- Sk s tým, že povinný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v mesačných splátkach vo výške 2.612,- Sk, pričom zmluvná odmena predstavuje sumu 43.255,- Sk
Predmetná úverová zmluva mala charakter zmluvy, kde boli vopred stanovené požadované údaje, ktoré sa pri uzatváraní zmluvy osobitne dopĺňali , pričom ten istý formulár sa používa na uzatvorenie zmluvy s fyzickou osobou ako aj na uzatvorenie zmluvy s fyzickou osobou podnikateľom, pričom v časti zmluvy, slúžiacej na identifikáciu dlžníka nebolo jednoznačne a zreteľne odlíšené, ktoré údaje má vyplňovať dlžník uzatvárajúci zmluvu ako fyzická osoba a ktoré dlžník uzatvárajúci zmluvu ako fyzická osoba podnikateľ
Pokiaľ ide o identifikáciu dlžníka zo zmluvy o pôžičke (povinný), v úverovej zmluve boli vyplnené údaje tak identifikujúce dlžníka ako fyzickú osobu, a to s uvedeným rodného čísla, ako aj údaje identifikujúce dlžníka ako fyzickú osobu podnikateľa, teda jeho obchodné meno, IČO, miesto podnikania.
Súčasťou predmetnej úverovej zmluvy boli i obchodné podmienky, ktorej obsahom pod bodom 21.2 je rozhodcovská doložka v zmysle ktorej „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy , s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov:
-JUDr. Gustáv Ret, advokát zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 0978, so sídlom Tomášikova 30, P.O.BOX 85, 830 00 Bratislava 3, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX -JUDr. Marianna Mochnáčová, advokátka zapísaná v Slovenskej advokátskej komore pod č. 3328, so sídlom Tyršovo nábrežie č.11, 040 01 Košice, pracovisko Čajakova 5, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX -Mgr. Michal Krnáč, advokát zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 2083, so sídlom Konevova 3, 034 01 Martin, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX.
Vzhľadom na to, že sa jednalo zmluvu, ktorej predtlač mal oprávnený už pripravenú a ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť (a ani neovplyvnil).
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (1). V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (2).
Oprávnený tvrdí, že finančné prostriedky boli povinnému poskytnuté na účely podnikania. Podľa odvolacieho súdu však z predmetnej úverovej zmluvy jednoznačne a nepochybne nevyplýva, že úver bol povinnému poskytnutý na výkon jeho podnikateľskej činnosti.Skutočnosť, že predmetná zmluva obsahovala aj údaje určené len pre fyzické osoby, ako je rodné číslo svedčia skôr o tom, že úver bol povinnému poskytnutý pre jeho súkromné účely na spotrebiteľský cieľ. Skutočnosť, že v zmluve boli obsiahnuté aj údaje o tom, že je živnostníkom, nepreukazujú, že povinný poskytnuté peňažné prostriedky na podnikateľské účely aj použil.
Meritum sporu v danom prípade bolo založené na posúdení, či povinný uzatvoril úverovú zmluvu ako podnikateľ, alebo v pozícii spotrebiteľa, pretože ochrana v právnom vzťahu sa povinnému môže priznať len v prípade, ak sa predmet dvojstranného právneho vzťahu - zmluvy netýkal jeho podnikania. I tieto skutočnosti je potrebné dôrazne aj u podnikateľa odlišovať, pretože aj jemu v istých právnych vzťahoch môže patriť status spotrebiteľa.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá fakticky v nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza k uzatvoreniu zmluvy, s ohľadom na väčšie profesionálne skúsenosti predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a tiež možnosť stanoviť zmluvné podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že návrh zmluvy pochádza od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na predkladaný obsah zmluvy pripravený, pri uzatváraní zmluvy sa využíva moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa, spotrebiteľ často ani nemá možnosť na mieste samom porovnať si výhodnosť ponuky a predložených zmluvných podmienok s podmienkami poskytovanými inými dodávateľmi podobných služieb, resp. s podmienkami, za ktorých poskytujú úvery banky. Účelom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha prostredníctvom práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle.
V zmysle platnej právnej úpravy Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa slúži konštrukcia absolútnej neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
Odvolací súd po preskúmaní zmluvy o úvere, rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v posudzovanej veci sú splnené podmienky pre posúdenie právneho vzťahu medzi účastníkmi ako vzťahu spotrebiteľského. V zmluve predovšetkým nie je uvedený konkrétny účel poskytnutia úveru. Nie je z nej zrejmé, či dlžník skutočne sledoval poskytnuté finančné prostriedky použiť pre osobnú spotrebu, alebo ich vložiť do podnikania. Pri uzatváraní uvedeného typu zmluvy o úvere je pre dodávateľa oveľa výhodnejšie ak uzavrie zmluvu s podnikateľom, pretože tým je druhá zmluvná strana vyňatá spod spotrebiteľkej ochrany, ktorú jej poskytuje Občiansky zákonník. Avšak fyzická osoba - slabšia zmluvná strana, v čase uzatvorenia zmluvy nemusí byť schopná posúdiť, či je pre ňu výhodnejšie uzavrieť zmluvu len ako fyzická osoba, alebo ako podnikateľ.
Vyššie uvedené okolnosti uzatvorenia úverovej zmluvy, kedy povinný vyplnil na zmluve aj údaje týkajúce sa jeho ako len fyzickej osoby, uviedol (mimo iného) aj svoje rodné číslo vedú k záveru, že povinný pri uzatváraní nekonal v úmysle vziať si úver pre účely svojej podnikateľskej činnosti. Dodávateľ poskytnutého úveru - oprávnený žiadnym iným spôsobom konanie povinného v rámci svojej podnikateľskej činnosti a použitie úveru na podnikateľské účely povinného nepreukázal. Odopretie spotrebiteľského postavenia povinného v danom prípade, by tak bolo v rozpore s princípmi spravodlivosti, pretože tomu svedčia okolnosti prípadu ako aj predložené listinné dôkazy. Odvolací súd preto predloženú úverovú zmluvu vyhodnotil v prospech povinného ako spotrebiteľa a právny vzťah medzi účastníkmi ako vzťah spotrebiteľský.
Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou o úvere sa oprávnený ako dodávateľ zaviazal poskytnúť povinnému ako spotrebiteľovi dočasné peňažné prostriedky vo forme úveru a povinný ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s príslušným poplatkom, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať ako vzťah spotrebiteľský podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou sú v danom prípade ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má táto úprava prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník.
Vzhľadom na charakter právneho vzťahu medzi účastníkmi zmluvy, ktorý je spotrebiteľský, exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul aj z toho hľadiska, či nezaväzuje spotrebiteľa na plnenie, ktoré je v právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, teda aj vzhľadom na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa v OZ.
Súd prvého stupňa správne skúmal v prvom rade zákonnosť exekučného titulu, s čím súvisí aj právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci. Vzhľadom na to, že túto právomoc mala založiť rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bolo správne, keď riešil otázku platnosti tejto rozhodcovskej doložky.
Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku posudzuje, či je exekučný titul v súlade so zákonom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 143/2011, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd, a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Ústavný súd sa vyjadril v podobnom duchu v rozhodnutí IV. ÚS 78/2011, keď uviedol, že aj v rámci exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky.
V prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, exekučný súd je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd musí zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, musí v zmysle § 44 ods. 2 zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Postup, kedy by exekučný súd najprv udelil poverenie na vykonanie exekúcie, aj keď by vedel o nedostatkoch exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, a následne pre tieto nedostatky exekúciu zastavil, by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti exekučného konania.
Rozhodcovským rozsudkom rozhodcu JUDr. Michala Krnáča, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina dňa 04.08.2011, spisová značka RK-535/11-EK, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 19.08.2011 a vykonateľnosť dňom 23.08.2011, bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 6.739,24 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,00 % ročne zo sumy 6.864,24 EUR od 09.12.2008 do 20.04.2010, spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,00 % ročne zo sumy 6.844,24 EUR od 21.04.2010 do 19.09.2010, spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,00 % ročne zo sumy 6.829,24 EUR od 20.09.2010 do 26.10.2010, spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,00 % ročne zo sumy 6.814,24 EUR od 27.10.2010 do 21.11.2010, spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,00 % ročne zo sumy 6.799,24 EUR od 22.11.2010 do 23.01.2011, spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,00 % ročne zo sumy 6.784,24 EUR od 24.01.2011 do 14.02.2011, spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,00 % ročne zo sumy 6.769,24 EUR od 15.02.2011 do 15.03.2011, spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,00 %
ročne zo sumy 6.754,24 EUR od 16.03.2011 do 19.04.2011, spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,00 % ročne zo sumy 6.739,24 EUR od 20.04.2011 do dňa zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 22,68 EUR a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 149,37 EUR.
V bode 21. je obsiahnutá rozhodcovská doložka v zmysle ktorej „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy , s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov:
-JUDr. Gustáv Ret, advokát zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 0978, so sídlom Tomášikova 30, P.O.BOX 85, 830 00 Bratislava 3, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX -JUDr. Marianna Mochnáčová, advokátka zapísaná v Slovenskej advokátskej komore pod č. 3328, so sídlom Tyršovo nábrežie č.11, 040 01 Košice, pracovisko Čajakova 5, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX -Mgr. Michal Krnáč, advokát zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 2083, so sídlom Konevova 3, 034 01 Martin, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX.
V zmysle § 45 ods. 1 písm. c) ZORK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia súd výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie zastaví aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c). V zmysle ods. 3 tohto ustanovenia proti rozhodnutiu súdu podľa ods. 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), jednou z podmienok, ktoré sa podľa indikatívneho a nevyčerpávajúceho zoznamu v tejto prílohe považujú za nekalé, je aj podmienka neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Na rozhodcovské konanie sa rovnako vzťahuje základná zásada, podľa ktorej je porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý proces vada konania spočívajúca v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom, spôsobená postupom súdu (a to aj vada spočívajúca v osvojení si právomoci, ktorá mu nepatrí). Toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky - ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
- oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.
Z judikatúry Súdneho dvora ES vyplýva, že ochrana spotrebiteľa sa prejavuje aj výraznými zásahmi do možnosti ovplyvnenia následného vymáhania pohľadávok spôsobmi, ktoré sa javia ako rozporné so záujmom spotrebiteľa, a to dokonca v štádiu uplatnenia práva pred exekučným súdom. V rozhodcovských veciach sa podporuje zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho dvora Oceano grupo editorial) a môže tak urobiť aj exekučný súd, ktorému to umožňuje práve ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní (ASTURCOM).
Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám vo veci rozhodoval. Tomuto záveru napokon prisvedčuje i doslovné znenie ust. § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, pretože rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Je nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánov disponujúcim verejnou mocou.
Rozhodcovská doložka mala v danom prípade založiť legitimitu pre exekučný titul, preto v rámci skúmania jeho zákonnosti mal exekučný súd právo skúmať prijateľnosť tohto zmluvného dojednania z hľadiska zachovania rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán. Tento postup bol plne v súlade s ustanovením § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ako i cieľom a zmyslom smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Správny bol potom aj záver súdu prvého stupňa, že predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, keďže dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ nevyjednal, ani nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými všeobecnými obchodnými podmienkami úveru.
Odvolací súd poukazuje na to, že zo strany oprávneného sa stalo zneužitím práva zavedenie rozhodcovskej do formulárového znenia zmluvy, ktoré spotrebiteľ - povinný nemal možnosť ovplyvniť. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa podrobiť sa výhradne rozhodcovskému konaniu bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožnila právo spotrebiteľa na prerokovanie veci pred štátnym súdom. Spotrebiteľ ako slabší účastník tohto súkromnoprávneho vzťahu, pri uzatváraní úverovej zmluvy, kedy sleduje predovšetkým rýchle poskytnutie finančných prostriedkov, ani nemusí postrehnúť zapracovanie rozhodcovskej doložky do zmluvných dojednaní. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ - poskytovateľ úveru ako silnejší účastník tohto súkromnoprávneho vzťahu, nemá zneužívať svoje „nadriadené“ postavenie a ťažiť z nedostatočnej obozretnosti spotrebiteľa v čase uzatvárania zmluvy. Poskytovanie úverov je predmetom podnikateľskej činnosti oprávneného a zmluvy o úvere s rovnakými všeobecnými obchodnými podmienkami uzatvára vo väčšom počte prípadov. On je tým, kto určuje, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy a pre tento rozhodcovský súd je teda zdrojom príjmov. Preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského súdu objektívne.
Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcovského súdu dodávateľom bol obsahom všeobecných obchodných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy o úvere, ktorá je dodávateľom vopred pripravená, a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy, a teda ani rozhodcovskej doložky ovplyvniť. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola správne súdom prvého stupňa posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd v tomto smere poukazuje tiež na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2011 č. k. IV. ÚS 55/2011-19, ktorým Ústavný súd SR odmietol ako zjavne neopodstatnenú sťažnosť nebankovej spoločnosti, ktorá sa sťažovala, že ex offo zastavením exekúcie vedenej na základe rozhodcovského rozsudku voči spotrebiteľovi došlo zo strany exekučného súdu k zásahu do jej ústavných práv. Ústavný súd (okrem iného) skonštatoval, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.
V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt. Ak exekučný súd v štádiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zistí vyššie uvedené nedostatky, návrh na vydanie poverenia zamietne. Exekučný súd je oprávnený a povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať ex offo - z úradnej povinnosti, zákonnosť exekučného titulu, teda, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom a ak túto otázku vyrieši kladne, je s použitím § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť, resp. ak dôjde k takémuto záveru po vydaní poverenia, exekúciu zastaviť.
Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a ods. 2 OSP potvrdil.
Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie a nedostatok rozhodnutia súdu prvého stupňa (o trovách konania či exekúcie) je spojený s povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť v konečnom rozhodnutí aj o trovách odvolacieho konania (§ 251 ods. 4 a § 224 ods. 4 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.