Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CbZm/3/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudcom Mgr. Filipom Grznárikom, v spore žalobcu: Duna-Dráva Cement Korlátolt Felelősségű Társaság, sídlo Kőhídpart dülő 2, 2600 Vác, Maďarsko, zapísaný v maďarskom obchodnom registri pod IČ: 10324602-2-44, zastúpený advokátom: JUDr. Miroslav Chromý, sídlo SNP 33, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 41 284 810, proti žalovanému: I. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt H. cesta XXXX/X, Štúrovo, zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., sídlo Forgáchova bašta 5676/7, 940 01 Nové Zámky, IČO: 47 237 023, o zaplatenie zmenkovej sumy 975.000,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Súd priznáva znalkyni Mgr. Eve Forgácsovej, sídlo Bartókova 3, 943 01 Štúrovo, zapísanej v zozname znalcov pod evidenčným číslom 914769, voči žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

I. Predmet sporu

1. Žalobca sa žalobou domáhal (po jej zmene podaním doručeným súdu 27.03.2019, v ktorom namiesto v žalobe uplatneného 6 % úroku zo sumy 975.000,- eur od 11.03.2019 do zaplatenia žalobca rozšíril uplatnené právo na úrok o 3 %, teda sa domáhal úroku vo výške 9 % zo sumy 975.000,- eur od 11.03.2019 do zaplatenia, o pripustení ktorej zmeny žaloby súd osobitne podľa nerozhodoval, keďže k zmene žaloby v zmysle došlo pred jej doručením žalovanému) uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 975.000,- eur a 9 % úrok zo sumy 975.000,- eur od 11.03.2019 do zaplatenia.

2. Žalobca skutkovo vymedzil a právne vyargumentoval svoj žalobný nárok nasledovne:

2.1. Žalovaný je avalistom na zmenke, ktorú podpísal v Štúrove 06.10.2010 s dohodou o vyplňovacom práve. Vystaviteľom zmenky je spoločnosť HLIVASPOL, s.r.o., ktorej bol žalovaný avalista v tom čase konateľom. Žalovanému bola zmenka predložená v sídle žalovaného. Žalovaný zmenkovú sumu neuhradil.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný (v rámci podaného odporu proti vydanému platobnému rozkazu), ktorý navrhol žalobu zamietnuť.

3.1. Žalovaný poprel, že by bol avalistom na zmenke a že by túto podpísal 06.10.2010 v Štúrove. Zmenku žalovaný podpísal len ako vystaviteľ zmenky, ktorým bola spoločnosť HLIVASPOL s.r.o. a ktorej bol žalovaný vtedajším konateľom. Na zmenke bol vytvorený v rámčeku priestor pre avalistu určený na akceptáciu, v ktorom absentuje podpis žalovaného. Na zmenke absentuje podpis žalovaného ako zmenečného ručiteľa. Žalovaný poukázal na svoju odpoveď na pokus žalobcu o zmier, odoslanú 11.03.2019, v ktorej žalovaný uviedol, že popiera, že by ho ktokoľvek kontaktoval dňa 01.02.2019 a predkladal mu zmenku.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v žalobnej replike.

4.1. Žalobca nesúhlasil s dôvodmi žalovaného, pre ktoré podal odpor, keďže podpisy ako na zmenke tak aj na dohode o vyplňovacom práve k zmene sú totožné s podpismi žalovaného ako konateľa spoločnosti HLIVASPOL, s.r.o.

5. Žalovaný procesné právo vyjadriť sa k žalobnej replike nevyužil.

II. Prejednanie veci na pojednávaní

6. Súd podľa nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 09.10.2019, 18.03.2022 a 26.05.2023. Po vyhlásení dokazovania za skončené uznesením na pojednávaní dňa 26.05.2023 súd podľa odročil pojednávanie za účelom verejného vyhlásenia rozsudku na 26.06.2023.

7. Žalobca zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že žalovaný je na zmenke podpísaný, a to aj za spoločnosť, ktorá žalobcovi neuhradila dodaný tovar, čo ho oprávňovalo podľa dohody o vyplňovacom práve k zmenke zmenku vyplniť.

8. Žalovaný zotrval taktiež na svojich tvrdeniach a argumentácií s tým, že v časti ohraničenej pre avala sa na zmenke nenachádza podpis žalovaného. Žalovaný uviedol, že najprv bola uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke, v ktorej bol dohodnutý iba obsah bez podpisu dohody, následne bola daná na preklad a keď boli jej obe jazykové verzie hotové, spoločnosť HLIVASPOL podpísala blankozmenku, túto prefotili a zviazali s dohodou v oboch jazykových verziách a následne parafovali všetky strany dohody vrátane zmenky.

8.1. Žalovaný (konajúc osobne), potom ako mu bol na prvom pojednávaní (09.10.2019) predložený originál zmenky najskôr uviedol, že podpis je jeho, neskôr po vyjadrení svojho zástupcu uviedol, že možno. Žalovaný (konajúc v zastúpení) poprel pravosť oboch podpisov na zmenke, teda podpisu tak vystaviteľa ako aj avalistu s tým, že podpisy sa síce podobajú, avšak je možné, že súdu nebol predložený originál zmenky a že došlo k jej falšovaniu. Žalovaný ako konateľ spoločnosti HLIVASPOL, s.r.o. totiž podpísal zmenku len jeden krát a nikdy viac už zmenku dodatočne nepodpisoval.

9. Z dôkazných návrhov, ktoré sporové strany nezobrali späť, nebolo vykonané len dokazovanie výsluchom svedkom navrhnutých žalobcom, a to E., a to podľa ako zákonný následok nezloženia preddavkov v stanovenej lehote na vykonanie týchto dôkazov, ktorá preddavková povinnosť bola žalobcovi uložená podľa uznesením č. k. - 1318 z 23.05.2022 v spojení s uznesením č. k. - 1344 z 18.07.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2022.

10. Rozhodné skutkové okolnosti pre meritórne rozhodnutie (v nadväznosti na uvedenie vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenie) sú obsiahnuté v nasledovnej časti odôvodnenia.

III. Rozhodné skutkové okolnosti a právne posúdenie veci

11. Súd rozhodnutie o žalobe založil primárne na nasledovných hmotnoprávnych ustanoveniach právnych predpisov:

11.1. Podľa čl. I. zmenkového a šekového (inak aj len „zmenkový zákon“ alebo „ZZŠ“), (1) zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením. (2) Túto záruku môže dať tretia osoba alebo aj ten, kto sa už na zmenku podpísal.

11.2. Podľa čl. I. § 31 ZZŠ, (1) ručiteľské vyhlásenie sa píše na zmenku alebo na prívesok. (2) Ručenie sa vyjadruje slovami „ako ručiteľ“ alebo inou doložkou rovnakého významu; ručiteľ ho podpíše. (3) O holom podpise ručiteľa na líci zmenky platí, že zakladá zmenečné ručenie, ak nejde o podpis zmenečníka alebo vystaviteľa. (4) Vo vyhlásení treba udať, za koho sa prejíma. Ak to nie je udané, platí, že sa prejíma za vystaviteľa.

11.3. Podľa čl. I. § 32 ZZŠ, (1) zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil. (2) Záväzok zmenečného ručiteľa je platný i vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu než pre vadu formy. (3) Ak zaplatí zmenečný ručiteľ zmenku, nadobúda práva zo zmenky proti tomu, za koho sa zaručil a proti všetkým, ktorí sú tejto osobe zmenečne zaviazaní.

11.4. Podľa čl. I. § 77 ods. 3 ZZŠ, rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané, za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky.

12. Úvodom tejto časti odôvodnenia súd zdôrazňuje, že v konaní je viazaný žalobou uplatneným nárokom, ktorý je tvorený nielen žalobným návrhom, ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami (judikát R 14/2021).

13. V prejednávanej veci si žalobca uplatňuje zmenkové nároky (v rozsahu uvedenom v bode 1. odôvodnenia) zo zmenky predloženej súdu voči žalovanému ako avalistovi (zmenečnému ručiteľovi).

14. Súd vykonal dokazovanie touto zmenkou. Je na nej v ohraničenej časti uvedené, že je vystavená v Štúrove 06.10.2010 a za túto vlastnú zmenku v mieste platenia Vác, Maďarsko, zaplatí žalobcovi spoločnosť HLIVASPOL, s.r.o. (za ktorú na zmenke koná konateľ - žalovaný) 975.000,- eur. Pri označení vystaviteľa zmenky - spoločnosti HLIVASPOL, s.r.o. sa nachádza pečiatka a podpis. Naľavo v ohraničenej časti sa nachádza doložka per aval s dátumom 06.10.2010, v ktorej je označený žalovaný. V ľavom spodnom rohu sa nachádza podpis.

15. Zmenečné ručenie je zmenkový zabezpečovací inštitút upravený v čl. I. §§ 30 až 32 ZZŠ, pričom s výnimkou stanovenou v čl. I. § 77 ods. 3 ZZŠ sa tieto ustanovenia vzťahujú aj na vlastnú zmenku, z akej si žalobca uplatňuje nárok aj v tomto konaní.

16. Zmenkové ručenie (aval) predstavuje zmenkový zabezpečovací právny pomer. Svojou povahou je to abstraktný záväzok, v pomere k záväzku osoby, za ktorú sa zaväzuje záväzok samostatný, pričom sa naň vzťahuje zásada formálnej akcesornosti (aval možno zriadiť iba vtedy, ak je na zmenke podpis osoby, za ktorú sa avalista zaručuje). Zmenkový ručiteľ (avalista) sa tak môže zaručiť za každého zmenkového dlžníka (t. j. za vystaviteľa, akceptanta, indosanta a pod.). Pripúšťa sa ručiteľský záväzok aj za iného zmenkového avala. Ručiteľský záväzok možno podstúpiť pred splatnosťou, po splatnosti, na vyplnenej ako aj na nevyplnenej zmenke. Avalista je zaviazaný voči majiteľovi zmenky už od vyznačenia svojho vyhlásenia na zmenke, a to v rovnakom rozsahu ako dlžník, za ktorého sa zaručil. Preto je na majiteľovi zmenky, voči komu bude viesť postih (nevyžaduje sa preto, že na avalistu môže siahnuť postihom až vtedy, pokiaľ primárne neplní dlžník, za ktorého sa zaručil). Jeho záväzok nie je akcesorický, pretože podľa čl. I. § 32 ods. 2 ZZŠ nie je závislý od platnosti záväzku zmenkového dlžníka, za ktorého sa zaručil, s výnimkou formálnych vád. Zmenkové ručiteľstvo sa spravidla vzťahuje na celú sumu zmenky, nevylučuje sa však jeho obmedzenie na čiastku zmenkovej sumy (čl. I. § 30 ods. 1 ZZŠ). Účelom zriadenia zmenkového ručenia je zvýšiť istotu majiteľa zmenky, že zmenkový dlh bude v čase splatnosti zmenky zaplatený.

17. Náležitosti formálne platného ručiteľského vyhlásenia stanovuje čl. I. § 31 ZZŠ, podľa ktorého formálne platné ručiteľské vyhlásenie možno dať (i/) v písomnej forme v podobe holého podpisu ručiteľa na líci zmenky, ktorý platí - pokiaľ nie je uvedené, za koho sa preberá - že sa preberá ručiteľstvo za vystaviteľa (čl. I. § 31 ods. 3 a 4 v spojení s § 77 ods. 3 ZZŠ) a (ii/) ak nejde o holý podpis, vyžaduje

sa tzv. ručiteľská doložka vyznačujúca sa formuláciou napr. „ako ručiteľ“, alebo „per aval“, alebo „ručím za ...“ a podpis ručiteľa (čl. I. § 31 ods. 2 ZZŠ). Ručiteľské vyhlásenie sa píše na líce listiny zmenky, resp. na jej prívesku (čl. I. § 31 ods. 1 ZZŠ).

18. Zmenka je obligatórne listinný cenný papier, tzv. skriptúra. Práva vyplývajúce zo zmenky (ktorými sú nepochybne aj práva voči zmenečnému ručiteľovi - avalistovi) sú inkorporované v zmenkovej listine natoľko, že listina a na nej urobené vyhlásenie je materiálnoprávnou podmienkou vzniku, existencie, uplatnenia a zániku obligačných vzťahov, ktoré sa zakladajú na zmenke. Ako tzv. konštitutívny listinný cenný papier zmenka preukazuje nielen existenciu zmenkovej pohľadávky, ale priamo zakladá aj veriteľskú legitimáciu majiteľa zmenky (čl. I. § 16 v spojení s § 77 ods. 1 ZZŠ) (Cirák, J., Gandžalová, D., Cirák, M. Základy zmenkového práva. Bratislava : C. H. Beck, 2019, s. 6 - 7).

19. Na zmenke sa nachádzajúci podpis v ľavom dolnom rohu ako holý podpis na líci zmenky je spôsobilý založiť podľa čl. I. § 31 ods. 3 ZZŠ zmenečné ručenie.

20. Žalobca v konaní tvrdil, že tento podpis je podpisom žalovaného, čím mu vzniklo zmenečné ručenie zo zmenky za vystaviteľa. To, že na zmenke sa nachádza podpis žalovaného, najskôr na pojednávaní dňa 09.10.2019 uviedol aj žalovaný, no vzápätí po vyjadrení zástupcu uviedol, že možno je to jeho podpis. Žalovaný (konajúc zástupcom) totiž v tejto súvislosti na pojednávaní uviedol, že žalovaný ako konateľ spoločnosti HLIVASPOL, s.r.o. podpísal zmenku len jeden krát a nikdy viac už zmenku dodatočne nepodpisoval, ale už len parafoval vyhotovené kópie tejto zmenky v podobe blankozmenky, ktorá sa pripájala k dohodám o vyplňovacom práve. Už v prvom procesnom úkone žalovaného v konaní, t. j. v podaní odporu proti vydanému platobnému rozkazu, ktorý obsahoval aj vecné odôvodnenie, pritom žalovaný rovnako tvrdil, že zmenku podpísal len jedenkrát, a to konajúc ako konateľ spoločnosti HLIVASPOL s.r.o. Keďže na zmenke, z ktorej si žalobca uplatňuje nárok v tomto konaní sa nachádzajú dva podpisy, ktoré majú byť podpismi žalovaného (jeden daný ako konateľ spoločnosti, ktorá je vystaviteľom zmenky a jeden daný ako zmenkový ručiteľ), žalovaný spochybnil či v konaní predložená zmenka, z ktorej si žalobca uplatňuje nároky, je tou, ktorú - avšak len za vystaviteľa

- spoločnosť HLIVASPOL, s.r.o. podpísal žalovaný ako jej konateľ.

21. Medzi sporovými stranami tak bol spor o to, či podpis, z ktorého má byť žalovaný zmenkovo zaručený za vystaviteľa zmenky, nachádzajúci sa v ľavom dolnom rohu, je podpisom žalovaného.

22. Túto skutkovú otázku bolo potrebné vyriešiť v prvom rade, pretože v prípade, ak by nebolo preukázané, že predmetný podpis je podpisom žalovaného (v ktorom smere je dôkazné bremeno na žalobcovi, keďže ide o tvrdenie, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok), nebol by v konaní preukázaný vznik zmenkového ručiteľstva žalovaného, z ktorého žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.

23. Vo vzťahu k tomuto skutkovému zisteniu boli z vykonaného dokazovania relevantné nasledovné dôkazné prostriedky.

24. Na pojednávaní konanom 09.10.2019 bol na návrh žalovaného vykonaný dôkaz výsluchom žalovaného. Uviedol, že bola vystavená zmenka na základe dodávateľskej dohody, ako avalista ju však nepodpísal. Ako avalista zmenku nepodpísal z dôvodu, že ju nechcel podpísať a ani mu nikto nehovoril, že ju ako avalista podpísať má. K zmenke, z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok v tomto konaní žalovaný po jej predložení uviedol, že podpis na okraji sa podobá na jeho podpis, ale je málo pravdepodobné, že je jeho a to čo je „v zmenke“ (t. j. podpis pri názve vystaviteľa zmenky - spoločnosti HLIVASPOL, s.r.o.) by mal byť jeho podpis. Žalovaný uviedol, že samotnú dohodu o vyplňovacom práve k zmenke podpísal konajúc za spoločnosť HLIVASPOL s.r.o. a aj ako aval.

25. Súd vykonal dokazovanie listinným dôkazom - písmoznaleckým posudkom Gézu Molnára z 08.07.2019, z ktorého vyplýva, že predmetom jeho skúmania boli podpisy na listine - dohode o vyplňovacom práve k vlastnej zmenke, zviazanej trikolórou. Konštatoval, že podpisy v tejto listine spolu v počte 9 ks sú pravými podpismi žalovaného.

26. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - dohodou o vyplňovacom práve k vlastnej zmenke, ktorej svoj originál predložili súdu obe sporové strany (a ktorých origináli boli spolu so zmenkou uložené

do trezoru súdu). Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že v rámci uzatvárania dohody bola po podpise zmenky po vystavení zmenky bola vyhotovená jej kópia, ktorá bola pripojená k obom originálom dohody o vyplňovacom práve k vlastnej zmenke. Táto dohoda o vyplňovacom práve k vlastnej zmenke je v slovenskej verzii, maďarskej verzii a následne je k nej pripojená kópia vystavenej zmenky, na ktorej sa (vo vyhotovenj kópii) nachádza len podpis pri vystaviteľovi zmenky a žiadny ďalší podpis. Na takto vyhotovenej kópii sa potom nachádzajú v pravom spodnom rohu dva podpisy, dané na vyhotovenú kópiu zmenky. Nie je sporné a aj výsluchom žalovaného bolo preukázané, že na dohode o vyplňovacom práve, uzavretej 06.10.2010, sa nachádza podpis žalobcu, vystaviteľa zmenky - spoločnosti HLIVASPOL, s.r.o. (v mene ktorej konal ako konateľ žalovaný) a avalistu - žalovaného. Dohody v oboch jazykových verziách s pripojenou kópiou zmenky sú zviazané trikolórou, zapečatené, cez ktoré zapečatenie prechádza podpis a pečiatka.

27. Súd na návrh žalovaného vykonal znalecké dokazovanie znaleckým posudkom znalkyne Mgr. Evy Forgácsovej č. 11/2021, z ktorého vyplýva, že na zmenke, z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok v tomto konaní, nachádzajúce sa podpisy môžu byť podpismi žalovaného, no nedá sa to jednoznačne potvrdiť vzhľadom na charakter sporného podpisu. Podpis uvedený na zmenke, predloženej žalobcom v tomto konaní, pri vystaviteľovi zmenky nie je totožný s originálom podpisu na kópii nevyplnenej zmenke zviazanej s dohodou o vyplňovacom práve k vlastnej zmenke. Pri analýze podpisov na zmenke, z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok, znalkyňa nezistila stopy, ktoré by nasvedčovali použitiu niektorej z metód technického falšovania podpisov a sú tak autentickým pisárskym prejavom konkrétnej osoby. Znalkyňa uviedla, že nevylučuje, že podpisy na zmenke predloženej žalobcom v konaní pochádzajú z roku 2010, avšak nie je to možné jednoznačne ohraničiť. Písmoznalecké metódy neumožňujú určiť, či podpisy na zmenke predloženej žalobcom pochádzajú z obdobia 06.10.2010. Na návrh žalobcu súd vypočul znalkyňu na pojednávaní 26.05.2023, na ktorom zotrvala na svojich záveroch zo znaleckého posudku a na otázky doplnila, že čo sa týka porovnania zhodnosti podpisov na originály zmenky predloženej žalobcom v tomto konaní s podpisom na kópii zmenky pripojenej k dohode o vyplňovacom práve k vlastnej zmenke, jej úlohou bolo len porovnať, či sú zhodné, nie pravosť podpisu na kópii zmenky, keďže pravosť podpisu, samotný akt podpísania, sa dá overiť len na origináli.

28. Skôr, ako súd pristúpi k vyhodnoteniu uvedeného dokazovania ohľadom spornej skutočnosti, či podpis v ľavom dolnom rohu na zmenke predloženej žalobcom, z ktorej si uplatňuje žalobou uplatnený nárok, potrebnej pre vyriešenie právnej otázky, či je žalovaný zmenkovým ručiteľom za vystaviteľa danej zmenky, je nutné poukázať, že do oblasti dôkazného práva patria aj otázky týkajúce sa tzv. miery dôkazu, ktorou sa rozumie, do akej miery musí byť pravdepodobné, že sa pre rozhodnutie významná skutočnosť stala, aby súd uzatvoril, že ju má za preukázanú (dokázanú). V tomto smere sa súčasná doktrína civilného procesu (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022 - „Komentár k “, ) prikláňa k záverom českej doktríny, na ktorú v tomto smere aj odkazuje, a ktorá vychádza z toho, že skutkové tvrdenie možno považovať za preukázané, ak súd nemá na základe vykonaného dokazovania o jeho pravdivosti rozumné pochybnosti (napr. Lavický, P. Důkazní břemeno v civilním řízení soudním, Praha: Leges, 2017, s. 36). Ak napriek vykonaniu všetkých relevantných (a v závislosti od dispozičnej zásady uplatňovanej aj pri navrhovaní dôkazov aj navrhnutých) dôkazov nie je skutkové tvrdenie riadne objasnené, teda súd nenadobudol presvedčenie ani o pravdivosti ani o nepravdivosti skutkového tvrdenia, resp. preukázaní predpokladov vyžadovaných hypotézou právnej normy pre priznanie nároku, dochádza k stavu non liquet, ktorý spôsobuje procesný neúspech strany, ktorá mala uniesť dôkazné bremeno (Komentár k , ; zo súdnej praxe napr. bod 30. nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 09.06.2020).

29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dokazovania súd na jeho základe dospel k záveru, že nebolo v miere bez rozumných pochybností preukázané, že podpis na ľavom dolnom rohu na zmenke, z ktorej si žalobca v tomto konaní uplatňuje svoj nárok, je podpisom žalovaného.

30. Súd k tomuto poukazuje úvodom na závery znaleckého posudku znalkyne Mgr. Evy Forgácsovej, ktorá uviedla, že vzhľadom na charakter podpisu nemožno jednoznačne potvrdiť, že predmetný podpis je podpisom žalovaného. Uvedené je však potrebné hodnotiť v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi a v tomto smere súd ďalej poukazuje na to, že medzi sporovými stranami nebolo sporné, že zmenka mala byť vystavená ako blankozmenka, vo vzťahu ku ktorej bola uzavretá dohoda o vyplňovacom práve k tejto vlastnej blankozmenke. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že pri uzavretí dohody z vystavenej

zmenky vyhotovili kópie, ktoré pripojili k dohode o vyplňovacom práve. Obe sporové strany predložili súdu svoje originály týchto dohôd, ktoré sú totožné, vrátane k nim pripojenej kópie zmenky, s ktorou boli dohody zviazané trikolórou. Podľa vytvorených kópií vystavenej zmenky, pripojených k dohodám o vyplňovacom práve, ktorých origináli predložili obe sporové strany, vystavená zmenka neobsahovala žiadny iný podpis okrem podpisu pri vystaviteľovi zmenky, teda nenachádzal sa v origináli v čase vyhotovovania fotokópie na nej podpis žiadnej inej osoby, ktorý by mohol byť zmenkovým ručiteľom (avalistom). Až vyhotovenú kópiu pripojenú k dohode o vyplňovacom práve následne podpísali perom obe sporové strany tak ako aj ostatné listiny dohody. Uvedené je aj v zhode s výpoveďou žalovaného (a jeho predchádzajúcimi skutkovými tvrdeniami) o tom, že samotnú zmenku vystavenú pri uzatvorení dohody o vyplňovacom práve k vlastnej zmenke podpísal len jeden krát, a to ako konateľ spoločnosti HLIVASPOL, s.r.o., ktorá bola vystaviteľom zmenky. V konaní pritom nebolo tvrdené a ani preukázané, že by kópia vystavenej zmenky bola pripájaná k dohode o vyplňovacom práve k vlastnej zmenke ešte skôr, ako by ju následne podpisoval žalovaný ako zmenkový ručiteľ. Naviac, znaleckým dokazovaním vykonaným formou písomného znaleckého posudku znalkyne Mgr. Evy Forgácsovej bolo preukázané, že podpis uvedený na zmenke, predloženej v tomto konaní žalobcom, pri vystaviteľovi zmenky, nie je totožný s podpisom na kópii nevyplnenej zmenky zviazanej s dohodou o vyplňovacom práve k vlastnej zmenke, z čoho potom možno vyvodiť, že v tomto konaní predložená zmenka žalobcom nie je zmenkou, ktorá bola vystavená pri uzavretí dohody o vyplňovacom práve k vlastnej zmenke a vo vzťahu ku ktorej žalovaný vypovedal, že ju podpisoval len jedenkrát, a to konajúc ako konateľ vystaviteľa zmenky. Vo vzťahu k listinnému dôkazu - písmoznaleckému posudku Gézu Molnára z 08.07.2019 je nutné uviesť, že tento nemá z hľadiska uvedených skutočností relevanciu, pretože čo je podstatné, predmetom jeho skúmania nebol podpis nachádzajúci sa na zmenke predloženej žalobcom v tomto konaní, ale len na dohode o vyplňovacom práve k vlastnej zmenke, pričom nebolo medzi sporovými stranami ani sporné, a vyplynulo to aj z dokazovania výsluchom žalovaného, že uvedenú dohodu o vyplňovacom práve k vlastnej zmenke podpísal.

31. Opísané skutočnosti vo svojom súhrne zakladajú dôvodné pochybnosti o skutkovom tvrdení žalobcu, že na predloženej zmenke, z ktorej si uplatňuje svoj žalobou uplatnený zmenkový nárok, sa v ľavom dolnom rohu nachádza podpis žalovaného ako zmenkového ručiteľa za vystaviteľa zmenky a za existencie týchto pochybností nemožno považovať predmetné skutkové tvrdenie na základe vykonaného dokazovania za preukázané, a preto žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

32. Je pritom právne bezvýznamná v tomto konaní tá skutočnosť, či žalovaný ako aval uzatvoril so žalobcom a spoločnosťou HLIVASPOL, s.r.o. dohodu o vyplňovacom práve k vlastnej zmenke (resp. či si je vedomý dlhov spoločnosti HLIVASPOL, s.r.o.), pretože ako súd už uviedol, zmenková listina ako konštitutívny listinný cenný papier a na nej urobené vyhlásenie je materiálnoprávnou podmienkou vzniku, existencie, uplatnenia a zániku akýchkoľvek obligačných vzťahov, ktoré sa zakladajú na zmenke, nároky zo zmenkového ručenia tak nevynímajúc. Relevantné preto je len to, či je súdu v čase rozhodovania predložená žalobcom zmenka, z ktorej daný nárok vyplýva. Ak to tak nie je, žalobou uplatnenému zmenkovému nároku nemožno vyhovieť. Žalobca pritom žalobou uplatnený nárok založil práve na zmenke.

33. Keďže z dôvodu vyššie popísaných z vykonaného dokazovania vyplývajúcich pochybností o skutkovom tvrdení žalobcu, že na ním predloženej zmenke, z ktorej si uplatňuje žalobou predmetné zmenkové nároky, sa nachádza podpis žalovaného, súd nemá predmetné skutkové tvrdenie za preukázané, pričom podpis žalovaného na danej zmenke nachádzajúci sa na líci zmenky alebo v doložke avala (obsiahnutej na zmenke alebo prívesku) je hmotnoprávnou podmienkou vzniku jeho zmenkového ručenia za vystaviteľa zmenky (čl. I. § 31 ZZŠ) a táto v dôsledku už uvedeného nepreukázaného skutkového tvrdenia v prejednávanej veci nie je splnená, je žaloba žalobcu nedôvodná.

34. Ostatné vo veci vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi sa týkalo kauzálnych námietok žalovaného, ktoré však vzhľadom na nepreukázanie zmenkového nároku žalobcu voči žalovanému ako zmenkovému ručiteľovi zo zmenky predloženej žalobcom v tomto konaní, nemajú pre rozhodnutie vo veci žiadny právny význam, a preto ho súd bližšie v odôvodnení tohto rozsudku ani neuvádza.

35. Súd z uvedených dôvodov týmto rozsudkom (v I. výroku) žalobu zamietol.

IV. Trovy konania

36. Podľa (inak aj len „“ alebo „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Keďže sa týmto rozsudkom konanie končí, súd rozhodoval podľa v tomto rozhodnutí aj o nároku na náhradu trov konania.

39. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný proti žalobcovi (keď žaloba žalobcu proti žalovanému bola týmto rozsudkom v celom rozsahu zamietnutá), žalovaný má podľa v spojení s voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

40. Súd preto v II. výroku tohto rozsudku (majúcim povahu uznesenia) podľa v spojení s priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

41. V konaní bola podľa k skutočnostiam uvedeným v znalecokm posudku vypočutá znalkyňa Mgr. Eva Forgácsová, ktorá si uplatnila v tejto súvislosti na pojednávaní podľa nárok na náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov, ktorý v lehote podľa aj konkretizovala, vyčíslila a preukázala. Z tohto dôvodu je povinnosťou súdu podľa priznať znalkyni nárok na náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov, a to v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, keďže vo vzťahu k jej výsluchu neuplatnil možnosť preddavkovať trovy dôkazu podľa . Tento nárok na náhradu trov konania sa oprávnenej osobe v takomto prípade (ak nedošlo k jeho vysporiadaniu pred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, z preddavku zloženého na trovy dôkazu podľa ) podľa proti konkrétnej sporovej strane, a to tej ktorú zaväzuje povinnosť nahradiť trovy konania ako celku v nadväznosti na procesný neúspech alebo zavinenie zastavenia konania.

42. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci bol v plnom rozsahu neúspešný žalobca, je tento podľa v spojení s a povinný nahradiť znalkyni Mgr. Eve Forgácsovej nárok na náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov (v spojení s jej výsluchom k znaleckému posudku).

43. Súd preto v III. výroku tohto rozsudku (majúcim povahu uznesenia) podľa v spojení s a priznal znalkyni Mgr. Eve Forgácsovej voči žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov v rozsahu 100 %.

44. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( o súdnych úradníkoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorými sú uvedenie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľné rozhodnutie súdu ukladá, možno na návrh toto, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z vykonateľného rozhodnutia súdu, vykonať exekúciu podľa Exekučného poriadku ( v spojení s o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v účinnom znení [Exekučný poriadok]).